392 PAVOL LELÁK ZOMBIES AKO POPKULTÚRNY FENOMÉN Úvod Pravdepodobne jediná teória, či filozofia, ktorú prijali ľudia nezávisle na ich vierovyznaní, alebo vzťahu k okultizmu, a ktorá sa zaoberá zároveň v život po smrti, je teória o existencii zombies. Tento fenomén populárnej kultúry ukázal, že na teórie o návrate po smrti už nepotrebujeme náboženstvo. Mnohí ľudia zombies považujú za prirodzenú súčasť západnej kultúry a rovnako prirodzený je pre nich aj ich návrat po smrti. Zombies je zložité definovať komplexne v histórii ľudstva, ale veľmi jednoducho v modernej popkultúre. Predchodcami moderných zombies boli vždy tvory, ktoré po smrti ožili. Niekde sa nazývali ghouls, niekde to boli príšery a netvory. Napriek tomu, že viera v ožívanie mŕtvych ľudí a zvierat je stará tisíce rokov, názvy pre tieto žívé mŕtvoly sa líši podľa času a priestoru a v zásade platí, že každá kultúra mala vlastné a originálne živé mŕtvoly. Do povedomia západnej kultúre sa dostali najmä legendy o upíroch, bytostiach, ktoré sú mŕtve, ale žijú vďaka konzumácii krvi živých ľudí a legendy o oživovaní mŕtvych ľudí pomocou kultu voodoo. Zatiaľčo upíri si v popkultúre vydobili lukratívne miesto živých mŕtvych, ktorí sú často sexuálnymi objektmi a majú početnú skupinu obdivovateľov ich (ne)životného štýlu, oživené mŕtvoly voodoo sa vyformovali do najznámejších živých mŕtvych zombies. Medzi moderné alternatívne názvy zombies teda môžeme zaradiť aj živí mŕtvi, nemŕtvi, living dead a walking dead. Prostredníctvom umeleckých diel sa vytvorili pravidlá, podľa ktorých tvorí väčšina umelcov, ktorí sa venujú žánru zombies. Sú to pravidlá, ako majú zombies vyzerať, ako sa nákaza rozširuje, ako zombies zabiť a mnoho ďalších. Okrem pravidiel existujú aj pojmy, ktoré sa používajú na označenie najznámejších situácií a osôb v zombie žánri. Takmer výlučne sa napríklad na označenie vypuknutia nákazy, alebo rozširovania zombies používa termín outbreak. Na označenie miest, v ktorých sa rozšírili zombies tak, že prevyšujú živých ľudí sa používa slovo overrun. Živí ľudia medzi zombies sú survivals. A samotná situácia existencie zombies môže byť označovaná ako WWZ World War Z, alebo jednoducho apokalypsa. Začiatok výskytu zombies je začiatkom apokalypsy a preto sa aj svet po vypuknutí nákazy volá postapokalyptický. Zároveň vzniká o zombies veľký počet otázok a nevyjasnených teórií, ako napríklad dôvody, prečo musia zombies jesť ľudí, ako rozoznávajú iných zombies od ľudí, aké zmysly vedia využívať, aké spomienky si zachovávajú, či medzi nimi funguje akýsi sociálny systém a podobne. Na tieto otázky dostávame rôzne odpovede, závislé od umelca, ktorý zombies predstavuje. Zombies v literatúre Zombies sa v populárnej literatúre vyskytujú už pomerne dlhý čas. Medzi začiatky môžeme považovať Frankensteina od Mary Shelley, ktorý bol publikovaný anonymne prvýkrát v roku 1818. Zombies sa vyvíjali v populárnej literatúre rovnako ako v každom inom odvetví popkultúry. Preto v začiatkoch nenájdeme o samotných zombies zmienku. Autori písali o mŕtvolách, ktoré ožívajú, ale nevedeli, ako ich majú nazvať. Dôležitými medzníkmi v literatúre, ktoré pomohli definovať pojem zombie a zároveň vytvoriť isté stereotypy, o ktoré sa mohli oprieť ďalší autori, boli Edgar Allan Poe a Howard Phillips Lovecraft. Poe, ktorý vo svojej tvorbe často využíval motív