Univerzita Karlova v Praze

Transcription

1 Univerzita Karlova v Praze Přírodovědecká fakulta Katedra antropologie a genetiky člověka Diplomová práca Intersexuálne rozdiely v markroch adipozity u súčasných českých detí vo veku rokov Intersexual differences of adiposity markers in contemporary Czech children aged years Bc. Martina Auxtová Vedúci diplomovej práce: doc. RNDr. Petr Sedlak, Ph.D. Praha 2014

2 Prohlášení Prohlašuji, že jsem svou diplomovou práci zpracovala samostatně s použitím citované literatury. V Praze dne Martina Auxtová 2

3 Poďakovanie Za odborné vedenie mojej diplomovej práce ďakujem doc. RNDr. Petrovi Sedlakovi, PhD. Za konzultácie a rady pri štatistickom spracovaní výsledkov patrí moja vďaka Ing. Martinovi Hillovi, DrSc. Taktiež by som rada poďakovala Mgr. Martine Švecovej, Ing. Tomášovi Baranovi a najmä svojim rodičom za pomoc a podporu počas celého štúdia. 3

4 Obsah ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK... 6 ABSTRAKT... 7 ABSTRACT ÚVOD 9 2. TEORETICKÁ ČASŤ Tukové tkanivo Podkožné tukové tkanivo Intersexuálne rozdiely v distribúcii tukového tkaniva Obezita Etiopatogenéza obezity Prevalencia a incidencia nadváhy a obezity Faktory ovplyvňujúce vznik obezity Sekulárny trend Metódy stanovenia telesného zloženia Antropometria CIELE DIPLOMOVEJ PRÁCE MATERIÁL A METÓDY Materiál Metodika zisťovania údajov Antropometrické meranie Definície meraných antropometrických rozmerov Metódy spracovania údajov Prehľad spracovania dát Vlastná štatistická analýza VÝSLEDKY Vyhodnotenie základných antropometrických parametrov Telesná výška Telesná hmotnosť BMI FMI FFMI Stredný obvod paže

5 5.1.7 Kožné riasy Množstvo a distribúcia tukového tkaniva Percento telesného tuku Index centrality BMI verzus triceps Stredný obvod paže verzus triceps Porovnanie súboru PRAHA 2013 a referenčnými normami Telesná výška Telesná hmotnosť BMI Stredný obvod paže Kožné riasy Vyhodnotenie sekulárnych zmien Telesná výška Telesná hmotnosť Stredný obvod paže Kožné riasy Chyba merania DISKUSIA ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY PRÍLOHY Tabuľky ZOZNAM TABULIEK ZOZNAM GRAFOV

6 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK AR BD BF BIA BMI CAV CT DEXA FMI FFMI GH IGF-I KR PHV TNFα TT WHO Adiposity rebound Body density (denzita tela) Body fat Bioelektrická impedancia Body mass index Celoštátny antropologický výskum Počítačová tomografia Duálna rentgenová absorpciometria Fat mass index Fat-free mass index Growth hormone (rastový hormón) Inzulínu podobný faktor I Kožné riasy Peak height velocity (vrchol rastovej rýchlosti) Tumornekrotizujúci faktor alfa Telesný tuk World Health Organisation 6

7 ABSTRAKT Diplomová práca je zameraná na analýzu intersexuálnych rozdielov v rámci markrov adipozity u veľkomestskej populácie českých detí vo veku 11,00 15,99 rokov. Toto vekové rozmedzie zahŕňa pubertálne obdobie, jedno z kritických období pre možný rozvoj nadváhy a obezity. Súbor PRAHA 2013 tvorí 356 dievčat a 353 chlapcov, u ktorých boli sledované základné antropometrické ukazovatele telesná výška, telesná hmotnosť, BMI, stredný obvod paže a hrúbka štyroch kožných rias. Zistené intersexuálne diferencie v nameraných parametroch vykazujú štatistickú významnosť (p<0,01 resp. p<0,001) a odpovedajú charakteristickým zmenám pubertálneho vývinu pre dané pohlavie. Testovanie súboru PRAHA 2013 proti referenčným normám a jeho porovnanie s výsledkami poslednej Československej spartakiády z roku 1985 poukazuje na vyznievanie pozitívneho sekulárneho trendu zvyšovania telesnej výšky. Trend v náraste hmotnostných parametrov však pokračuje. Probandi z roku 2013 dosahujú vyššie hodnoty telesnej hmotnosti, BMI a hrúbky kožných rias ako dosahovali rovnako staré deti v rokoch 1985, 1991 resp Signifikantné rozdiely vykazuje väčšina vekových kategórii u oboch pohlaví. Klíčová slová: tukové tkanivo, podkožný tuk, kožné riasy, distribúcia telesného tuku, pohlavný dimorfizmus, obezita, sekulárny trend 7

8 ABSTRACT Thesis is focused on the analysis of intersexual differences in adiposity markers within urban population of Czech children from 11,00 to 15,99 years. This age range encompasses puberty which is one of the critical periods for the possible development of overweight and obesity. The sample PRAHA 2013 consists of 356 girls and 353 boys which were surveyed for basic anthropometric indicators - body height, body weight, BMI, midupper arm circumference and the thickness of four skinfolds. Intersexual differences discovered in measured parameters show statistical significance (p<0,01 resp. p<0,001) and it corresponds with the characteristic changes of pubertal development in both of genders. Testing file PRAHA 2013 against reference standards and its comparison with the results of the last Czechoslovak spartakiade in 1985 points to positive secular trend of increasing body height. However increase in weight parametres is still continuing. Probands from the year 2013 reach higher body weight values, BMI and skinfold thickness in comparison with children of the same age in 1985, 1991 resp Significant differences were found out in the most of age categories in both of genders. Keywords: adiposity tissue, subcutaneous fat, skinfolds, body fat distribution, sexual dimorphism, obesity, secular trend 8

9 1. ÚVOD Základným znakom typickým pre obdobie detstva a dospievania je rast a vývoj organizmu sprevádzaný špecifickými zmenami telesného zloženia a proporcionality. K výraznejším zmenám v rámci intersexuálnej diferenciácie dochádza v pubertálnom období, ktoré je charakteristické pohlavnou maturáciou. Prehlbujú sa rozdiely v telesnej výške, telesnej hmotnosti a v jednotlivých komponentách telesného zloženia. Dochádza ku kvantitatívnym zmenám množstva telesného tuku ako aj k zmenám jeho distribúcie u oboch pohlaví. Toto obdobie je preto kritickým obdobím pre rozvoj nadváhy a obezity, ktoré v súčasnosti naberajú epidemiologické rozmery v celosvetovom merítku. Obezitu charakterizuje nadmerné zmnoženie tukového tkaniva, ktoré sa odráža na náraste telesnej hmotnosti a ďalších markrov adipozity. Vybrané antropometrické ukazovatele v spoľahlivej miere slúžia na optimálne hodnotenie telesných charakteristík a tým i zdravotného stavu jedinca. Existencia aktuálnych referenčných údajov odrážajúca súčasný stav detskej a adolescentnej populácie je preto nesporne doležitá zo zdravotného, psychologického ako i socioekonomického hľadiska. Česká republika sa vyznačuje dlhoročnou tradíciou antropologických výskumov. Posledný výskum celonárodného charakteru bol realizovaný v roku 2001 a jeho výsledky sú podkladom pre referenčné normy používané v pediatrickej praxi. V súčasnosti je však výrazná absencia aktuálnych údajov, ktoré by umožňovali monitorovanie nutričného stavu a markrov adipozity, zvlášť u detí a adolescentov. Práca na reprezentatívnej vzorke poskytuje aktuálny pohľad na situáciu v trendoch základných antropometrických chrakteristík zameriavajúc sa na markery adipozity a intersexuálne rozdiely, zhodnocuje aktuálnosť existujúcich referenčných noriem a pôsobenie sekulárneho trendu u veľkomestskej populácie českých detí vo veku rokov. 9

