INFORMINg ThE SLOVAK COMMUNITy FOR 70 years INFORMUJEME SLOVENSKÚ KANADU UŽ 70. ROKOV

Transcription

1 We acknowledge the financial support of the Government of Canada through the Canada Periodical Fund of the Department of Canadian Heritage ZA BOHA,NÁRODASLOVENSKO FORGOD,NATIONANDSLOVAKIA Volume - ročník 70 čislo máj 2012 Cena / Price: $ INFORMINg ThE SLOVAK COMMUNITy FOR 70 years Jozef Cincik Artistic Display touring Canada and USA Jan george Frajkor Jozef Cincik has been called a Renaissance Artist, and Slovakia's Leonardo da Vinci. Even though his career is purely 20th century. He was a genius without doubt. And now a display about his life and what he did is to tour Canada and the United States, since his life was closely connected to us. Continued on page INFORMUJEME SLOVENSKÚ KANADU UŽ 70. ROKOV Aj my sme z toho národa Jozef Cincik's connections to Canada are remarkably close. Posing with him is one of his family circle. That is Vladimir Cincik, a native of Montreal. Jozef was Vladimir's father's first cousin, and they crossed paths. Joseph Cincik The Renaissance Man May 20, 2012 Canadian Slovak League 259 Traders Blvd. Unit 6 Mississauga www. kanadsky slovak. ca Nik nemusí byť nadšencom ba ani prívržencom športu, ale počas majstrovstiev sveta, či olympijských hier nastáva akási zázračná premena a aj nešportovci začínajú emocionálne fandiť mužstvám a hráčom, o ktorých včera vedeli pramálo. Susedom na ulici sa medzi rečou nenápadne pripomenie, že aj my sme z toho národa, z ktorého športové hviezdy žiaria aj na tomto našom nebíčku, ale že okrem toho budú reprezentovať našu rodnú krajinu aj na svetovej súťaži. Tu však nastáva problém. Komu budeme nadŕžať, na koho stranu sa postavíme? Pochopiteľne že Slovensku, ale ako by sme nemohli byť aj na strane Kanady, hlavne keď bude bojovať s iným mužstvom...okrem toho nášho, toho v ktorom hrajú tí, s ktorými zdieľame rovnakú krvnú skupinu. Sused bude jemne popletený, lebo budeme obhajovať zápolenie tých našich, ale súčastne i tých druhých našich. Bude to pravdepodobne podľa toho, ako sa naši (tí pôvodní) umiestnia a či vyhrajú, alebo prehrajú s našimi adoptovanými. Slovenský tím má na majstrovstvách sveta v hokeji dobrý zvuk. Pochopiteľne, že aj Kanada. Ak sa dostaneme (Slovensko) do finálových zápasov budeme sa (zasa nenápadne ) vychvaľovať, ale pochválime aj iných a pohaníme hru tých, s ktorými by Kanada (nedajbože) prehrala. Najťažšie to bude ak by sme my (Slovensko) zápolili o medailu s našim kanadským mužstvom. Čo potom povedať susedovi... Ak by Slovensko vyhralo, museli by sme hru opozičných hráčov vychvaľovať a ako tak pripustiť, že hoci boli možno i lepší, pravdepodobne vinou trénera prehrali. Pri opačnom výsledku by sme museli konštatovať, že sme nemali kompletnú zostavu a navyše, že naši (slovenskí) hráči by aj tak tvrdšie nemohli zasahovať, lebo veď celoročne hrajú v s e v e r o a m e r i c k ý c h mužstvách a prečo by teda nenechali vyhrať ich športové ratolesti... Je to mierne zamotaná situácia, ale podobné podujatia prinášajú aj svoje plody a to okrem rastúcej národnej hrdosti aj poučné športové vzdelávanie, pre tých (nás), čo sa o športe dozvedáme hlavne z článkov Kanadského Slováka, ktoré pripravuje Tichomír Miko. Dnes sa odohral prvý zápas...medzi našimi a našimi. Slovensko nelenilo a hoci čestne, ale predsa prehralo. Zajtra budem pred susedom machrovať ako hokejový odborník. Vysvetlím, že Kanada hrala vynikajúco, ale naši si vedome šetrili sily. A čo keby sme nedajbože akosi vypadli...? Nič sa nebude diať. Mám už pripravený príbeh o tom, ako naši schválne neposlali to najlepšie čo mali, lebo niekedy si treba nechať tromfy v rukáve, ktoré neskôr predložíme na výber do NHL. V rezerve si držím ešte dve tri podobné vysvetlenia o tom, že vieme vyhrať, hoci pochopiteľne sme tak skromný, že dávame šancu aj iným a navyše, prečo sa toľko naháňať a poprípade prechladnúť a napokon nemôcť hrať v mužstvách v tejto časti sveta. Keď človek uvažuje príde na to, že snáď iba v športe sa dá vynájsť obrovské množstvo výhovoriek, ktorým možno niekto aj uverí... Julo Behul FOTO TASR - Pavel Neubauer

2 Kanadský Slovák 12. máj 2012 strana 2 SPOLOČENSKÝINFORMÁTOR-SOCIALPAGE Visit our website at Navštívte našu internetovú stránku na Published every Saturday (47 times a year) Vychádza každú sobotu (47-krát do roka) The newspaper is published with the financial support through grants from the Office for Slovaks Living Abroad ( ) in the Slovak Republic and from the Canada Periodical Fund Aid to Publishers from the Department of Canadian Heritage. Tieto noviny vychádzajú s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ( ) na Slovensku a z Kanadského fondu pre periodiká - podpora vydavateľom z ministerstva Kanadského dedičstva. Subscription rates in Canada $65, United States $90 and other countries $120. Please mail your cheque to the editorial office. Predplatné pre Kanadu $65, do Spojených štátov $90 a do ostatných krajín $120. Šeky na predplatné posielajte na adresu redakcie. EditorialOffice-Adresaredakcie 259 Traders Blvd. East, Unit 6 Mississauga, ON, L4Z 2E5 Telephone Telefón JuliusBehul Editor-in-Chief Šéfredaktor editor@kanadskyslovak.ca DanielSulan Chairperson, Business Committee predseda Hospodárskeho výboru dsulan@ksliga.ca StanislavJ.Kirschbaum Chairperson, Editorial Committee predseda Redakčného výboru stankosk@glendon.yorku.ca The Editorial Staff reserves the right to edit, shorten, correct, or not publish contributions of stories or photographs. Unsigned articles will NOT be published. Articles and photographs sent by regular mail will not be returned. Redakcia si vyhradzuje právo prispevky skrátiť, redakčne upraviť, alebo aj neuverejniť. Nepodpísané prispevky neuverejňujeme. Rukopisy a fotografie poslané poštou nevraciame. CanadianSlovakLeague Kanadskáslovenskáliga Head Office - Hlavný úrad 259 Traders Blvd. East, Unit 6 Mississauga, ON, L4Z 2E5 MaryAnnDoucette President/predsedníčka madoucette@ksliga.ca Niagara Folk Arts Festival in St. Catharines, St. Catharines, Branch 31 of the CSL Open house SLOVAK CLUB Br. #31 Saturday, May 26th * 3:00pm-7:00pm Holy Rosary Hall 35 Queen St.(at Sullivan Ave.), Thorold, ON Enjoy homemade Slovak food, including cabbage rolls, meat on a stick, and delicious desserts. Learn about our Slovak culture through our beautiful display by the Slovak Canadian heritage Museum. Be entertained by Live Music and the Vychodna Dancers throughout the afternoon. 7. zbor KSL - Toronto 9. jún pm 259 Traders Blvd. Unit 6 Mississauga Róbert Bajcar Jaro Kopernický Veda a viera? Môže veda strpieť vieru? A dokáže si viera zvyknúť na tvrdé overovanie faktov? Má naša Zem (a my ľudia) výnimočné postavenie vo vesmíre...? Čo je čas...? Je vesmír konečný alebo nekonečný? A čo je okolo neho? KTOAKDE Sts.CyrilandMethodiusParish 5255ThornwoodDr.,Mississauga, ON L4Z 3J Fax: office@slovakparish.ca web site: Slovenskýevanjelickýkostol augsburgského vyznania sv. Pavla (Slovak Evangelical Lutheran Church of St. Paul) l424 Davenport Rd., Toronto, Ont. M6H 2H8 Ont. Tel.: (4l6) Gréckokatolícka katedrála Narodenia Presv. Bohorodičky 257 Shaw St., Toronto,Ont. M6J 2W7 Tel.: /416/ web site: Father Andrew Kormanik AssumptionSlovakCatholicByzantineChurch 1406 Barton St. East, Hamilton,On., L8H 2W5 Tel , Rímsko-katolícky kostol sv.cyrila a Metoda, 1532 Alexeis Rd.Windsor,Ontario. N8Y 4P2, tel: (519) , Fax: (519) SlovenskéevanjelickéslužbyBožievkostoleSv.Lukáša, 3200 Bayview Avenue, Toronto,M2M 3R7. Rev. Dusan Toth, D.D. Tel.: , cosloffice@sympatico.ca St.Michael sslovakbyzantinecatholicchurch 2120 Byng Rd. (Walker/Tecumseh) Windsor Ontario N8W 3E2 Phone/Fax: (519) Rímsko-katolíckykostolsv.CyrilaaMetoda 204 Park St. North Hamilton,Ont. (905) CathedralMissionoftheTransfiguration 15 Church Lane Thornhill,ON L3T 2G Divine Liturgy 11:45 am Sunday Rímsko-katolíckykostolsv.CyrilaaMetoda nd Ave. Montreal,QC H2A 3G8 (514) CatholicChurchProtectionoftheMotherofGod464 Ritson Rd.S. Oshawa,Ont. L1H 5J9 Tel: Fr. Stephen Williams Adm. holy.protection.byz@gmail.com SlovenskéveľvyslanectvoSlovakEmbassy 50 Rideau Terrace, Ottawa,Ont. K1M 2A1 Tel.: (613) Honorary Consultate of the Slovak Republik Montreal 22, Place de la Madeleine Dollard des Ormeaux Quebec, H9B 1W3 T: F: E: Slovex@slovex.com Honorary Consul Mr. Dezider Michaletz HonoraryConsulateoftheSlovakRepublic 2nd Floor Abbot Street Vancouver, B.C. V6B 2K7 Tel.(604) Fax: (604) Honorary Consul Mr. Stanislav Lisiak HonoraryConsulateoftheSlovakRepublic 649 Brooker Ridge Newmarket,Ontario L3X 1V7 Canada Tel.: Fax: (905) Honorary Consul Mr. Michael Martincek slovakconsulateto@gmail.com Centrum kultúry a dedičstva kanadských slovákov 12 Birch Ave. Toronto, Ont. (416) SlovenskáKanadskáNárodnáRada SlovakCanadianNationalCouncil 135 West Beaver Creek P.O. Box 1008, Richmond Hill, ON, Canada L4B 4R9 tel. (905) scnc@rogers.com SlovakCanadianHeritageMuseum MúzeumSlovenskéhoKanadského kulturnéhodedičstva 30 Harding Blvd. W. suite 516 Richmond Hill, ON L4C 9M3 (905) info@schm.ca Torontskéslovenskédivadlo divadlo@torontskeslovenkskedivadlo.com VychodnaSlovakDancersToronto Mario Hrapko Dusan Dorich SlovakDomovinaDancers,Windsor, Ont. Irene Timko Director, timko.irene@gmail.com www. kanadsky slovak.ca

