Fyziologický, motorický a antropometrický profil mladých džudistov na Slovensku

Transcription

1 2014 Fyziologický, motorický a antropometrický profil mladých džudistov na Slovensku Miloš Štefanovský Stanislav Kraček FTVŠ UK v Bratislave Žaneta Csáderová Peter Lopata Lukáš Lengvarský Národné športové centrum 19. marca 2014

2 Úvod Džudo je olympijský šport, ktorý si vyžaduje technicko - taktické zručnosti a vysokú úroveň kondičnej pripravenosti (Pulkkinen, 2001). Kondičné parametre a antropometrické premenné vyžadujú vysokú úroveň už v dorasteneckom veku (15 17 rokov). Niektorí autori konštatujú, že džudisti najvyššej úrovne majú nízke percento podkožného tuku (Claessens et al., 1987; Clarys et al., 2011). Aj keď zloženie tela sa významne líši v ťažších hmotnostných kategóriách (vyššie percento tuku) oproti ľahkým kategóriám (Callister et al., 1991). Z fyziologického pohľadu patria medzi limitujúce faktory športového výkonu v džude anaeróbny výkon a kapacita, výbušná sila, rovnováhová reakčná schopnosť a aeróbny výkon (Thomas et al., 1989; Pulkkinen, 2001; Štefanovský, 2008). Tieto parametre sa líšia v závislosti od veku džudistov ako aj od hmotnostnej kategórie (Franchini et al., 2005). Hodnotenie úrovne trénovanosti džudistov je zložité najmä vzhľadom na nízky počet štandardizovaných špecifických testov a laboratórne testy zas nesimulujú džudistické pohyby charakteristické pre zápas. Aj napriek tomu sú džudisti najmä v seniorských kategóriách v rôznych krajinách sveta diagnostikovaní predovšetkým pomocou nešpecifických testov (Sterkowicz, 1999; Pulkkinen, 2001; Franchini, 2005). Testovania džudistov v dorasteneckej kategórii (15 17 rokov) však nie sú známe. Vzhľadom k zavedeniu Majstrovstiev sveta v džude dorastencov, ako aj olympijských hier mládeže sa hodnotenie úrovne trénovanosti stáva aktuálnym aj v tejto vekovej kategórii. Ďalším dôvodom potreby diagnostiky dorastencov je optimalizácia tréningových plánov a zaťaženia, ako aj prevencia úrazov, či stavov pretrénovania. Metodika Osem mladých džudistov (V8), reprezentantov SR s priemerným vekom 16,13 (± 0,83) rokov, telesnou výškou 177,19 (± 8,33) cm a telesnou hmotnosťou 66,84 (5,89) kg participovalo na tejto štúdii po dobrovoľnom písomnom súhlase zákonného zástupcu. Poradie testov bolo nasledovné: 1. deň: ráno - Sterkowizcov džudo fitnes test; poobede príťah činky a tlak činky na maximálny výkon (W); 2. deň: ráno - antropometrické vyšetrenie, Wingate test horných končatín; poobede spiroergometrické vyšetrenie na bežiacom páse. 2