10 2. TEORETICKÁ ČASŤ 2.1 Tukové tkanivo Tukové adipózne tkanivo je typom spojiva, podobne ako kosť, chrupka, väzivo či sval. Existujú dva typy tukového spojivového tkaniva, biely a hnedý tuk. V dospelosti je u človeka hlavným typom biele adipózne tkanivo, zatiaľ čo u novorodencov prevažuje hnedý tuk (Cannon a Nedergraad, 2004), ktorý je v tomto období značným zdrojom tepla (Greenspan a Baxter, 1994). Adipózne tkanivo je tvorené zrelými bunkami adipocytmi, stromálnymi bunkami typu makrofágov a bielych krviniek, endotelovými bunkami a tiež preadipocytmi bunkami, z ktorých sa vyvíjajú zrelé adipocyty. Tie sa vyvýjajú v kostnej dreni alebo v samotnom tukovom tkanive (Guilak et al., 2004). Kiess et al. (2008) uvádzajú na základe výsledkov histologických štúdií 488 ľudských plodov, že prvé stopy tukového tkaniva sú detekovateľné medzi 14. a 16. týždňom tehotenstva. Svetelná mikroskopia ukázala, že tuk sa v prvom trimestri začína objavovať a postupne vyvíjať práve v tých oblastiach, kde je typicky uložený po narodení. Tukové tkanivo má v ľudskom organizme viacero funkcií. Je hlavnou zásobárňou energie a zároveň sa podieľa aj na ďalších dôležitých procesoch. Predstavuje metabolicky aktívny endokrinný a parakrinný orgán, vylučujúci rad bioaktívnych peptidov, ktoré sa sumárne nazývajú adipokíny, resp. hormóny tukového tkaniva. Patrí medzi ne leptín, adiponektín, resistín, acyláciu stimulujúci proteín (ASP), tumornekrotizujúci faktor α (TNFα) a ďalšie. Podieľajú sa na regulácii energetickej a cievnej homeostázy, metabolizme sacharidov a tukov, metabolizme niektorých steroidných hormónov, regulácii chuti do jedla, pocitu sýtosti, pôsobia na cievnu stenu, podieľajú sa na imunitnej odpovedi a ovplyvňujú zápalové procesy, nakoľko väčšina adipokínov patrí medzi typické zápalové mediátory (Krysiak et al., 2005, Vázquez-Vela et al., 2008) Podkožné tukové tkanivo Podkožné tukové tkanivo je spoľahlivým indikátorom množstva celkového telesného tuku. Subkutánne tukové tkanivo spolu s celkovým telesným tukom sú 10

11 najvariabilnejšou komponentou hmotnosti tela a počas celého vývoja organizmu sú hlavným faktorom inter- aj intraindividuálnej variability telesného zloženia (Riegrová et al., 2006). Množstvo celkového telesného tuku ako aj množstvo tukovej komponenty v podkoží sa v priebehu ontogenetického vývoja mení. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje celkový podiel telesného tuku v organizme a súhlasne s ním pribúda aj podkožné tukové tkanivo (Brožek, 1952, Brook, 1979, Ayl et al., 2008, Wang et al., 2013). Obdobie, kedy tuk tvorí najvyšší podiel telesnej hmotnosti, je rané detstvo a doba neskorej zrelosti (Pařízková, 1962). Zhruba v polovici intrauterínneho vývinu tukové tkanivo tvorí len 1 % hmotnosti. Nárastom telesného tuku sú typické až posledné týždne prenatálneho života a pri narodení už telesný tuk tvorí asi % telesnej hmotnosti. V priebehu ďalších šiestich mesiacov dosiahne 25 % a v prvom roku postnatálneho vývinu tvorí telesný tuk až 30 % telesnej hmotnosti (Vignerová a Bláha, 2001). Analýza bioptických vzoriek z tukového tkaniva ukázala, že nárast telesného tuku počas prvých 12 mesiacov života z približne 0,7 na 2,8 kg je dôsledkom nárastu veľkosti adipocytov, zatiaľ čo ich počet zostáva nezmenený. Výrazný nárast subkutánne uloženého tukového tkaniva je pozorovateľný najmä v prvom roku života a jeho množstvo dosahuje najvyššie hodnoty v období asi 9 mesiacov postnatálneho vývinu (Kiess et al., 2008). Približne vo veku šiestich rokov celkové množstvo tuku aj množstvo podkožného tukového tkaniva dosahujú najnižšie hodnoty (Rolland-Cachera, 1995, Vignerová a Bláha, 2001) až do obdobia tzv. adiposity rebound. Je to perióda, počas ktorej dochádza k opätovnému nárastu adipózneho tkaniva (St-Onge a Gallagher, 2010) a adipocyty zväčšujú nielen svoju veľkosť, ale zvyšuje sa aj ich množstvo (Rolland-Cachera, 1984, Eriksson et al., 2003, Adair, 2008) Intersexuálne rozdiely v distribúcii tukového tkaniva Sexuálny dimorfizmus v distribúcii tukového tkaniva sa prejavuje už krátko po narodení, pokračuje v období stredného detstva, prehlbuje sa v adolescencii a pretrváva do dospelosti. S pribúdajúcim vekom sa akumuluje viac tuku na trupe než na periférii. U mužov sú predilektívnymi miestami chrbát, hrudník a brucho tzv. androidný typ distribúcie tuku, u žien oblasť pásu, bokov tzv. gynoidný typ distribúcie (Riegrová et al., 2006). Primárne determinanty, ktoré vplývajú na vývoj telesného zloženia predstavujú z endokrinologického hľadiska pohlavné steroidy, rastový hormón (GH) a inzlulínu podobný 11

