Vzťah človeka a stromu musí nadobudnúť náboženské dimenzie. Friedensreich HUNDERTWASSER

Vzťah človeka a stromu musí nadobudnúť náboženské dimenzie. Friedensreich HUNDERTWASSER 11

Úvod Nemocničné záhrady a záhrady ozdravovacích zariadení by mali byť najdokonalejšie riešenými priestormi. To že dobre navrhnutá záhrada je liečivá, ako to potvrdzujú viacerí autori, spomeňme najvýznamnejších Cooper Marcus, Barnes (1999); Ulrich (2002); Kahn (1997). Záhradný architekt môže prispieť k tomu aby sa pacient liečil v prírodnom prostredí, vyliečil sa a dostal späť stratenú chuť do života alebo aby našiel dôvod prečo ďalej žiť. Keďže tematika liečivých záhrad je pomerne obšírne spracovaná z hľadiska psychologického a z hľadiska záhradno-architektonického, chýbajú však dendrobiologické štúdie, zahrňujúce sortiment vhodných rastlín. Môžeme zvýšiť výberom druhu dreviny liečivú hodnotu záhrady? Zohrávajú dreviny vôbec nejakú úlohu? Určite veľmi významnú, všeobecne uznávanú a rešpektovanú. 1 Súčasný stav riešenej problematiky Problematika je pomerne podrobne spracovaná, od všeobecných poznatkov až po špecifické, avšak pravidlá sú všeobecné, všeobecné pravidlá sú zasa vysvetlené na konkrétnych prípadoch. Čiže o použití rastlín v ozdravovacích priestoroch aplikované na najnovšie štúdie. Ďalej ostáva hodnotiť význam drevín v týchto priestoroch. Zameriame sa najmä na to, čo drevina ponúka pre človeka a jeho prostredie z rôznych hľadísk. 1.1 Stručný prehľad vzťahu človek strom (Strom v službe človeka alebo človek v službe stromov) Mnohí básnici vyzdvihujú stromy ako symboly stálosti, vernosti, odolnosti a sily. Stali sa kultovými rastlinami a prenikli do národných a erbových znakov. Pod korunami velikánov človek často spočinie nielen aby si oddýchol, ale v tichom úžase nad ich majestátnosťou (Větvička, Matoušová 1984). Stromy sa javili ako užitoční spoločníci, dokonca celé kultúry boli priamo závislé na stromoch napr. gaštan jedlý v južných Alpách, moruša biela na 12

Ďalekom východe atď. Človek závislý od prírodných úkazov ich začal uctievať a pripisovať nadprirodzené vlastnosti. Stromy zohrávali dôležitú úlohu v dejinách rôznych národov a kultúr. Boli zdrojom dreva, potravy a iných špecifických produktov. V každej kultúre však nachádzame také správy, že strom znamenal niečo viac, alebo inak povedané, boli vnímané v inom svetle ako dnes. Tešili sa aj väčšej úcte. Prečo to bolo tak, to môžeme jednoducho vysvetliť. Niektoré stromy boli späté s rôznymi náboženskými alebo mýtickými udalosťami. V starovekých orientálnych záhradách môžeme nájsť stromy, ktoré mali silnú symboliku. Musíme povedať aj to, že na začiatku prevládala funkcia úžitková, až vývinom civilizácie rástla symbolika a otázka estetiky. V starovekom Egypte sa často vyskytoval datľovník (Phoenix dactylifera L.), relatívne bežná palma, keď sa však dostala do záhrad, nadobudla symboliku, a to bola symbolom plodnosti, taktiež ponúkala tieň, datle a mnoho všeobecných použití (grécky geograf Strabón spomína 36! užitočných vlastností). Takisto symbolom plodnosti v Kaspickom regióne bol granátovník (Punica granatum L.) kde tiež mala titul strom poznania. Okrem toho plody a kvety granátovníka stelesňovali oba póly sexuality, bol zasvätená bohyni Afrodite (Rätsch,2001). Pre antické Grécko najdôležitejšími rastlinami boli duby, brečtan a vinič. Tiež obľubovali ihličnany, najmä borovice (Pinus pinaster, P.pinea, Abies cephalonica). Pínia sa mohla tešiť v staroveku obrovskej úcte, pretože plodila až márnotratne. Píniová šiška bola symbolom rozmnožovania a plodnosti. Dub bol predovšetkým stromom Diovým a Jupiterovým. Uctievanie dubov zachádzalo tak ďaleko, že sa dokonca verilo, že ľudia sa zrodili z dubov, Arkáďania boli presvedčení o tom, že boli pôvodne duby. Jabloň zohrávala dôležitú úlohu, ale stelesňovala strom života, ale rovnako aj strom smrti. Brest bol stromom spánku, šamanským stromom podsvetia. Pri hroboch mŕtvych hrdinov sa sadili brestové háje, aspoň tak nám to opisuje Homér. Skutočným symbolom Antiky bol však olivovník(rätsch,2001). Mýty hovoria o tom ako sa Poseidon a Aténa hádali o nadvládu neskorších Atén. Aby sa tento spor vyriešil, zišli sa bohovia na Akropolis a uzniesli, že vládu prenechajú tomu, kto dá mestu cennejší dar. Aténa presvedčila vládcu Atén vzácnym darom a to olivovníkom (Zamarovský, 2002). V skorých moslimských záhradách môžeme nájsť silnú symboliku spätú s drevinou Cupressus sempervirens, ktorý bol symbolom smrti a večnosti (Lobhouse, 2004). Tento strom je prepojený s kultom sv. Františka (Caramiello, Grossoni, 2004). 13

V Antike bol cyprus známy vďaka svojmu kvalitnému drevu a dlhovekosti. Legenda hovorí o príbehu Kyparissa, ktorý jazdil na mohutnom jeleňovi, ktorý bol pre nymfy posvätný. Poranil ho však svojou kopijou. Trúchlil nad ním toľko, že aj sám chcel zomrieť. Apolón Kyparissa nadmierne miloval a chcel ho potešiť. Kyparissos sa však úplne oddal smútku a nato sa premenil na cyprus, ktorý symbolizuje večný život a sú sadené pri hroboch. Pekným zvykom v Antike bolo aj sadenie orecha kráľovského pri narodení dievčatka, ktorého drevo sa dávalo pri svadbe ako veno k výrobe nového nábytku do nového domu. Vinič platil ako kozmický strom života a víno bolo nápojom udržujúci život. Tamariška bola symbolom krásy, pôvabu a majetku (Rätsch,2001). Táto symbolika sa prevzala do mnohých kultúr a môžeme sa s ňou stretávať i dnes. Obľúbeným stromom filozofov v staroveku bol aj Platanus orientalis, ktorého obrovská koruna ponúkala vhodnú mikroklímu na rozjímanie a tieň koruny vytváral riedky tieň so zvláštnym, hravým vzorom(lobhouse, 2004). V našej dobe sa tento strom, lepšie povedané jeho kríženec (Platanus x acerifolia) je obľúbený vďaka vysokej odolnosti voči znečisteniu ovzdušia. Severoamerickí Indiáni, presnejšie niektoré kmene si zachovali posvätný rituál, starý zvyk pochovať mŕtve telo do koruny stromu. Táto tradícia mala nepochybne korene ešte v ázijskej pravlasti, kde všetky etniká takto pochovávali svojich mŕtvych. Spomínaný zvyk sa odvodzoval z pradávnych predstáv, podľa ktorých duša väznená v mŕtvom tele má z koruny stromov bližšie na druhý svet, k nebesám, k bohu. Taktiež je typické vnímanie prírody Indiánmi, ktorí sa nevyčleňovali z prírody, ale naopak, cítili sa byť jej súčasťou, badať v ich mýtoch úzke spojenie medzi rastlinami, zvieratami a ľuďmi. Príkladom môže poslúžiť rituál pri zbere javorového cukru hlavne medzi príslušníkmi kmeňa Menominiov a Odžibvov. Pri narezaní kmeňa javora, s úmyslom získania sladkej šťavy prinášali pod strom drobné obety a prosili ducha stromu, aby im odpustil krádež jeho krvi (Dubnička, Šikulinec1998). V Južnej Amerike uctievali stromy a pripisovali im magické sily až do príchodu conquistadorov. Kmeň Guarniov uctievali dušu cezmíny paraguajskej (Ilex paraguariensis St.-Hil), boli presvedčení, že tento duch ochráni svedomitých a veriacich robotníkov, a naopak bezohľadných vykorisťovateľov potrestá nemocou alebo dokonca smrťou. Tvrdé guajakové drevo (Guajacum sanctum L.) natoľko fascinovalo Indiánov z kmeňa Muisca, že tvrdili a samozrejme verili, že na začiatku sveta, keď ešte neexistovali zemetrasenia, bol svet podopieraný obrovskými guajakovými stromami, ktoré boli 14