smrti, v poviedke The Facts in the Case of M. Valdemar z roku 1845 pravdepodobne ako prvý americký autor využíva námet žívého mŕtveho. Umierajúci človek je v nej pred smrťou privedený do hypnotického stavu a v tomto stave zostáva aj po smrti. Je schopný sám vysloviť fakt, že je mŕtvy. V ďalšej poviedke The Fall of the House of Usher z roku 1839 zasa Poe naznačuje samotný fenomén walking dead. Môžeme čítať o živom mŕtvom, ktorý sa pohybuje pomaly, je otrhaný a zakrvavený. Skôr vydáva zvuky než hovorí. To je už oveľa bližšie k obrazu moderných zombies. Draculu od Brama Stokera z roku 1897
SEKCIA MASMEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ 393 je všeobecne známe dielo, ktoré posunulo do populárnej literatúry upírov, ktorí sa taktiež podieľali na vytvorení moderného obrazu zombies. Oveľa dôležitejšie než Poeove diela sú poviedky Howarda Phillipsa Lovecrafta. Lovecraft ako veľký obdivovateľ Poeovej tvorby bol s jeho poviedkami oboznamovaný už od detstva. Lovecraftova poviedka The Outsider je špecifickou vďaka využívaniu hlavnej postavy, teda rozprávača, ktorý je vlastne sám živou mŕtvolou. Ďalšia poviedka Herbert West Reanimator z roku 1922 je už naozaj smerodajným dielom pre tvorcov príbehov o zombies. Lovecraft v nej veľmi jasne opisuje lekára, ktorý vytvára z mŕtvych tiel prostredníctvom vedy živých mŕtvych. Tie následne zabíjajú a pohybujú sa. Samotná poviedka bola pôvodne paródiou na Frankensteina od Mary Shelley. Môžeme ju taktiež považovať za základ groteskno-hororových (filmových) diel, ktoré majú najmä v posledných rokoch, keď bol žáner zombies už príliš vyčerpaný, veľkú obľubu (v literatúre napríklad Pride and Prejudice and Zombies z roku 2009 od autora Setha Grahame-Smitha, ktorý sparodoval klasické dielo Jane Austen pridaním zombie prvkov). Ďalším z autorov, ktorí sa významnou mierou podieľali na spopularizovaní a zároveň definovaní zombie žánru bol Richard Matheson. Vo svojom románe I Am Legend z roku 1954 už spomína nielen upírsky typ zombies, ale aj postapokalyptický svet, ktorý je dnes so zombies nerozlučne spojený najmä vďaka tomuto dielu. Zároveň predstavuje nemŕtvych tak, že vytvára jasné spojenie medzi upírmi a zombies. V jeho walking dead nájdeme znaky súčasne upírov aj zombies. Osobitným druhom zombie literatúry sú príručky prežitia. Spoločne s rozšírením zombies ako fenoménu v popkultúre sa začali objavovať aj teórie o možnostiach skutočnej apokalypsy a rozšírením akejsi nákazy, ktorá bude vytvárať z ľudí zombies. To využili mnohí autori a v predaji, alebo v internetovej distribúcii nájdeme komerčné aj nekomerčné publikácie, ktoré by mali ľuďom pomôcť pri boji so zombies a s prežitím v postapokalyptickom zombie svete. Jednou z najznámejších je The Zombie Survival Guide od autora Maxa Brooksa z roku 2003, v ktorej podrobne popisuje vírus, ktorý mení ľudí na zombies (pôvod, symptómy, infekciu, liečbu), atribúty zombies (fyzické možnosti a správanie), vypuknutie nákazy a detekciu. Zaoberá sa taktiež zbraňami a technikami boja so zombies, definuje, ako sa správať v súkromných obydliach, vo verejných priestoroch, ako napríklad obchodný dom a opevnených komplexoch ako je väzenie a vojenské objekty. Poskytuje tiež prehľad o tom, ako by mal vyzerať útek pred rozširujúcou sa nákazou (stanoviť si cieľ, naplánovať cestu a podobne), ako by mal vyzerať