Vývoj akciových trhov v USA v čase finančnej krízy

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Vývoj akciových trhov v USA v čase finančnej krízy Bakalárska práca Jozef Fujka Apríl 2016

2 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Vývoj akciových trhov v USA v čase finančnej krízy Stock markets development in USA during financial crisis Bakalárska práca Autor: Jozef Fujka Bankovni management Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Banská Bystrica Apríl 2016

3 Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

4 V Banskej Bystrici dňa: Jozef Fujka Poďakovanie

5 Dovoľujem si vysloviť úprimné poďakovanie vedúcemu bakalárskej práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za odborné vedenie a cenné rady pri spracovaní bakalárskej práce. Vďaka za mimoriadnu snahu a príkladnú profesionalitu. Anotácia FUJKA, Jozef: Vývoj akciových trhov v USA v čase finančnej krízy. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 49. Finančný trh predstavuje jeden z najdynamickejších systémov kaţdej ekonomiky sveta a zohráva dôleţitú úlohu pri formovaní národného hospodárstva. Dynamika finančných trhov sa prejavuje v ich neustálych zmenách a vplyv na ne majú premenné, akými sú napríklad hrubý domáci produkt, inflácia alebo kríza. Bakalárska práca sa zaoberá sledovaním vývoja akciových trhov v rámci amerického finančného trhu v čase krízy. Primárnym cieľom práce je analyzovať akciové trhy USA a ich jednotlivé komponenty, vytvoriť komparáciu a zhodnotiť ich stav pred, počas a po finančnej kríze. Práca je tematicky rozdelená na tri samostatné kapitoly. Prvá kapitola sa zameriava na definovanie základných teoretických aspektov finančných trhov a finančnej krízy. Druhá kapitola sleduje princípy a fungovanie akciových trhov v podmienkach USA. Cieľom je poskytnúť ucelený obraz o štruktúre týchto akciových trhov. Na vytvorenie prvých dvoch kapitol boli vyuţité teoreticko-opisné metódy skúmania. Tretia kapitola predstavuje praktickú časť práce so zameraním sa na vývoj akciových trhov a ich komponentov pred, počas a po krízovom období. Na vytvorenie tejto kapitoly boli vyuţité chronologické, komparatívne a analytické metódy skúmania.

6 Kľúčové slová: finančný trh, finančná kríza, akciový trh, USA, index, S&P 500 Annotation FUJKA, Jozef: Stock markets development in USA during financial crisis. [Bachelor Thesis]. Banking Institute College of Banking Prague, in Banská Bystrica. Department of finance and banking. Head of work: Ing. Valér Demjan, PhD. Year: 2016 Pages: 49. The financial market is one of the most dynamic system of world economies and it is important or forming of the national economy. Dynamic of financial markets are seen in changes and there are factors that (such as gross domestic product, inflation or depression) that infuences these changes. Bachelor thesis focuses on monitoring developments in stock markets during the US financial crisis. The primary objective is to analyze the US stock markets and their components, to create comparison and to evaluate its status before, during and after the financial crisis. The work is divided into three separate chapters. The first chapter focuses on defining the basic theoretical aspects of financial markets and the financial crisis. The second chapter analyses principles and functionality of the stock markets in the USS. Main goal is to provide a comprehensive analyse of the structure of these stock markets. For creating first two chapters were used theoretical-descriptive methods. The third chapter is a practical part that focuses to the development of stock markets and their components before, during and after the crisis. To create this chapter were used chronological, comparative and analytical methods.

7 Key words: financial market, financial crisis, stock market, USA, index, S&P 500

8 Obsah Úvod TEROTICKÉ A HISTORICKÉ DETERMINANTY AKCIOVÝCH TRHOV A KRÍZY TEORETICKÉ ASPEKTY SPOJENÉ S PROBLEMATIKOU AKCIOVÝCH TRHOV Akciové trhy TEORETICKÉ ASPEKTY SPOJENÉ S PROBLEMATIKOU KRÍZ HISTÓRIA VEĽKEJ HOSPODÁRSKEJ KRÍZY V USA Veľká hospodárska kríza na akciových trhoch HOSPODÁRSKA KRÍZA A JEJ VPLYV NA AKCIOVÉ TRHY V USA UDALOSTI VPLÝVAJÚCE NA AKCIOVÉ TRHY A EKONOMIKU DO ROKU Dot-com bublina Udalosti po prasknutí Dot-com bubliny do roku UDALOSTI VPLÝVAJÚCE NA AKCIOVÉ TRHY A EKONOMIKU OD ROKU Kľúčové udalosti začiatku finančnej krízy v USA Kvantitatívne uvoľňovanie a jeho vplyv na finančné trhy Akciové trhy v čase krízy ANALÝZA VÝVOJA AKCIOVÝCH TRHOV V USA PRED, POČAS A PO KRÍZE ANALÝZA SEKTOROV V RÁMCI INDEXU S&P VÝVOJ AKCIOVÉHO TRHU V USA V PREDKRÍZOVOM OBDOBÍ VÝVOJ AKCIOVÉHO TRHU V USA V KRÍZOVOM OBDOBÍ VÝVOJ AKCIOVÉHO TRHU V USA V POKRÍZOVOM OBDOBÍ POROVNANIE VÝKONNOSTI SEKTOROV INDEXU S&P 500 NA ZÁKLADE VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV (SHARPE, VIX) V CELOM SLEDOVANOM OBDOBÍ ROKOV Záver...57 Zoznam použitej literatúry...60