3 Nech odpočívajú v pokoji Kanadský Slovák -12. máj 2012 strana 3 Niektorí tu žili po dlhé roky s nami. Radili, pomáhali, iní usmerňovali na duchovnú cestu. Keď ich niekoľko dekádové misie skončili, odišli na Slovensko. Ich mená sa objavujú medzi tými, ktorým žičíme večný pokojný odpočinok. A nemali by sme kdesi v mysli povedať i vďaku? Lebo iste si ju zaslúžili. Poďakovanie Všemohúcemu, že sme s niektorými spoločne mohli kráčať kúsok našej pozemskej púte. FrantišekTondra 3. mája 2012 v košickej nemocnici po ťažkej chorobe vo veku 76 rokov zomrel bývalý spišský diecézny biskup a bývalý predseda Konferencie biskupov Slovenska František Tondra. Emeritný spišský biskup František Tondra bol od začiatku apríla hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, kde sa podrobil operácii srdca. František Tondra sa narodil 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch. V rokoch absolvoval Jedenásťročnú strednú školu v Spišskej Novej Vsi. V rokoch bol študentom Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. V rokoch študoval teológiu na C y r i l o m e t o d s k e j bohosloveckej fakulte v Bratislave. Ordinovaný za kňaza: 1. júla Za biskupa ho 26. júla 1989 menoval pápež Ján Pavol II. Tondra sa tak stal v poradí trinástym biskupom Spišskej diecézy. V roku 1990 obnovil, a 3. októbra 1995 otvoril kňazský seminár v Spišskej Kapitule, kde prijal aj bohoslovcov z Košickej a Rožňavskej diecézy. V roku 1991 sa stal predsedom Konferencie biskupov Slovenska. O tri roky neskôr zo zdravotných dôvodov na túto funkciu abdikoval. Na docenta morálnej teológie na R í m s k o k a t o l í c k e j C y r i l o m e t o d e j s k e j bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského bol habilitovaný 12. júla Ako prvý biskup Slovenska pozval na pastoračnú návštevu Levoče Svätého Otca Jána Pavla II. Prezidentom Slovenskej republiky bol dňa 12. decembra 1997 vymenovaný za profesora v odbore teológia. V auguste 2000 bol znova zvolený za predsedu Konferencie biskupov Slovenska. Do tejto funkcie ho opäť zvolili 16. septembra 2003 a aj v roku P.JánLešoSJ ( ) Ján Lešo sa narodil v Pozdišovciach, okr. Michalovce z gréckokatolíckych rodičov, ako piaty z deviatich detí. Otec bol maloroľník a sezónny robotník. Po skončení základnej školy v rodisku bol v r prijatý do jezuitského malého seminára Stanislavov v Trnave, pričom gymnaziálne štúdiá absolvoval v Kláštore pod Znievom, v Trnave a dokončil ich v Ružomberku. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v Ružomberku, kde po dvoch rokoch zložil prvé rehoľné sľuby. V r študoval na jezuitskom Filozofickom inštitúte v Děčíne. V r sa stal obeťou násilného zásahu komunistického režimu proti kláštorom. Bol internovaný v Bohosudove a neskôr zaradený na práce v PTP v Hájnikoch pri Zvolene a v Banskej Bystrici. Tajne si robil teologické štúdiá a v Bratislave prijal od biskupa Pavla Hnilicu SJ kňazskú vysviacku. Od r žil v Košiciach a pracoval ako ošetrovateľ vo Fakultnej nemocnici. Popri tom si v r urobil maturitu na Strednej zdravotníckej škole v Levoči. Udržiaval kontakty s inými jezuitmi a v januári 1960 bol zaistený políciou, vyšetrovaný a odsúdený na dva roky za prijatie tajnej vysviacky, no amnestiou bol hneď v máji 1960 oslobodený. Ďalej pracoval v nemocnici až do roku 1968, keď sa ako turista dostal do Ríma. Tam dostal pokyn od P. Félixa Litvu SJ, predstaveného slovenských jezuitov v zahraničí, aby si v doplnil teologické štúdiá v rakúskom Innsbrucku. Po ich ukončení v r vycestoval do Kanady, kde potom pôsobil v pastorácii slovenských emigrantov v Ontáriu (Sudbury, Oshawa, Toronto, Hamilton), v Manitobe (Winnipeg, Flin- Flon) a v USA (Dunville v Pensylvánii). Posledné sľuby v Spoločnosti Ježišovej zložil Ako gréckokatolík bol kňazom byzantského obradu s fakultou biritualizmu na latinský obrad. Od r bol správcom slovenskej farnosti vo Wellande v Ontáriu, pričom býval v Misijnom dome slovenských jezuitov v meste Cambridge. V r ho nový slovenský biskup o. Michal Rusnák CSsR menoval za správcu fary Narodenia Panny Márie v Toronte. Bohoslužby slávil v staroslovienčine a angličtine. V r prešiel opäť do Cambridge, odkiaľ vypomáhal v okolitých mestách (Windsor, Ottawa, Sarnia, Mississauga) ako biritualista. V r sa vrátil na Slovensko do Prešova. Ako člen jezuitskej komunity Exercičného domu sv. Ignáca bol duchovným otcom komunity sestier Služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie na Sládkovičovej ulici až do r Ďalej pastoračne vypomáhal v kaplnke Exercičného domu a až do r bol spirituálom jezuitskej komunity. Zomrel 26. apríla 2012 v popoludňajších hodinách v prešovskej nemocnici, kde bol deň predtým hospitalizovaný so srdcovou príhodou. Nech Pán prijme svojho verného služobníka do radosti! Br.Pavel PolakovičSJ ( ) Pavel Polakovič sa narodil v Pečeňadoch, okr. Piešťany. Už ako 14-ročný požiadal o prijatie do Spoločnosti Ježišovej, s túžbou stať sa rehoľným bratom. Bol prijatý za kandidáta a neskôr vstúpil do noviciátu v Ružomberku. Po skončení noviciátu plnil poslanie v Bratislave ako brat-sócius provinciála. Násilná likvidácia reholí v apríli 1950 ho uvrhla postupne do niekoľkých internačných kláštorov. V r bol spolu s ďalšími spolubratmi zaradený do nútených prác na stavbe priehrady Klíčava v Čechách. V r bol z kárneho režimu prepustený a našiel si zamestnanie v zdravotníctve. Pracoval najprv ako sanitár na očnej klinike v Olomouci, neskôr získal kvalifikáciu v rehabilitácii svalstva a 14 rokov vykonával odbornú prácu v zdravotnom stredisku v Šternberku, okr. Olomouc. V r vycestoval ako turista do Rakúska a Talianska. Pri tejto príležitosti zostal v Ríme a nasledujúcich takmer 13 rokov pracoval na Pápežskom východnom inštitúte ako knihovník a zdravotník. Posledné rehoľné sľuby zložil V r ho predstavení pre jeho cennú zdravotnícku kvalifikáciu a praktické schopnosti vyslali do Kanady, kde sa staral o chorých členov komunity v hlavnom slovenskom jezuitskom centre v meste Cambridge v Ontariu. Ako minister domu tiež zabezpečoval technické a hospodárske záležitosti domu a konal službu kostolníka. V roku 2002 sa vrátil na Slovensko do Ivanky pri Dunaji. Pomáhal zabezpečovať prevádzku tamojšieho Seniorátu a v r bol ministrom domu. Posledné roky bol v Senioráte na odpočinku, stále činný primerane zdravotnému stavu. Zomrel v Senioráte 27. apríla 2012, niekoľko dní po návrate z kratšieho pobytu v nemocnici, zaopatrený sviatosťami a v blízkosti spolubratov. Dožil sa 83 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým bratom Pavlom Polakovičom bude v utorok 1. mája 2012 o 10:30 v Ivanke pri Dunaji. Po pohrebnej svätej omši vo farskom kostole budú telesné pozostatky uložené do zeme na miestnom cintoríne. Nech Pán prijme svojho verného služobníka do radosti! VladimírJukl V utorok 1. mája zomrel 87- ročný katolícky kňaz, generál takzvanej podzemnej cirkvi a disident z obdobia komunizmu v bývalej ČSSR Vladimír Jukl. Informoval o tom Anton Čulen. Juklova smrť ho podľa vlastných slov prekvapila. "Ešte vo štvrtok sa tešil dobrému zdraviu a absolvovali sme spoločne návštevu u lekára. Vladko sa ako vždy aj v tento deň živo zaujímal o dianie na Slovensku," uviedol Čulen. Termín poslednej rozlúčky so zosnulým zatiaľ nie je určený. Vladimír Jukl sa narodil v Bratislave, kde prežil väčšiu časť svojho života. Bol členom spoločenstva Rodina, kde sa v roku 1943 zoznámil s kňazom a profesorom Tomislavom Kolakovičom. Spolu chceli nadviazať spoluprácu s vedúcimi ruskými činiteľmi, a tak pomôcť katolíckej cirkvi v Sovietskom zväze. V roku 1971 bol Vladimír Jukl tajne vysvätený za kňaza a venoval sa pastoračnej činnosti. Spolu so Silvestrom Krčmérym a Jánom Chryzostomom Korcom sa zaslúžil o pád komunizmu na Slovensku. Nech mu Pán udelí svoje milosti a odmení ho svojou priazňou.