útok na zombies a taktiež ponúka bohatý prehľad zaznamenaných útokov údajných nemŕtvych od roku 60 000 pred naším letopočtom až po rok 2002 našeho letopočtu. Podobnou publikáciou je The Zombie Combat Manual od autora Rogera Maa z roku 2010, ktorá sa ale zameriava výlučne na bojové techniky, ktoré sú účinné v boji proti zombies. V kapitolách svojej knihy sa postupne zameriava na nesprávne a zavádzajúce teórie o zombies a ich schopnostiach, anatómiu zombies, kondíciu a prípravu na boj, výber zbrane a bojové techniky a stratégie. Zombies vo filme Zombies ako filmový fenomén sa stal veľmi populárnym žánrom, ktorý je nadčasovo úspešný. Medzi prvými filmami, ktoré boli o zombies natočené môžeme vidieť White Zombie z roku 1932, alebo I Walked With a Zombie z roku 1943, ktorých zápletky ešte stále tvoria kňazi voodoo, ktorí privedú späť k životu istú osobu a následne ji ovládajú. Točiť filmy, v ktorých sa predstavujú dnešní zombies sa začalo až neskôr. Veľkou mierou k tomu prispelo meno režiséra Georgea A. Romera, ktorý v roku 1968 natočil kultový film Night of the Living Dead. Bol a doteraz je veľmi dôležitou inšpiráciou, kde sa definovali mnohé zákonitosti zombie žánru. Dej sa väčšinou odohráva v USA, pretože tam nájdeme najvyššiu koncetráciu zbraní medzi civilným obyvateľstvom. Najdramatickejšie chíle nastanú, ak autor skryje hlavných hrdinov do domu, kam sa môžu zombies pomaly dobíjať. Vo funkčných rozhlasových prijímačoch je vysielané núdzové vysielanie. Ak zombie uhryzne živého človeka, zmení sa neskôr človek na zombie. Ak chce hlavný hrdina zabiť zombie, musí ho streliť do hlavy. Toto je iba niekoľko základných motívov, ktoré sa od premiéry Night of the Living Dead stali akousi dogmou pri tvorení a reprodukovaní zombie žánru vo filme. Zmenou, ktorú ale reflektovali neskôr aj iné, nielen zombie filmy bol fakt, že Romero explicitne ukázal zombies ako ľudí konzumujú. Vďaka záberom na mäso bol jeho film o to viac originálny a ostatným tvorcom ukázal, že sa to jednoducho môže. Jasie Stokes (2010) vo svojej štúdii Ghouls, Hell and Transcendence: the Zombie in Popular Culture from Night of the Living Dead to Shaun of the Dead rozdeľuje filmy o zombies na pred-
394 romerovské a po-romerovské (Max Brooks rozlišuje zombies v knihe The Zombie Survival Guide z 2003 na voodoo zombies a hollywood zombies). Zombie pred-romerovského typu je často nazývaný aj zombi. Je to človek, ktorý bol povolaný vstať z mŕtvych prostredníctvom iného človeka, ktorý ovláda voodoo. Toto povolanie zo záhrobia bolo uskutočnené za účelom ovládania mŕtveho a takmer vždy bolo to jednou hlavných zápletok filmov. Naopak po-romerovské filmy prezentujú zombies ako skupinu krvilačných netvorov, ktorí vedia vytvárať ďalších zombies a pre film nie je až tak podstatné ako vznikli, ale samotné prežitie hlavných hrdinov. Dôležitým rozdielom je teda to, či zombie má pána, ktorý ho ovláda, alebo nie. Podľa toho vieme veľmi jednoducho zaradiť zombie do pred- alebo po-romerovského obdobia. Pokračovaním úspešného zombie filmu je Romerovo Dawn of the Dead z roku 1978. Opäť nám predstavuje ďalší motív, ktorý sa bude objavovať vo filmoch o zombies často. Nákupné stredisko ako miesto plné potravín a zásob, ale zároveň veľmi pravdepodobný výskyt mnohých zombies. Večná dilema tých, čo prežili v zombie filmoch. V nasledujúcich