9 Úvod Cyklický vývoj ekonomiky nie je vzhľadom na historické udalosti ničím výnimočným. S väčšími, či s menšími krízami sa stretávame často, pričom ich dopad môţe byť lokálny alebo plošný. Krízový stav má svoje špecifiká a je ho moţné na základe určitých parametrov aj predikovať. Aj napriek tomu však recesia alebo kríza zapríčiňujú v celom hospodárstve vlnu problémov, ktorá vyvoláva multiplikačný efekt dotýkajúci sa mnohých oblastí mikroekonomického a makroekonomického sveta. Jedným z najtypickejších miest, kde sa krízový stav rýchlo premietne do merateľných hodnôt, sú finančné trhy. Ich inštrumenty reagujú rôzne na príchod a priebeh krízy a preto môţu slúţiť ako verné zrkadlo súčasného a prípadne aj budúceho stavu ekonomiky i hospodárstva. Veľká hospodárska kríza, dot.com kríza, či finančná kríza roku 2008 mali určité podobné znaky, na základe ktorých bolo moţné indikovať nástup poklesu hospodárstva. Vo veľkej miere týmto krízam predchádzala silná fáza ekonomickej konjunkcie a tzv. nafukovanie bubliny. Bolo to typické najmä pre dot.com krízu, ktorá vznikla s extrémneho rozmachu a nadhodnocovania technologických firiem, či pre krízu roku 2008, kde nafúknutou bublinou bol trh s americkými hypotékami. I napriek predchádzajúcim tvrdeniam nie je jednoduché s určitosťou predpovedať dosah a výkon jednotlivých indikátorov finančného trhu. Pri dodrţaní základných premenných je moţné pri viacerých situáciách dosiahnuť rôzne výsledky. Z toho dôvodu sú aj skúsení ekonómovia prekvapení z budúceho smerovania hospodárstva. Najväčšiu silu v oblasti finančných trhov má krajina, ktorá je pôvodcom viacerých kríz. Touto krajinou je USA, ktorá je hlavným predmetom bakalárskej práce. Hlavným cieľom bakalárskej práce je analyzovanie akciových trhov a jeho jednotlivých komponentov, vzájomná komparácia a vyhotovenie stavu pred, počas a po finančných krízach. Z ohľadom na hlavný cieľ boli vytvorené aj dodatočné ciele, zameriavajúce sa na špecifické oblasti alebo udalosti spojené primárne s krízou roku Čiastkovým cieľom bakalárskej práce je vyhodnotiť výkon jednotlivých sektorov akciového indexu S&P 500 v sledovanom období rokov Ďalším čiastkovým cieľom je vzájomné porovnanie sektorov spomínaného akciového indexu a nájsť najvýkonnejšie a najmenej výkonné sektory v sledovaných obdobiach. 15

10 Tematicky sa práca rozdeľuje na tri hlavné samostatné kapitoly. Prvá časť bakalárskej práce je teoretickou časťou práce a je zameraná na primárne teoretické a historické determinanty spojené s vývojom akciových trhov v čase krízy v USA. Začiatok kapitoly sa zameriava na definovanie základných termínov, ktoré je nutné poznať pre lepšie pochopenie nasledujúcich častí práce. Sú to termíny ako finančný systém, finančný trh, burza, akcie a podobne. Súčasťou kapitoly je aj historický prierez kľúčových udalostí, ktoré slúţia ako podklad na zistenie, či kríza roku 2008 má určité spoločné, prípadne odlišné znaky ako predchádzajúce krízy. Daná kapitola bola vytvorená na základe teoreticko-opisných, analytických a chronologických postupov skúmania. Druhá kapitola, tieţ teoretická časť práce, sa tematicky zaoberá základnými premennými, ktoré ovplyvnili priebeh krízy roku Začiatkom sledovaného obdobia je rok 2000, kedy prepukla dot-com kríza. Po spľasknutí tejto bubliny sa začali formovať udalosti, ktoré významným spôsobom ovplyvnili budúci výkon finančnej krízy roku Cieľom kapitoly je okrem iného definovať príčiny a dôsledky finančnej krízy prostredníctvom časovej osi. Dôraz sa kladie na výkyvy akciového trhu v USA, pričom hlavným meradlom výkonu je uţ spomínaný akciový index S&P 500. Daná kapitola bola vytvorená na základe teoreticko-opisných, grafických, analytických a chronologických postupov skúmania. Posledná časť práce je analytickou časťou bakalárskej práce a zameriava sa na analyzovanie vývoja akciových trhov pred, počas a po kríze. Hlavný dôraz sa kladie na sledovanie dopadu finančnej krízy roku 2008 na jednotlivé sektory spomínaného akciového indexu v sledovanom období rokov od roku 2000 do roku Súčasťou kapitoly je aj vytvorenie analýzy prostredníctvom finančného ukazovateľa Sharpe, ktorého cieľom je porovnať výkonnosť určitého súboru akcií, portfólia, oproti benchmarku, t.j. akciovému indexu. Okrem iného sa na sledovanie finančného trhu primárne v čase krízy vyuţíva aj index volatility nazývaný aj VIX. Daná kapitola bola vytvorená na základe grafických, analytických, komparatívnych a chronologických postupov skúmania. 16

11 1. TEROTICKÉ A HISTORICKÉ DETERMINANTY AKCIOVÝCH TRHOV A KRÍZY Akciové trhy predstavujú špecifický mechanizmus, ktorý je nutné pre jeho pochopenie sledovať aj z pohľadu teórie. Obsahuje niektoré prvky, ktoré nie je moţné nájsť na iných finančných trhoch. Podobne aj mechanizmus fungovania kríz a ich priebeh je dôleţité sledovať z teoretického pohľadu. Cieľom kapitoly je teda charakterizovať základné prvky finančného trhu a krízy, čo bude nápomocné pre pochopenie nasledujúcich častí bakalárskej práce. 1.1 Teoretické aspekty spojené s problematikou akciových trhov Úvodom je dôleţité spomenúť aj základné aspekty spojené s akciovými trhmi, lebo súčasťou vyšších celkov, ako sú napríklad finančný systém alebo finančný trh. Finančný systém je v rámci oblasti financií najvyšším stupňom v hierarchií delenia. Je to veľmi zloţitý mechanizmus zabezpečujúci celý rad funkcií, ako napríklad transferovanie peňaţných prostriedkov k osobám, ktoré ich potrebujú. Finančný systém má depozitné funkcie (vkladové aktivity), kreditné funkcie (získavanie voľných peňaţných prostriedkov), funkcie uchovávateľov hodnoty (cez finančné inštrumenty), funkcie likvidity (premena finančných nástrojov na hotovosť), platobné funkcie (realizácia všetkých druhov platieb), funkcia ochrany proti riziku a politické funkcie (štát prostredníctvom fiškálnej politiky, vlády a centrálnej banky reguluje finančný systém) (Rejnuš, 2014, s. 21). Finančný systém obsahuje prvky, medzi ktorými sa realizujú finančné aktivity. Sú to: finančné inštrumenty (investičné nástroje) slúţiace ako hlavný prostriedok realizácie finančných transakcií na trhoch, ekonomické subjekty na finančných trhoch, ktoré realizujú finančné operácie, zákonná úprava záväzná pre všetky zúčastnené strany v rámci finančného systému, investičné sluţby a aktivity podporujúce celý finančný systém (Hrvoľová et al, 2001, s. 19) 17