4 Kanadský Slovák 12.máj 2012 strana 4 Praha a Bratislava chcú spoločné zastupiteľstvá Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák navštívil Českú republiku. Ministerstvá zahraničných vecí Českej a Slovenskej republiky pracujú na pláne spoločných zastupiteľských úradov v zahraničí. V pondelok to uviedli šéfovia diplomacií oboch krajín Karel Schwarzenberg a Miroslav Lajčák. "Naše domy už na tom pracujú. Dúfam, že čoskoro prídeme s výsledkom. Nakoniec, upozornil by som, že už teraz si užívame slovenské pohostinstvo v Nairobi," povedal Schwarzenberg. "Je to celkový trend, ktorý prevažuje v Európskej únii, pretože finančných prostriedkov nie je dosť a v blízkej budúcnosti ich najskôr dosť nebude. Je preto snaha nejakým spôsobom financie združovať a podieľať sa na nákladoch," uviedol Lajčák a dodal: "Zhodli sme sa s pánom ministrom, že je najprirodzenejšie, keď budeme hľadať riešenie česko-slovenské." Ministri preto poverili svojich spolupracovníkov, aby im predložili návrh možností. "Niekedy to bude riešenie česko-slovenské a niekedy slovenskočeské," uzavrel tému český minister zahraničia. Schwarzenbergtiežpovedal, žečeskoaslovenskosú najšťastnejšímrozvedeným páromveurópe.apridalajto, ženapoznámkyobratstveveľa nedá,pretožezatiaľ, čobratiamedziseboučasto bojujú,medziobomakrajinami vládnupriateľskévzťahy. Pred 93 rokmi zahynul na území Č-SR generál Milan Rastislav Štefánik historik: Masaryk a Beneš nemali Štefánika veľmi v láske Generál Milan Rastislav Štefánik je podľa historika Ústavu pamäti národa Martina Lacka dnes vnímaný viac ako symbol než ako historická osobnosť. Ako povedal Lacko, v pripomínaní jeho pamiatky sa zjednotia evanjelici, katolíci aj ateisti, národovci i čechoslovakisti. Pre jedných je podľa historika hrdinom boja za národnú slobodu, pre druhých bojovníkom za Česko- Slovensko. Veľkej úcty sa Štefánikovi dostalo v 1. ČSR ako jej spoluzakladateľovi, ale podľa Lacka aj na Slovensku ako bojovníkovi proti boľševizmu, a tiež v povojnovej ČSR. "Dôvodom dlhoročnej a všeobecnej akceptácie bola okrem nesporných zásluh z exilu najmä jeho predčasná a neprirodzená smrť. Ľudia na Slovensku o ňom v roku 1918 prakticky nič nevedeli a kontroverzie nestihol vyvolať už preto, že zomrel pred tým, ako stihol vystúpiť z lietadla a vkročiť do nepokojnej domácej politiky," uviedol Lacko. Ak Štefánik ako symbol podľa historika zjednocuje, jeho smrť podnes vyvoláva diskusie. "Hoci najčastejšie sa spomína nehoda, s istotou sa nepotvrdila žiadna z rozličných verzií. Faktom ostáva, že dvaja najsilnejší muži 1. ČSR, Masaryk a Beneš, nemali tohto veľkého Slováka práve v láske. Stačí pozrieť na funkciu, ktorú Štefánik v oslobodenej republike dostal kreslo ministra vojny v čase, keď sa vojna už skončila," zdôraznil Lacko. Komunistický režim po roku 1948 pamiatku Štefánika podľa historika nekompromisne potieral. Z námestí boli odstránené jeho sochy, jeho meno muselo opustiť ulice i školy. "Krátkou výnimkou bol len rok 1968, keď spontánna a mohutná celonárodná púť na Bradlo ukázala, že ani dvadsaťročná nenávistná kampaň voči tejto osobnosti nedokázala jej pamiatku zo srdca národa vytrieť," dodal. Štefánik prišiel o život 4. mája 1919 pri leteckom nešťastí v Ivanke pri Dunaji. Štefánik bol generál francúzskej armády, jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V r získal francúzske občianstvo. V r bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom čs. odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného čs. štátu. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 ministrom vojny. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini, ostali dosiaľ nevyjasnené. Na Bradle nad Brezovou pod Bradlom 4. mája 1924 položili základný kameň mohyly gen. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Autorom pamätníka bol architekt Dušan Jurkovič v spolupráci so staviteľom Janom Paclom. Pri stavbe sa použilo 194 vagónov travertínu. Mohyla bola odhalená 23. septembra 1928, Jurkovič v r za ňu získal Veľkú Katzovu cenu. PRAVDA Historik Peroutka, ktorý sa snažil spočiatku vysvetliť zrútenie Štefánikového lietadla asi závanom vetra, po rokoch v inej výpovedi otvorene priznal, ako bol generál Štefánik na Hrade pre ich politické záujmy nežiaduci. Mená viacerých Talianov sa významne zapísali do našich dejín. Potomkovia niektorých z nich dodnes žijú na Slovensku. Z Bratislavy je Marko Miglierini, pravnuk talianskeho kamenára, ktorý viedol stavbu mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Zavolali ich na Slovensko Rod Miglieriniovcov pochádza zo severného Peroutka: Boli špekulácie o tom, ako by sa Štefánik zachoval, keby návrat do vlasti prežil. Musíme premýšľať, akú úlohu by hral v demokratickej republike tento zarytý individualista s aristokratickými záľubami, keby ho osud neskolil na samotnom začiatku... Talianska, z malého mestečka Sant Andrea, kde mali kedysi tehelňu. Neskôr sa rodina preorientovala na kamenárske remeslo a keď v Rakúsko- Uhorsku začali stavať železničnú trať Košice Bohumín, talianska firma Miglierini dostala zákazku robiť pod trať podvaly a upravovať terén. Vtedy prišiel z Talianska strýko môjho otca Guiseppe do Gánoviec pri Poprade, spomína vo svojich pamätiach dcéra slávneho kamenára Mária Gabelová Miglierini, Markova prateta. Začali hľadať vyhovujúci kameň, ktorý nakoniec až neuveriteľnou náhodou zohnali. Markova prateta opisuje, že strýko sa zoznámil s majiteľom nevyužívaného kameňolomu, ktorý bol dôstojníkom a z jeho spomienok na rakúsko-taliansku vojnu vysvitlo, že dôstojníkovi zachránila život práve rodina Miglieriniovcov. Kameňolom z vďaky získali za dobrú cenu. Keďže Guiseppe mal len Mal mnoho predpokladov v sebe, aby sa stal prívržencom diktatúry a vodcovského princípu. Na ktorú stranu by sa bol postavil, keď po rokoch začali tieto myšlienky Európu znepokojovať? A ako veľká by bola v kritickej chvíli jeho osobnosť? Aké by z Mohylu na Bradle vytesával Talian samé dcéry, na pomoc si prizval troch bratových synov, medzi nimi i môjho pradeda, ktorý mal vtedy pätnásť rokov, vysvetľuje Marko, ako sa jeho predok dostal z Talianska do malej dediny Gánovce, kde sa neskôr aj oženil so Slovenkou. Paolo Franco Miglierini sa začal venovať kamenárstvu, geológii a geometrii a neskôr už sám rozhodoval o otvorení nových kameňolomov. Viedol tiež práce pri otváraní veľkého travertínového kameňolomu toho vznikali zmätky a problémy (pre Beneša, nie pre oba naše národy). Štefánikovou smrťou sa posilnila prevaha liberálnych realistov v zahraničnom odboji. Pretože tí, čo nakoniec po jeho smrti tu zostali, boli realisti. na Dreveníku, ktorého kameň bol neskôr použitý na stavbu pamätníka Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí 4. mája Z úcty ku generálovi V pamätiach Markovej pratety sa spomína, že po tom, čo sa vrátil Paolo po dvojročnej práci v Amerike späť do novej vlasti, snažil sa učiť po slovensky a po vzniku Československa v roku 1918 požiadal aj o občianstvo. Pokračovanienastr.6

5 Kanadský Slovák -12. máj 2012 strana 5 Život Vladimíra Jukla patrí medzi tie, o ktorých neobyčajnosti sa nedá pochybovať. Zomrel 1. mája, krátko po oslave 87. narodenín. Slovensko nemá vo svojich dejinách veľa príbehov, ktoré by boli n e s p o c h y b n i t e ľ n e výnimočné, ktoré prechádzali celým, dlhým životom dotyčného, ktoré sú akceptovateľné takmer všetkými a ktorým sa už v hodine smrti dostáva ich spoločenský, náboženský i národný význam. Príbeh Vladimíra Jukla už takým navždy zostane. Vladimír Jukl sa narodil 19. apríla 1925 v Bratislave. Jeho otec bol Čech, absolvent Vysokej školy obchodnej, bol skôr liberálneho razenia. Pred prvou svetovou vojnou prežil ako obchodný zástupca dva roky v cárskom Rusku, on potom naučil Vlada azbuku, rozprával s ním po rusky a dával mu čítať ruskú literatúru. Matka pochádzala z Turčianskych Teplíc, bola zo známeho rodu Černákovcov, a ona mu dala hlbokú náboženskú výchovu. Zázračné prežitie Až kusov drevín sa nachádza v obľúbenom parku v M a l i n o v e, ktorý obdivoval aj americký prezident T h e o d o r e R o o s e v e l t. Zaujímavé je, že táto národná kultúrna pamiatka neslúži len na oddych, ale učia sa v nej budúci záhradníci. Aké krásy ukrýva? Malinovský park vznikol v Výnimočný príbeh Vladimíra Jukla Zlomom v Juklovom živote bol rok 1943, keď sa zoznámil s chorvátskym jezuitom Tomislavom Kolakovičom, ktorý musel ujsť pred nacistami z Chorvátska a uchýlil sa na Slovensku. Kolakovič strhol svojou osobnosťou na Slovensku celú generáciu kňazov, inteligencie a najmä študentov. Kolakovič bol fantasta a vizionár, ktorý mal v pláne stretnúť sa so Stalinom a presvedčiť ho, aby prestal s p r e n a s l e d o v a n í m kresťanov. Okrem toho predvídal porážku nacistov, obsadenie strednej a východnej Európy komunistami a na toto pripravoval svojich stúpencov, ktorí sa volali Rodina. Vlado Jukl sa stal osobným tajomníkom Kolakoviča. Počas Povstania s ním odišiel do hôr a pridali sa k partizánom. Tu Jukla ešte s jedným Francúzom zajali Nemci a zachránili sa len neuveriteľným spôsobom, keď ich v noci pred popravou vyviedol z tábora neznámy muž. Odsúdený V roku 1946 komunistami ovládaná polícia prvýkrát zatkla Jukla u Dvoch levov v Bratislave a bila ho. Jediná otázka znela: Kde je Kolakovič? Na zásah prokuratúry a súdu ho prepustili. Dokončil potom štúdium matematiky a fyziky na Karlovej univerzite v Prahe, ale v roku 1951 ho Štátna bezpečnosť znovu zatkla. Po desaťmesačnej krutej vyšetrovacej väzbe bol v procese Madr a spol. odsúdený za náboženskú činnosť na dvadsaťpäť rokov väzenia. Na slobodu sa vrátil po viac ako trinástich rokoch väzenia. Do väzenia išiel ako 26-ročný, na slobodu prišiel ako štyridsaťročný. Vlado Jukl sa už ako mladý človek rozhodol, že chce byť kňazom, ale biskup Korec ho tajne vysvätil až v roku Celé 70. a 80. roky bol spolu so Silvestrom 18. storočí okolo kaštieľa, ktorý obklopovala vodná priekopa. Jej zvyšky vidno ešte dodnes. Park má rozlohu 13 hektárov a v rámci