rokoch sa zombie film začína stávať čoraz bežnejším. Autori teda začali zvýrazňovať najmä grotesknosť zombies a ich krvavého vyčíňania. Režisér Dan O`Bannon svojím filmom The Return of the Living Dead z roku 1985 začal novú éru iného pohľadu na zombie žáner a takýmto spôsobom oživil obľúbený, ale takmer vyčerpaný žáner. Vo filme predstavuje klasické krvavé scény zombie horrorov, ktoré ale vyznievajú komicky. Na tento trend nadviazali mnohé filmy, ktoré sú v dnešnej dobe úspešnejšie než obyčajní zombies. Platí, že na úspech už niekoľko rokov nestačia iba zombies. Chce to vtip. Takýmto spôsobom teda zožali obrovský úspech filmy ako Shaun of the Dead z roku 2004, ktorý ukázal, že zombies, ktorí boli kedysi naši blízki, môžeme mať stále na reťazi v kôlni a hrať s nimi videohry, Zombieland z roku 2009, ktorý vstúpil do popkultúry najmä vďaka svojím často citovaným tridsiatim trom pravidlám na prežitie v postapokalyptickom svete medzi zombies. Medzi kultové klasiky zombie komédií patrí určite aj Wild Zero z roku 1999, ktorý je japonským rock'n'roll béčkovým filmom, ktorý okrem mnohých, v zombie filmoch neočakávaných, noviniek prináša aj teóriu, že zombies sa môžu po premene spoznať, ako sa to stalo u milencov v tomto filme. Zombie komédie majú ešte jeden spoločný znak. Fanúšikovia a znalci zombie klasiky v nich nájdu množstvo odkazov a paródií na pôvodné filmy od Romera a podobné klasické diela zombie žánru. Zombies sa nevyhli ani Rodriguez a Tarantino, ktorí do svojho Grindhouseu z roku 2007 zaradili film Planet Terror. Veľmi obľúbený typ zombies Nazi Zombies sme mohli vidieť aj vo fantasy filme Sucker Punch z roku 2011. Táto variácia zombies sa stala obľúbenou vďaka mnohým pokusom vedcov a pohlavárov Tretej ríše získavať okultné vedomosti a využívať ich ako spôsob boja. Seriálová tvorba sa taktiež zaujíma o žáner zombies. Seriál The Walking Dead z roku 2010 sa s gýčovosťou zombies vyrovnáva dnes obľúbeným spôsobom. Napriek tomu, že zachováva všetky základné znaky moderných zombies a dej sa odohráva v súčastnosti, v samotnom seriáli nikto nevolá živých mŕtvych zombies. Rovnako sa v seriáli objavujú rozpracované teórie, ktoré boli vo filmoch o zombies doteraz veľmi diskutabilné. Úsmevným momentom bola tiež epizóda Into the Deep druhej série seriálu Once Upon a Time z roku 2011, v ktorej sa objavujú zombies v rozprávkovom svete. Zombies v počítačových hrách Počítačové hry sú veľmi špecifickým médiom, ktoré sprostredkúva príjemcovi kontakt s fenoménom zombies. Kým v literatúre a filme bolo po istom čase nutné okoreniť diela o zombies vtipom, pretože najmä diváci už boli unudení pozeraním sa na množstvo krvi a zombies, ktorí sa kŕmili na svojich obetiach vždy rovnakým spôsobom. Počítačové hry, respektíve videohry, majú vzácnu možnosť nielen pasívne prijímať obsah, ale ho zároveň meniť. Preto sú počítačové hry pravdepodobne jediná oblasť kultúry, kde je viditeľný neustále zvyšujúci sa nárast množstva krvi a ľudského mäsa ktoré je prijímateľovi poskytované. Divákovi sa páči pozerať ako niekto zabíja zombies iba v rámci istých medzí. Oveľa zábavnejšie je vziať do ruky ovládač alebo počítačovú myš a rozstrieľať hlavy zombies osobne. Už v roku 1984 sme si mohli na platforme ZX Spectrum zahrať hru Zombie Zombie, v ktorej sa musí hráč zachrániť pred zombies. Bol to sequel hry Ant Attack, v ktorej sa musel hráč zachraňovať pred obrovskými mravcami. Mnoho ďalších hier bolo inšpirované filmovými dielami. V rovnakom roku vyšla hra The Evil Dead, inšpirovaná rovnomenným filmom. V roku 1986 bola vydaná hra Zombi inšpirovaná Romerovým Dawn of the Dead. Veľa krvi, ktorú mohol hráč prelievať vďaka nekonečným vlnám zombies a bohatému arzenálu zbraní, bolo to, na čo všetci fanúšikovia