neotrasiteľné. Ďalšou významnou rastlinou bol kakaovník (Theobroma cacao L.), ktorý sa spájal s jeho afrodiziakálnymi účinkami. Podobne ako olivovník v antike je biela škorica (Canella alba MURR.) pre juhoamerických indiánov strom svetov, predstavuje spojenie medzi nebom a zemou. Sadil sa pri narodení a dotyčná osoba sa musela starať o strom, ktorý ho mal ochraňovať pred temnými silami. Sasafras (Sassafras L.) podobne ako kakaovník bol uznávaný pre svoje afrodiziakálne účinky. V ríši Inkov mal zvláštne postavenie kokainovník, bol totižto posvätnou rastlinou bohov, kým kakaovník len ponúkal pokrm bohov. Božský pôvod bol kokainovníku pripisovaný vďaka povzbudzujúcim účinkom, koka bola zvodkyňa, ktorá prenášala svoju vôľu na osobu, ktorá ju užila. Veľmi zaujímavý príbeh sa spája s rastlinou, ktorú poznáme ako známy stimulant, guarana (Paullinia cupana Kunth ex H.B.K.). Istá rodina z kmeňa Mauov bola obdarená synom, ktorý budil pozornosť svojou krásou, chuťou do života a bystrosťou. Každý sa z neho tešil a všetci dbali o to aby sa mu nič zlého nestalo, napriek tomu sa jedného dňa vybral do lesa sám. Tu číhal zlý duch Iurupari, ktorý chlapcovi závidel. Keď dedinčania spozorovali chlapcovo zmiznutie, rozbehli sa do lesa. Tu našli chlapca ležať so široko otvorenými, strnulými očami uprenými k nebu. Keď kmeň začal smútočné obrady, udrel do zeme mohutný hrom. Klin hromu vošiel do hlavy chlapcovej matky, ktorá neskôr hovorila, že dostala božie posolstvo, ktoré hovorilo, že chlapcove oči sa musia pochovať. Pretože sa nikto neodhodlal na tento strašlivý čin, ostalo na matke aby uposlúchla božské zvestovanie. Na mieste, kde zahrabala chlapcove oči, onedlho vyrástla zo zeme liana. To bola prvá guarana. A pretože vznikla z očí dieťaťa, majú jej zrelé plody dodnes tvar otvoreného oka. (Rätsch, 2000). Pekným príkladom je, že niektoré keltské kmene spájali hlohy (Crataegus sp.) so smrťou, jednoducho preto lebo pri kvitnutí ker vylučuje chemickú látku trimetylamín, ktorá je prvou látkou pri rozklade živočíšneho tkaniva. Tis (Taxus baccata L.), bol tiež stromom smrti, možno aj preto lebo sa z dreva vyrábali jedovaté šípy a iné zbrane, zároveň bol aj posvätným stromom (Rätsch, 2001). Zaujímavým zjavom i v nedávnej minulosti v Turecku sú tzv. posvätné stromy okolo osád najmä vo východnej časti Turecka. Bezdetné Turkyne uskutočňovali púte k zvláštnym osamoteným stromom v blízkosti osád. Makety kolísok a bábätiek boli priviazané na konáre týchto stromov, vlastne to boli materializované želania pútničiek. Kazašské ženy sa zase modlili pri stromoch a obetovali im barana, ale museli tam byť 15

osamotené. Jakutské ženy verili že bezdetné ženy musia prenocovať pod smrekovcom so zvláštnou korunou (Serkina 2001). Skoro v každej kultúre môžeme nájsť podobné príklady, že strom (alebo ker) má osobitú úlohu a sú im pripisované liečivé sily. Rozhodne nám mytologické rozprávky nepomôžu zdravotne; chceli sme len poukázať na vzťah medzi človekom a stromom v minulosti, kde sme mohli nájsť viac úcty a porozumenia. Práve tento vzťah, táto symbióza má zabezpečiť kvalitu nášho života a nielen iracionálne zvyšovanie životnej úrovne. Zdá sa, že vzťah týchto dvoch fenoménov je priamo úmerný. Čim vyššia životná úroveň, tým menšia kvalita života... 1.2 Čo je liečenie a liečivá záhrada? Liečenie je procesom, ktorý napomáha celkovému telesnému a duševnému zdraviu tzv. well - being (Marcus & Barnes, 1999) a záhrada, ktorá napomáha týmto procesom je liečivá. Liečivé záhrady sú záhradami ktoré sú zámerne navrhnuté tak, aby napomáhali uzdravovacím procesom pri určitej skupine pacientov. Rôzne štúdie potvrdili, že nie každá záhrada je liečivou ba naopak niektoré pôsobia opačne (Marcus & Barnes, 1999). Ako ukazovatele zdravia používa Austrálsky inštitút pre zdravie a blahobyt nasledujúce: biologický blahobyt (biological wellbeing), psychický blahobyt (mental wellbeing) t.j.pwb, sociálny blahobyt (social wellbeing), ekonomický blahobyt (economic wellbeing), environmentálny blahobyt (environmental wellbeing), spirituálny blahobyt (spiritual) a existenciálny blahobyt (existential wellbeing), spokojnosť so životom (life satisfaction). Wilkinson vo svojej štúdii dáva veľký význam pre zdravie jedinca hlavne sociálnu dimenziu (Maller, Townsend, Brown, St. Leger,2002). Psychologické zdravie alebo blahobyt (psychological well being, ďalej len PWB) sa skladá z dvoch častí, prvou skupinou sú kognitívne vlastnosti ako spokojnosť so životom a zmysel života; a emocionálne komponenty ako šťastie (proporcia pozitívnych a negatívnych dopadov na náladu). Koncept zdravia a blahobytu je integrujúci koncept, ktorý odráža objektívne nielen životné podmienky ale aj subjektívne nálady a hodnoty. Koncept zdravia a blahobytu je holistický, integrujúci rôzne komponenty: materiálne uspokojenie, sociálne a psychologické potreby; sociálne požiadavky a očakávania; well being zabezpečený aj kultúrou; 16