bratislavskej župy je najrozsiahlejší. Je to takzvaný anglický krajinný park, ktorý je typický tým, že napodobňuje prírodu, povedala nám Marie Šefčíková zo Strednej odbornej školy záhradníckej, ktorej študenti sa v parku učia už viac ako 80 rokov. Zveľadil ho Apponyi Krčmérym a biskupom Jánom Korcom činorodým mužom kľúčového skrytého náboženského života na Slovensku. Organizovanie neoficiálnych náboženských stretnutí medzi vysokoškolskou a stredoškolskou mládežou, rovnako medzi rodinami, vydávanie samizdatových časopisov, organizovanie podávania správ o prenasledovaní do zahraničia, púte, zvlášť nočné stretnutia mladých ľudí na pútiach, budovanie organizačnej neoficiálnej siete na celom Slovensku, protestné podpisové akcie, účasť na súdoch s p r e n a s l e d o v a n ý m i kresťanmi, dovoz náboženskej literatúry zo zahraničia a potom už historické udalosti: Velehrad 1985 a sviečková manifestácia v Bratislave Ak kresťanský disident bol kľúčovým odporcom proti komunizmu, tak bez Vlada Jukla si ho nemožno predstaviť. Aj preto sme ho spontánne volali generál tajnej cirkvi na Slovensku. Vlado Jukl spolu so Silvom Krčmérym založili začiatkom 70. rokov neoficiálne spoločenstvo Fatima, ktoré malo dva hlavné ciele: pomáhať šíriť kresťanstvo v Rusku a byť na Slovensku komunitou aktuálnych služieb, to znamená byť tam, kde bolo treba niečo robiť, vychovať si nástupcov a zaujať iný, potrebný priestor. Nepodľahol ideológiám Po novembri 1989 vyrástli na Slovensku oficiálne a slobodné štruktúry v cirkvi a Vlado Jukl pomaly prechádzal do úzadia. Komunitu aktuálnych služieb začal pomaly nahrádzať riadny život cirkvi. Vlado Jukl nepodľahol nikdy žiadnym ideológiám. Počas slovenského štátu nepodľahol nacionalizmu, počas komunizmu ani na chvíľu nezaváhal o tom, čo je komunizmus, a po novembri 1989 stál jasne a verejne na strane demokracie, slušnosti a tolerancie. Vlado Jukl po novembri 1989 už nemal také postavenie, ale stačilo, že tu bol. Jeho názor bol pre nás vo všetkých, i politických zápasoch podstatný. Dnes môžem povedať, že sa vo svojom videní nikdy nepomýlil. Vlado Jukl zomrel v patriarchálnom veku. Niekoľko dní pred smrťou sa dožil 87 rokov. Bol nositeľom čestného doktorátu Trnavskej univerzity, nositeľom vysokého štátneho vyznamenania, ktoré mu udelil poľský prezident Kaczyński, a bol nositeľom Ceny Jána Langoša. Vlado poznačil svojím životom niekoľko generácií mladých ľudí. Títo všetci dnes s úctou a vďakou stoja v mysli pri jeho rakve a modlia sa za jeho večnú spásu. (Autor je bývalý predseda Slovenskej národnej rady) František Mikloško Po parku v Malinove sa prechádzal aj Roosevelt Park vyrástol z pôvodnej záhrady grófa Alberta Apponyiho, ktorý bol veľkým milovníkom prírody. Vysadil tu asi 400 druhov rastlín, dnes ich tu máme 233 druhov. Hovorilo sa, že Apponyimu záležalo viac na zeleni ako na architektúre, tvrdí Šefčíková. V roku 1910 krásy parku obdivoval aj americký prezident Theodore Roosevelt počas jeho návštevy Slovenska. Svedčí o tom aj pamätná tabuľa v parku. Platany majú 200 rokov Medzi najvzácnejšie stromy patria 200-ročné platany javorolisté, je ich tu osem a dosahujú výšku až 25 metrov. Okrem toho tu nájdete aj mohutné duby, agáty, cédre, smreky, tisy, beztŕňovce, magnóliu, soforu či pekné exempláre borovice čiernej. Celkovo je v parku kusov drevín, z toho 3-tisíc stromov, povedala nám Šefčíková. Keďže ide o anglický typ parku, nájdete tu len zopár kvetinových záhonov. Žofia Bosniaková sa vrátila na Strečno Žofia Bosniaková je späť v kaplnke hradu Strečno. Aspoň symbolicky sa vrátila tam, kde jej zachované telo objavili pred vyše 320 rokmi. Obdivovali ho tisícky ľudí, až kým pozostatky v roku 2009 v Tepličke nad Váhom nespálil psychicky chorý muž. Jej vernú podobu vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stana Lajdu. 1. mája na hrade Strečno otvorili hlavnú turistickú sezónu. Novinkou je aj podobizeň Žofie Bosniakovej, ktorá púta pozornosť v krypte obnovenej hradnej kaplnky. "Nápad vytvoriť Žofiu Bosniakovú prišiel krátko po tom, čo zhorela. Chceli sme jej ducha vrátiť späť na Strečno, kde sa pôvodne našla," hovorí Stano Lajda. Predlohou bol maľovaný portrét, ktorý sa zachoval na Trenčianskom hrade. Telo Bosniakovej sa na rozdiel od ostatných pochovaných šľachticov v hradnej krypte našlo takmer neporušené aj 45 rokov po smrti, pričom nebolo balzamované. "Podľa legendy sa jej podoba vôbec nezmenila, takže mnohí to pokladali za zázrak," dodáva umelec. Lajda vymodeloval tvár z hliny, ktorú potom odlievali do epoxidovej hmoty. Zvyšok tímu robil na dobovom odeve, šperkoch či katafalku tak, aby sa čo najviac priblížili k vtedajšej podobe. "V krypte je podobizeň Žofie Bosniakovej opäť uložená tak, ako bola nájdená, lebo bola pochovaná ako posledná. Má oblečený kroj šľachtičnej Horného Uhorska zo 17. storočia a má aj tie isté šperky," hovorí lektorka hradu Strečno Stanislava Kvapilová. Bosniaková zomrela ako 35-ročná. O jej živote dodnes koluje mnoho legiend, najmä o jej šľachetnosti, dobročinnosti, pomoci ľuďom. Tiež sa traduje, že rozdávala chudobným malé chlebíčky, ktoré sa podľa nej dodnes nazývajú bosniaky. "Ľud už za jej života ju považoval za svätú. Pomáhala ľuďom peniazmi a potravinami. Je písomne doložené, že pre starých, chorých a nevládnych dávala na svojich majetkoch stavať hospice," dodáva Kvapilová. Na konci 17. storočia Bosniakovej pozostatky zo zničeného Strečnianskeho hradu presunuli do Tepličky nad Váhom, kde mala šľachtičná zimné sídlo. Zmenou prostredia telo zmumifikovalo a zmenilo podobu, no aj tak ho po stáročia uctievali návštevníci zo Slovenska i zahraničia. Vystavené pozostatky však neboli dobre zabezpečené. Duševne chorý Žilinčan rakvu aj s telom 1. apríla 2009 vybral z kaplnky, polial benzínom, zapálil a zničil. Ešte pred 15 rokmi začal proces blahorečenia Žofie Bosniakovej, pre ktorý je potrebné zhromaždiť rôzne podklady. Okrem iného je potrebné preukázať, že skúmanú osobu ľudia naozaj uctievajú a túto úctu šíria. Zatiaľ je ťažké odhadnúť, koľko ešte proces potrvá. Renáta Jaloviarová, Pravda

6 Kanadský Slovák 12. máj 2012 strana 6 Ako ďaleko rozvoniavajú bryndzové halušky Mohylu na Bradle vytesával Talian Pokračovaniezostr.4 Jeho úcta k novému domovu sa prejavila aj pri stavbe mohyly na Bradle, ktorá sa začala stavať päť rokov po Štefánikovej smrti. Práve na jej stavbu získala objednávku rodina Miglierini a práce na nej viedol Markov pradedo. Neďaleko od Banskej Bystrice sa varia bryndzové halušky. Pravdepodobne sa varia aj vo väčšine slovenských rodín, ale tam, v obci Turecká sú iné. Celá príprava prebieha v lone prírody, na čerstvom vzduchu pohoria Veľej Fatry, v nenapodobniteľnej aróme čerstvo praženej slaninky a vône bryndze. Od roku 1995 v trejto rázovitej obci prebiehajú pravidelné majstrovstvá Slovenska a Európy vo varení a jedení bryndzových halušiek. Pripravujú sa najtradičnejším spôsobom za doprovodu ľudovej hudby, povzbudzovaním fanúšikov a prípadným posilnením sa pohárikom čohosi čo pomáha pri trávení a zahreje. Architekt pamätníka Dušan Jurkovič požiadal Paola, aby zohnal zručného kamenára, ktorý by vytesal plánované citáty na základnom podstavci. On sa to však rozhodol urobiť sám. V pamätiach sa píše: Považujem to za svoju povinnosť i česť. Žijem na Slovensku, moja manželka je Slovenka. Generál Štefánik mal snúbenicu v Talianku a ja som Talian, povedal vtedy Paolo architektovi, ktorý mu od dojatia stisol ruku. Môj otec tieto citáty aj vlastnoručne vytesal, napísala v pamätiach jeho dcéra. Pamätník v tvare pyramídy, na ktorý sa vtedy vyzbierali dva milióny korún od ľudí, slávnostne odhalili v roku K talianskym predkom sa opäť dostávame pri debate, ako vyberali mená pre svoje deti. Doma zasadá rodinná rada a o menách aj tajne hlasujeme. Vyberáme slovenské, ale tak, aby sa hodili k talianskemu priezvisku, vysvetľuje Beáta a dodáva, že zatiaľ v jej rodine vyhrávajú dievčenské mená, pretože má osem dievčat a štyroch chlapcov. Rodina Miglieriniovcov sa už spoločne bola pozrieť na prácu svojho známeho predka. Otec rodiny hovorí, že z úcty k pradedovi chcel svojim deťom ukázať jeho dielo. Sme na to hrdí, hovoria pri našej rozlúčke potomkovia talianskeho kamenára. (krátené) Anna Bočková Slovenka Dvojdňový festival Fest halušky Turecká býva naplnený nielen príťažlivými jedlami, ale i hudobným doplnením pre mladších i tých o niečo skôr narodených. Obec Turecká ponúka vynikajúce podmienky zimných i letných športov, no na súčastnú mapu poznania ju vtláča aj tento netradičný festival varenia a jedenia bryndzovej dobroty, o ktorej dlho snívajú i tí, žijúci tisíce kilometrov od Tureckej. Tohoročný Fest halušky Turecká sa koná 29. a 30. júna Podrobnosti sú na webovej stránke Objavte čaro čistej horskej prírody PIENINY História-Romantika-Pokojarelax- Tradičnágastronómia PenziónKaštieľHanus Spišské Hanušovce 10 Tel. : Photo: Pavol Stacho www. kanadsky slovak. ca OáZA ZDRAVIA TrenčianskéTeplice OáZA POKOJA V lone prírody a zdravia, na krok od celoročne funkčných kúpeľov si môžte zakúpiť luxusné apartmentové bývanie. Info na : FAX: Manager: Mrs. Eva Krištofová kristoffplaza@kristoffplaza.sk e -mail: vadco@pathcom.com