12 Finančné trhy tvoria základný prvok finančného systému a trhového hospodárstva. Dôvodom ich existencie je neustály pohyb majetkových hodnôt a peňazí. Finančný trh je miesto, kde sa stretáva ponuka a voľných finančných prostriedkov v podobe úspor a dopyt po týchto prostriedkoch. Inak povedané, finančné trhy vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť finančných nástrojov pre ekonomické subjekty, ako sú podniky, domácnosti, štát a pod. Finančný trh je miesto stretávania sa dopytu a ponuky po finančných inštrumentoch, z čoho vyplývajú aj jeho základné funkcie, a to sprostredkovateľské funkcie a funkcie cenovej tvorby. Najzákladnejším delením finančného trhu je delenie na peňaţný trh (bankový so splatnosťou do 1 roka) a kapitálový trh (trh cenných papierov so splatnosťou nad 1 rok). Pre lepšie pochopenie akciových trhov je dôleţité základné definovať aj základne členenie finančných trhov podľa investičných nástrojov (viď obr. 1) (Paulík, 2012, s. 111). Obrázok 1: Delenie finančných trhov na základe investičných inštrumentov Zdroj: REJNUŠ, O Finanční trhy. s. 61. Rozdelenie realizované v rámci obrázku č. 1 poukázalo na výraznú deferenciáciu finančného trhu. Pri následnom členení zohráva delenie trhu cenných papierov na 18

13 krátkodobé a dlhodobé, vzhľadom na finančné inštrumenty, dôleţitú úlohu. V rámci hlavného predmetu sledovania (akciových trhov) je dôleţité pochopiť aj problematiku kapitálových trhov. Kapitálový trh sa delí na: primárny - emisia na finančný trh je realizovaná po prvý krát, pričom pri predaji na primárnom trhu sú získava peniaze emitent sekundárny predávajú sa tu uţ predtým emitované cenné papiere s prihliadaním hlavne na faktory stanovovania trhových cien cenných papierov a ich likvidity (Rezňáková, 2007, s. 85). Tak primárny ako aj sekundárny kapitálový trh sa delia na verený a neverejný kapitálový trh. Sekundárny verejných kapitálový trh je miestom, kde sa stretávajú investori s cieľom predaja špecifických inštrumentov za určitú nimi akceptovanú cenu. Na jednej strane existuje trh neorganizovaný, kde platia základné pravidlá vôle nakúpiť a predať podľa vzájomne dohodnutých podmienok. Miestom stretávania sa týchto subjektov je tzv. OTC over-the-counter market alebo trh cez prepáţku. Medzi základné inštrumenty tohto trhu patria forwardy alebo swapy (Shiller, 2010, s. 25). Organizovaný trh môţe mať mimoburzovú alebo burzovú formu. Mimoburzový organizovaný trh vykazuje podobné činnosti ako burzový trh, avšak realizuje sa mimo parketu burzy. Jeho výkon realizujú inštitúcie s licenciou na vykonávanie špecifických operácií podľa dohľadom burzy. Z pohľadu dôleţitosti sa kladie väčší dôraz na burzovú formu organizovaného trhu, pričom priamo na parkete burzy môţu obchodovať iba členovia burzy (Rezňáková, 2007, s. 86) Akciové trhy Podstatou akciových trhov je obchodovanie so špecifickými inštrumentmi podľa presne stanovených pravidiel. Je to teda určitá sieť v ktorej sa realizujú obchodné transakcie s akciami alebo finančnými derivátmi sa presne určenú cenu. Medzi hlavné akciové trhy patrí burza, kde sa predávajú a nakupujú akcie prostredníctvom investorov a akciových spoločností (Jelínek, 2009, s. 22). Akcia je cenný papier predstavujúci vlastnícky podiel na akciovej spoločnosti. Hlavným výnosom z akcie smerom k investorovi je dividenda, ktorá určuje právo podielnika participovať na zisku spoločnosti, a to v prípade, keď firma dosiahne kladný 19

14 zisk a rada akciovej spoločností rozhodne o vyplácaní akcií. Emisie akcií sú realizované s cieľom získania finančných prostriedkov na zaloţenie alebo rozvoj podnikových aktivít. Akcie je moţno deliť podľa rôznych kritérií, a to napríklad podľa sektoru či objemu obchodovania (Lisý, 1999, s. 185). Jedným z najdôleţitejších kritérií je delenie akcií podľa chovania akcií na: cyklické akcie rastom trhu rastú tieto akcie viac ako trh a platí to aj naopak, t.j. poklesom trhu dané akcie klesajú rýchlejšie ako trh (akcie ropných podnikov), špekulatívne akcie sú charakteristické nízkou pravdepodobnosťou dosiahnutia vysokých výnosov a vysokou pravdepodobnosťou strát, rastové akcie v rámci rovnakej rizikovej skupiny akcií má tento druh akcie vyššiu pravdepodobnosť dosiahnutia vyššieho zisku, defenzívne akcie pri poklese trhu vykazujú lepšie výsledky ako trh (Siegel, 2011, s. 125). Burza cenných papierov je špecifické miesto s centrálnymi parketom, ktorého cieľom je dohľad na správnosťou a korektnosťou uzatváraných obchodov s garanciou vysporiadania. Je dôleţité spomenúť, ţe burza má presne stanovený čas obchodovania s danými inštrumentmi a je moţné ju realizovať na presne stanovenom mieste (prezenčná burza) alebo prostredníctvom počítačového rozhrania (elektronická burza) (Paloučeik, 2009, s. 239). Burza cenných papierov je vo väčšine prípadov akciová spoločnosť zaloţená na členskom princípe, kde môţu obchodovať vybrané osoby alebo inštitúcie. Členstvo je moţné získať rôzne, a to napríklad splnením poţiadaviek (verejnoprávne typy búrz), kúpením si členstva, či vo verejných aukciách (súkromnoprávne typy burzy ako je NYSE). Medzi najväčšie svetové burzy cenných papierov patria: New York Stock Exchange NYSE najväčšia akciová burza cenných papierov na svete zaloţená pred viac ako 220 rokmi na základe Buttonwoodskej dohody. Je evidovaná ako akciová spoločnosť s maximálnym počtom členov 1366, kde smú obchodovať iba fyzické osoby. Pribliţný objem obchodov realizovaných na NYSE je 28 miliárd USD, Tokyo Stock Exchange TSE je druhá najväčšia burza cenných papierov na svete podľa objemu obchodov (pribliţne 4 miliardy USD) a obchoduje na nej pribliţne 2230 spoločností, 20