realizáciou individuálnych cieľov; zmysel pre samoľúbosť a optimizmus; dôležitosť v živote (miesto v živote), atď. Osoba má vysokú hodnotu zdravia a blahobytu, keď je uspokojená so životom, a taktiež má pozitívne presvedčenie o sebe samom a o svojom okolí (najmä ľudí) (Raudsepp, 2005). Niekoľko štúdii ukázalo, že aj akútne vystresovaní pacienti pocítili očividné zlepšenie zdravotného stavu už aj po niekoľkých minútach pozorovania prírody (zeleň, voda, záhony atď.). Prírode identické scény utišujú bolesti (Raudsepp, 2005). Iné štúdie ukázali, že už 5 minút sledovania prírodnej scenérie vyvoláva pozitívne fyziologické zmeny v tele pozorovateľa ako krvný tlak, srdcová aktivita, napätie svalov a mozgovú činnosť (Ulrich R.S., 2002). Pozitívny prírodný vzruch je kvalita prostredia alebo situácia, ktorý podporuje a vzbudzuje v pozorovateľovi stav, ktorý môže blokovať úzkostlivé pocity a podporuje zmeny v fyziologickom systéme ako je ustálenie krvného tlaku a zníženie koncentrácie stresových hormónov (Cooper Marcus & Barnes, 1999). Podľa Lewisa vegetácia, či už v záhrade, v urbanizovanom prostredí alebo vo voľnej prírode má silný liečivý, uzdravovací účinok. Lewis delí uzdravovaciu schopnosť na dva typy, a to na vizuálny a na participiálny. Prvý typ sa objavuje, keď sa na vegetáciu pozeráme, ale nemáme žiadne povinnosti resp. starosti o ňu. Participiálny typ sa objavuje, keď sme k danej vegetácii viazaní, čiže sa musíme o ňu starať. Z nasledujúcich štúdii Lewis zistil, že druhý typ prispieva väčšou mierou k PWB (Maller, Townsend, Brown, St. Leger, 2002). Dizajn a kompozícia liečivej záhrady by mal podporovať PWB a liečebný proces pacientov a ponúknuť priestor pre zamestnancov, kde by mohli nájsť kútik na odpočinok a regeneráciu počas pracovnej prestávky. Ale ako vieme, máme viacero druhov chorôb pacientov a každý z nich si vyžaduje špecifickú starostlivosť zo strany lekára ale aj zo strany záhradného architekta. Choroby a veková kategória pacientov je rozhodujúca pri navrhovaní záhrad pre nemocných. Ďalšou kontroverznou metódou liečenia je tzv. placebový efekt. Definícia placeba znie: farbou, tvarom, vodu napodobňujúci liek, neobsahuje však účinnú látku. Účelom je psychologické pôsobenie. Využíva sa pri testovaní liekov a pri liečbe narkomanov (Berei, 1962). 17

1.3 Prečo potrebujú nemocnice liečivé záhrady? Základným predpokladom, podporujúcim teóriu tvorby nemocničných záhrad, je úžasná schopnosť zelene vplývať na zdravotný stav človeka a to hlavne pomocou redukcie stresu a regeneračnej schopnosti. Podľa skúmaných predpokladov by mala záhrada v zdravotníckych zariadeniach efektívne vplývať nielen na zdravotný stav pacientov a regeneráciu zo stresu, ale mala by napomáhať aj pocitu sebaovládania, podporovať spoločenský kontakt, poskytovať možnosti fyzického pohybu a rozptýlenia. Liečivé záhrady môžu byť takisto miestom terapeutickej liečby, využívanej najmä pacientmi s dlhodobejším pobytom v zdravotníckych zariadeniach (napríklad pacienti s rakovinou). Okrem toho, že príroda v záhradách poskytuje regeneráciu pomocou vizuálnych a sluchových vnemov, je zároveň aj najpríjemnejším a najatraktívnejším priestorom v porovnaní s interiérom a inou zastavanou plochou nemocníc, viď štúdie Cooper Marcus a Barnes, (1995); Ulrich, (1993); Ulrich a Parsons, (1992). Keďže záhrady sa javia byť najpríjemnejšími a najkľudnejšími priestormi často neľudských, ústavných priestorov nemocníc, svojím dizajnom by mali lákať ľudí do svojich priestorov, podľa štúdie Ulrich (1983, 1993). Takto potom môžu nepriamo podnietiť zlepšenie regenerácie a podporiť zdravotné aktivity človeka: ak pohľad na zeleň vyvoláva pocit relaxácie a zároveň zlepšuje náladu pacientov, takisto ich to môže inšpirovať k ďalším, zdraviu prispievajúcim aktivitám ako je rozhovor s priateľom alebo prechádzka. Vhodne navrhnutá liečivá záhrada by mala stimulovať v človeku procesy vyvolané nielen priamym, ale aj nepriamym vplyvom (Marcus, Barnes, 1999). Dokázateľné výhody liečivých záhrad (Marcus, Barnes, 1999). Pacienti, návštevníci a zamestnanci postrehnú zníženie hnevu a stresu Zníženie depresií (hlavne ak záhrada podporuje cvičenie) Zvýšenie kvality pobytu pre chronických pacientov Zníženie bolestí u pacientov Skvalitňuje orientáciu v nemocničných priestoroch 18

Pravdepodobné alebo možné výhody liečivých záhrad (Marcus, Barnes, 1999). Zníženie nákladov Pacienti potrebujú menej finančne náročných liekov proti bolestiam Dĺžka pobytu pacientov je u určitých skupín pacientov kratšia Zvýšenie možností pohybu a nezávislosti u pacientov Zvýšenie spokojnosti pacientov a zamestnancov so zdravotníckym zariadením 1.4 Vplyv záhrady na zamestnancov Pracovné prostredie nemocničných zamestnancov je kritickým problémom v európskych a severoamerických krajín. Vedelo sa viac desaťročí, že toto zamestnanie ako napr. Zamestnanie zdravotnej sestry je veľmi stresové, pretože sa často dostávajú do situácii pracovného preťaženia, nedostatok kontroly alebo autority nad rozhodnutiami, plus vyťaženie zo smien. Tieto problémy ostávali, navyše v zdravotníctve sa ekonomická situácia nezlepšovala. Tieto podmienky nezatraktívnili tieto povolania, zvýšili absentiizmus a vyvolávali nevôľu, vyústili do akútneho nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, zvýšené výdavky a eróziu kvalitu ponúknutých služieb pre pacientov. Tieto hore uvedené problémy týkajúce sa zamestnancov ozdravovacích zariadení a štúdie a blahodarnom pôsobení zeleň len poukazujú nato aké dôležité je ak má nemocnica svoju záhradu, ktorá ponúka pozitívny útek pred stresom a nátlakom roboty. K tejto problematike by sme len mohli spomenúť štúdie Whitehousa (2001 ), Sadlera (2001), Cooper-Marcusa a Barnesa (1995, 1999), ktoré poskytujú evidenciu o tom, že nemocničné záhrady zvyšujú pre zamestnanca spokojnosť so svojim pracovným prostredím, a tiež je väčšia šanca získať kvalifikovanejší pracovný personál (Ulrich,2002). 1.5 Teórie liečivých vplyvov záhrady Z pohľadu teórie navrhovania a záhradnej architektúry ba sme mali zodpovedať dve otázky: ako a prečo má záhrada liečivé vplyvy na návštevníka. Ďalšou otázkou je či existujú horšie alebo lepšie záhrady a čo to podmieňuje. Tisícky rokov sa vedelo, že pobyt 19

v prírode, ale i v záhrade prospieva. Mnohé teórie sa zosumarizovali do troch kategórii (Stigsdotter, Grahn, 2001): 1. Škola liečivých záhrad liečivé vplyvy vychádzajú priamo z vizuálnych a obsahových kvalít záhrady. Environmentálna psychológia a záhradná architektúra tu distingvuje tri teórie: a) Prvá teória tvrdí, že zdravie závisí od restoratívneho vplyvu prostredia na limbický systém mozgu. Teória považuje človeka za indivíduum, ktorý bol naplánovaný na život spätý s prírodou. V prírodnom prostredí človek môže používať svoje vrodené a podvedomé reflexy. Tieto rýchle reakcie sú založené na vrodených, inštinktoch podobných pamäti, ktoré majú rozhodujúci vplyv na ďalšiu existenciu ľudského rodu na tejto planéte. Mesto je na druhej strane neprirodzeným prostredím pre človeka. Tu nemôže veriť svojim prirodzeným reflexom, ale musí používať logické myslenie. b) Druhá teória hovorí o tom, že kognitívne funkcie vyžadujú oveľa väčšiu spotrebu energie mozgu. Teória je založená na fakte, že človek má dva druhy pozornosti: spontánna a riadená. Riadená pozornosť využíva tie isté časti mozgu ako kognitívne funkcie. Kapacita spontánnej pozornosti je nekonečná. c) Tretia teória hovorí v skratke o tom, že osoba postihnutá traumou alebo chorobou sa uzdraví v prostredí, ktorá na neho nekladie ťažké požiadavky(stigsdotter, Grahn, 2001). 2. Škola hortikultúrnej terapie Liečivé vplyvy záhrady podľa tejto teórie vychádzajú z aktivít v nej. Spôsobuje to fakt, že záhradkárčenie by malo byť pre človeka samozrejmé, spontánne a záživné. Navyše táto aktivita prináša i odmenu. Čiže záhradkárčenie je aktivita pri ktorej sa stimulujú kognitívne procesy a fyzické cvičenia a hypoteticky model samo - odmeňovania vo forme úrody (Stigsdotter, Grahn, 2001). 3. Kognitívna škola Tretia škola kombinuje fakty z prvých dvoch škôl (Stigsdotter, Grahn, 2001). 1.5.1 Navrhovanie záhrad pre návštevníkov Rovnováha medzi aktívnou participáciou a len prítomnosťou v záhrade Niekoľko záhradných architektov spraví tu chybu v záhrade, že sa za každú cenu snaží zamerať na vizuálny aspekt záhrady. Záhrada je niečo viac ako vizuálny aspekt. Ten kto navštívi záhradu môže prestúpiť zo štádia pozorovateľa do štádia návštevníka, 20