7 Jozef Cincik Artistic Display tou ring Canada and USA Jan George Frajkor Jozef Cincik has been called a Renaissance Artist, and Slovakia's Leonardo da Vinci. Even though his career is purely 20th century. He was a genius without doubt. And now a display about his life and what he did is to tour Canada and the United States, since his life was closely connected to us. Continued from page 1 Kanadský Slovák 12.máj 2012 strana 7 Nitra: Famous even in outer space Countless cities across the world have their name printed on T-shirts. But cities after which asteroids have been named are slightly more difficult to locate. Yet one such example exists in Slovakia: Nitra, otherwise known as the Mother of Slovak cities and with an extra-terrestrial imitator to boot. Nitra is the fifth largest city in Slovakia, located in the Nitra region, on the banks of the Nitra River, and about 80 km northeast of Bratislava. The Zobor mountain towers over the north side of the city, and the entire area is ringed both by hilly terrain and numerous fields, particularly towards its southern horizon. Nitra is the oldest city in Slovakia, with its first confirmed historical reference dating from the beginning of the 9th century. Then it became one of the biggest cities in the Great Moravian Empire and a centre of trade and culture during medieval times. The Slavic prince Pribina occupied Nitra castle during the first third of the 9th century, right about the time that the first known Christian church in central and eastern Europe was being built in Nitra, which dates from 828 AD. Continued on page 10 The tour display outlining what he did was put together by Matica Slovenska in Slovakia. Cincik was born in an area of Austria-Hungary that today straddles the Serbia-Romania border. He died in the United States in The display showing his works and explaining them in English and Slovak was opened the at the University of Ottawa by Ambassador Milan Kollar. The Embassy co-operated with Prof. Marian Stolarik, head of the Chair of Slovak History and Culture. What Cincik did before and after fleeing Slovakia to escape Communist domination after World War II is almost unbelievable. Artist? Of course.. he did portraits and sketches in many mediums. He was also Ambassador Milan Kollar and Prof. Mark Stolarik introduce the Cincik display to Mary Ann Doucette, President of the Canadian Slovak League. a cartoonist, with a biting sense of sarcastic humor. He was a stage designer, making the sets for major plays. He worked on film, including the best-known classic version of 'Janošik'. He created portraits of famous people that were printed on postage stamps, and on money. He crafted stained-glass windows showing holy figures for churches and cathedrals. Scientist? Like da Vinci, he liked inventing odd things. The second part of the Canadian visit is at the Canadian Slovak League headquarters in Mississauga. Later, it goes to Washington. It will take any viewer a long time to read everything he did... it may even take more than one visit. The opening in Ottawa brought out some of his connections with us. Vladimir Cincik well known CSL member from Montreal, turned up to check the best-known member of his family. Jozef Cincik was Vladimir's father's first cousin. And Prof. Stolarik showed off a collection of Jozef Cincik's papers and items that his Chair of Slovak Studies had obtained from various sources, and which are carefully archived here in Canada. 7. zbor - klub - Kanadskej Slovenskej Ligy v Toronte v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Ottawe usporiada dňa 20. mája 2012 o 1:00 hodine odpoludnia na 259 Traders Blvd. Unit 6 Mississauga výstavu Jozef Cincik - renesančný človek, ktorá bola v roku 2009 z príležitosti storočnice narodenia J. G. Cincíka vytvorená Slovenskou národnou knižnicou v spolupráci s Maticou slovenskou, mestom Martin a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výstava mapuje život a dielo J.G. Cincíka nielen ako maliara, ale komplexne, keďže Cincík bol všestranne nadaný (maliar, vitrážista, architekt, navrhovateľ známok a pod.). Jeho dielo je vsadené do kontextu doby (napr. činnosť v čase prvej ČSR, spolupráca s M. Benkom, K. Sokolom, časopisom Kocúr, obdobie matičiarstva, dielo v čase prvej SR , emigrácia a exil). Výstavou si tento rok súčasne pripomíname i dvadsiate výročie jeho úmrtia. Otvorenie výstavy poctí svojou návštevou veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade J.E. Milan Kollár, ktorý pri tejto príležitosti odovzdá Kanadskému Slováku - Kanadskej Slovenskej lige - z príležitosti 70. výročia vydávania Kanadského Slováka zlatú medailu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Na otvorení výstavy sa zúčastní i predsedníčka KSL Mary Ann Doucette a ďalší hostia.

8 Kanadský Slovák 12. máj 2012 strana 8 Vstala som z mŕtvych, vraví ikona Věra Čáslavská Pamätajú si ju hlavne tí, ktorých zaujíma gymnastika a ešte aj ktorí emigranti po auguste Nie sú starí...iba si viac pamätajú... V uplynulých týždňoch rátala svoj program na minúty a ukrajovala si čas zo spánku. Iba hodinku, viac naozaj nie, poprosila, keď sme sa stretli v Černošiciach za Prahou, kde žije. A potom deväťdesiat minút hovorila o svojom výnimočnom osude. O úžasných vzletoch i bolestných pádoch. Po šestnásťročnej krutej izolácii sa veľká dáma a ikona svetového športu vrátila do života. Věra Čáslavská, sedemnásobná olympijská šampiónka v športovej gymnastike, vo štvrtok oslavuje sedemdesiatku. V Černošiciach vraj žijete v anonymite, nik vás nespoznáva... Tak to bolo, keď som sa sem pred pár rokmi nasťahovala. Ani najbližšia suseda o mne nevedela. Pripadala som si ako pani Columbová. Hovorili o mne, ale nik ma nevidel a nepoznal. Boli to dva roky prázdnin. To už neplatí, ľudia sa dozvedeli, že tu bývam, spoznávajú ma, zastavia sa, prehodia vetu-dve. Prečo ste sa nasťahovali do Černošíc? Žila tu moja babička a na staré kolená aj rodičia. Trávila som tu prázdniny. Spomínam si na Veľkú noc, keď som bola už pomaly v puberte a prišiel ma vyšibať jeden mladík od susedov. Trošku mal predo mnou rešpekt, ale pri tejto príležitosti si trúfal. Keď ma už zopárkrát udrel, otec vyšiel z domu a zakričal na neho, aby už toho nechal a zmeral si so mnou sily. Bili sme sa a ťahal za kratší koniec. Keď som sa nedávno do Černošíc vrátila, zastavila som sa v krčme. Sedel oproti mne, ale nespoznal ma. Nechala som ho v tom. To bolo v čase, keď ste sa po šestnásťročnej absolútnej izolácii vrátili opäť do života? Áno, pred troma rokmi. Žili ste striedavo v liečebniach i v domácom väzení, prežívali ste ťažké depresie. Ako vyzerali vaše dni, čo ste robili? Absolútne nič. Pozerala som sa do stropu. Prežívala som také ťažké depresie, že mi bolo všetko jedno. Bola som pasívna, s nikým som nechcela hovoriť a ani nikoho vidieť, nič som neriešila. Čo vám pomohlo? Neviem, ani neviem povedať jeden moment, ktorý priniesol zlom. Pokladám to naozaj za zázrak. Vstala som z mŕtvych, vrátila sa do života. V štatistikách sa uvádza, že ste získali v kariére 140 medailí. Sedí to číslo? Asi áno, nikdy som to nepočítala. Raz to urobil otec a neskôr aj nejaký novinár. V tom čísle sú zarátané, samozrejme, aj medaily, ktoré som získala na domácich majstrovstvách a rôznych medzinárodných súťažiach. Spomínam si, že Jan Werich mi raz vravel: Počúvajte, Čáslavská, vy sa mi páčite. A viete prečo? Lebo vy tie vaše metály nepočítate, ani neviete, koľko ich máte... Neboli pre vás dôležité, vzácne? Vážila som si každý úspech, každú medailu, ale nikdy som sa v nich nekochala. Pre mňa bolo podstatné, že potvrdzovali, že som úspešná, že som to zvládla. A išla som ďalej. Tie, ktoré som vybojovala na olympiáde a majstrovstvách sveta si však pamätám veľmi dobre. Pozeráte sa často do minulosti, na roky svojej slávnej kariéry? To vôbec. Iba ak robím rozhovor ako teraz. S Pavlom Kosatíkom som písala knihu Život na Olympe a ten ma dva roky dusil. A s Olgou Sommerovou som nakrúcala film, dala dokopy množstvo archívnych záberov, museli sme sa mnohých vzdať, inak by film trval hodiny. V poslednom období som sa často na seba pozerala, ale brala som to už profesionálne, vžívala som sa do pozície režisérky, kameramana, strihača a najmä diváka. Ktorý z úspechov si ceníte najviac? Zlato v štvorboji v Mexiku. Vtedy som veľmi túžila, aby som vyhrala a aj som to dokázala. Cítila som obrovskú podporu, dostávala kopy listov. Počítali sme ich na kilá. Na ktorú olympiádu radšej spomínate? V Tokiu ste získali tri zlaté, v Mexiku štyri. Nebolo však Tokio o niečo bezstarostnejšie? Možno sa to dá tak povedať. Pred Mexikom som uvažovala, že skončím. Je celkom možné, že keby neprišli ruské tanky, tak prídem o štyri olympijské zlaté, lebo by som už nanašla silu pripraviť sa. Prišla však okupácia a chcela som dať Ruskám na frak, čakal na to celý národ a ja som cítila zodpovednosť ako nikdy. Tokio bolo dobrodružstvo, ale už aj vtedy sa odo mňa očakávali úspechy. Štartovala som aj na OH 1960 v Ríme. Do Japonska som cestovala ako skúsená gymnastka i favoritka. Čo sa stalo s vašimi medailami a pohármi? Máte ich niekde uložené? Trofeje a medaily sú v krabiciach na povale a sadá na ne prach. Ani zlaté olympijské neleštím. Jeden pán mi raz vravel, že mám toľko zlata, že už do konca života budem bohatá. Medaily však mali len tenkú pozlátenú fóliu, sú dosť ošúchané, na stovkách besied išli z ruky do ruky a je to na nich vidieť. Štyri zlaté ste venovali po návrate z Mexika predstaviteľom Pražskej jari - Dubčekovi, Svobodovi, Smrkovskému, Černíkovi... To boli len repliky, možno vo veľkosti nechta, ale tie na rozdiel od mojich vyrobili z rýdzieho zlata. Prijali vás štyria československí prezidenti. Svoboda sa však s vami odmietol neskôr stretnúť. Prečo? V čase normalizácie som ho požiadala o prijatie, dostala som termín, ale na stretnutie sa nedostavil. Poslal len svojho tajomníka a odkázal mi, že,,urobiť chybu je ľudské, ale zostávať v klamstve diabolské". Tak ako mnohokrát v iných prípadoch odo mňa chceli, aby som odvolala podpis pod Vaculíkovým manifestom Dvetisíc slov z leta Armádny generál a hrdina Sovietskeho zväzu podľahol režimu. O niekoľko rokov neskôr, keď ste bola v nemilosti, ste požiadali o prijatie aj husáka. O čom ste debatovali? Napísala som mu a pozval ma na hrad. Najskôr som nemala nijakú prácu, potom som niekoľko rokov upratovala kancelárie, nemohla som nikam cestovať. Žiadala som ho o pomoc. Možno po našom rozhovore aj niekam zavolal, neviem, ale moja situácia sa zásadne nezmenila. Pod najmocnejšími boli častokrát ľudia pápežskejší ako pápež. Aj husák robil na vás nátlak, aby ste odvolali svoj podpis? Nespomenul to. Musím povedať, že to bol inteligentný človek a náš rozhovor by bol celkom obyčajný, nebyť toho, že na mňa stále