15 Nasdaq Stock Exchange je to najväčší OTC trh sveta s viac ako 75 ročnou tradíciou a je zaloţený iba na elektronickom obchodovaní, t.j. bez parketu burzy. London Stock Exchange LSE najväčšia európska burza tradujúca svoj vznik okolo roku 1570, pričom v súčasnosti eviduje 3118 registrovaných spoločností zo 60 krajín celého sveta. Deutsche Borse DB jedna z najväčších európskych búrz cenných papierov z objemom obchodov vo výške pribliţne 1,4 miliardy eur so sídlom vo Frankfurte (Štýbr, 2011, s. 48). Väčšina investorov, ako sú súkromní investori, banky, fondy, investičné spoločnosti, sa dostanú na burzu iba prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorí majú status obchodníkov s cennými papiermi na základe povolenia od burzovej komory. Sprostredkovateľ obchoduje na vlastný (dealer) alebo cudzí účet (broker). Burzoví obchodníci poskytujú okrem nákupu a predaja inštrumentov aj sluţby správy a úschovy, poradenstva, majetkovej správy a pod. Daní sprostredkovatelia môţu na trhu cenných papierov vykonávať pasívnu úlohu spojenú s vytváraním kurzov na základe nákupných a predajných príkazov alebo aktívnu úlohu (market makers) spojenú s riadením cien a kvótami (Štýbr, 2011, s. 49). 1.2 Teoretické aspekty spojené s problematikou kríz Krízový stav je typický pre mnohé oblasti hospodárstva. Pokiaľ je krízou zasiahnutá jedna oblasť, pravdepodobne bude časom prenesená aj na ostatné časti. Cieľom kapitoly je vytvoriť celistvý obraz o kríze ako takej a jej hlavných determinantoch. Kríza je chápaná ako jeden zo základných cyklov, protipól ekonomickej expanzie, pretoţe celá ekonomika sa vyvíja cyklicky (Lisý et al, 2003, s. 95). Fázy ekonomického cyklu objektívne výkyvy agrárnej ekonomickej aktivity spojenej s HDP) sú 4, a to: recesia podstatou je iba mierny pokles ekonomickej aktivity spojený so zniţujúcou sa produkciou tovarov a sluţieb, čo vplýva na rast nezamestnanosti, zniţovanie dôchodkov a odbytu. Recesia nastáva pri minimálne polročnom neustálom poklese ekonomickej činnosti, 21

16 depresia inak nazývaná aj hospodárska kríza, je sprevádzaná rapídnym poklesom ekonomickej aktivity, poklesom HDP a z hľadiska časovej osi trvá aj roky. V zvýšenej miere rastie nezamestnanosť, inflácia a chudoba u obyvateľstva, expanzia zastavenie s obnovenie ekonomickej aktivity zniţovaním nezamestnanosti, rastom dopytu po úveroch a agregátneho dopytu celkom, vrchol úroveň ekonomickej aktivity je na vrchole, pričom nízka zamestnanosť podporuje vznik nových pracovných miest v ekonomike. Vo fáze vrchole je moţné pozorovať aj tzv. prehriatie ekonomiky, kde ekonomika pracuje aţ nad rámec svojich beţných výkonov. Súčasný svet však fázu vrcholu uţ dlhší čas neevidoval, a to najmä kvôli prelínajúcim sa krízam (Kovačka, 1992, s. 29). V súčasnosti sú najpouţívanejšími pojmami hospodárska a finančná kríza. Hospodárska kríza vyplýva zo spotrebiteľského dopytu, ktorý v danom čase (dva štvrťroky po sebe) výrazne klesá. Inak povedané, vôľa spotrebiteľov míňať ich finančné prostriedky (prebytky medzi čistým príjmom a výdavkami) na trhu v čase hospodárskej krízy je nízka (Obstfeld et al, 2012, s. 27). Finančná kríza je kríza týkajúca sa zahraničného dlhu, bankovníctva, mien alebo systému. Postihuje často viacero krajín naraz. Je to proces kedy na trhu existuje spotrebiteľská skepsa a ľudia sa vzhľadom na ekonomický vývoj boja realizovať investičné rozhodnutia, čo donúti banky, vzhľadom na nedostatok likvidity, zvyšovať úrokové miery. Inak povedané, kríza prinúti ľudí sa stiahnuť, prestávajú si brať úvery lebo sa boja o prácu a svoju finančnú situáciu. Tento stav negatívne ovplyvňuje tak celkovú produkciu, ako aj infláciu, nezamestnanosť či investície. Najzávaţnejším prejavom finančnej krízy je kríza dlhová spojená s neschopnosťou vlád splácať svoje dlhy. Kríza bankovníctva sa týka problémov s bankami, kedy môţe dôjsť aj k intervenciám so strany vlády. Menia sa nálady investorov, ktoré môţu vyvolať napríklad cenové bubliny vplývajúce na menovú politiku. Náhle zmeny vyvolávajú v bankovníctve chaos, čoho príkladom je banka Lehman Brothers (v roku 2008 vyhlásila krach). Menová kríza sa týka špekulácií na devízovom trhu (devalvácia meny), ktoré podporuje centrálna banka zvyšovaním úrokových sadzieb. Kríza zahraničného dlhu je situácia, kedy štát nemá dostatok financií na splácanie vládneho alebo súkromného dlhu (úvery a dlhopisy). Systémová kríza je chápaná ako celkový kolaps finančných trhov a je najhoršou variantov krízy. Daný model krízy je typický zlyhaním 22

17 celkového hospodárstva krajiny, vyvolaný problémami na akciovom, realitnom a finančnom trhu (Savona, 2010, s ). Kríza má vo svojej podstate viacero etáp. Medzi najdôleţitejšie z nich patria: etapa 1 kríza dôvery v ekonomickom systéme nastáva tzv. šum, kde je moţne predikovať budúci negatívny vývoj ekonomiky. Týka sa to napríklad spotrebiteľov, ktorí na trhu menia svoje obvyklé správanie, etapa 2 menová kríza zmeny postojov na menových trhoch, pričom dochádza k útokom na finančné meny, zrušenie fixného reţimu a znehodnotenie meny, etapa 3 finančná kríza je spojená s pádmi burzy, s radikálnymi zmenami v oblasti aktív, výbermi vkladov veriteľov bánk a podobne (Švihlíková, 2010, s. 14). Okrem krízy je dôleţité sledovať aj tzv. šoky. Ekonómovia nazývajú šokmi rôzne špecifické udalosti typu vojna, vládna politika či technologické inovácie. Šoky (agrárne, peňaţné, fiškálne a pod.) majú na ekonomiku pozitívny či negatívny účinok. Ich podstatou je, ţe vyvolávajú výkyvy mimo ekonomickej rovnováhy a sú ťaţko predvídateľné (Kohout, 2011, s. 45). 1.3 História Veľkej hospodárskej krízy v USA V nadväznosti na sledovanie krízy na akciových trhoch v USA od roku 2008 je nutné poznať aj spojitosti týkajúce sa kríz akciových trhov v minulosti. Z hľadiska časovej línie je pre potreby bakalárskej práce vhodné sledovať najmä obdobie od začiatku 20. sto. Ekonomická kríza je opakujúci sa proces, na čo poukazujú rôzne historické udalosti. Určité paralely podobnosti je moţné vidieť medzi Veľkou hospodárskou krízou 30.-tych rokov a hospodárskou krízou po roku 2008 (Kotlebová et al, 2010, s. 300). Veľká hospodárska kríza alebo Veľká depresia vychádzala z podmienok konca prvej svetovej vojny, kde hlavnými veľmocami sa stalo USA, Japonsko, či Veľká Británia. Koniec vojny podporil veľkú expanziu inovácií, a to hlavne v oblasti automobilového priemyslu a technológií. Subjekty na finančných trhoch začali vo veľkom investovať finančné prostriedky do akcií s tým, ţe očakávali v budúcnosti veľké zisky. Bublina sa nafukovala aţ do tej miery, ţe ceny akcií sa predávali za desaťnásobky nominálnych hodnôt akcií. Tento enormný tlak na finančné trhy vygradoval do pádu finančných trhov a krachu na burze v New Yorku v októbri roku Inak povedané, akciové trhy padli 23