SEKCIA MASMEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ 395 zombies čakali. Rok 1993 bol prelomový pre viacero kultových hier. Isle of Dead ponúklo presno to, čo ľudia potrebovali. Jednoduchý príbeh, brokovnicu v rukách a ostrov plný zombies. Podobne aj Corpse Killer z roku 1994. V roku 1996 bola vydaná prvá časť série Resident Evil, ktorá mala obrovský úspech a séria pokračuje dodnes spolu s filmovou a komiksovou sériou Resident Evil. V roku 1998 sa začala distribuovať ďalšia zo známej série hier, v ktorej nájdeme zombies Half-Life. Zaujímavou hrou je Shadow Man z roku 1999, ktorá napriek tomu, že nebola príliš komerčne úspešnou, ponúkla ako zombie priamo hlavného hrdinu. V tomto prípade to je ale skôr pred-romerovský typ voodoo zombie. V roku 2001 sa objavilo pokračovanie slávnej Wolfenstein série Return to the Castle Wolfenstein, v ktorej sa objavuje ďalší z obľúbených variácií na zombies takzvaní Nazi Zombies. Left 4 Dead z roku 2009 sa tiež dostala do siene kultových zombie hier vďaka vydarenému multiplayeru a údajne sa chystá do kín rovnako ako Resident Evil. Napriek zoznamu PC hier a videohier, ktorý obsahuje obrovské množstvo titulov, najväčšie množstvo zombie hier nájdeme pravdepodobne medzi online browserovými hrami. Nie sú to podobne kultové hry (výnimku tvorí kvalitná séria The Last Stand), ktoré by si pamätali hráči po rokoch, je to zástup neustále sa zväčšujúceho sa počtu jednoduchých a často amatérskych freeware online browser hier, ktoré majú spoločný jeden znak zombies. Zombies v hudbe Hudba a zombies je veľmi špecifické spojenie a to je pravdepodobne aj dôvod, prečo sa podobným kombináciám nedarí. Výlučne zombie hudobné žánre sa nevyvinuli, v hudobnej tvorbe sa stretávame skôr s náznakmi a odkazmi na zombie fenomén. V roku 1977 sme mohli počuť pieseň Zombies od Fela Kuti, v roku 1983 zverejnil Michael Jackson jeden z najúspešnejších singelov svojej kariéry Thriller. Vo videoklipe môžeme vidieť množstvo zombies, rovnako ako v jeho Bollywoodskej kópii Golimar. V roku 1994 vydali The Cranberries svoj svetoznámy singel Zombie. Zombies sa tak postupne stali v hudbe symbolom ľudí, ktorí niekoho slepo nasledujú, alebo jednoducho hlúposti. Svojím spôsobom nahradili pojem ovca v tomto význame. Nájdeme tiež interprétov, ktorí zombies použili vo svojom mene. Najznámejšími sú určite anglickí The Zombies, ktorých tvorba nekorenšponduje s ich menom, zato spevák Rob Zombie sa snaží využiť fenomén zombies v takmer všetkých aspektoch jeho tvorby. Zombies ako životný štýl Fenomén medrných zombies ovplyvnil množstvo ľudí natoľko, že sa z prípravy na možný boj proti zombies stal životný štýl. Pravdepodobne najrozšírenejšou organizáciou sa stala Zombie Squad, ktorá vznikla v USA v roku 2003. Oficiálne je táto organizácia pripravená na boj so zombies, v reálnom svete však poskytuje svojim členom a priaznivcom výcvik pre prípad akýchkoľvek nešťastí, ako napríklad zemetrasenia, záplavy, či