vychutnávajúc štyri dimenzie záhrady (tri dimenzie priestor a čas) so všetkými zmyslami. Záhrada je unikátna, vie hýbať všetkými zmyslami: zrak, čuch, sluch, hmat, chuť, ale tiež teplotu, svalové napätie, keď sa napríklad dotýkame vyhriateho kameňa. Mnoho liečivých záhrad zlyhá práve tu, neaktivujú zmysly, len vizuálny aspekt je uprednostnený (Stigsdotter, Grahn, 2001). 1.5.2 Psychická sila návštevníka Ako vidíme na obr.1. na dne pyramídy je najslabšia psychická sila. Tento prvý stupeň dovoľuje aktivity ako chôdza, zber drobného ovocia, zbierania haluziny v neďalekom lesnom prostredí. Všetky stresové faktory by mali byť vylúčené čo najviac. Osoba nie je sama, ale paradoxne povedzme spolu so sebou. Nie je to forma uzavretosti, je to len stupeň, kde nie sú potrebné cudzie dojmy. Druhý stupeň charakterizuje pacientov, s väčšou psychickou silou, ktorí sú schopní nadviazať základné sociálne kontakty. Môžu pozorovať spoločenské aktivity, ale ich zdravotný stav nedovoľuje zúčastniť sa. Nie sú tak antisociálny ako prvý stupeň. Ďalším krokom na pyramíde je aktívna participácia, kde sa už pacient začleňuje do spoločenských aktivít. Prichádza kreatívnosť, organizovanie a práca. Vrcholom pyramídy je štádium, kde jedinec preberá iniciatívu. Sú vodcami a riadia prácu a aktivity. Návštevníci a ich psychická sila sa pohybuje niekde v rozmedzí tejto pyramídy, preto by mala liečivá záhrada ponúkať priestory pre každý stupeň (Stigsdotter, Grahn, 2001). 21

Obr.1: Schéma psychickej sily jednotlivca (Grahn, 2001). 1.5.3 Komunikácia: Záhradné priestory a charakter priestorov Komunikujeme nielen slovami, ale i priestorom. Priestor s nami konfrontuje ako sa správať a inštinktívne či podmienene. Takisto tu zohrávajú dôležité úlohy archetypy. Keby sme záhradu prirovnali k rebríku, samozrejme z pohľadu človeka, na prvom stupni by boli kamene, voda ako na brehu; na druhom stupni je divá príroda a potom kultivovaná záhrada. Na ďalších stupňoch sú domáce zvieratá a potom samotní ľudia. Niektoré priestory z obr.2. sú príťažlivejšie, niektoré menej. Najlukratívnejšie priestory sú 1.,3. a 8., a to nielen pre zdravých ľudí ale aj pre pacientov. Menej stresovaní ľudia uprednostňujú priestory 5. a 6., tieto priestory navštevujú aj pacienti pozorovatelia (nie návštevníci). Pacientov najmenej láka priestor 7. Všetky priestory potrebujú veľké masy zelene, mohutné stromy a rozmanitú vegetáciu (Stigsdotter, Grahn, 2001). 22

Obr. 2: Charakteristika ôsmich záhradných priestorov(stigsdotter, Grahn, 2001). 23

1.6 Hypotéza biofílie Hypotéza biofílie bola vyvinutá Wilsonom v roku 1994, ktorá rozprúdila prudkú výmenu názorov výskumníkov. Hypotéza tvrdí, že existovala v organizmoch znalosť okolitého sveta, ktorá viedla k zachovaniu druhu. Esenciálna časť tejto znalosti je prirodzená spätosť a rešpekt k prírode, ktorá je tiež rozhodujúca pri zachovaní druhu. Kellert verí, že spätosť s prírodou iniciuje vrodenú psychologickú potrebu ako intelektuálna kapacita, emocionálne zviazania, estetická atrakcia, kreativita a predstavivosť, ktoré sú výsledkom našej evolúcie a na druhej strane je im ťažko vyhovieť. Predpokladá sa, že tieto vrodené psychologické a neurologické potreby sú vážne narušené technologickým pokrokom (Maller, Townsend, Brown, St Leger,2002). V skratke, je to fundamentálna a geneticky zafixovaná ľudská potreba a náchylnosť naviazať (spätosť) sa na iné živé organizmy. Odborníci zaoberajúci sa biofíliou, taktiež tvrdia, že ľuďom sa zdá byť príroda niekedy neprívetivá nehostinná alebo nebezpečná a tieto negatívne väzby sú tiež nepostrádateľnou časťou biofílie (Kahn, 1997). Ďalším dôležitým výskumom zaoberajúcim sa prístupom ľudí k hodnoteniu prírody založenej na hypotéze biofílie vypracoval Kellert. Počas 20 rokov Kellert vypracoval typológiu deviatich hodnôt prírody, kde tvrdí že to odráža rozsah psychologického, emocionálneho a intelektuálneho vyjadrenia biofilickej tendencie byť spätý s prírodou. 1. Úžitková hodnota kladie dôraz na materiálny úžitok získavaný z exploatácie prírody ľuďmi. 2. Negativistická hodnota charakterizuje averziu voči rôznym prírodným javom a úkazom. 3. Hodnota dominancie predstavuje túžbu tromfnúť, poraziť a ovládať prírodu. 4. Prírodná hodnota zahŕňa množstvo uspokojení, ktoré získava človek najmä priamym kontaktom s prírodou. 5. Ekologicko vedecká hodnota je systematické štúdium prírodných vzorov, štruktúr a funkcii. 6. Estetická hodnota zahŕňa primárne emociálne odozvy intenzívneho pocitu šťastia ako reakcia na fyzickú krásu prírody. 24

7. Symbolická hodnota charakterizuje tendenciu človeka používať prírodu pri komunikácii a myslení. 8. Humanistická hodnota zdôrazňuje schopnosť človeka starať sa o zvieratá a zbližovať sa s nimi. 9. Moralistická hodnota zdôrazňuje zlý alebo dobrý prístup (management) prírody(kahn, 1997). 1.7 Hypotéza savany Podľa antropologických poznatkov žili ľudské bytosti viac ako dva milióny rokov na savanách severnej Afriky. Tvrdí sa, že počas tohto obdobia určité typy a vlastnosti krajinných scenérii zabezpečovali väčšiu možnosť prežitia indivídua alebo skupiny. Napríklad vodné plochy neponúkali len materiálnu nevyhnutnosť pre indivíduá, ale určovala aj hranice územia, kde sa dalo obrániť pred väčšinou prírodných nepriateľov. Vodné plochy takisto lákali a ponúkali podmienky pre zver a rastliny, od ktorých ľudia záviseli. Vyvýšené miesta s výhľadom na trávnatú krajinu poskytovali možnosť včas zistiť blížiace sa nebezpečenstvo alebo nečas. Stromy s relatívne nízko rozkonárenou korunou ponúkali možnosť na ne bez ťažkostí vyliezť, kým koruny ostatných stromov boli vo výška, ktorá nerušila výhľad. Štúdie Oriansa a Heerwagena položili otázku: Tvrdenie, že...ak ľudia všeobecne inklinujú ku krajine typu savana, a ak táto inklinácia naozaj existuje ľudia by mali pozitívne reagovať na túto scenériu bez ohľadu na svoj pôvod a bez ohľadu na priamy vizuálny zážitok spätý so savanou. Aby dokázali svoje tvrdenia, podujali sa na medzinárodný výskum so subjektmi v USA, Argentíne a v Austrálii. Cez dotazník s fotografiami scenérii so stromami sa pýtali na mieru atraktivity. Zistili, že stromy s najväčšou mierou atraktivity zo všetkých skupín stromov boli prototypom stromov zo savany so vzdušnou a širokou korunou s nízkym zavetvením kmeňa. Stromy s najnižšou mierou atraktivity pre všetky tri skupiny boli stromy s vysokým kmeňom a hustou korunou. Používanie stromov typu savana nie je žiadnou novinkou tvrdia Orians a Heerwagen, s obľubou takéto stromy pridával dobre známy britský sadovník Humphrey Repton 19-teho stor. na svoje pasienky. 25