18 pod tlakom a chamtivosťou ekonomických subjektov na trhoch, pričom rast cien akcií nekopíroval reálny vývoj ekonomických cyklov. Treba však povedať, ţe pád akciových trhov iba poukázal na nerovnováhu ekonomiky a jej strácajúcu silu. Nikto si však nevšímal problémy v medzinárodnom obchode a na realitnom trhu, ktoré sa značne prehlbovali. Tu existujú určité paralely aj s krízou po roku Veľký stavebný boom podporil veľké zadlţovanie sa obyvateľov hypotékami (Roth, 2010, s. 48). Krach na burze je úzko spojený s nástupom hospodárskej krízy. Veľká depresia spôsobila multiplikačný efekt, ktorý zasiahol celý svet. Hlavným indikátorom nástupu krízy bola nízka výrobná aktivita podnikov, devalvácia mien a s tým spojené zmeny cien tovarov, zhoršujúca sa situácia v medzinárodnom obchode, pád hlavného indexu z hodnoty 452 na hodnotu 224 a hodnota zlata. Dovtedy rozkvitajúci automobilový priemysel stratil pribliţne polovicu celkovej výroby a bolo zavretých niekoľko tisíc bánk ( ). Indikátory príchodu krízy však poukazovali na moţný vznik depresie. Uţ od začiatku 20.- tych rokoch bol zjavný enormný nárast ponuky peňazí v obehu (nárast o 60% od 1921 aţ 1929) čo spôsobilo zniţovanie úrokových sadzieb a rast investícií na finančných trhoch (Muchová et al, 2009, s ). Tieto udalosti vyvolali v rámci Federálneho rezervného systému (ďalej len FED) reakcie týkajúce sa rastu diskontnej sadzby, a to z 3,5% aţ na 6%, či predaja štátnych cenných papierov (zníţil sa objem peňazí v obehu za 3 roky aţ o 30%). Touto politikou FED spôsobil zhoršenie celkovej krízy. Medzi ďalšie dôsledky vzniku krízy patria: pokles automobilového priemyslu z 5 mil. vyrobených kusov aţ na 1,33 mil. vyrobených kusov automobilov (pokles o 75%), vysoký nárast nezamestnanosti z 3,2% aţ na 8,9% v roku Najvyššiu mieru nezamestnanosti bolo moţné evidovať v roku 1933, a to aţ na úrovni 25%, silná protekcionistická politika prezidenta Hoovera spôsobila vysoký pokles rozmachu poľnohospodárstva a poľnohospodárskych výrobkov. Zavádzanie ciel podnietilo krajiny k zavádzaniu protekcionistických ciel voči USA, zvyšovanie protekcionizmu zhoršilo predaj niektorých kľúčových výrobkov, čo zhoršovalo výsledky medzinárodného obchodu, deflácia pokles cenovej hladiny bol jedným z najváţnejších problémov krízy (Beňák, 2009, s. 2). 24

19 1.3.1 Veľká hospodárska kríza na akciových trhoch Pri priamom pohľade na finančné trhy v USA treba povedať, ţe extrémne rasty amerického akciového indexu Dow Jones Industrial Average (DJIA) v roku 1924 predznamenávali nezdravé smerovanie ekonomiky. V roku 1924 bola hodnota DJIA na úrovni 110 bodov, pričom o rok neskôr to bolo aţ 150 bodov. Cenné papiere boli v tom období, ako uţ bolo spomenuté, veľmi populárne a vyhľadávané. Na ich negatívne smerovanie poukázal aj pokles kurzov v roku 1927, ktorý však nemal na burzu ďalekosiahle negatívne účinky. Investori si poţičiavali dodatočné finančné prostriedky na nákup akcií, a to aj vtedy, ak na to nemali. V roku 1929 sa hodnota DJIA dostala na úroveň pribliţne 330 bodov, čo prilákalo na finančné trhy rôzne spoločnosti, ako napríklad Goldman Sachs. Tie začali predávať svoje akcie za počiatočnú hodnotu 110 USD, pričom o pár mesiacov neskôr mali ich akcie dvojnásobnú hodnotu. USA dostalo v danom období ešte jeden varovný signál a to vo forme výrazne klesajúcich cien poľnohospodárskych plodín, čo predznamenávalo príchod krízy. V danom období poklesol index DJIA o 10%. čo prvýkrát vyvolalo otvorenú diskusiu o moţnom nástupe krízy. Pokračujúce signály príchodu krízy vyústili 21. októbra 1929 do správy, ktorá hovorila, ţe ceny mnohých akcií sa v danom týţdni dostali na kritickú úroveň, čo podnietilo ich predaj prostredníctvom maklérskych domov. Daný článok spôsobil predaj akcií investormi, čo spôsobilo určitý malý pokles kurzov v rámci vysokých objemov. Znepokojivú situáciu podporil aj v tej dobe známy burzový analytik Hamilton, ktorý varoval pred moţným výrazným poklesom DJIA (pri prelomení hranice 326 bodov) a indexom ţelezničných akcií (pri prelomení hranice 168 bodov). Dané hranice boli naozaj prelomené a na trhoch začala mierna panika. Dňa sa začalo obchodovať v relatívne kľudnej atmosfére, avšak v priebehu dňa bola realizovaná obrovská predajná vlna akcií, a to hlavne investormi, ktorí mali akcie zakúpené prostredníctvom úverov. Celkový objem predaja v daný deň dosiahol aţ 11,2 mld. USD. Tieto udalosti podnietili stretnutie krízového zasadnutia s cieľom stabilizovať trhové ceny, a to prostredníctvom nariadených príkazov kúpy amerických Blue chip (najkvalitnejšie a najmenej rizikové akcie na trhu). Turbolentný deň sa čiastočne utíšil, ale aj napriek tomu DJIA poklesol pod hranicu 300 bodov ( ) 25