12 rastový faktor I (IGF-I). So zmenami v hormonálnej regulácii rastu súvisí nielen vývoj základných telesných parametrov, ako sú telesná výška a telesná hmotnosť, ale aj postupná zmena proporcionality, charakterizovaná zmenou podielu tukovej a beztukovej telesnej komponenty (Maccario et al., 2000). K výraznejším prejavom intersexuálnych rozdielov v celkovom telesnom zložení ako aj v množste a distribúcii tuku dochádza v období puberty, čo súvisí s rozdielnou dobou nástupu pubertálneho spurtu a s celkovými diferenciami v somatickom vývoji oboch pohlaví (Vignerová a Bláha, 2001). U dievčat sú počas celého pubertálneho obdobia hodnoty podkožného tuku vyššie než u chlapcov, čo má súvis s fyziologickou prípravou ženského organizmu na reprodukčný život a budúce tehotenstvo, kedy tukové tkanivo matky slúži ako zásobáreň energie pre plod (Ellis et al., 1999). U chlapcov, naopak, počas pubertálneho obdobia množstvo tuku v organizme mierne klesá a naproti tomu dochádza k nárastu svalovej hmoty (Vignerová a Bláha, 2001). Podľa výsledkov štúdie Rolland-Cachera (1995) sa hodnoty telesného tuku zvyšujú u dievčat až do veku 17 rokov, avšak v prípade chlapcov len do 15 rokov. Naopak, prírastky beztukovej hmoty (fat-free mass) u chlapcov prudko narastajú až do 19 rokov, zatiaľ čo u dievčat len do veku 15 rokov. Taylor et al. (2010) poukazujú na významný sexuálny dimorfizmus v distribúcii tukového tkaniva v prepubertálnom období, kedy dievčatá vykazujú oproti chlapcom menej tuku v oblasti pása, dominantne sa totiž u nich tukové tkanivo v tomto období akumuluje v oblasti bokov. Táto pohlavná diferencia sa zosilňuje pohlavným dozrievaním. Ako uvádzajú Garnet et al. (2004), fyzické zmeny ktoré nastávajú počas puberty sú spôsobené čiastočne vplyvom pohlavných steroidov, inzulínu podobného faktoru I (IGF-I) a vplyvom leptínu. V štúdii 137 dievčat a 118 chlapcov vo veku 7 8 rokov bolo merané telesné zloženie, distribúcia tuku, celkový obsah telesného kostného minerálu a kostná denzita pomocou metódy DEXA. Neboli zistené žiadne pohlavné rozdiely v rámci telesnej hmotnosti a telesnej výšky, avšak dievčatá mali signifikantne viac celkového telesného tuku aj trunkálneho tuku, ale signifikantne menej beztukových mäkkých tkanív ako chlapci. Dievčatá mali taktiež signifikantne vyššie (p<0,001) koncentrácie IGF-I, estradiolu, testosterónu a leptínu ako chlapci. Estradiol predikujúci percentuálne množstvo telesného tuku podporuje účinok estrogénu na ukladanie tukového tkaniva a jeho gynoidné rozloženie, ktoré je typické u žien. Prerušenie produkcie estrogénu pri menopauze sa spája s redistribúciou tukového tkaniva na androidný typ, ktorý je typickejší pre mužov. 12

13 Vyznačuje sa akumuláciou viscerálneho tuku v abdominálnej oblasti, ktorý je asociovaný s rizikom kardiovaskulárnych ochorení (Lovejoy a Sainsbury, 2009). 2.2 Obezita Etiopatogenéza obezity Slovo obezita je odvodené z latinského obesus, čo znamená dobre živený, tučný (Pastucha, 2011). Ide o multifaktoriálne ochorenie, definované ako nadmerné množstvo tuku vo vzťahu k ostatným tkanivám organizmu (Pařízková a Hills, 2001, Garza a De Onis, 1999) a u % obéznych sa vyvíja na podklade genetických faktorov prevažne polygénneho charakteru. Tieto genetické predispozície sa však môžu uplatniť len za prítomnosti vhodných exogénnych podmienok, ktoré sú v súčasnej dobe označované ako obezitogénne (Pařízková a Lisá, 2007, Pastucha, 2011). Sú charakterizované jednak zníženými nárokmi na fyzickú aktivitu a taktiež jednoduchou dostupnosťou energeticky bohatých potravín. Za takýchto podmienok dochádza k porušeniu energetickej rovnováhy - k pozitívnej energetickej bilancii kedy energetický príjem prevyšuje nad energetickým výdajom, čo vyúsťuje do nadmerného ukladania tukového tkaniva a následného nárastu telesnej hmotnosti (Hediger et al., 2001, Lau et al., 2007, Lisá et al., 2008). Predpokladá sa, že k pozitívnej energetickej bilancii v rozvinutých krajinách sveta prispieva najmä výrazný pokles energetického výdaja v dôsledku čoraz väčšej miery sedavého spôsobu života a narastajúcej urbanizácie a motorizácie prostredia (Hill, 1998, Hainer et al., 2004). V určitých prípadoch môže dochádzať k rozvoju obezity taktiež na podklade monogénne geneticky determinovanej poruchy, stáva sa teda súčasťou niektorých syndrómov - Bardet-Biedlov, Prader-Williho, Laurence-Moonov a iné (Klein a Ammann, 1969, Croft a Swift, 1990, Cassidy, 1997), alebo je dôsledkom endokrinných porúch a ďalších ochorení - hypotyreóza, syndróm polycystických ovárií, hypotalamické poruchy a iné (Bray a Gallagher, 1975, Barber et al., 2006). Morfologickou charakteristikou obezity je hypertrofia tukových buniek. Tá umožňuje zvýšené ukladanie lipidov v organizme (Jo et al., 2009). Podľa Pařízkovej a Lisej (2007), v prípadoch morbídnej obezity dochádza taktiež aj k hyperplázii týchto buniek. Uvádzajú, že na základe výsledkov sledovania experimentálnych zvierat, je možné 13

14 v ranných fázach života určitým typom nadmernej výživy ovplyvniť zmnoženie tukových buniek, a tým zvýšiť riziko vývoja obezity v priebehu ďalšej ontogenézy Prevalencia a incidencia nadváhy a obezity Obezita je jedným z najzávažnejších problémov súčasnej ľudskej populácie. Vyskytuje sa v epidemických rozmeroch a patrí medzi najrýchlejšie sa šíriace neprenosné ochorenia na svete (Hodge et al., 1996, Hainer a Kunešová et al., 1997, Bandini et al., 2002, Huffman a Barzilai, 2009). Je asociovaná so zvýšeným rizikom metabolických porúch (diabetes mellitus 2. typu, dyslipidémia, hyperurikémia) (Perry et al., 1995, James, 2004), kardiovaskulárnych ochorení (arteriálna hypertenzia, ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda) (Tsigos et al., 2008, Davy a Hall, 2004), a taktiež s rizikom niektorých respiračných, gastrointestinálnych ochorení a niektorých foriem rakoviny (Josefson, 2001), zaťažuje kĺbny systém a v neposlednom rade má výrazný psychosociálny dopad (Freedman et al., 2009).V súčasnosti je najčastejším nutričným problémom a jeho prevalencia má vzostupný charakter vo všetkých vekových kategóriách (Monteneiro et al., 2003, Lau et al., 2007). U detí a dospievajúcich celosvetovo signifikantne vzrástla v období posledných rokov, t.j. v rámci jednej generácie, takmer vo všetkých vyspelých priemyselných krajinách. Toto tvrdenie podporuje aj analýza dát zo 450 národných reprezentatívnych prierezových štúdií 144 krajín sveta, ktorá uvádza v roku 2010 až 43 miliónov detí (z toho 35 miliónov v rozvinutých krajinách) s nadváhou a obezitou (Onis et al., 2010). Podobné závery poskytujú aj epidemiologické dáta zo zdravotníckeho výskumu nemeckých detí a adolescentov KIGGS (German Children and Adolescent Health Survey) z roku 2006, podľa ktorých približne 1,9 milióna detí a adolescentov vo veku od 3 do 17 rokov, čo predstavuje približne 15 % všetkých detí a dospievajúcich v Nemecku, má nadváhu. Približne , a teda 6,3 % z týchto detí a dospievajúcich je obéznych (Lob- Corzilius, 2007). Taktiež výsledky údajov o telesnej hmotnosti a telesnej výške národnej reprezentatívnej vzorky obyvateľov USA získaných v rokoch a , ako súčasť NHANES (National Health and Nutrition Examination Survey), potvrdzujú signifikantný nárast prevalencie nadváhy dievčat detského a adolescentného veku z 13,8 % v rokoch na 16,0 % v rokoch a u chlapcov zo 14,0 % na 18,2 %. 14