3 Sterkowiczov špeciálny džudo fitnes test (skr. SJFT): sa vykonáva v troch úsekoch, rozdelených na 15, 30 a 30 sekúnd s 10 sekundovou prestávkou medzi nimi. Počas každého úseku športovec hádže dvoch rovnako ťažkých sparingpartnerov, vzájomne od seba vzdialených na 6 m, čo najviackrát, pomocou techniky ippon-seoi-nage. Pulzová frekvencia sa zaznamenáva okamžite po skončený testu (HR0), ako aj 1 min. od jeho ukončenia (HR1). Z celkového počtu vykonaných hodov (PH) za všetky tri úseky dohromady sa vypočíta index (I): I = HR0 + HR1 / PH. Čím je hodnota indexu nižšia, tým lepší výkon v teste. Pulzovú frekvenciu sme zaznamenávali pomocou zariadenia športester Polar TM (Polar Electro Oy, Finland). Laktát bol probandom odobraný okamžite po ukončení testu, ako aj v 5. a 8. min. Na zisťovanie parametrov silových schopností sme použili zariadenie s firemným označením FITROdyne Premium. Toto zariadenie registruje polohu a rýchlosť pohybu pri známej hmotnosti závažia, ktorého výsledky sú transformované do počítača prepojeného cez interface. Parametre silových schopností sa určujú nepriamo z rýchlosti a hmotnosti. Pri známej hmotnosti činky stačí určiť zrýchlenie a z týchto dvoch veličín pomocou Newtonovho zákona (F = m. a) vypočítať okamžitú silu. Pri pohybe smerom nahor treba k registrovanému zrýchleniu pripočítať i hodnotu gravitačnej konštanty g, takže vzorec pre výpočet aktuálnej sily bude mať formu (F = m) (g + a)). Pri známej sile a rýchlosti sa dá vypočítať výkon (P = F.v), ktorý je možné získať aj z výpočtov svalovej práce (W= F. s) vykonanej za časovú jednotku (P= W/ t). Výkon je vyjadrený vo wattoch (W). Pri príťahu činky, ako aj tlaku činky na lavičke sme začínali pri najnižšej hmotnosti 30 kg a postupne sme pridávali hmotnosť po 5 kg až po dosiahnutie výkonového maxima (W). Každý jeden proband vykonal pri jednotlivej hmotnosti 3 opakovania. Antropometrické vyšetrenie: po odvážení a odmeraní podstúpili džudisti meranie hrúbky podkožných rias na 10 miestach tela: tvár, brada, hrudník I, hrudník II, triceps, pod lopatkou, brucho, bok, stehno a lýtko. Použili sme kaliper značky Holtain LTD. (Crymych U.K.) s presnosťou merania 0,2 mm. Percentuálny podiel podkožného tuku sme vyjadrili pomocou tabuliek podľa Parížkovej (1998). Všetky antropometrické merania vykonával skúsený pracovník s dlhoročnou praxou. 3

4 Wingate test horných končatín: na získanie údajov sme použili zariadenie kľukový izokinetický ergometer značky Exite + MD Inclusive TECHNOGYM. Prístrojom sme merali maximálny silový výkon (Pmax W/kg), priemerný silový výkon za 30 s (P average W/kg) v prepočte na kilogram telesnej hmotnosti a únavový index. Pred samotným testovaním džudisti absolvovali 4 min. rozcvičenia na kľukovom ergometri na submaximálnej úrovni s následnou prestávkou. Po vykonaní testu sme po 5. minúte odoberali krvnú vzorku a následne vyhodnotili laktát pomocou prístroja BIOSEN C LINE. Spiroergometrické vyšetrenie na bežiacom páse: slúži k zisteniu funkčnej odozvy organizmu na záťaž, patentovanou metódou dych po dychu. Pri teste sne sledovali spotrebu kyslíka a množstvo vydychovaného oxidu uhličitého a ďalšie parametre, ako napr. respiračný kvocient, atď. Monitorovaná bola pľúcna ventilácia a srdcová frekvencia (Polar). Anaeróbny prah bol určený z priebehu zmien ventilačnorespiračných parametrov. Vyšetrenie sa realizovalo na bežiacom páse HP Cosmos a na analýzu vydychovaných plynov sme využili spiroergometrickú jednotku od firmy Schiller s plynovou analýzou Ganshorn Power Cube. Samotnému vyšetreniu predchádzalo rozklusanie. Test sa realizoval stupňovaným zaťažením do maxima. Na spracovanie nameraných výsledkov sme použili postupy základnej popisnej štatistiky (aritmetický priemer, smerodajná odchýlka). Pri interpretácii výsledkov sme použili vecne logické metódy a porovnávanie s údajmi zahraničných vedeckých a odborných prác. 4