20 Graf 1: Vývoj indexu DJIA v rokoch (v bodoch) Zdroj: Banking consulting group, 2015 Vývoj akciových trhov v USA ovplyvnil aj trhy v Európe, a to hlavne londýnsku, paríţsku a milánsku burzu, kde akcie tieţ padali. Nasledujúce dni boli podobne chaotické. Pokračoval výkup akcií investormi, čo upokojilo aj Hooverove vyhlásenie o zdravej ekonomike. Avšak 28. októbra 1929 sa uţ situáciu nepodarilo zachrániť a vysoké predajné príkazy totálne poloţili akciovú burzu. Bolo predaných 9 miliónov akcií, DJIA sa prepadol o 13% a kurzová strata dosiahla úroveň 14 miliárd dolárov! 29. október 1929 bol známy ako čierny utorok, kedy pokračovali predaje a extrémny chaos na amerických trhoch. DJIA poklesol o ďalších 12% na rekordne nízku hranicu 230,07 bodu. Tieto udalosti mali na ekonomiku tragický dopad. Mnoho miliónov ľudí stratilo prevaţnú časť majetku a strácali nielen beţní ľudia, ale aj finančníci, špekulanti, či pracovná sila. Dva dni po tejto ekonomickej katastrofe nastala technická korekcia trhov, ktorá však trvala iba niekoľko hodín. Začali sa opäť nakupovať akcie, trh sa stabilizoval a DJIA vzrástla o 12%. Ďalšie mesiace však poukázali na to, ţe časy vysokých akciových ziskov sú nenávratne preč a svet sa ocitol v tzv. veľkej depresií. Tá mala rapídny vplyv na zamestnanosť, sociálnu situáciu v USA (demonštrácie), politiku (kríza demokratických reţimov a inklinovanie k radikálnym hnutiam). Nasledujúce roky boli charakteristické prehlbovaním krízy, premenou úspor na hotovosť, výmenou peňazí za zlato (zniţovanie zlatých rezerv FEDu), 26

21 zmrazením exportu výrobkov, ale aj pozitívnymi protikrízovými opatreniami prezidenta Rooswelta (vyhlásenie bankových prázdnin), vytvorením fondu ochrany vkladov. Veľká depresia je datovaná do roku 1933, ale jej dôsledky boli citeľné aj mnoho rokov neskôr (Odekon, 2015, s. 85). Vzhľadom na vývoj Veľkej depresie, ale aj iných kríz, je dôleţité sledovanie základných trendových línií. Rozoznávame primárne býčie (rastúci trend) a medvedie trhy (klesajúci trend). Z časového pohľadu existujú primárne trendy (obsahuje viacero sekundárnych trendov a trvá od roka aţ po niekoľko rokov), sekundárne trendy (vplývajú na vývoj akciových trhov krátkodobo, a to do jedného roka, pričom ich ovplyvňuje investorský sentiment aktuálneho trhu) a sekulárny trend (vytvorený z primárnych trendov, pričom jeho časové rozmedzie nie je presne definované). To, ţe ekonomika sa vyvíja cyklicky dokazuje aj fakt, ţe do začatia Veľkej depresie akciové trhy realizovali býčí trend, počas Veľkej depresie do bol medvedí trend a potom opäť (po konci druhej svetovej vojny) to bol býčí trend. Pred obdobím Veľkej depresie existovali typické sekulárne cykly pozostávajúce s primárnych býčích trhov (nabaľovanie sa akciovej bubliny a rast DJIA) (Shiller, 2010, s. 25). 27

22 2. HOSPODÁRSKA KRÍZA A JEJ VPLYV NA AKCIOVÉ TRHY V USA Cieľom kapitoly je definovať hospodársku krízu zo začiatkom v roku 2007 v podmienkach USA, pričom v rámci sledovanej časovej línie budeme uvaţovať uţ s udalosťami od vypuknutia dot.com bubliny v roku 2000, ktoré naštartovali priebeh spomínanej hospodárskej krízy. Cieľom je tieţ poukázať na spojitosti s Veľkou depresiou. 2.1 Udalosti vplývajúce na akciové trhy a ekonomiku do roku 2007 Podobne ako to bolo v prípade Veľkej depresie, aj v rámci hospodárskej krízy roku 2007 predchádzali špecifické udalosti predznamenávajúce príchod krízy. Ako uţ bolo spomenuté ekonomiky sa vyvíjajú v cykloch Dot-com bublina Veľmi dôleţitým faktorom formovania amerického trhu pred začatím hospodárskej krízy v roku 2007 bolo prasknutie tzv. dot-com bubliny. Začiatkom 90.- tych rokov sa stal internet celosvetovým fenoménom, ktorý otvoril nové moţnosti komunikácie, finančníctva a hospodárstva vôbec. Vzájomne prepojené siete dokázali ušetriť čas a peniaze tak korporáciám ako aj jednotlivcom. Najväčším prínosom tohto obdobia bolo, ţe internet sa pomaly stával masovým komunikačným prostriedkom ku ktorému mal prístup prakticky kaţdý jedinec. Vznikali veľké internetové firmy (Amazon.com začínal ako online predajňa kníh). Internet sa týkal aj finančných trhov, kde investori zrazu mohli umiestňovať svoje akcie a stávali sa z nich vo veľmi krátkom čase milionári. Dot.com firmy boli typické tým, ţe predávali svoje výrobky hlavne alebo výhradne prostredníctvom internetu. Ich hodnota a kvalita stúpala v očiach investorov, a to nielen na finančných trhoch. Nie je preto zaráţajúce, ţe hodnoty akcií týchto spoločností vykazovali rapídne rasty. V danom období americké akciové trhy výrazne reagovali na nové internetové firmy a zlepšujúce sa prostredie po páde Berlínskeho múru (