15 Prevalencia extrémnej obezity (BMI 40) u dospelých dosahovala v rokoch ,8 % (Odgen et al., 2006). Ako uvádzajú Yang et al. (2007), obezita je problémom nielen vo vyspelých rozvinutých krajinách, ale aj v rozvojových zemiach a nevyhýba sa ani štátom, kde sa v minulosti s týmto problémom prakticky nestretávali, ako sú napríklad Čína, Thajsko a Brazília. Výsledky štúdie Luo a Hu (2002) dokazujú dramatický nárast prevalencie nadváhy a obezity u detí predškolského veku v mestských oblastiach Číny v rokoch Prevalencia nadváhy sa zvýšila zo 14,6 % takmer dvojnásobne, až na 28,6 % a prevalencia obezity vzrástla z 1,5 % až na 12,6 %. Wang et al. (2002), skúmali trendy v posune od podváhy k nadváhe u detí vo veku 6 9 rokov a u dospievajúcej populácie vo veku rokov prostredníctvom dát národných reprezentatívnych štúdií z Brazílie, Ruska, Spojených štátov a Číny, získaných počas posledných dvoch desaťročí. Štúdia predstavuje unikátnu porovnávaciu správu zo 4 krajín, ktoré tvoria približne jednu tretinu svetovej populácie. Výsledky poukazujú na značný posun od podvýživy smerom k hyperalimentácii vo všetkých krajinách okrem Ruska a sú dôkazom toho, že krajiny s rôznou úrovňou hospodárskeho rozvoja čelia značnému nárastu obezity medzi deťmi a dospievajúcimi. Toto ochorenie dokonca v posledných rokoch zatieňuje podvýživu a infekčné ochorenia, ako najvýznamnejšie faktory prispievajúce k zlému zdravotnému stavu a úmrtnosti populácie (Lau et al., 2007). Podľa WHO v niektorých oblastiach dokonca dosahuje počet obéznych jedincov takmer 50 % populácie (Bláha a Vignerová, 2002). Obezita je rozmáhajúce sa ochorenie v mnohých krajinách sveta, vrátane Európy a jej výskyt rovnako stúpa aj v Českej republike, ktorá z hľadiska prevalencie tohto ochorenia zaujíma podľa Kunešovej (2009) jedno z popredných miest v Európe Faktory ovplyvňujúce vznik obezity Zatiaľ čo obezita predstavuje vážne zdravotné riziko u dospelej populácie, dôsledky nadmernej adipozity sú ešte viac alarmujúce u detí. Vzhľadom k narastajúcej prevalencii tohto ochorenia už počas rastu a vývinu jedinca je pozornosť venovaná mnohým faktorom, ktoré ho spôsobujú, prípadne podporujú jeho vznik. Medzi rizikové faktory detskej obezity radíme faktory genetické, stravovacie, energetickú nerovnováhu, psychologické faktory, socioekonomické faktory, metabolické faktory a iné (Thomas et al., 2013). 15

16 U detí je preukázaný možný vzťah vzniku obezity k pôrodnej hmotnosti, dĺžke obdobia dojčenia, rýchlosti rastu a veľkosti príbytku hmotnosti v prvých týždňoch a mesiacoch života. Taktiež bol dokázaný vzťah medzi obezitou matky a zvýšeným rizikom detskej obezity. Toto riziko je však asociované naopak aj s hladovaním matky v období gravidity. Podľa Dietza (1997) kritické obdobia pre rozvoj obezity pretrvávajúcej až do dospelosti, predstavujú tri obdobia - prenatálne obdobie a prvé mesiace postnatálneho života, obdobie adiposity rebound a obdobie adolescencie. Prenatálne obdobie Na základe výsledkov štúdie novorodencov Lumey et al. (1993) demonštrujú vplyv prenatálneho obdobia na rozvoj rizika nadváhy a obezity v neskorších obdobiach života. Kohorta detí vystavená hladu v poslednom trimestri tehotenstva, vykazovala znížený výskyt obezity vo veku 18 rokov v čase ich uvedenia do holandskej armády. Nakoľko posledný trimester fetálneho života reprezentuje obdobie replikácie adipocytov a rýchly nárast telesného tuku, tieto výsledky naznačujú, že zníženie ukladania fetálneho tukového tkaniva v posledných fázach tehotenstva môže viesť k neskoršej štíhlosti. Naproti tomu, nárast prevalencie obezity bol pozorovaný u rovnako starých jedincov vystavených hladovaniu v prvých dvoch trimestroch tehotenstva. Ako uvádza Tappy (2006), fetálna podvýživa v prvom trimestri vedie k rozvoju tzv. šetrivého. fenotypu thrifty. phenotype, ktorý pod vplyvom vystavenia malnutrícii cielene šetrí živiny a energiu pre rozvoj mozgu a ďalších dôležitých orgánov v priebehu tehotenstva. Organizmus sa však bude rovnako správať aj v situácii, kedy tomuto nedostatku už vystavený nebude a daný fenotyp tak pretrváva počas celého života jedinca. Viacero štúdií skúmajúcich vplyv pôrodnej hmotnosti na následnú hmotnosť vo veku od 15 do 70 rokov poukazuje na jasnú priamu súvislosť medzi vyššou pôrodnou hmotnosťou a následnou obezitou. Napríklad Seidman et al. (1991) uvádzajú, že vyšetrovaní 17 roční jedinci s pôrodnou hmotnosťou > 4500 g, mali v prípade žien aj mužov až štvornásobne väčšiu incidenciu nadváhy v porovnaní s jedincami s pôrodnou hmotnosťou g. Podľa výsledkov retrospektívnej štúdie Vasylyevovej et al. (2013), bol u detí nájdený silný pozitívny vzťah medzi ich pôrodnou hmotnosťou a nadmernou hmotnosťou neskôr v detstve. Skupina batoliat, ktoré boli vo veku 24 mesiacov signifikantne ťažšie ako ich rovesníci, trpela nadmernou hmotnosťou aj v neskoršom veku. 16

17 Podľa Rossa a Desai (2013) dochádza k zvýšeniu rizika obezity v detstve a adolescentnom období, ak je plod počas intrauterínneho vývinu vystavený obezite matky. Ich štúdia vykazuje výsledky, podľa ktorých sa nárast hodnôt BMI matky v priebehu gravidity z 25 % na 36 % odráža do nárastu približne 25 %-nej incidencie detí s vysokou pôrodnou hmotnosťou, ktoré vykazujú vyššie hodnoty adipozity a zvýšené riziko adultnej obezity a diabetu neskôr v živote. Rovnaké tvrdenie uvádzajú aj Labayen et al. (2006), ktorí v rámci štúdie AVENA u 348 adolescentov na základe vyšetrenia štyroch kožných rias (bicipitálnej, tricipitálnej, subskapulárnej a suprailiakálnej) zhodnotili, že fetálne obdobie je kritickým pre naprogramovanie k neskorším vyšším hodnotám adipozity u detí a adolescentov. U tých jedincov, ktorí boli pri narodení ťažší, bola vysoká pôrodná hmotnosť asociovaná s vyššími hodnotami BMI v dospelosti. Postnatálne obdobie Ako uvádzajú Vignerová a Bláha (2007) v prvých mesiacoch postnatálneho života je jedným z protektívnych faktorov pri rozvoji nadmernej hmotnosti dojčenie, najmä ak je dieťa kŕmené výlučne týmto spôsobom aspoň prvých šesť mesiacov. V analýze kojených a nekojených detí sa ukázalo, že najviac detí s nadmernou hmotnosťou sa nachádza v kategóriách, ktoré neboli kojené vôbec, alebo boli kojené menej ako mesiac. Obdobie adiposity rebound Druhým kritickým obdobím je obdobie známe ako adiposity rebound (AR) a vek jeho nástupu je využívaným indikátorom predikcie obezity v neskorších obdobiach života (Drohan, 2002). Rada štúdií ukázala, že deti, ktoré dosiahnu adiposity rebound v skoršom veku (menej alebo rovné ako 5 5,5 roka), sú vystavené riziku nadváhy a obezity v období adolescencie (Rolland-Cachera, 1984) a v dospelosti viac (Freedman et al., 1999), v porovnaní s deťmi, ktoré AR dosiahli v neskoršom veku (väčšie alebo rovné 7 rokov) (Boonpleng et al., 2012). Skorší vek nástupu AR bol asociovaný s vyššími hodnotami hrúbky subskapulárnej a tricipitálnej kožnej riasy (Williams a Goulding, 2009). Vo vzorke 62 obéznych jedincov vyšetrených v štúdii Rolland-Cachera et al. (1984), až 60 z nich dosiahlo v detstve adiposity rebound pred 6 rokom veku. Priemerný vek dosiahnutia AR bol u tejto vzorky 3 roky, v porovnaní so 6 rokmi u normálnej populácie. Je známych niekoľko faktorov, ktorými možno vysvetliť príspevok tohto obdobia k rozvoju obezity. Ide o obdobie, v ktorom dochádza k prejavom správania vzťahujúceho sa 17