Hypotéza savany bola priamo testovaná Balingom a Falkom. Subjekty z východu Spojených štátov amerických mali uprednostniť jednu z piatich scenérii; a to dažďové pralesy, zmiešaný les mierneho pásma, boreálny les, savany východnej Afriky a púšť. Hypotéza tvrdila, že deti vo veku 8-11 rokov budú uprednostňovať savanu pred ostatnými scenériami. Tiež sa tvrdilo, že staršie deti budú ovplyvnené aj svojim prostredím, a to zmiešanými lesmi mierneho pásma a savany, čiže budú preferovať tieto scenérie nad ostatnými troma. Tvrdenia hypotézy savany boli štúdiami potvrdené (Kahn, 1997). 1.8 Kaplanova obnovovacia teória Kaplan si všíma zotavenie, ktoré nastáva ako výsledok vplyvu prírody, v prvom rade ako zotavenie z vyčerpania, potvrdzujú to štúdie Kaplan R, Kaplan S, 1989; Kaplan S, Talbot JF, 1983. Vyčerpanie nastáva počas vykonávania rutinných prác, ktoré si vyžadujú dlhodobé sústredenie a aktívne potláčanie bezvýznamných informácií. Keď sa už človek nedokáže sústrediť, jeho výkon klesá a stáva sa podráždenejší (N&H, 2004). Podľa Kaplana kontakt s prírodným prostredím napomáha regenerácii z vyčerpania dvoma spôsobmi podľa štúdie Kaplan R, Kaplan S, 1989: 1. príroda poskytuje možnosti úteku z rutinných činností a myšlienok ( byť preč ) 2. príroda automaticky zaujme vašu pozornosť bez vyvíjania väčšej námahy( ľahké očarenie ) (N&H, 2004). 1.9 Ulrichova teória redukcie stresu Ulrich predpokladá, že prírodné prostredie poskytuje regeneráciu akéhokoľvek stresu ( ako aj mierneho a krátkodobého stresu) a nielen regeneráciu z vyčerpania podľa Ulrich RS, 1983. V jeho psycho - evolučnom modeli argumentuje, že určité charakteristiky (preferencie) človeka na prostredie majú varovnú funkciu. Prostredie v nás dokáže vyvolať pozitívne emocionálne reakcie, ktoré sú výsledkom našich vrodených, prispôsobených mechanizmov. Tieto reakcie potvrdzujú, že nás láka prírodné prostredie. Obidvaja Parson (1991) aj Ulrich (1993) sa domnievajú, že už len pohľad na prírodu pôsobí prudko na efektivitu a psychofyziologické reakcie, pri ktorých prevláda pohybové ústrojenstvo a autonómny nervový systém (N&H, 2004). 26

1.10 Funkcie drevín v našom prostredí 1.10.1 Pozitívne atribúty Uzdravovacie vlastnosti drevín podľa Frumkina (2005): čistá voda čistý vzduch redukcia oxidu uhličitého miernejšie teploty miesto psychickej aktivity zdroj meditácie redukcia zvuku ochrana pred slnečným žiarením mentálne zdravie duševné naplnenie Pozitívny vplyv zelene: Estetika. Viac ako 20 štúdii demonštruje vzťah medzi prírodnými scénami a zdravím, najmä ako faktor redukujúci stres. Úspešnosť liečivej sily prírodnej scény závisí od ich typu. Je to logické, že napríklad scenérie so silným vlnobitím alebo tmavé dažďové pralesy nie sú najvýhodnejšie pre určitú skupinu pacientov ( psychotickí pacienti a ľudia ktorí trpia na Alzheimerov syndróm). Takisto jednoduché a statické prírodné scény nie sú vhodné pre dlhodobo hospitalizovaných pacientov, kde sa vyžadujú premenlivé scenérie (prirodzené či simulované) podobné urbánnemu prostrediu (Van den Berg, 2005).V roku 1981, Ernest 27

Moore, architekt z University of Michigan, sa podujal na zaujímavý experiment, ktorý sa uskutočnil v State Prison of Southern Michigan, ktorej architektúra bola ťažká, masívna a brutalistická. Polovica väzňov mala výhľad na krajinu s farmami a s množstvom zelene kým druhá polovica sa pozerala na nádvorie väzenia. Väzni s pohľadom na nádvorie hlásili o 24 % viac ako väzni, čo mali výhľad na prírodnú scénu. Moore nevedel identifikovať dôvod prečo sa to tak stalo, ale záverom bolo, že prírodná scéna pôsobí ako odbúravač stresu (Moore, 1981). Kravanja vo svojej štúdii z roku 1992 upozorňuje, že pri estetickom posudzovaní ľudia uprednostňovali známe dreviny pred neznámymi, prírodný habitus pred umelým a usporiadaný pred neusporiadaným. Ani jedna drevina nebola hodnotená ako nepekná. Metodikou práce bol dotazník, kde účastník hodnotil stromy v sedemstupňovej škále, kde stáli protihodnoty. Zaujímavým zistením bolo, že účastníci uprednostnili pri ihličnanoch borovice pred smrekmi. Najatraktívnejšia drevina bola Salix alba Tristis a najmenej atraktívnou Populus nigra Italica (Kravanja 1992). Kontakt s prírodou a so sezónami. V tejto stále narastajúcej technosfére, stromy môžu vnášať trochu prírode identického prostredia do mesta. Kontakt s prírodou je nevyhnutný pre našu existenciu a sezóny nám pomáhajú byť v kontakte s časom. Asi každý z nás pozoroval ako pučia stromy alebo opadáva lístie na jeseň (Hodge, 1995). Duševná a emocionálna obnova. Štúdia robená vo Švédsku ukázala že zalesnený vidiek bol efektívnejší ako nezalesnený vidiek čo sa týka atraktívnosti pre návštevníkov, a tiež menej evokovali pocity strachu a smútku (Hodge, 1995). Rámovanie. Kým stromy nezakrývajú všetko úplne, ich organická štruktúra rozbíja rovné a striktné útvary, a tým aj ich nepríjemné pôsobenie v krajine. Stromy takisto rámujú okolie vytvárajúc súkromie, oddelenie a uzavretosť (Hodge, 1995). Akumulácia prachu. Stromy môžu akumulovať až 75% nečistôt z ovzdušia ako prach a sadze. Druhy ako Crataegus sp., ktoré majú okrúhlastú korunu majú schopnosť absorbovať viac nečistôt, tým, že prach môže vnikať ľahko do medzi korunného priestoru. V holistickom ponímaní, stromy spomaľovaním vetrov napomáhajú aj dokonalejšej akumulácii prachu (Hodge, 1995). Redukcia zvuku. Stromy a kry, najmä vždyzelené majú schopnosť absorbovať zvuk, pokiaľ sú sadené nahusto. Niektoré štúdie poukázali na fakt, že zeleň vytvára optickú 28