mrkal. Spočiatku som si myslela, že je nervózny a má tik, ale dával mi nejaké znamenie. Pochopila som, že nás odpočúvajú a háklivým témam sa vyhýbal. Bolo to komické. Do Mexika vás však koncom sedemdesiatych rokoch nakoniec pustili. Čo sa stalo? Vymenili ma za uhlie na pokyn zo Sovietskeho zväzu. Mexiko sa vtedy dohodlo s Brežnevom, že bude dodávať na Kubu uhlie, ale jednou z podmienok bolo, aby ma pustili do krajiny. Žiadal to priamo mexický prezident, ktorý mi ponúkol prácu na veľkom športovom projekte. Zabralo to. Keď v auguste 1968 vtrhli do Československa spojenecké vojská, skrývali ste sa viac ako týždeň v lese v Jeseníkoch, kde ste sa aj chystali na olympijské súťaže. V príprave ste lopatou hádzali uhlie... Vidíte, uhlie hrá v mojom živote vážnu úlohu, je to môj osud (smiech). Veď aj môj prvý systematický tréning spočíval v tom, že som v pražskom Karlíne, kde som vyrastala s troma súrodencami, nosila uhlie z pivnice na štvrté poschodie. Od toho som mala ideálne vypracované lýtka, čo je v gymnastike dôležité. Po okupácii v auguste 1968 sme nevedeli, čo sa stane, či vôbec do Mexika v októbri pocestujeme. Nakoniec si to Brežnev netrúfal zakázať. Cítite sa po tom všetkom, čo ste zažili, teraz šťastná a úspešná? Teraz sa cítim celkom spokojná. Naučila som sa lepšie relaxovať. Rada si niečo prečítam, veľa času trávim pri počítačí a s internetom. Necítim už nijaké bremeno zodpovednosti a nemusím už nikde nič dokazovať. (krátené) Michal Zeman PRAVDA Branch 7 of the Canadian Slovak League in Toronto, in cooperation with and under the auspices of the Slovak Embassy in Ottawa, presents on Sunday, May 20, 2012 at 1:00 p.m. in the 259 Traders Blvd Unit 6 Missisasauga an important exhibition Joseph Cincik The Renaissance Man that was created in 2009 on the occasion of the centenary of the birth of J. G. Cincik by the Slovak National Library in cooperation with Matica Slovenska, the City of Martin, and the Office for the Slovaks Living Abroad. The exhibition charts the life and work of J. G. Cincík not only as a famous painter, but in a complex picture, since the versatile Cincík was also a windowpane designer, architect, and a designer of stamps. His work is embedded into the context of time (e.g., activities during the first Czecho Slovak Republic, his collaboration with M. Benko, K. Sokol, magazine Kocúr, the period of matičiarstva, work during the time of the first SR , and his emigration and exile).the exhibition at the same time commemorates the twentieth anniversary of his death. The Ambassador of the Slovak Republic in Canada, H.E. Milan Kollár will open the exhibition and will also present the Gold Medal of the Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic bestowed upon Kanadský Slovák The Canadian Slovak and the Canadian Slovak League on the 70th anniversary of the newspaper s publication. The opening ceremony will be also attended by the President of the Canadian Slovak League, Mary Ann Doucette and other guests.

9 Kanadský Slovák máj 2012 strana 9 horolezec optimista a horolezec pesimista sa odtrhnú z útesu. Horolezec pesimista: - PADÁÁÁM! Horolezec optimista: - LETÍÍÍM! Príde blondína k doktorovi a stažuje sa: - Pán doktor, mám obrovský problém a neviem, čo sa deje. Stále počujem hlasy, väčšinou ten istý, ale nikoho nevidim. A doktor sa jej pýta: - No a kedy sa vám to stáva najčastejšie? - Hm. No keď telefonujem! Malý Janko píše rodičom z tábora: Je tu krásne, veľa odpočívam, veľa papám. PS: A čo je to epidémia? Jožko, kde si si tak zašpinil ruky? - Hral som sa na hnojisku. - A prečo máš dva prsty čisté? - Lebo som potom pískal na psa. Pani Anežka, bývajúca blízko pri stanici vlakov v panelovej bytovke, si kúpila novú skriňu. Keďže manžel bol na služobnej ceste, poprosila suseda nech jej tú skriňu pomôže namontovať. Postavili skriňu prvý raz. Prešiel okolo vlak, skriňa sa rozsypala. Postavili ju znova. Prešiel vlak, skriňa spadla. Postavili skriňu tretí raz a sused hovorí Anežke: - Anežka, ja vojdem s baterkou do skrine. Počkám, kým prejde vlak a budem sledovať, čo povolí. Sused vošiel do skrine. Medzitým sa vrátil manžel. V predsieni pozrie lepšie, vidí cudzie mužské topánky. V spálni - nová skriňa. Pristúpi k nej, otvorí ju a sused zreve: - Pán sused, rýchlo mi jednu vrazte, lebo mi určite neuveríte, že tu čakám na vlak. - Pán vrchný, som hladný ako vlk. - Prepáčte, ale červené čiapočky na jedálnom lístku nemáme. - Môj dedko zbiera mince - hovorí Janko učiteľke. - Tak on je numismatik? - Nie, žobrák. - Prečo neješ, Janko? Len pred chvíľou si hovoril, že si hladný ako vlk a teraz len sedíš a hľadíš do taniera. No mamička a videla si ty už takého vlka, ktorý by jedol karfiol? Policajt: - Pán vodič, ste hluchý? Niekoľkokrát som na vás kričal, aby ste zastavili. Vodič: - Aha, myslel som si, že hovoríte "Dobré ráno, pán poslanec". Policajt: - Prepáčte, je tu veľký hluk, pán poslanec. Jedna pani v lese robí poplach. Náhodou ide pán s fotoaparátom a pani mu hovorí: - Vo vode sa topí žena! Pán na to odpovie: - Ľutujem, už nemám film. Chlapík príde za šéfom a vraví: - Prosím vás o zníženie platu. - A prečo chcete, aby sme vám znížili plat? - No viete, lebo moja žena mi stále hovorí, že keby som toľko nezarábal, tak by ma už dávno opustila! Pri ulievaní slivovice: - Veď som ti hovoril, že nechcem celý pohár, chcem len do polovice. - Nevadí, odpiješ. Obžalovaný, tvrdíte, že ste hodili po poškodenej paradajky? - Áno. - Ako si vysvetľujete tú hrču na hlave? - Paradajky boli v konzerve. Sedia dvaja v bare: - Vy ste černoch, že? - Áno, ako ste na to prišli? - Podľa prízvuku. -Prečo má lietadlo vrtulu? -No aby chladila pilota. -To je predsa blbosť. -Neveríte? Skúste ju zastaviť a uvidíte ako sa bude pilot potiť. Lekár hovorí pacientovi: s alkoholom musíte momentálne prestať. Váš krvný test sa vyparil skôr ako sme ho mohli vyšetriť. Sudca: Obžalovaný bol ste už niekedy trestaný? -Prosim pred desiatimi rokmi za kúpanie na zakázanom mieste. - A odvtedy? -Od tej doby som sa pán sudca už nekúpal. Dámu stredného veku (čiže v najlepších rokoch) zrazilo auto. Je v kritickej situácii a tu sa jej zjaví Pán Boh a hovorí: Maruška nič sa neboj, prežiješ to a budeš žiť ešte päťdesiat rokov! Predpoveď sa plní, ale keďže s tým chce niečo spraviť začne navštevovať kozmetičky, plastických chirurgov, liposakcie, naťahovanie kože a podobne. Takže stal sa z nej kus za ktorým sa ešte muži otáčali. A zasa ide po ulici, škrípu brzdy a prejde ju auto. Ocitne sa pred Pánom Bohom a vraví: Pane Bože, veď si mi sluboval ešte päťdesiat rokov a teraz som zomrela. - Boh sa pozornejšie zahladí a povie: Maruška a to si ty? Prepáč, ale já som ťa vôbec nepoznal... Kričí na muža pred činžiakom dáma z okna: - Prosím vas, potrebujem pomoc, príďte sem hore ku mne. Prišiel by som, ale to by ste musela byť sama... -Ale veď ja som sama. Manžel je na služobnej ceste. Dofrasa nechajte ma dohovoriť... Chcel som povedať -sama na celom svete. Česko - Slovenská vlajka má deväťdesiatdva rokov Niekdajšia česko-slovenská vlajka, ktorá sa po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov stala symbolom Českej republiky, má deväťdesiatdva rokov.naši západní susedia ju využívajú napriek predrozpadovej dohode, ktorou sa Česi a Slováci zaviazali, že nikto z nich nebude používať štátne symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) vrátane vlajky. Česká a slovenská politická reprezentácia sa v časoch hektického delenia krajiny, ktoré prišlo pár rokov po páde železnej opony, musela dohodnúť na mnohých veciach. Jednou z nich bolo aj používanie štátnych symbolov. Ústavný zákon o zániku ČSFR z roku 1992 hovoril jednoznačne: Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky používať štátne symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Vymyslieť vlajku, ktorá by vyhovovala celej spoločnosti, pričom netreba zabúdať, že o slovo sa hlásila Morava i České Sliezsko, nebolo jednoduché. Namiesto toho českí politici rozhodli, že použijú vlajku Česko-Slovenska, čo bolo v rozpore so spomínaným ústavným zákonom. A nielen to. Rozhodnutie používať vlajku bývalého spoločného štátu vyvolalo vlnu nevôle na oboch brehoch rieky Moravy. Nahnevaní boli nielen Slováci, ale i Česi. Voľba to však nebola zlá. Prevzatím známeho symbolu totiž naši západní susedia zarobili. Česko-slovenská zástava bola podľa viacerých odborníkov uznávanou značkou, ktorú sme spoločne budovali a propagovali vyše sedemdesiat rokov. Hoci jej cena bola nevyčísliteľná, profit bol jednoznačný. Zástancovia českého prístupu argumentujú, že Slováci nemali k spoločnému štátu tak blízko ako Česi a historicky užívali svoju trikolóru. Odporcovia zas tvrdia, že Česi prišli o možnosť vybrať si tú svoju vlajku a privlastnili si niečo, čo im vlastne historicky nikdy nepatrilo. Slováci v súvislosti s rozdelením Česko-Slovenska túto vlajku opustili a nechceli ju. Česi túto vlajku neopustili a chceli si ju zachovať aj naďalej. To, že nám Slováci chceli jej používanie zakázať, je pravda, ale my sme na tom trvali. Išlo o voľnú vlajku, ktorú nikto v danej chvíli nepoužíval, a navyše jasne identifikovateľnú a s inými vlajkami nezameniteľnú. Česi túto vlajku jednoducho chceli a identifikujú sa s ňou dodnes, uvádza na svojich oficiálnych internetových stránkach Hynek Fajmon. Politológ Bohumil Doležal má na vec, naopak, podstatne vyhranenejší názor. Ukradnutie a skutočne nefér privlastnenie bývalej spoločnej zástavy považujem za jeden z veľkých novodobých českých hriechov, priznáva. História vlajky Problém s hľadaním vlajky, ktorá by reprezentovala spoločný štát, vznikol už v roku 1918 so vznikom Československa. Prvá republika mala najprv vlajku totožnú s Poľskom. Po stáročia mali totiž Čechy v znaku strieborného leva na červenom poli, od ktorého sa odvodzovala bielo- červená bikolóra. Odborníci preto dostali úlohu vymyslieť nový štátny symbol Česko -Slovenska. Väčšina zdrojov označuje za autora novej vlajky - bielo-červenej bikolóry s modrým klinom - vtedajšieho pracovníka archívu ministerstva vnútra Jaroslava Kursa. Práve on sa mal zaslúžiť o doplnenie slovanskej modrej. Štátny úradník Kurs vytvoril viacero návrhov. Presne 30. marca 1920 Národné zhromaždenie schválilo novú podobu štátnej vlajky. Autor: MARTIN MARTINEC Plus jeden deň Od roku 1983 SLOVAKTRANSLATIONS Mgr. Eva Brejová Oficiálnepreklady,tlmočenie,sekretárskeslužbyTranslator-Interpreter-Secretarywww.evabeva.com slovaktranslations@evabeva.com(416) MORAVU A VÝCHODNÉ ČECHY Objednávka na predplatné/subscription Form 1 rok $65.00 do Kanady/1 year $65.00 in Canada ($90.00 do Spojených štátov/united States - $90.00 ~ $ do iných krajín/other countries - $120.00) Osobné predplatné na/personal Subscription 1 rok/1 year 2 roky/ 2 years 3 roky/3 years Meno/Name Adresa/Address Mesto/City Provincia/Province Poštový kód/postal Code Štát/Country Telefón/Telephone (Pre vnútornú korešpondenciu / For internal correspondence only) Predplatné ako dar na/gift Subscription 1 rok/1 year 2 roky/ 2 years 3 roky/3 years Meno/Name Adresa/Address Mesto/City Provincia/Province Poštový kód/postal Code Štát/Country Prikladám sumu/ Enclosed is the sum of $ (Vystavte šek na Kanadský Slovák)/ (Cheque payable to The Canadian Slovak) Pošlite na adresu/mail to Kanadský Slovák, 259 Traders Blvd. East, Suite 6, Mississauga ON L4Z 2E5