18 k príjmu potravy alebo k pohybovej aktivite, získané v rannom detstve. Schopnosť dojčiat a malých detí regulovať svoj príjem potravy je ovplyvnená obmedzeniami a kontrolou stravovania zo strany matky. Malé deti, ktorých matky vyvíjali väčšiu kontrolu príjmu potravy, sú menej schopné sami regulovať svoj vlastný príjem stravy. Keď sa tieto deti stávajú samostatnými a preberajú väčšiu kontrolu nad nutričným príjmom, ich schopnosť regulovať energetickú rovnováhu môže byť narušená a následne dochádza k zvýšenej adipozite (Johnson a Birch, 1994). Medzi faktory ovplyvňujúce vek nástupu adiposity rebound patrí napr. obezita rodičov skorší nástup AR bol podľa Boonplenga et al. (2012) s obezitou rodičov asociovaný viac u detí, ktorých rodičia mali vyššie BMI, ako u tých s nižším BMI. Ďalším faktorom súvisiacim so zvýšenou adipozitou u malých detí a teda so skorším nástupom AR, sú nižšie hodnoty intenzívnej fyzickej aktivity a vyššie hodnoty sledovania televízie (Adair, 2008). Vo Fínskej štúdii Eriksson et al. (2003) zistili, že vek AR súvisí aj s veľkosťou tela vo veku 1 roku. Obdobie AR nastúpilo skôr u detí, ktoré boli vo veku 1 roku štíhle a mali nízky váhový prírastok počas prvých rokov života. Obdobie adolescencie Posledným kritickým obdobím pre rozvoj nadmernej hmotnosti a obezity je podľa Dietza (1997) obdobie adolescencie. V tomto období dochádza k redistribúcii tukového tkaniva, čo môže vplývať na následné riziká spojené s rozvojom tohto multifaktoriálneho ochorenia v neskorších obdobiach života. Longitudinálna štúdia z Anglicka skúmala výskyt predčasnej obezity u žien a mužov vo veku 36 rokov. V prípade mužov približne 10 % adultnej obezity začalo na začiatku adolescencie, zatiaľ čo u žien bol tento podiel až 30 % (Braddon et al., 1986). Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú ukladanie telesného tuku práve v tomto období. O Rahilly a Farooqi (2008) a Walley et al. (2006) poukazujú nato, že majoritným faktorom zostávajú dedičné vplyvy. 2.3 Sekulárny trend Zmeny v raste a vývine po sebe nasledujúcich generácií, ku ktorým dochádza počas dlhého časového obdobia na rovnakom teritóriu, sú označované ako sekulárne (saeculum - storočie) (Ulijaszek, 1998). Oprisescu et al. (2014) opísali sekulárny trend ako zmeny 18

19 založené na medzigeneračných rozdieloch medzi rovnakým pohlavím rodičov a detí v zodpovedajúcich vekových kategóriách. Sekulárny trend je výsledkom vzájomnej interakcie genetických a enviromentálnych faktorov (Vignerová et al., 2004). Rozhodujúci vplyv naň majú socioekeonomické podmienky a zdravotný stav jedincov. Tento trend má celosvetový charakter a súvisí so zmenou výživy a životného štýlu, so zlepšením zdravotnej starostlivosti, s miešaním etník a psychosociálnymi zmenami za posledné storočie. Z toho vyplýva, že sa sekulárny trend stal dôležitým biologickýcm ukazovateľom, ktorý má využitie nielen v auxológii, ale napríklad aj pri posudzovaní stupňa socioekonomického rozvoja krajiny alebo sledovaného regiónu a poskytuje dôležité informácie v oblasti verejného zdravia (Komlos, 2007). Sekulárny trend môže mať pozitívny alebo negatívny priebeh (toto rozdelenie je opodstatnené najmä u telesnej výšky). Negatívne sekulárne zmeny nie sú v zhode so všeobecným vývojom prebiehajúcim. za priaznivých podmienok (Šmahel, 2001). Sekulárne zmeny s pozitívnym priebehom označujeme ako sekulárnu akceleráciu, ktorá v biomedicínskej antropológii označuje zrýchlený rast a vývoj detí. Takýto pozitívny trend je charakterizovaný zvyšovaním hodnôt meraných znakov. Telesný parameter, ktorý je celosvetovo sledovaný najčastejšie, a ktorý najlepšie odráža daný trend je telesná výška. V mnohých krajinách dochádza k zvyšovaniu jej priemerných hodnôt nielen u dospelej populácie, ale aj u detí a dospievajúcich (Susanne a Bodzsár, 1998). Okrem telesnej výšky sa sekulárna akcelerácia prejavuje aj v dobe nástupu adiposity rebound (Vignerová et al., 2004), intenzite a dĺžke nástupu puberty (Ong et al., 2006) a celkovej sexuálnej maturácie (u dievčat zreteľné urýchlenie nástupu menarché) (Aksglaede et al., 2009), v hodnotách telesnej hmotnosti, BMI, hrúbke kožných rias, obvodových, ale aj iných telesných parametroch (Sun et al., 2012). Ako uvádza Bagga (2013), sekulárny trend v náraste priemerných hodnôt telesnej výšky zaznamenáva v posledných rokoch vo väčšine západoeurópskych krajín pokles, zatiaľ čo pozitívny trend nárastu hodnôt telesnej hmotnosti je stále výraznejší a vedie k nárastu nadváhy a obezity (Malina, 2004). Podobne ako vo všetkých vyspelých krajinách sveta, aj v Českej republike došlo k prejavu sekulárneho trendu. Súvisí to s postupnými zmenami úrovne zdravotnej starostlivosti, výživy, vzdelanostnej úrovne a celkovým zlepšením socioekonomických podmienok (Vignerová et al., 2006). 19