5 Výsledky práce a diskusia Tab. č. 1: Priemerné hodnoty Sterkowiczovho špeciálneho džudo fitnes testu (SJFT) Dosiahnutý priemerný počet hodov nášho súboru za všetky tri segmenty dohromady bol 26,38 (±1,30) a medián 26 hodov. Najnižší počet hodov dosiahnutý v súbore bol 25, najvyšší mal hodnotu 29 hodov. Priemerný index reprezentujúci špeciálnu trénovanosť kardiovaskulárneho systému mal hodnotu 12,84 (±0,71). Tu platí, že čím nižšia hodnota indexu, tým lepší výkon džudistu v teste. Najlepšia hodnota indexu v sledovanom súbore bola 11,72 a najhoršia 13,72. Súbor džudistov s priemerným vekom 22,8 (±3,95) vo vedeckej práci Sterkowicza et al. (1999) dosiahol priemerný počet hodov 27,27 (±2,71) a index 12,29 (±1,48). Ešte lepšie priemerné výkony v teste dosiahol súbor elitných brazílskych džudistov seniorov (28,2±2), s indexom 12,53 (±1,11) (Franchini et al., 2005). Podobná štúdia robená o 2 roky neskôr zaznamenala identické výsledky v počte hodov s ešte nižším indexom (11,83 ±1,16). Seniorskí džudisti, ktorí preukázali nižšiu úroveň trénovanosti dosahovali horšie výkony v počte dosiahnutých hodov, rovnako tak aj v indexe, oproti nášmu súboru. Priemerné hodnoty laktátu poukazujú na dominanciu anaeróbnej glykolýzy úhrady energie v tomto teste (13,66 ±2,62) mmol/l. Najnižšia dosiahnutá hodnota laktátu v krvi bola 10,19 a najvyššia 18,54 mmol/l. Deggoute et al. (2003) odoberal 16 džudistom vo veku 18,4 (±1,6) rokov krvné vzorky na analýzu laktátu počas súťažných zápasov. Zistené priemerné hodnoty laktátu v krvi boli 12,3 mmol/l. 5

6 Vzhľadom na hodnoty krvného laktátu môžeme konštatovať, že zaťaženie v Sterkowicz teste kopíruje zaťaženie i špeciálne pohyby súťažného stretnutia v džude. Náš výskumný súbor preukázal horšie výsledky oproti vyššie uvedeným štúdiám. Dôvodom je nižší priemerný vek testovaného súboru, ako aj nižší počet rokov pri športovej špecializácii. Tab. č. 2: Priemerné hodnoty silových výkonov meraných pomocou zariadenia Fitro DYNE Silové schopnosti, konkrétne výbušná sila horných končatín patrí k limitujúcim faktorom v štruktúre športového výkonu v džude (Štefanovský, 2008). Ovplyvňuje najmä acyklycké pohybové štruktúry jednorázového charakteru, akými sú v džude techniky hodov, ktoré džudista opakuje v priebehu zápasu jeden a viac krát. Nepublikované výsledky juniorských a seniorských slovenských džudistov rozličnej výkonnosti z roku 2008 obsahovali výkony pri tlaku činky v ľahu na lavičke priemerne 6,04 (±1,29) W/kg a príťahu činky na lavičke k hrudníku 7,52 (±1,12) W/kg. Výsledky naznačujú, že slovenskí džudisti vo vyšších vekových kategóriách (juniori a seniori) dosahujú vyššie výkony v parametroch výbušnej sily horných končatín oproti kategórii dorastencov. Dôvodom zistených rozdielov budú pravdepodobne senzitívne obdobia pre jednotlivé typy silových schopností, počet rokov pri športovej špecializácii, ako aj vplyv viacročného silového a špecializovaného tréningu džudo. 6

7 Tab. č. 3: Priemerné hodnoty antropometrického vyšetrenia (hrúbka kožných rias) Aritmetický priemer percenta podkožného tuku celého súboru mal hodnotu 12,19 (±3,14) a medián 11,75. Najnižšie zistená hodnota bola 7,90 a najvyššie zistené % tuku bolo 16,16. Brazílska antropometrická štúdia džudistov seniorov zistila priemerné hodnoty podkožného tuku elitného A tímu 11,4 (± 8,4) % a 10,1 (±5,7) % u B a C tímu (Franchini et al., 2007). Taylor et al. (1981) zistil u kanadských džudistov seniorov priemerné hodnoty 12,27 %. Podobné hodnoty (12,3 %) zaznamenali aj Sharp a Koutedakis (1987) u britských džudistov. Callister (1991) zistil u amerických džudistov priemerné hodnoty percenta podkožného tuku 8,3 (±1,0) % a štúdia tiež uvádza, že úspešní pretekári na medzinárodnom reprezentačnom poli preukázali nižšie hodnoty podkožného tuku. Thomas et al (1989) zistil, že hodnoty podkožného tuku kanadských džudistov varírujú v rozpätí od 6,7 do 15,8 % v závislosti od hmotnostnej kategórie v ktorej súťažia. 7