23 Do roku 1997 hlavné indexy Nasdaq Composite a Nasdaq 100 postupne rástli avšak spojitosti týkajúce sa dot.com bubliny sa začali formovať aţ práve od roku Od daného roku začali americké indexy rapídne rásť z dôvodu rozmachu internetových akcií (viď graf 2), ktoré dosahovali stále nové a nové maximá. Na jar roku 2000 prestal DJIA kopírovať index Nasdaq 100, ktorý pokračoval v raste. Na akciových trhoch rástla volatilita a chýbala hotovosť, a to najmä novovznikajúcim internetovým spoločnostiam. Tieto nedostatky sa snaţili vykrývať prostredníctvom IPO (prvotné uvedenie akcie na burzu) predajom za stredné ceny, čo rapídne zvýšilo ceny týchto akcií, ale nie zisk pre investorov. Neskúsenosť firiem neustále vyţadujúcich nový kapitál sa začal premietať do neistoty a investori sa začali pomaly obracať smerom od týchto internetových akcií (Park, 2014, s. 274). Graf 2: Vývoj Nasdaq Composite v rokoch Zdroj: Macrotrends, 2016 Na trhu začalo volatilné obdobie vzostupov a pádov indexov, kde medzi 10. marcom marcom 2000 poklesol Nasdaq 100 aţ o 35%. Pády však pokračovali aj naďalej aţ do roku 2001, kedy mnoho internetových akcií bolo poloţených a mnoho z nich skrachovalo. Investori začali vo veľkom predávať akcie vo veľkom, pretoţe ceny niektorých akcií klesli z hodnoty 3500 USD za kus aţ na 4 USD za kus. Táto panika podnietila FED na zníţenie úrokových sadzieb. Po prasknutí internetovej bubliny sa trh ocitol v problémoch a to hlavne: 29

24 v oblasti alokovania zdrojov trhy v tom období strácali na likvidite, pretoţe ľudia sa prestali zaujímať o akcie a investovali do nízkorizikových aktív typu dlhopisy. V danom období bola istota a pocit bezpečnosti silnejšia ako vidina ziskov, strata dôvery - investori stratili dôveru vo finančný systém a obrátili pozornosť na zlato alebo nehnuteľnosti, čim sa začala budovať hypotekárna bublina. Trh prestal byť inovatívny a strácal kapitál na zabezpečovanie svojich základných funkcií, zosilnili sa hospodárske cykly - vysoké pády sú spojené s intervenciami vlád, ktoré umelo posilňujú a korigujú výsledky trhov. Tie však v čase krízy opäť vykazujú straty čo spôsobuje veľké denné výkyvy na akciových trhoch, ľudia sa ocitli v zlej finančnej situácií vplyvom zlých špekulačných rozhodnutí, nastal rast nezamestnanosti a HDP rapídne klesalo (Park, 2014, s. 276) Udalosti po prasknutí Dot-com bubliny do roku 2007 Prasknutie Dot-com bubliny spôsobilo krach mnohých firiem, čo si vyţadovalo radikálne zmeny. Kaţdý denný obchodník v rámci elektronického obchodovania musel mať na svojom účte minimálne USD, čím sa zabezpečila platobná schopnosť pri nákupoch a taktieţ boli obmedzené marketingové aktivity na trhoch, ktoré viedli k stratám. Poţiadavky na objem financií vyvolali pokusy o podvody, čo výrazne zasahovalo do likvidity trhu. Tie následne stanovili pravidlo o podpísaní príkazov CEO (výkonný riaditeľ) a prísnejšie poţiadavky na sledovanie výsledoviek a účtovníctva firiem celkom ( ). V čase keď sa snaţila ekonomika postaviť na nohy sa mestá v USA stali terčom útokov Trhy zareagovali extrémnym chaosom a panikou, pričom NYSE bolo zatvorené naposledy od roku 1933, a to aţ do Burza NYSE v daný deň zaevidovala najvyšší jednodňový prepad v histórií o 684 bodov (7,1%), index DJ 30 poklesol o 1370 bodov (14%) a SP500 index poklesol o 11,6%. Najväčší postih pocítili akcie American Airlines (prepad o 39%) a United Airlines (prepad o 42%). Paralelne však americká ekonomika realizovala aktivity spojené so zníţením úrokových sadzieb prostredníctvom FEDu, a to z 6,5% aţ na 1,75% s cieľom podpory nových úverov pre firmy a obyvateľstvo (viď graf 3). V tomto období sa zvýšil objem spotrebiteľských a hypotekárnych úverov aj napriek nerastúcemu trendu príjmov obyvateľstva. Ţivot na dlh 30

25 sa opäť stal módnym trendom. Tieto pozitívne trendy sa preniesli aj do rastu HDP, ktorý medzi rokmi 2001 aţ 2005 vzrástol o 2,5% ( ) Graf 3: Pohyby americkej úrokovej miery v rokoch (v %) Zdroj: Tradingeconomics, 2012 Obdobie do roku 2005 moţno charakterizovať ako obdobím lacných peňazí, kde vláda so snahou podporiť úverové stimuly obyvateľstva nesledovala bonitu klientov, ale iba svoje zisky. Ľudia bez dostatočného príjmového zázemia si brali hypotéky pri fixných a variabilných sadzbách. Pri variabilných (výhodnejších) sadzbách ľudia uvaţovali iba s nízkymi sadzbami, ktoré však mohli zmenami narásť, čo by bolo pre nich likvidačné. Podobný optimizmus sa niesol aj finančnými trhmi. V roku 2005 sa v rámci indexu SP500 darilo najviac energetickému, telekomunikačnému a úţitkovému (utility) sektoru, v rámci ktorých spoločnosti medziročne vzrástli o 28,8%, 19,6%, resp. 16%. Naproti tomu sektory ako zdravotná starostlivosť a IT technológie klesali aj napriek tomu, ţe spoločnosti ako Google alebo Apple výrazne rástli ( ). 31