20 Vignerová et al. (2006) uskutočnili analýzu sekulárneho trendu telesnej výšky u detí a dospievajúcich v Českej republike vyhodnotením dát zo šiestich celoštátnych antropologických výskumov, dát získaných výskumom profesora Matiegky z roku 1985 (Matiegka, 1927) a dát o priemernej telesnej výške českých a moravských chlapcov, navštevujúcich vojenskú akadémiu vo Viedni v rokoch (Komlos, 1986). Výsledky analýzy potvrdili pozitívny sekulárny trend u českej detskej populácie, a teda zvyšovanie priemernej telesnej výšky vo všetkých vekových kategóriách od 7 rokov do dospelosti (viď Obr. 1). Obr. 1.: Porovnanie priemerných hodnôt telesnej výšky u chlapcov a dievčat v rokoch 1895, 1951, 1961, 1971, 1981, 1991 a 2001 (prevzaté z Vignerová et al., 2006) Podľa výsledkov 6. Celoštátneho antropologického výskumu 2001 však v posledných rokoch dochádza u oboch pohlaví k miernemu spomaľovaniu trendu zvyšovania postavy. Pri porovnaní diferencií priemernej telesnej výšky u chlapcov z rokov 1991 a 2001, rozdiel väčší než 1 cm je viditeľný len u chlapcov starších ako 12 rokov s maximom 1,8 cm vo vekovej kategórii 13 rokov. U dievčat je najvyšším rozdielom 0,7 cm 20

21 vo vekovej kategórii 12 ročných (Vignerová et al., 2006). Spomaľovanie pozitívnej sekulárnej akcelerácie telesnej výšky môže mať viacero príčin. Jednou z nich môže byť vyčerpanie genetického potenciálu (Gohlke a Woelfle, 2009). Zároveň však dochádza k výraznému vplyvu negatívnych zmien životného štýlu inklinujúcich k zvýšenému príjmu energeticky bohatej avšak nutrične chudobnej stravy, sedentarizácii a hypokinéze (Niclasen et al., 2006). So zmenou priemerných hodnôt telesnej výšky úzko súvisia aj zmeny ďalších telesných parametrov. Sun et al. (2012) analyzovali údaje 628 chlapcov a 591 dievčat vo veku 8 18 rokov, ktorí boli súčasťou longitudinálnej štúdie Fels v USA v rokoch 1960 až Zaznamenali signifikantne vyššie hodnoty mediánu BMI, indexu pomerujúceho boky a pás (W/H) a percenta telesného tuku u chlapcov aj dievčat narodených v roku 1990 v porovnaní s deťmi narodenými v predchádzajúcom desaťročí. Prejav pozitívneho sekulárneho trendu je výrazný najmä pri telesnej hmotnosti (Pařízková a Lisá, 2007), s čím súvisí postupný posun obdobia nástupu adiposity rebound, obdobia pubertálneho spurtu a pohlavnej maturácie do nižších vekových kategórií. Pri porovnaní hodnôt CAV 2001 s rokom 1951 v nástupe českej detskej populácie do obdobia adiposity rebound, došlo k posunu nástupu tohto obdobia do nižšieho veku u chlapcov o 1,3 roku a u dievčat o 1,2 roku (Vignerová a Bláha, 2007). Podobne obdobie pohlavnej maturácie dokumentovateľné stredným vekom menarché u dievčat a stredným vekom mutácie u chlapcov zaznamenalo posun do nižšieho veku. Táto hodnota zaznamenala výrazný pokles od roku 1895 kedy mediánom veku menarché bol vek 15,6 roku až na hodnotu 13 rokov v rokoch 1991 a V roku 2012, v rámci sondy uskutočnenej na veľkomestskej peripubertálnej populácii dievčat, Švecová (2013) zistila v porovnaní s normou z roku 2001 významné zníženie veku menarché na 12,4 roka. Podobne u chlapcov bol v roku 1991 zaznamenaný stredný vek mutácie 14,5 roku, zatiaľ čo v roku 2001 sa posunul na 13,8 roku (Vignerová et al., 2006). Znižovanie veku nástupu puberty je asociované najmä s narastajúcou prevalenciou nadváhy a obezity (Freedman et al., 2005). Pri posudzovaní zdravotného a nutričného stavu jedincov je preto nutné sledovanie hodnôt základných telesných charakteristík detí a dospievajúcich na základe referenčních noriem s ohľadom na vplyv sekulárneho trendu. 21

22 2.4 Metódy stanovenia telesného zloženia Pojem telesné zloženie a myšlienku frakcionácie telesnej hmotnosti prvýkrát uvádza český antropológ Matiegka (1921), ktorý sa pokúsil kvantifikovať telesné komponenty na základe antropometrických telesných rozmerov. Následne bolo vypracované množstvo ďalších postupov pre odhad telesného zloženia u mnohých populačných skupín za použitia rôznych laboratórnych alebo terénnych metód. Laboratórne metódy pre odhad telesného zloženia sú vysoko spoľahlivé, v klinickej praxi však náročné na použitie. Patrí medzi ne denzitometria (Han et al., 1996), metóda bioelektrickej impedancie (BIA), počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (Jakicic et al., 1998, Dehghan a Merchant, 2008), hydrostatické váženie (Ramirez-Zea et al., 2006), pletysmografia, hydrometria, duálna rentgenová absorpciometria (DEXA) a ďalšie Antropometria Pre bežnú klinickú a terénnu prax je výhodnejšie využitie tradičných antropometrických metód stanovenia telesného zloženia. Sú spoľahlivé, neinvazívne a oproti laboratórnym metódam aj nenákladné a ľahko dostupné. Vyhodnocujú telesnú výšku, telesnú hmotnosť, obvodové rozmery, rozmery kostí a ďalšie parametre (hmotnostnevýškový pomer, pomery pás/boky (WHR index), pás/paže, pás/stehno, pás/výška a iné) (Pařízková a Lisá, 2007). BMI V súčasnosti je najpoužívanejším parametrom hodnotenia hmotnostného statusu Body mass index. Pre dospelú populáciu boli vypracované rôzne kategorizácie BMI, na základe ktorých je možné vymedziť intervaly podváhy, normálnej váhy, nadváhy a obezity bez ohľadu na vek. Presné hranice však nie sú jednoznačne stanovené a v rámci jednotlivých populácii vykazujú mierne diferencie. Za hraničnú hodnotu BMI v prípade obezity je považovaný 90., 91., 95. alebo 97. percentil. Podobne hranicu nadváhy vymedzuje percentil, v Českej republike 90., resp. 97. percentil (Kytnarová, 2002). Kategorizáciu BMI určenú pre dospelú populáciu však nie je možné používať pri hodnotení detí. U detskej a dospievajúcej populácie sa hodnoty BMI výrazne menia s vekom a stupňom pohlavnej zrelosti, preto je dôležité posudzovať ho v tomto období primárne k telesnej výške jedinca (Pařízková a Lisá, 2007). Vzhľadom k výraznému kolísaniu hodnôt 22

23 tohto indexu do obdobia adiposity rebound, je doporučené BMI používať až od veku 6 rokov. Na hodnotenie stupňov nadváhy a obezity u detí vo veku 6 18 rokov je využívaný percentilový graf BMI (Obr. 1), ktorý bol skonštruovaný na základe výsledkov V. CAV 1991 (Vignerová et al., 2006). Obr. 2.: Percentilové grafy BMI pre deti od jedného roku do 18 rokov (prevzaté z Vignerová et al. 2005) Hodnotenie nadváhy a obezity len na základe BMI však nie je spoľahlivým kritériom, nakoľko tento index necharakterizuje distribúciu tukovej a beztukovej komponenty (Pařízková a Lisá, 2007). Je preto potrebné BMI frakcionovať na index tukovej hmoty a index beztukovej hmoty. Frakcionácia BMI na FFMI a FMI Zloženie ľudského organizmu okrem základných telesných parametrov charakterizujú aj zmeny frakcionácie telesnej hmotnosti nárast a úbytok tukovej a beztukovej/svalovej zložky, prípadne zmeny v kostrovej zložke (Riegrová et al., 2006). V roku 1990 VanItallie et al. (1990) navrhli vyjadrenie telesného zloženia prostredníctvom indexov tukovej a beztukovej komponenty. Fat-free mass index (FFMI) a fat mass index 23