a psychickú bariéru pred zdrojom hluku, čo je rovnako dôležité ako samo absorbovanie (Hodge, 1995). Tieň a svetlo. Stromy vytvárajú v lete tieň a taktiež pomáhajú odtranspirovať vodu z premokrených pôd. S nárastom množstva UV žiarenia bude ochrana pred ním zohrávať stále väčšiu úlohu, zeleň môže tiež slúžiť ako ochrana (Hodge, 1995). Zmena intenzity svetla vytvára pocit prechodu z priestoru do priestoru. V zime by sme mali nechať maximum svetla prenikať (Marcus & Barnes, 1999). Vetrolam. Stromy môžu ochraňovať exponované plochy a môže zvýšiť rekreačnú hodnotu daného miesta (Hodge, 1995). Fauna. Dreviny poskytujú možnosti a ekologické niky pre mnoho organizmov, tým sa zvyšuje aj atraktivita miesta pre pozorovateľa (Hodge, 1995;Marcus & Barnes, 1999). Antimikrobiálne účinky. Je to vlastnosť drevín letálne pôsobiť na mikroorganizmy pomocou fytoncídov, na báze silíc a éterických olejov, organických kyselín, aldehydov. Sú antiparazitické, cytostatické alebo fungicídne. Dreviny s obsahom týchto látok pôsobia na svojom stanovišti ako biologický filter a to tak priamym ako aj nepriamym kontaktom s mikroorganizmami. Napríklad silice zistené pri Thuja occidentalis L. (d-pinen, kadinen, borneol, juniperol) pôsobia na mnoho baktérii vyvolávajúcich hnilobu a na baktérie tuberkulózy. Niektoré tieto látky sa prejavujú aj insekticídnymi účinkami (Poleno, 1985). 1.10.2 Funkcie zelene v mestskom prostredí a) Renaturalizačná funkcia: je významná z hľadiska posilňovania prírodných prvkov v osídlenej krajine. V priamom účinku ide o ochranu pôdy pred eróziou, rozšírenie a posilnenie druhovej skladby flóry a fauny(rózová, Halajová, 2002). b) Melioračná funkcia: funkčná zeleň a z nej najmä drevinová zložka transpiračnou činnosťou spôsobuje úpravu vlhkosti pôdy a úpravu vlhkostných pomerov ovzdušia. Svojim priestorovým usporiadaním a asimilačnou biomasou aktívne upravuje ďalšie prvky klímy, ako je teplota, slnečné žiarenie, prúdenie vzduchu. Ako príklad možno uviesť, že maximálne teplotné rozdiely medzi parkovými plochami bez zelene dosahujú 6-9 C a relatívnej vlhkosti 15-30 %(Rózová, Halajová, 2002). 29

c) Asanačná funkcia: charakterizuje podiel zelene na zlepšovaní hygienických pomerov ovzdušia a to produkciou kyslíka, produkciou volatívnych, absorpciou a následnou detoxikáciou polutantov. Ročnú spotrebu kyslíka 1 obyvateľom by teoreticky mohla pokryť plocha cca 75m² funkčnej zelene sídla(rózová, Halajová, 2002). d) Izolačná funkcia: sa posudzuje z hľadiska ochrany pred škodlivými látkami (plynnými, tuhými a aerosólovými), hlukom, vetrom, žiarením a pod(rózová, Halajová, 2002). e) Architektonicko-estetická funkcia: sa hodnotí využívaním zelene na kompozičnopriestorové dotváranie estetického, kultúrneho a zdravotne zodpovedajúceho obytného výrobného a rekreačného prostredia urbanizovanej krajiny(rózová, Halajová, 2002). f) Sociálna funkcia: zahrňuje v sebe široký súbor vplyvov a účinkov na človeka a jeho spoločnosť. Pomocou zelene možno vytvárať prostredie, ktoré má zodpovedajúcu kultúrnovýchovnú, poznávaciu a estetickú hodnotu(rózová, Halajová, 2002). g) Psychologická funkcia: vysvetľuje sa komplexným pôsobením a účinným vplyvom na psychiku človeka. Dominantným javom je pociťovanie zdravotne nezávadného hygienického prostredia, vnímanie jeho priestorovej kompozície, výtvarno-umeleckej hodnoty, farebnosti a celkovej kultúrnosti stvárnenia (Rózová, Halajová, 2002). 1.10.3.Negatívne atribúty. 1.10.3.1 Toxické a jedovaté rastliny. Rastliny produkujú rôzne metabolity, ktoré sa nachádzajú v niektorých alebo vo všetkých častiach rastliny. Niektoré sú na ľudský organizmus nebezpečné. Záhradný architekt by mal tento aspekt zohľadňovať pri tvorbe. Najlepšie je, keď je záhradný architekt dokonale oboznámený čo a v akom množstve môže byť nebezpečné. Poznáme rastliny, ktoré prejavia svoje jedovaté účinky už pri dotyku, alebo v kombinácii so slnečným žiarením (Heracleum sp.) (Altmann et al.1998). na Slovensku bola zostavená informačná listina Krištofom a Urbanovou, s nebezpečnými druhmi. Táto listina poukazuje na toxickosť druhov. Taxus baccata, Juniperus sabina, Platycladus orientalis, Sorbus aucuparia, Laburnum anagyroides, Robinia pseudoacacia, Aesculus hippocastanum, Hedera helix, Ilex aquifolium,euonymus europaeus, Frangula alnus, Buxus sempervirens, Daphne mezereum, 30

Sambucus nigra, S. ebulus, S. racemosa, Viburnum lantana, V. opulus, Symphoricarpos albus, Lonicera xylosteum, L. caprifolium, Ligustrum vulgare (Altmann et al.1998). Nie všetky časti musia byť však jedovaté. Toxickosť závisí najmä od druhu kontaktu a od kvantity toxínu (Krištof, Urbanová, 2003). Silne jedovaté rastliny podľa Fitschena (1994), najčastejšie pestované: Názov Jedovaté časti Účinná látka podľa Frohne a Pfänder (1984) Daphne sp. Euonymus sp. Junniperus sabina Laburnum sp. Lycium sp. Prunus dulcis var. amara Rhus radicans Rhus toxicodendron Rhus verniciflua Rhus vernix Taxus sp. všetky časti listy, plody listy všetky časti listy, plody semená všetky, časti všetky, časti všetky, časti všetky, časti všetky, časti, okrem mieška (arilus) daphnetoxín, mezereín digitaloidy, alkaloidy éterické oleje, terpentínderiváty (sabinen, sabinylacetát) chinolizidínové alkaloidy (cytizín), pyrrolizidínové alkaloidy dusičnaté glykozidy amygdalín urishioly urishioly urishioly urishioly pseudoalkaloidy, taxín Jedovaté druhy podľa Fitschena (1994), najčastejšie pestované: Názov Jedovaté časti Účinná látka podľa Frohne a Pfänder (1984) Berberis sp. Buxus sempervirens Clematis sp. Colutea sp. Cytisus sp. borka listy listy, mladé výhonky listy, plody všetky isochinolínové alkaloidy steroidné alkaloidy napr. cyklobuxín protoanemonín? chinolizidinové alkaloidy (sparteín) 31

Genista sp. Hedera sp. Ilex aquifolium Kalmia sp. Ledum sp. Ligustrum vulgare Lonicera sp. Pachysandra sp. Pernettya mucronata Pieris sp. Prunus sp. Prunus laurocerasus Rhamnus sp. niektoré Rhododendron sp. Robinia pseudoacacia Sambucus sp. Sarcococca humilis Solanum dulcamara Symphoricarpos sp. Thuja occidetalis Thuja orientalis Ulex sp. Viburnum sp. Viburnum opulus Vinca sp. Wisteria sp. všetky časti všetky časti plody listy všetky časti plody plody listy listy listy semená listy plody listy, kvety borka, semená zelené plody, listy listy zelené časti plody listy listy všetky časti borka, listy plody všetky časti semená, listy chinolizidinové alkaloidy (cytisín) saponíny (hederasaponíny) saponíny, terpény diterpény (acetylandromedol) éterické oleje sesquiterpénalkoholy (ledol, palustrol)?, lignanglykozidy, saponíny a triesloviny glykoalkaloidy (xylostodizidín) alkaloidy diterpény (acetylandromedol) diterpény (acetylandromedol) amygdalín kyanogénne glykozidy anthranolderiváty diterpény (acetylandromedol) robín? Alkaloidy steroidové alkaloidy (soladulcidín) saponíny thujón thujón chinolizidínové alkaloidy kumarín, diterpény? Indolalkaloidy (vinkamín a iné) glykozidy (wistarín), lektín 32