10 Kanadský Slovák May 12, 2012 page 10 Our Boys in the NhL Team pos gp g A Pts Marian Gaborik NYR R Zdeno Chara BOS D Tomas Kopecky FLA C Michal Handzus SJS C Marian Hossa CHI R Goalies GAA Sv% Jaroslav Halak STL Notes The St. Louis Blues announced Jaroslav Halak will now be out for the entirety of the second round of the 2012 NHL Stanley Cup playoffs. Hopes of a Stanley Cup victory for the Blues have diminished considerably. At the time of this writing, St. Louis is down three games and needs to win four in a row to continue to the Western Conference finals. Halak was injured in the first round of the playoffs, in Game 2 against the San Jose Sharks, when teammate Barret Jackman inadvertently collided with him during a save. Halak has been out of action ever since. - Paul Stastny is playing for team USA at the IIHF World Championships in Helsinki. He has 3 assists in two games, tying him for second place in points at these championships. Football FA Cup Eludes Skrtel Slovak centre back Martin Skrtel narrowly missed adding the English FA Cup to his list of career achievements. In the final game at Wembley on Saturday May 5th, FC Chelsea downed Skrtel s FC Liverpool 2:1 to win the oldest club competition in the world. The 27 year old native of Handlova played the entire match. The win ties Chelsea with Liverpool at seven FA Cups each; Manchester United has the most FA Cups with eleven. Meanwhile, in Barcelona, Spain, the two teams who call the city home met in their league match-up. Slovak centre Vladimir Weiss, on loan to Espanyol from Manchester City, could only watch as Lionel Messi wrote himself into the record books once more as his four goals in Barcelona's 4-0 win over Espanyol saw him reach 50 goals in La Liga and 72 in all competitions this season. Tichomir Miko Playoffs Slovakia at the Worlds Slovakia vs Canada Canada, one of the heavy favourites at this year s IIHF World Championsips, edged out Slovakia 3 2 in an exciting first game of the preliminary round. The game started with both teams skating somewhat cautiously, testing each other, and then the tempo picked up. The first goal of the match came with less than six minutes left in the period, when Ryan Getzlaf backhanded a pass to Jamie Benn who tucked the puck into the net behind a sprawling Peter Hamerlik. Speedy Libor Hudacek almost tied the game on a shot from the slot, but could not get the puck past the crowd of players vying for positon in front of the Canadian net. Both Zdeno Chara and Michal Sersen launched blasts from the blue line, but the Canadian net remained unpenetrable. There were no penalties called in the first period. Less than two minutes into the second period, Juraj Mikus slipped a pass to Tomas Tatar who released a blistering wrist shot that beat Canadian goalie Cam Ward to tie the game. Miroslav Satan was assessed the first penalty of the game for holding. The Slovaks killed the penalty, but minutes later Jordan Eberle let go a shot that somehow made it past Hamerlik, and then slowly trickled across the Slovak goal line. With less than five minutes A year and a day ago, I watched Finland beat Slovakia 2-1 in Bratislava en route to the World Championship gold; today, I watched history repeat itself as Team Slovakia lost to its old nemesis Finland by one goal in a 1 0 game. Finland had won its first game of the tournament by beating Belarus 1-0 while Slovakia had lost 3-2 to Canada the previous day. Both teams made a goalie change to the second game. Slovakia s head coach Vladimir Vujtek gave the nod to Jan Laco, while Finland s Jukka Jalonen decided to go with Petri Vehanen, last year s starter. Both goalies showed in left in the period, Ryan O Reilly made a hard pass from the deep corner to Andrew Ladd who then sweetly slipped the puck past the Slovak netminder. With less than two minutes in the period, Rene Vydareny was penalized for holding, but Slovakia hung on a man short until the buzzer to end the second period. Things looked rather dismal for Slovakia at the start of the third; the team was trailing by two goals, and playing a man short. But the players showed grit as they killed the remainder of the penalty and less than two minutes later scored to get back into the game; Milan Bartovic found the five hole on Ward after receiving a pass from Mario Bliznak. Slovak fans hopes soared when Corey Perry was assessed a tripping penalty. Slovakia s power play was aggressive, creating several good opportunities and shots on net, but Cam Ward mirrored Hamerlik s acrobatics and the Canadians killed the penalty. Both teams had further occasions to score but both netminders were outstanding and the game ended in the 3 2 victory for Canada. Player of the Game for Slovakia was Peter Hamerlik, who stopped 27 of the 30 shots he faced. Defenseman Keith Duncan was Player of the game for Canada. Though it was a loss for Slovakia, the game demonstrated that Team Slovakia could go toe to toe with a skilled team like Canada. Slovakia vs Finland the first period that they were worthy of the coaches faith in them. Slovakia outshot Finland 12-9 in the period, but Vehanen turned away all twelve of them. Laco, however, was beat at 7:32 when Janne Pesonen s quick backhander from the slot found its way to the back of the net. Slovakia outshot Finland in two periods, but couldn t create many dangerous scoring chances, and when they did, Vehanen was there to stop the puck. In the third period, Slovakia found themselves in penalty trouble taking two penalties within a minute and 48 seconds from each other, and then a third one just minutes According to Team Slovakia coach, Vladimir Vujtek, the team only lapsed for about ten minutes, which cost the team the game. Vujtek also praised Hamerlik s goal tending, stating the Slovak goal tender saved the team from a more severe loss. The Slovaks were assessed only two penalties, both for holding; this is an improvement over past championships when an inordinate number of penalities ruined chances of victory. Canadian Patrick Sharp has chosen to wear number 81. This is to honour his good friend and Chicago team mate Slovak Marian Hossa, who was injured in the Chicago-Phoenix series of the NHL playoffs. Had Hossa been healthy, he may very well have faced off against Sharp in this game. It was good to see this kind of sportsmanship taking place at these games, considering the apparent lack of it during the first round of the Stanley Cup playoffs. It was also a joy to watch the game played on a large ice surface. Despite the size of some of the players like Zdeno Chara and Kristian Kudroc (6 9 and 6 7 respectively), the playing surface was spacious, enabling speedsters like Jamie Benn and Libor Hudacek to use their skating abilities to the fullest. The hits were hard and fast, but few penalties were called, making for a fast flowing exciting game. later but managed to prevent Finland from capitalizing on their advantage. Michal Handzus did not dress for the game due to a nagging pelvis injury and Kristian Kudroc was also been sidelined with an upper body ailment. While Finland has most of last year s players returning to defend the title, Slovakia is carrying a new generation of players like Tomas Tatar and Libor Hudacek with only a few returning elderly mentors like Zdeno Chara and Marcel Hossa. Two games in a row, victory has narrowly eluded the Slovaks, who outshot the flying Finns CAMP HOSTYN sleep-over er camp for kids ages 6-15 July 1 to July th year! hostyn@live.com Zomrelbývalý česko-slovenský reprezentant KarolGumánst. Vo štvrtok 26. apríla 2012 vo veku 72 rokov zomrel po náhlej srdcovej príhode bývalý vzpierač, tréner a funkcionár Karol Gumán starší. Rodák z Košíc patril k popredným československým vzpieračom. V rokoch 1958 až 1974 sa niekoľkokrát stal majstrom Česko-Slovenska. www. kanadsky slovak. ca