24 (FMI) sú ekvivalentnými pojmami k body mass indexu, respektíve BMI je jednoduchým súčtom týchto dvoch zložiek, z ktorých každá je adjustovaná druhou mocninou telesnej výšky. Ak sa pre danú hodnotu BMI zvyšuje frakcia FFMI, potom FMI by mala klesať, pretože pri konštantnom BMI existuje inverzný matematický vzťah medzi FFMI a FMI: FFMI = ýš ² ² FFMI = ýš ² ² BMI (kg/m²) = FFMI (kg/m²) + FMI (kg/m²) Dané indexy zohľadňujú podiel tukovej, resp. svalovej zložky na celkovej telesnej hmotnosti a sú teda spoľahlivejším kritériom posudzovania telesného zloženia v porovnaní s BMI. Meranie hrúbky kožných rias Medzi najčastejšie využívané antropometrické metódy patrí meranie hrúbky kožných rias kaliperom na rôznych častiach tela (Freedman et al., 2009, Nooyens et al., 2007, Moreno et al., 2007). Výsledky rozsiahlej nemeckej zrovnávacej štúdie ukázali, že pri zisťovaní obezity u adolescentov je meranie kožných rias o % spoľahlivejšou diagnostickou metódou ako výpočet BMI (Haas et al., 2011). Na základe merania rôzneho počtu kožných rias je možné výpočtom z regresných rovníc stanoviť podiel tukovej zložky (fat mass), resp. jeho percentuálne množstvo. Následne je možné dopočítať druhú komponentu telesnej hmotnosti, podiel tzv. beztukovej/tukoprostej komponenty (fat-free mass) (Schutz et al., 2002). V Českej republike sa najčastejšie používa metóda podľa Pařízkovej (1962), počítajúca so súčtom desiatich kožných rias a pôvodná metóda podľa Matiegky (1921), ktorá na odhad telesného zloženia používa súčet šiestich kožných rias. Ako uvádza Hermanussen (2013) a Riegrová et al. (2006) v zahraničí sa na odhad množstva (percenta) telesného tuku využívajú rôzne iné typy regresných rovníc vychádzajúce z menšieho počtu kožných rias, ktoré sú lokalizované najmä v hornej časti tela. Zo súčtu štyroch kožných rias (bicipitálnej, tricipitálnej, subskapulárnej a suprailiakálnej) vychádza rovnica na odhad percenta tuku podľa Durnina a Womersleyho (1974). Odhad percenta tuku podľa Thorlanda et al. (1984), počíta so siedmimi kožnými riasami (tricipitálna, subskapulárna, nad patelou, na lýtku, nad crista iliaca, na bruchu a na hrudníku), zatiaľ čo rovnica podľa Lohmana (1981) odvodzuje percento telesného tuku len z dvoch kožných rias (tricipitálnej a subskapulárnej), rovnako 24

25 ako aj v klinickej praxi najčastejšie používaná metóda odhadu percenta telesného tuku podľa Slaughtera et al. (1998). Na základe nameraných hodnôt hrúbky kožných rias na rôznych častiach tela je možné vypočítať tzv. indexy centrality, ktoré sú prostriedkom stanovenia typu distribúcie podkožného tuku. Poskytujú informáciu o rozložení tukovej komponenty harmonická distribúcia s proporcionálnym rozložením tuku, centrifugálna s prevahou na trupe, centripetálna s prevahou na končatinách. Najčastejšie používaným je index x1, pomerujúci subskalpulárnu a tricipitálnu kožnú riasu. Index x2 sleduje pomer distribúcie tuku na trupe vzhľadom ku končatinám a hlave (x2 = kožná riasa hrudník 1 + subskapulárna kožná riasa + brucho + suprailiakálna kožná riasa + hrudník/kožná riasa tvár + brada + tricipitálna kožná riasa + patella + lýtko 1), index x3 dokumentuje pomer kožných rias na končatinách a na trupe bez ohľadu na hrúbku kožnej riasy pod bradou a na tvári (x3 = subskapulárna kožná riasa + brucho + suprailiakálna kožná riasa/tricipitálna kožná riasa + patella + lýtko 1) a index x4 poskytuje informáciu o rozložení tuku na dolnej končatine (Pařízková a Lisá, 2007, Riegrová et al., 2006). Stredný obvod paže Okrem distribúcie telesného tuku stanovenej na základe indexov centrality je v diagnostickej praxi ako alternatívny ukazovateľ posúdenia nutričného stavu používaný stredný obvod paže. Vo veľkosti obvodu paže sú obsiahnuté rozmery ramennej kosti a príslušných mäkkých tkanív z ventrálnej strany dvojhlavý sval, z dorzálnej strany trojhlavý sval ramena a subkutánne uložený tuk po celom obvode (Vignerová a Bláha, 2001). V porovnaní s celkovou telesnou hmotnosťou, ktorá je častokrát len orientačným numerickým ukazovateľom nutričného stavu, obvod paže nie je ovplyvnený napr. aktuálnym stavom gastrointestinálneho traktu a pod. Spolu s meraním hrúbky tricipitálnej kožnej riasy je vhodným diagnostickým parametrom pri hodnotení telesného zloženia. Obvod paže môže mať rovnakú hodnotu u jedincov s odlišným telesným zložením, napr. u jedinca s tukovou nadváhou a hypotrofiou svalstva je možné namerať vyššiu hodnotu obvodu paže než u rovnako starého a aktívne športujúceho rovesníka, ktorý má minimálne množstvo podkožného tuku a eutrofickú svalovinu. V takýchto prípadoch je potrebné sa orientovať aj podľa nameranej hrúbky tricipitálnej kožnej riasy, alebo aspoň podľa palpačného posúdenia množstva jej tukovej vrstvy (Krásničanová et al., 2005). 25

26 3. CIELE DIPLOMOVEJ PRÁCE Cieľom predloženej diplomovej práce je exaktná analýza markrov adipozity na vzorke veľkomestskej subpopulácie českých chlapcov a dievčat vo vekovom rozmedzí 11,00 15,99 rokov s dôrazom na intersexuálne diferencie. 3.1 Ciele práce Zhodnotiť profil súboru PRAHA 2013 v rámci základných antropometrických parametrov a markrov adipozity Vyhodnotiť adipozitu súboru na základe hrúbky kožných rias a odhadu % telesného tuku prostredníctvom klinicky používanej regresnej rovnice podľa Slaughtra (1988) Vyhodnotiť intra- a intersexuálne rozdiely v markroch adipozity v rámci sledovaných vekových kategórií Zhodnotiť sekulárne zmeny základných antropometrických parametrov porovnaním s aktuálnymi referečnými normami a s údajmi z poslednej Československej spartakiády z roku