teroristické útoky. Taktiež sa zapája do rôznych charitatívnych akcií a propaguje darcovstvo krvi. Za poplatok 15 USD (v roku 2013) môže ktokoľvek získať ročné členstvo, svoj osobný preukaz, prístup na fórum pre členov a zápis do databázy Zombie Squad. Rovnako ponúkajú možnosť vytvoriť lokálnu sekciu Zombie Squad kdekoľvek na svete. Organizuje taktiež zombie cony, na ktorých sa stretávajú nadšenci fenoménu zombies a vytvárajú rôzne špecializované workshopy. Na podobnom princípe funguje začínajúca komunita PostApo.cz, ktorá vznikla v roku 2011, zaoberá sa možnosťou vypuknutia nákazy a rozšírením zombies a tento akt nazýva Velký Průser. PostApo združuje takmer výlučne českých a slovenských nadšencov a pomaly sa presúva z internetového teoretizovania to praktického využívania vedomostí na stretnutiach svojich fanúšikov. Členovia takýchto skupín a zombie nadšenci sú často milovníkmi a obdivovateľmi zbraní, fyzicky zdatní a trénujúci, a v neposlednom rade majú doma vždy pripravený batoh na prežitie, teda zbalené všetky drobnosti, s ktorými sa dá prežiť. Väčšinou ide o kopírovanie armádnych postupov prežitia pre vojakov v teréne a pre špeciálne jednotky. Záver Zombies sme mohli vidieť v rôznych kultúrach počas tisícov rokov. Vo väčšine prípadov boli využívaní v náboženstve a okultizme, neskôr v ľudovej slovesnosti. Vďaka americkej kultúre, ktorá spájala gotické tradície s láskou k zbraniam a večnej ľudskej posadnutosti prekonať smrť, sme mohli byť
396 svedkami vzostupu jedného kultúrneho fenoménu a jeho prieniku do popkultúry. Zombies v súčastnosti pravdepodobne najväčšou mierou ovplyvňujú filmovú tvorbu a počítačové hry. Dôvodom je, že tieto médiá vedia sprostredkovať príjemcovi jedinečný vizuálny zážitok, pretože dnešný moderný človek už nemá čas venovať sa horroru v literatúre, alebo jednoducho stratil cit a predstavivosť, ktorá by mu umožnila vychutnávať si strach napríklad v tvorbe H. P. Lovecrafta. Podobne svojím dielom prispelo prehnané využívanie zombies vo všetkých vo všetkých oblastiach popkultúry a následná transformácia horrorového prvku na grotesknú príšeru pod posteľou. Môžeme konštatovať, že fenomén zombies, ktorý vzišiel z literatúry, si bohužiaľ privlastnili audiovizuálne médiá a zničili jeho pôvodný zmysel. Vďaka tomu však získal aj mnoho nových atribútov, ako napríklad prostriedok na demonštráciu ľudskej masovosti a neoriginality. Pomohol rozšíriť fyzickú, psychickú a materiálnu vybavenosť jedincov a skupín pre prípad katastrofy a nešťastia. Otázkou však zostáva, či jeho súčasný prínos bol hodný straty pôvodného významu. Literatúra Stokes, J., 2010. Ghouls, Hell and Transcendence: the Zombie in Popular Culture from Night of the Living Dead to Shaun of the Dead, Department of Humanities, Classics and Comparative Literature Brigham Young University 2010. McIntosh, S., Levrette, M. 2008. Zombie Culture Autopsies of the Living Dead. The Scarecrow Press, Inc., 2008. Brooks, M., 2006. World War Z History of the Zombie War. Crown Publishers, 2006. Brooks, M., 2003. Zombie Survival Guide. Three Rivers Press, 2003. Ma, R., 2010. The Zombie Combat Manual. The Berkley Publishing Group, 2010. Kay, G., 2008. Zombie Movies The Ultimate Guide. Chicago Review Press, Inc., 2008. Austen, J., Grahame-Smith, S., 2009. Pride and Prejudice and Zombies. Quirk Books, 2009.