11 Kanadský Slovák - May12, 2012 page 11 Just going for a Stroll from Scotland to New Zealand, via Bratislava We have maybe all had that feeling at some point when you just want to start walking and keep going, but how many of you could imagine literally walking around the world? Not hopping on a plane or a train, but simply going for a stroll? Anyone? You only need a good helping of strong will, belief in yourself and the strength of character to leave everything and everyone behind. After finishing university and working as a fashion photographer in Edinburgh, this was precisely the goal that 30-yr old James Thomas from Ireland set for himself to go for a stroll from Scotland to New Zealand. He sold off all his material possessions, left his family, friends and his beautiful Latvian girlfriend, and set out on his personal pilgrimage. Now passing through Bratislava, The Daily caught up with James over a few beers to find out more about his quest and get a deeper insight into what drives him. James motivation is not only to follow his dream to see every corner of the world and spread his experience through pictures, blogs and probably a book in future. He is walking the world also in aid of UNICEF, as he knows well the good work the organisation is doing all over the world, and so he hopes to raise as much as 1 million for projects and also awareness in people that even a little can do a lot. James had always wanted to visit the polar opposite of his small village of birth in Ireland, which happened to be a small rock isle on the New Zealand coast, but he wanted to get there in a more unorthodox way. One day he decided to walk to a photo shoot near Edinburgh, and it was then he decided his journey to the other side of the world would be by foot. A year of physical and mental preparation followed, with very few people believing he was really going to cross 3 continents, 15 countries, 2 deserts and over 20,000 km in around 2 years. When asked about where he gets his strength of character to take on such a colossal task, James has to mention his grandfather and his stubborness. Once he got an idea into his head, nothing could sway him he even built his own hovercraft! James meets with Unicef Slovensko The adventure started in Edinburgh at the beginning of January, crossing England, the Netherlands, Germany and Austria, before arriving in Slovakia for a longer pit stop after 3.5 months. The final destination will be the second-largest city in the South Island of New Zealand Dunedin. James explained that going from Edinburgh to Dunedin made sense because the name Dunedin comes from Dùn Èideann, the Scottish Gaelic name for Edinburgh, and the N. Zealand city was is in fact the Scottish capital s twin sister, with same street layout and even a castle. It is not the first time the young adventurer has been to Slovakia. His fourth visit, in fact. He has a special relationship with Bratislava, where he has good friends and has had only good experiences with the little big city. Giving a talk to a group of teenagers in Spojená Škola Gymnázium of Bratislava about his journey and voluntary benefit for children in Africa, meeting with UNICEF Slovensko members, being interviewed by Slovak radio, participating on TV show, have all kept James busy in Bratislava for the past week. On Monday 23 April James will leave the capital and head east for the next week through Samorin, Dunajska Streda and on to Sturovo, after which he will enter Hungary. Having a conversation with James late Thursday afternoon was like being on a pleasant adventure into his memories and experiences, as his openness, natural light smile and positive attitude give you the feeling that impossible is nothing! He has no complaints and is confident he can deal with whatever the journey throws at him (he has been through the 2004 siege of Kathmandu, conflicts in Palestine etc). He is well aware also of what awaits when he has to cross the Iranian and Australian deserts, as both sections will take around 2 months each. This will be the toughest part of the journey, mainly because he has to carry 2 weeks supply of water on his little push buggy to survive the test of the desert. When asked about his biggest fear about what the journey could do to him, James said it was that he might never be able to settle down, and so may be fated to keep circling the globe. James knows it is all for a good cause, though, and is highly supportive of UNICEF s work. In addition to raising funds and lecturing for UNICEF as he goes, he hopes his journey will make people realise that even giving small amounts can make a big difference, as EUR 5 can feed a child in Africa for a week, for instance. So you don t have to stroll around the world, just have one or two fewer coffees, skip a beer or two and send money to a good cause, knowing you are helping children all around the world. You can follow James on his Epic journey on his website here, or on or Twitter By John Boyd and Katja Nikolajenko The Daily News Slovakia Nitra... Continued from page 7 The first known monastery in Slovakia was also in Nitra, and the linguistic pioneers Cyril and Methodius, the creators of Glagolitic writing which preceded Cyrillic lettering, came to the city in 863 AD. All this proud history no doubt contributed to the decision in December 1983 of the astronomer Milan Antal to name the 38th asteroid discovered in the Hungarian observatory Piszkéstető after the town. Its strength and beauty lasts through time, offered Peter Poliak, the chief administrator of Nitra s observatory, when asked for the reason the asteroid is so named. The city is historically divided into many districts, the most interesting of which are the Old City and New City areas. Most of the city s unique historical buildings are centred on the downtown, which remains Nitra s heart. Central to the old town is castle hill, which is one of seven hills over whose peaks and valleys the city is now spread. (Although Trnava is refered to as the Slovak Rome, Nitra s geography is more analogous. Rome too is built over seven hills.) The majesty of the medieval ages continues to breathe from the walls of the 11th century Nitra castle, which remains largely intact. History seeps from old pages of books and scrolls (around 66,000 pieces in total) conserved in the collection of the Diocesan Library from the 12th century, most of which are still accessible to the public. Also in the castle complex, the cathedral of Saint Emmeram, with its astonishing interior, has stood in Nitra since the 13th century. There are also three notable statues in the castle square and gardens. The first depicts Prince Pribina, one of the town s first noble inhabitants; another shows Corgoň, aka The Mighty, a character from local legend who reputedly single-handedly repelled the Ottoman invasion (and is now cast as Nitra s Atlas); the third is of the Solun brothers, Cyril and Methodius. Beneath the castle there is a huge city park with a swimming pool and ponds on the north side and a historical pedestrian INTERNATIONALTRAVEL Agata Rondzik,Manager Fulfill your Every Dream zone on the south. The main street of the pedestrian zone is lined with historical buildings from the 14th-19th centuries and leads to the central Svätopluk Square, with one of the most modern theatres in Slovakia, Theatre of Andrej Bagar. The hill named Zobor is, at 587 m, the highest in the city district. Its silent forests can easily be reached by bus from the town centre, and on the way to the top of the hill you recuperate at the mineral spring and peer into Gorazd s Cave, where a hermit monk once stayed. The nature reserve of Ponitrie provides the perfect location for tours, with its numerous ruins in a 50 km radius around the hill top and many signposted paths of varying length and difficulty. It is possible to camp in many of the ruins of the Nitra Region, eg. Hrušov, Gýmeš, Oponice, Studený Hrad, Čierny Hrad, etc. Nitra also has a Calvary, on the third highest hill of the city, at the bottom of Picture you and your partner peacefully swaying in a hammock as the trade winds lightly dance upon your faces, enjoying a couples massage with the taste of mangos still on your lips, or simply walking hand-in-hand down the beach, the sun warming your bare shoulders as you search for a secluded spot amid the palm trees. Call now for your romantic escape to Hawaii, Mexico or the Caribbean, where the soothing waters and tropical ambiance allow your passions to flourish. AgathaRondzik JuliaRottko Zatelefonujtealebopošlite agatha@intertravel.caalebointertravel@rogers.com InternationalTravel,208BloorSt.West,Suite505,Toronto,ON,M5S3B4 Tel: ,Fax ,Cell: ,tollfree: which is the Church of the Assumption from the late 12th century, as well as the Lourdes cave. The remaining four hills are difficult to see from ground level, but taking to the air can offer views of Čermáň, Borina, Vŕšok and Martinský vrch. There is a sport airport about 11 minutes away from the town centre, in the village of Janíkovce, which has hosted an international gliders and light aircrafts competition for the past few summers. Visitors also frequently flock to Nitra s Agrokomplex, in Exhibition Square, in the new part of the town, which hosts, among other events, the Autosalon Nitra car show, now in its 18th year, and a major international cultural and food fair, which has been going for close to 40 years. Nitra s downtown also hosts an annual carnival-cum-theatrical performance, named Divadelná Nitra, which always brings to the streets a strange and amusing atmosphere. It is the 20th anniversary this year, said Marta Plichtová, PR manager, promising a major European theatrical production, the return of the biggest stars who have previously appeared at the festival, and a Best of Slovak Theatre production. We will satisfy all unrealised dreams, she said. Michal Halama Slovak Spectator TatianaJantoška

12 Kanadský Slovák 12. máj 2012 strana 12 LUBA henderson Ph.D,M.B.A. Broker 23 years of honesty, Integrity & Professional Service Sylvia s Bakery Burlington Experience, Knowledge, Results you can count on! lubahenderson@sympatico.ca Find us at local farmer s market Dundas - St. Catharines - Welland - Niagara Falls Port Colborne - Milton - georgetown - Acton (905) Po celý rok - všetko od Eddie s www. eddiesmarket.ca *Sušené ovocie *Mak *Kakao *Bonboniery *Vianočné pečivo *Veľký sortiment medu *Európske K o n z e r v o v a n é výrobky *Minerálne vody *Európske haringy *Domáca kvasená kapusta* Údiarenské produkty *Výber najkvalitnejšieho mäsa 1575 Dundas Street East Mississauga, Ontario Tel.: (905)