8 Tab. č. 4: Priemerné hodnoty Wingate testu horných končatín Wingate test horných končatín zistil u mladých džudistov maximálne relatívne hodnoty anaeróbneho výkonu 7,15 (±0,46) W/kg a anaeróbnej kapacity 5,94 (±0,28) W/kg pri priemernej hodnote indexu únavy 38 (±11,15). Po 5. min. od ukončenia testu bola zistená hodnota laktátu v krvi 11,12 (±1,16) mmol/l. Zistené hodnoty nášho súboru sú prekvapivo podobné s tými, ktoré zistil Franchini et al. (2005) na štúdii dospelých elitných brazílskych džudistov a dokonca vyššie oproti skupine dospelých džudistov v skupine nonelite. Zároveň sú však nižšie oproti výsledkom dospelých britských džudistov (max. relatívny výkon 10,6 W/kg, priemerný relatívny výkon za 30 s 8,5 W/kg), resp. kanadských džudistov (max. relatívny výkon 11,3 W/kg) (Pulkkinen, 2001). V ďalšej Franchiniho et al. (2005) práci dosahovali seniorskí džudisti maximálne relatívne hodnoty 8,13 (±0,75) W/kg a laktát po teste zisťovaný v 3. minúte od ukončenia testu mal hodnotu 13,0 (±3,7) mmol/l. Zdá sa, že pravidelným, systematickým dlhoročným tréningom džuda sa anaeróbny výkon i kapacita u športovcov zlepšujú. Tab. č. 5: Priemerné hodnoty spiroergometrického vyšetrenia na bežiacom páse 8

9 Priemerné hodnoty VO2 max. nášho súboru po vyšetrení na bežiacom páse boli 55,16 (±3,3) ml/kg/min. VO2 max na úrovni anaeróbneho prahu 43,53 (±2,34), maximálna pulzová frekvencia 191 (±7,5) úderov za minútu a pulzová frekvencia na úrovni anaeróbneho prahu 170,50 (±14,94) úderov za minútu. Laktát odobratý po 3. minúte od ukončenia testu bol 10,12 (±4, 32) mmol/l. Podľa Pulkkinena (2001) sú seniorské hodnoty VO2 max 57,5 ml/kg/min a varírujú od 49,5 - po 65,2 ml/kg/min. Franchini et al. (2007) zistil u seniorských džudistov rôznej úrovne dokonca nižšie hodnoty VO2 max oproti nášmu súboru (48.3 ±8.1 ml/kg/min, resp ±5.5 ml/kg/min). Detanico et al. (2012) a Wolska (2009) potvrdili pozitívnu koreláciu medzi anaeróbnym výkonom v Sterkowicz džudo teste a VO2 max, čo môže v džude znamenať rýchlejšiu regeneráciu medzi zápasmi u zápasníkov s vyšším VO2 max, resp. rýchlejšiu resyntézu fosfokreatínu, dôležitého pre výkony výbušného interminentného charakteru. Závery V domácej i v zahraničnej literatúre dodnes absentujú vedecké práce, ktoré by zisťovali úroveň motorickej výkonnosti laboratórnymi, funkčnými vyšetreniami a modernými diagnostickými pomôckami, resp. antropometrické parametre medzi džudistami v kategórii dorastencov. Preto sme naše výsledky mohli porovnať len s prácami autorov, ktorí zisťovali sledované parametre starších džudistov, prevažne v kategórii juniorov a seniorov (19 a viac rokov). Testovanie a diagnostika trénovanosti v mladšej vekovej kategórii (15 17 rokov) začína byť aktuálna vzhľadom na čoraz väčšiu zameranosť džuda na vrcholové výkony v skorších etapách športovej prípravy. Profil súčasného reprezentanta v dorasteneckej kategórii v džude na Slovensku je na základe našich meraní nasledovný: podkožný tuk 12,19 (±3,14) %; VO2 max 55,16 (±3,3) ml/kg/min; SJFT 26,38 (±1,30) hodov a index 12,84 (±0,71); anaeróbny výkon 7,15 (±0,46) W/kg, kapacita 5,94 (±0,28) W/kg a index únavy 38 (±11,15) pri Wingate teste; max. výkon v tlaku na lavičke 5,5 (±,073) W/kg; max. výkon príťahu v ľahu na lavičke 6,61 (±0,50) W/kg. V ďalších prácach je potrebné rovnako vytvoriť profil slovenského juniorského i seniorského reprezentanta v džude 9