27 4. MATERIÁL A METÓDY 4.1 Materiál Súbor dát analyzovaný v diplomovej práci. bol získaný transverzálnym. výskumom, ktorý prebiehal od mája 2012 do decembra Zber antropometrických dát bol realizovaný na základných školách lokalizovaných v Prahe. Výber základných škôl bol náhodný, z 31 oslovených škôl s meraním súhlasilo 12. Do škôl boli dodané informované súhlasy pre rodičov, na základe ktorých vyjadrili svoj súhlas/nesúhlas so zaradením dieťaťa do merania. Návratnosť informovaných súhlasov tvorila 29,84 % a z celkového počtu 2423 oslovených detí, z toho 1182 chlapcov a 1241 dievčat, s meraním súhlasilo 723, z toho 361 chlapcov a 362 dievčat vo vekovom rozmedzí rokov. Skupina 10 ročných detí bola pre nedostatočný počet nutný na spoľahlivé štatistické spracovanie z výskumu vylúčená. Konečný súbor údajov využitých na štatistickú analýzu predstavuje 709 detí, z toho 353 chlapcov a 356 dievčat vo vekovom rozpätí 11,00 15,99 rokov. V tabuľkách a grafoch je súbor ďalej označovaný ako PRAHA Metodika zisťovania údajov Antropometrické meranie Samotné meranie prebiehalo počas výuky telesnej výchovy. Žiaci boli meraní v prezliekacej šatni kde prichádzali po dvojiciach, prípadne trojiciach vždy s ohľadom na rovnaké pohlavie, z dovodu zaistenia dostatočného súkromia. Odetí boli v cvičebných úboroch. Meranie telesných rozmerov bolo vykonávané štandardnou antropometrickou technikou podľa Martina a Sallera (1957). U každého probanda bolo zmeraných 7 telesných rozmerov: telesná výška, telesná hmotnosť, stredný obvod paže a štyri kožné riasy bicipitálna, tricipitálna, subskapulárna a suprailiakálna. Z nameraných údajov boli následne dopočítané ďalšie parametre: index telesnej hmotnosti (BMI), odhad percenta telesného tuku (%TT), tuková zložka (fat-mass, FM), beztuková zložka (fat-free-mass, FFM), index tukovej zložky (fat-mass index, FMI), index beztukovej zložky (fat-free mass index, FFMI), index centrality (x1). Meranie prebiehalo anonymne, zisťovaný bol len dátum narodenia potrebný pre zaradenie dieťaťa do vekovej skupiny. 27

28 4.2.2 Definície meraných antropometrických rozmerov M 1. Telesná výška: Celková výška tela v stoji - vertikálna vzdialenosť temena hlavy - vertexu od podložky, bola meraná antropometrom pri kolmej stene. Probandi stáli bosí vzpriamene na rovnej podložke s rukami spustenými voľne pozdĺž trupu a päty, zadok a lopatky sa im dotýkali steny. Pozerali pred seba, hlava bola orientovaná v tzv. frankfurtskej horizontále - rovina určená spodným okrajom očnice a hornými okrajmi zvukovodov rovnobežne s podložkou, kolmá na os tela, zaisťuje požadovanú pozíciu vertexu, najvyššieho bodu na hlave. Päta antropometra bola pri meraní umiestnená pred špičkami chodidiel, vysunutá ihla meradla sa dotýkala vertexu hlavy a následne bola odčítaná hodnota telesnej výšky s presnosťou na 1 mm. M 71. Telesná hmotnosť: Hmotnosť tela probandov bola meraná v stoji v ľahkom cvičebnom úbore na osobnej nášľapnej váhe s presnosťou na 0,1 kg. M 65.Stredný obvod paže: Bol meraný pásovou mierou s presnosťou na 1 mm, na ľavej relaxovanej paži v strednej vzdialenosti medzi bodom acromiale a hrotom ulny olecranonom. Hrúbka kožných rias: Bola zisťovaná harpendenským kaliperom typu Holtain s možnosťou merania v rozsahu 0 až 40 mm, s presnosťou na 0,2 mm. Tlak, ktorým je kožná riasa zovretá je vďaka pružine konštantný (10 mg/ mm²). Všetky 4 kožné riasy boli merané na ľavej strane tela. Bicipitálna kožná riasa kožná riasa nad bicepsom leží na prednej strane ramena, prebieha zvisle pozdĺž osi paže. Meria sa na relaxovanej končatine v polovičnej vzdialenosti medzi bodom acromiale a hrotom lakťa (olecranon). Proband stojí čelom k človeku, ktorý ho meria. Tricipitálna kožná riasa meria sa nad tricepsom, na zadnej strane ramena, v úrovni polovice relaxovanej paže. Proband je otočený chrbtom k merajúcemu Subskapulárna kožná riasa leží pod dolným uhlom lopatky. Pri meraní sú ramená kaliperu orientované v 45 stupňovom uhle k margo medialis. Proband stojí otočený chrbtom k merajúcemu a končatiny sú relaxované pozdĺž tela. Suprailiakálna kožná riasa nachádza sa na brušnej strane trupu. Meriame približne 3 cm nad hrebeňom bedrovej kosti. 28

29 4.3 Metódy spracovania údajov Prehľad spracovania dát Všetky namerané údaje boli uložené do programu Kompendium pediatrické auxologie 2005 v1.0 (Krásničanová a Lesný 2005) a následne spracované v programoch MS Excel 2010, Statgraphics Centurion XV, version (Statpoint, Inc., Warrenton, VA, USA) a NCSS 2007 (Kaysville, UT, USA). Grafické spracovanie údajov meraného súboru bolo realizované v programoch Statgraphics Centurion XV a MS Excel. Podrobná štatistická analýza prebiehala pod vedením Ing. Martina Hilla, DrSc. Boli stanovené základné štatistické charakteristiky priemerné hodnoty (x ), smerodajné odchýlky (S.D.), minimálna (Min.) a maximálna (Max.) hodnota a hodnoty percentilov (3.P., 10.P., 25.P., 50.P., 75.P., 90.P, 97.P). Vekové kategórie boli určené na základe desatinného triedenia podľa doporučenia Svetovej zdravotníckej organizácie WHO (do vekovej skupiny napr. jedenásťročných, patria jedinci vo veku 11,00 až 11,99 roku). Získané hodnoty súboru PRAHA 2013 boli porovnané s aktuálnymi platnými referenčnými normatívmi výsledkami 6. Celoštátneho antropologického výskumu (v texte ďalej označovaný ako CAV 2001 ) v prípade telesnej výšky a stredného obvodu paže. Hodnoty BMI a telesnej hmotnosti boli porovnané s dátami 5. Celoštátneho antropologického výskumu (v texte ďalej označovaný ako CAV 1991 ) v súlade s konsenzom pre českú pediatrickú prax v 21. storočí, podľa ktorého by. uznanie výsledkov CAV 2001 za normatívy pre pediatrickú prax v prípade hmotnostných parametrov, z dôvodu. nárastu jedincov s nadmernou hmotnosťou od roku 1991 do roku 2001 znamenalo nežiaduci posun hranice nadváhy. (90. percentil BMI) a obezity (97. percentil BMI) k vyšším hodnotám. a viedlo by k zmäkčeniu.normy (Vignerová et al., 2006). Hodnoty hrúbky štyroch kožných rias boli porovnávané s výsledkami Semilongitudinální studie tělesného růstu školní mládeže ČR (Vignerová a Bláha, 2001). V tabuľkách a grafoch sú označované ako NORMA Sekulárny trend antropometrických charakteristík bol hodnotený porovnaním údajov súboru PRAHA 2013 s údajmi z poslednej Československej spartakiády z roku 1985, v texte ďalej označovanej ako SPARTAKIÁDA 1985 (Bláha et al., 1986, Bláha et al., 1987). 29