1.10.3.2 Dreviny ako zdroje biologického odpadu Dreviny produkujú biomasu listy, kvety, plody atď., ktoré môžu znečistiť prostredie najmä v urbánnom prostredí. Tieto miesta vyžadujú údržbu. Listy však predsa napadajú aj pri dobrej údržbe a popri sychravom počasí môžu byť šmykľavé a tým pádom nebezpečné. Niektoré dreviny produkujú vyslovene nepríjemne zapáchajúce plody, ktoré nespríjemňujú čas strávený v okolí. Iné plody s vysokým obsahom cukru môžu začať hniť a tým prilákať nežiaduci hmyz (Marcus, prednáška, KVL, Copenhagen, 2005). 1.10.3.3 Dreviny ako zdroje alergénov Prirodzeným dejom v ontogenéze každej dreviny je kvitnutie, sprevádzané obrovským (nie vždy) množstvom peľu. Vďaka tomu že peľové zrnká majú aktívny povrch s unikátnymi chemickými zlúčeninami môžeme niekedy očakávať u človeka, ktorý sa dostane do styku s peľom k alergii. Je to nový fenomén, ktorý vzbudzuje čím ďalej tým viac pozornosti. V našom prípade musíme zmapovať druhy s potenciálne alergénnym peľom a druhy ktoré produkujú veľké množstvo peľu. Na Slovensku bol spracovaný zoznam druhov s alergénnym peľom. Zoznam obsahuje dve skupiny (Zlínska et al.2001): Peľ so strednou alergénnosťou: Forsythia suspensa, Forsythia x intermedia, Acer negundo, Fraxinus angustifolia, F. excelsior, F. ornus, F. americana, F. pennsylvanica,salix alba, Acer platanoides, A. pseudoplatanus, Aesculus hippocastanum, Morus alba, M. nigra, Philadelphus coronarius, Platanus hispanica, P. occidentalis, Ailanthus altissima, Robinia pseudoacacia, Sambucus nigra, Humulus lupulus Peľ so silnou alergénnosťou: Alnus glutinosa, A. incana, Corylus avellana, C. colurna, Cryptomeria japonica, Betula pendula, Betula pubescens, Carpinus betulus, Fagus sylvatica, Quercus robur, Q. petrea agg., Q. pubescens, Q. rubra, Castanea sativa (Krištof, Urbanová, 2003) Najlepšou metódou ako zvoliť najlepšie druhy čo sa týka alergénnosti je získať tzv. peľový kalendár danej oblasti. Taktiež je dobré informovať ľudí, ktorí sa vyznačujú peľovou hepersenzitivitou o koncentrácii peľu, aby si mohli deň naplánovať optimálne, aby sme tiež minimalizovali kontakt a tak zlepšiť ich kvalitu života doma i v práci (Peternel, Čulig, Mitić, Vukušić, Šostar, 2002). 33

1.11 Metodiky hodnotenia drevín, kritéria. V hodnotení drevín historického významu Caramiello a Grossoni (2004) hodnotia dreviny na základe nasledujúcich kritérií: 1. Genotyp druh; danosti druhu; genetický materiál a súbor vlastností, ktoré závisia od genómu. 2. Vek 3. Ekonomická hodnota cena 4. Význam z historického hľadiska 5. Environmentálne faktory: a) lokalita b) klimatické a pedologické podmienky c) miera znečistenia lokality d) arborikultúrne techniky (zahŕňajú všetky opatrenia, ktoré pozitívne ovplyvňujú vitalitu daného stromu) 6. Elementy zvyšujúce monumentalitu stromu a) zrastenie kmeňa b) zakoreňovanie konárov c) vzdušné korene Treba spomenúť aj inú dimenziu, a to keď sa trom preslávil nejakou historickou udalosťou. Ako príklad môže poslúžiť Goetheho palma v Padove, ktorú opísal Johan Wolfgang Goethe po návšteve Talianska vo svojom neskoršom diele Metamorfóza rastlín (Caramiello, Grossoni,2004) alebo aby sme nechodili príliš ďaleko môžeme spomenúť lipu kráľa Mateja v Bojniciach. 34

1.12 Základné odporúčania pri navrhovaní rastlinného materiálu do liečivých záhrad Táto kapitola nepojednáva o výbere drevín podľa klimatických a pedologických pomerov, zameriava sa čisto vplyvom a pôsobením na pacientov. Existujúce stromy treba zachovať. Utvárajú hneď žiadaný efekt a hneď upútajú aj vizuálne. Samozrejme ak je strom silne poškodený chorobou alebo inak, a ak ohrozuje ľudí, musí sa odstrániť. Pre mnohých ľudí stromy sú symbolom pretrvávania a stálosti a ľudia (pacienti) potrebujú pocit že niečo pretrváva a posilňuje ich v čase úzkosti (Marcus & Barnes, 1999). Dreviny treba vyberať podľa vlastnosti priestoru. Vnímanie priestoru je stále veľmi dôležitý aspekt v tvorbe. Mnoho nemocníc bolo zhotovených z architektonického pohľadu v brutalistickom štýle (beton brut - Corbusier), s vysokými hlavnými budovami (nielen na Slovensku). V týchto prípadoch musíme zvoliť stromy, ktorých koruny zjemnia mierku okolitej architektúry (Marcus & Barnes, 1999). Ponúknuť rastlinný materiál s veľkou diverzitou. Treba zabezpečiť bujnú a zdravú vegetáciu, ktorá odvádza pozornosť svojou krásou. Ideálne je vytvoriť atmosféru domácej záhrady (Marcus & Barnes, 1999). Kontrast, forma, farba, dynamika, textúra a štruktúra držia pozorovateľa v príjemnom napätí, a scéna nie je nudná. Tiež by sme to nemali prehnať, existujú hranice keď na malé miesto navrhneme viac informácii, čo pôsobí ťažko (Marcus, prednáška, KVL, Copenhagen, 2005). Zahrňme do rastlinného materiálu atraktívne kvitnúce dreviny. Je len málo ľudí medzi nami, ktorí nie sú nadšení krásou rôzneho kvitnutia. V dotazníkoch kde sa pýtalo čo ľuďom pomáha prekonať stresy v nemocnici ľudia odpovedali, že kvety sú prvky, ktoré zlepšia atmosféru a farebnosť je druhá vec, ktorá bola nedostatočná. Kvitnúce stromy, kry, trvalky a letničky sa menia cez deň, vzbudzujú pozornosť ľudí na rytmy a cykly prírody. Farby sú nevtieravým stimulom, ktoré dokážu zmeniť nálady i vedomie (Marcus & Barnes, 1999). Keď sa vyberajú rastliny, musí sa klásť dôraz na druhy, ktoré môžu mať špeciálny, posvätný význam, alebo evokujú niečo, pre kultúrne alebo vekové skupiny. Napríklad starší ľudia v určitom regióne môžu byť zaťažení na niektoré druhy, ktoré už nie sú v 35