10 a zistiť, či existujú rozdiely medzi sledovanými parametrami v týchto vekových kategóriách. Zoznam bibliografických odkazov CALLISTER, R., CALLISTER, R.J., STARON, R.S., FLECK, S.J., TESCH, P., DUDLEY, G.A Physiological characteristics of elite judo athletes. Int. J. Sports Med, 12, p CLAESSENS, A.L.M., BEUNEN, G.P., WELLNES, R Somatotype and body structure of world top judoists. J.Sports Med., 27, p CLARYS, P., GEELEN, B., AERENHOUTS, D., DERIEMAEKER, P., ZINZEN, E Estimation of body composition in adolescent judo athlets. Journal of Combat Sports and Martial Arts. Med sportpress, vol. 2, 2011, p DEGOUTTE, F., JOUANEL, P., FILAIRE, E Energy demands during a judo match and recovery. Br J Sports Med vol. 3, p DETANICO, D., PUPO, D. J Relationship of aerobic and neuromuscular indexes with specific actions in judo. Science et Sports, 2012, 27, p FRANCHINI, E., TAKITO, M.Y., KISS, M.A.P.D.M., STERKOWICZ, S Physical fitness and anthropometrical differences between elite and non-elite judo players. Biology of Sport, vol. 22 (4), FRANCHINI, E., TAKITO, M.Y., BERTUZZI, R.C.M., Morphological, physiological and technical variables in high-level college judoists. Archives of Budo, 2005, vol. 1, p FRANCHINI, E. et al Physical fitness and anthropometrical profile of the Brazilian male judo team. Journal of physiological anthropology: 26(2), 2007, p PULKKINEN, W The sport science of elite judo athletes. Canada: Pulkinetics, Incorporated, ISBN PAŘÍZKOVÁ, J Složení těla, metody měření a využití ve výzkumu a lékařské praxi. Medicina Sportiva Bohemica & Slovaca, 7(1) 1, 1998, 1 6. SHARP, N.C., KOUTEDAKIS, Y Anaerobic power and capacity measurements of the upper body in elite judo players, gymnasts and rowers. The Australian Journal of Science and Medicine in Sport, 19 (3), p

11 STERKOWICZ, S., ŽUCHOWICZ, A., KUBICA, R Levels of anaerobic and aerobic capacity indices and results for the special fitness test in judo competitors. Journal of Human Kinetics, 1999, vol. 2, p ŠTEFANOVSKÝ, M Hierarchia motorických faktorov v štruktúre športového výkonu v dorasteneckom džude na Slovensku. Dizertačná práca. Bratislava: FTVŠ UK, TAYLOR, A.W., BRASSARD, L A physiological profile of the Canadian judo team. Jornal of Sports Medicine and Physical Fitness, 21, p THOMAS, S.G., COX, M.H., LEGAL Y.M., VERDE, T.J., SMITH, H.K Physiological profiles of the Canadian National Judo Team. Can. J. Sports Sci., 14, p WOLSKA, B., SMULSKIJ, P., JAGIELLO, W The level of aerobic and anaerobic capacity and the results of a special mobility fitness test of female Judo Contestants. Baltic J Health Phys Act, 2009; 1(2), p Poďakovanie Autori by radi poďakovali reprezentačnému trénerovi dorastencov SR Mgr. Jozefovi Krnáčovi za sprostredkovanie spolupráce medzi FTVŠ UK a NŠC, ako aj za výber probandov pre testovanie. 11