móde. Niektoré rastliny môžu mať silnú religióznu alebo liečivú symboliku v niektorých regiónoch (Marcus & Barnes, 1999). Navrhovať rastlinný materiál radšej nahusto ako na riedko. Mali by sme dať pacientom bohatosť, čo by im vnukla pocit, že sa na to musia dlhšie pozerať (Carpman et al. 1986). Treba navrhnúť rozmanité priestory čo sa týka svetelnosti. Pacienti sú väčšinou veľmi citliví na slnečné žiarenie a na teplotu. V lete potrebujú viac hlboký tieň a v zime naopak čo najviac svetla, samozrejme ak nehovoríme o tropických krajinách (Marcus & Barnes, 1999). Pacientom treba ponúknuť dynamickú prírodnú scénu (Marcus & Barnes, 1999). Treba ponúknuť výsadby, ktoré majú aj hmatové kvality. Tu môžeme hovoriť o drevinách, ktoré majú atraktívne listy a kvety i na dotyk (Marcus & Barnes, 1999). Do rastlinného materiálu by sme mali zvoliť aj kvitnúce dreviny. Kvety vplývajú v každom prípade benefične a vôňa môže byť občerstvujúca. Kvety takisto môžu prilákať rôzne organizmy (Marcus & Barnes, 1999). Tu sa však názory niektorých špecialistov rozchádzajú či je dobré mať napr. včely, keďže môžu znamenať potenciálne nebezpečenstvo, kým na druhej strane ich pozorovanie môže vyvolať príjemné pocity. Samozrejme by sme sa mali vyhýbať nepríjemným vôňam (napr. Castanea sativa Mill., Crataegus sp. ) Jedovaté a tŕnisté druhy sa musia z rastlinného materiálu vyškrtnúť. Pri vylúčení týchto druhov môžeme predísť rôznym nehodám a otráveniam. Väčšina rastlín je nezávadná pri požití, niektoré sú aj zdraviu prospešné. Záhradný architekt by mal preštudovať toxicitu rastlín predtým ako sa navrhnú. Toxicita rastlín zohráva veľkú úlohu hlavne, keď priestor navštevujú deti a duševne chorí. Telo detí ma taktiež menšiu smrteľnú dávku ako telo dospelých. Rastliny sa vyznačujú aj stupňom toxicity. Nie každá časť musí byť jedovatá (napr. kvety rodu Hydrangea sú toxické kým listy nie sú (Marcus & Barnes, 1999). Uprednostniť by sme mali nenáročné a mrazuvzdorné dreviny, pred citlivými, ktoré by sa mohli ľahko poškodiť extrémnymi výkyvmi počasia a mohli by u pozorovateľa vzbudzovať pocit neistoty alebo úzkosti. V záhrade môžeme zeleňou oddeľovať priestory (tzv. buffer plantings). Na miestach kde sú kancelárie alebo izby pacientov by sme mali navrhnúť tlmiacu zeleň v efektívnej 36

vzdialenosti, ktorá by zabránila užívateľom záhrady vizuálny kontakt s určitými partiami, ktoré sú vyhradené na súkromie iných (Marcus & Barnes, 1999). Na každej rastline by mala byť tabuľka s menším rozmerom, ktorá by zaujímavo informovala návštevníka o drevine. (Marcus, prednáška, KVL, Copenhagen, 2005) 1.12.1 Základné odporúčania pri navrhovaní rastlinného materiálu v špecializovaných liečivých záhradách Dlhodobí pacienti potrebujú viac dynamické prostredie. Prostredie, ktoré sa mení len málo, môže byť po určitom čase fádne, preto by sme sa mali snažiť tieto záhrady riešiť s dôrazom na časový aspekt. Liečivé záhrady v psychiatrických liečebňách. Všetky všeobecné odporúčania platia aj pre tento typ záhrad. Duševne chorí však potrebujú jednoduché, vyvážené scény. Súkromie a bezpečnosť v priestore musí byť tiež vyvážená. Hlavne pre pacientov, ktorí musia byť pod dohľadom sestier alebo zdravotného personálu. V priestoroch by mala byť zachovaná priehľadnosť, aby pacienti mohli byť pod dohľadom, zároveň musia byť naznačené priestory súkromné a verejné. Toto všetko sa môže podariť modeláciou terénu a materiálu rastliny, topografia, chodníky a nábytok v riešenej záhrade. Zvlášť treba klásť dôraz na prírodné cykly, na zmeny, dynamiku prostredia. Mnoho drevín prináša ovocie, opadáva, a kvitne v závislosti od ročných období. Čím lepšie pozná záhradný architekt lokálne podmienky a lokálne druhy tým lepšie vie v svojom návrhu prispôsobiť dynamiku drevín do záhrad takéhoto typu. Slnko a jas (odraz) je ďalším pálčivým problémom. Mal by prevládať tieň, mali by sme zredukovať tieňové vzory, ktoré by u pozorovateľa vyvolali nejaký zmätok, a tiež by sme mali zabrániť silným jasom a odleskom. Mnohé antidepresívne a antipsychotické medikamenty majú silný vedľajší účinok fotosenzitivitu. Tiene treba naprogramovať tak aby sa vyskytovala vo fázach dňa, keď je intenzita slnečného žiarenia slabá, príjemná. Tieň môže byť hlboký, pod nejakým prístreškom, pod korunou s hustým olistením; alebo môže byť aj mierny tieň, pod pergolami, pod korunou s jemnejšou textúrou. Záhradný architekt by mal byť opatrný, pretože pergoly alebo iné nosné štruktúry môžu vrhať hlboké lineárne tiene, ak nie sú 37

dokonale zarastené. Tieto línie tieňov môžu pôsobiť rušivo. Tiež by sa mali vyberať rastliny, ktoré sa prihovárajú viacerým zmyslom. Existuje veľa rastlín, ktoré sú zaujímavé z vizuálnej stránky (farba, textúra, štruktúra) ale taktiež lákajú aby sme sa ich dotkli alebo ovoňali. Rastliny sú na dotyk jemné (niektoré i lepkavé), niektoré sú veľmi voňavé, niektoré vydávajú príjemné zvuky pri najmenšom vetre. Všetky tieto vlastnosti ponúkajú bohatšie prežitie vonkajšieho prostredia. Jedovatým rastlinám sa logicky musíme vyhýbať aj tu, lebo v týchto zariadeniach je väčšie riziko, že duševne chorí sú viac inklinovaní na dotyk, zber a požitie listov, kôry a plodov. Taktiež sa musíme vyhýbať rastlinám, ktoré sú iritujúce pri dotyku. Často sa používajú v krajine živé ploty z tŕnistých druhov ale v psychiatrickej liečebni, to nie je šťastné rozhodnutie, kde si pacienti niekedy uvedomia dôsledok až po vykonaní nejakej aktivity (chytenie pichľavého konára, vbehnutie do kríkov atď.). Málo rastlín irituje pokožku už pri dotyku, ale taktiež by sa zo zoznamu mali vyškrtnúť z tých istých dôvodov. Rastliny, ktoré vábia hmyz príliš silne (aromatické), by sa mali tiež vylúčiť pretože mnoho duševne chorých má chorobný strach z hmyzu a niektorí sú aj alergickí (Marcus & Barnes, 1999). Liečivé záhrady pre deti. Podľa Geparda prírodné prostredie najviac uspokojuje požiadavky na zdravý vývin dieťaťa, čo sa týka familiarity a rôznorodosti; napríklad strom je pre dieťa stálosťou a preto dôveryhodným elementom vo svete dieťaťa aj napriek tomu, že sa mení každý rok (N&H, 2004). Koncept celej záhrady by mal byť hravý a mal by nasledovať požiadavky detí, veď hlavnou úlohou tejto plochy je hranie sa. Tiež zachovanie starých elementov (stromy, kamene, vodných prvkov) na riešenej ploche je veľmi dôležité, ktoré môžu byť využité. Taktiež treba chrániť plochu pred slnkom. Deti majú citlivú pleť, ktorá môže byť ľahko spálená silnejším slnkom. Deti s postihnutím sú ešte zraniteľnejšie, pretože majú obmedzený pohyb. Tieto plochy musia mať veľa tieňa, ktorého intenzitou sa dá pohrať, pretože miesta v hlbokom tieni nie sú dobré pre aktivity. Mali by sme umožniť prenikanie jarného, zimného a jesenného slnka, a tiež by sme mali uprednostňovať južne položené miesta (opačne na južnej hemisfére) na vyčlenenie záhrady pre aktivity. Každopádne sú priestranstvá pre aktivity atraktívnejšie, keď preniká priame slnečné žiarenie. Stromy by 38