26 Graf 4: Vývoj akciového indexu SP500 a Nasdaq Composite v rokoch Zdroj: Investing.com, 2015 V roku 2005 sa začali ozývať hlasy, ktoré predikovali prasknutie bubliny podobnej tej z roku Aj napriek tomu však v rokoch 2002 aţ do polovice roku 2007 akciové trhy vykazovali býčie nálady, a to aj napriek tomu, ţe pozvoľné zvyšovanie úrokových sadzieb po roku 2004 prinútilo obyvateľstvo prehodnocovať svoje výdaje. Zniţoval sa objem prostriedkov tak na dennú spotrebu, ako aj na investície na finančných trhoch. Avšak silnejúce hlasy investorov poukazujúce na moţný príchod hypotekárnej krízy, ignorovanie nebonitných klientov bankami, slabá reakcia vlády a ratingových agentúr dávali poznať, ţe svetovú ekonomiku čaká pád, avšak nikto nevedel predpovedať kedy Udalosti vplývajúce na akciové trhy a ekonomiku od roku 2007 Rok 2007 bol charakteristický poklesom záujmu o nákup nehnuteľností a schopností splácania hypoték. Tento stav bol spôsobený jednak nerozváţnym konaním obyvateľstva v oblasti kúpy nehnuteľností (cez subprime hypotéky pre ľudí s nízkou bonitou), ale aj konaním finančných inštitúcií. Tie prostredníctvom dlhopisov, obsahujúcich tisícky rôznych hypoték, poskytovali nebonitným klientom, fondom a finančným domom hypotéky bez overovania bonity. Tieto dlhopisy však boli následne zahrnuté spolu so swapmi, opciami, či poistkami do zloţitých nástrojov. Slabá prehľadnosť týchto inštrumentov spôsobila to, ţe investori sa viac menej zaujímali iba o lákavé výnosy 32

27 a nie o reálnu štruktúru portfólia. Ich názory ţiaľ podporovali aj ratingové agentúry, ktoré týmto nástrojom prideľovali rating AAA ( ). Medzi primárne príčiny, ktoré vyvolali vznik hypotekárnej a následne finančnej krízy patrí: sekuritizácia jedna z hlavných príčin krízy transformácia majetku do likvidnej formy (CP, peniaze). Inak povedané, hypotéky sa balili do produktov a predávali sa ako cenné papiere na finančných trhoch, lacné peniaze, ktoré vyvolali rast inflácie, výrazný rast hypotekárnej delikvencie spôsobenej rastom úrokových sadzieb, čo sa následne prenieslo aj na predaj hypoték, uvoľnená menová politika USA, politické stimulovanie mentality stať sa bohatým, finančné inovácie s produktmi, ktoré neboli overené a vyskúšané, psychologické príčiny chamtivosť, ľahostajnosť, arogancia, rast nezaloţený na reálnom vývoji podkladového aktíva (Jelínek, 2013, s. 97) Kľúčové udalosti začiatku finančnej krízy v USA Krízu moţno celkovo rozdeliť na päť základných fáz: jún 2007 marec 2008 kríza hypotekárneho trhu, rast objemu nesplatených hypoúverov Fennie Mae a Freddie Mac, ktoré poskytovali špecializované hypotéky pre chudobnejšie obyvateľstvo, strach zo vzniknutej realitnej bubliny prinútilo banku Bear Stearns investovať 1,5 mld. USD do svojich hedgových fondov na krytie strát z hypoték, august 2007 investičná banka BNP Paribas zmrazila svoje tri hlavné fondy kvôli rizikám spojenými s vydávaním hypoték, pokračuje stagnácia trhu s hypotékami, ktorý zaznamenal najväčší pokles za 100 rokov, marec 2008 september 2008 zlyhanie bánk v dôsledku likvidity, september 2008 krach Lehman Brothers, štát intervenuje do Fannie Mae a Freddie Mac, ktorých cieľom bolo garantovať tisícky hypoték. Lehman Brothers oznámila investorom, ţe za kaţdý investovaný dolár získajú 97 centov. Spôsobilo to mnoho ţiadostí o odkup. Kríza Lehman Brothers sa dotkla i firiem ako Goldman Sachs, či JP Morgan Chase. Skrachovali banky Washington Mutual a Wachovia. 33

28 október 2008 marec 2009 reakcie trhov na krízu USA a vo svete. Vydanie správy Komisie pre cenné papiere a burzy (SEC) o zákaze krátkeho predaja s cieľom stabilizovať trhy zvýšila index DJIA o 456 bodov. To bola kľúčová správa pre americké akciové trhy, ktoré sa po troch týţdňoch turbolentných výkyvov čiastočne stabilizovali, finančná výpomoc realizovaná pomocou odkupu toxických aktív prostredníctvom Troubled Asset Relief Program (TAPR) vo výške 1 trilión USD spôsobila prepad DJIA o 410 bodov, marec čiastočný optimizmus, príchod dlhovej krízy v Európe ( ) Kvantitatívne uvoľňovanie a jeho vplyv na finančné trhy Veľký dopad na americké akciové trhy v USA malo kvantitatívne uvoľňovanie (ďalej len QE) realizované v štyroch vlnách. Jeho cieľom bolo podporiť finančné trhy po vypuknutí paniky na hypotekárnych a kapitálových trhoch. Prvá vlna kvantitatívneho uvoľňovania QE1 trvala rok do marca 2010, kde FED nákupmi mal za cieľ zachrániť viaceré banky pred krachom. FED realizoval odkup MBS a dlhopisov hypotekárnych agentúr za hotovosť, ktorú však banky následne netransformovali na trh (ako FED predpokladal). To prinútilo FED realizovať QE s cieľom zabránenia poklesu jeho bilancie. Druhé QE realizované koncom roka 2010 malo za cieľ naštartovať spotrebu a ekonomický rast domácností a investorov s očakávaným rastom cien dlhopisov, ktorý mal podporiť záujem o investovanie na trhoch. Úverová aktivita sa naštartovala operáciou Twist (výmena CP s dobou splatnosti 6 mesiacov aţ 30 rokov za krátkodobé CP). V septembri 2012 bolo spustené tretie QE (nakupovanie MBS od federálnych bánk) s cieľom rastu zamestnanosti, podpory úverov a devalvácie meny s realizovaním expanzívnej fiškálnej politiky na podporu ekonomického rastu ( ). 34

29 Graf 5: Vplyv kvantitatívneho uvoľňovania na Index S&P 500 Zdroj: Dentistelasertek.com, 2014 Ako uţ bolo spomenuté, QE malo za cieľ podporovať akciové trhy v čase paniky. Tie reagovali na vzniknutú situáciu výrazným poklesom hlavných akciových indexov (S&P 500, DJIA, Nasdaq Composite) uţ v roku 2007 po skrachovaní hedgových fondov. Druhá silná vlna tlaku na akciové trhy bola realizovaná po páde Lehman Brothers (praskla hypotekárna bublina) kedy S&P 500 stratil medziročne aţ 50% svojej hodnoty. Strach a neistota vyvolali nezáujem o kúpu akcií (zniţovala sa likvidita trhov), avšak prvé QE podporilo bankovú dôveru u investorov. Ďalšie fázy QE však neboli také úspešné, pretoţe situácia na akciových trhoch sa výrazne nemenila. Dolár oslaboval, platby sa v bilancií prejavovali oneskorene a celkový efekt QE je účinný hlavne pri jeho prvej aplikácií. Ako vidno z grafu 5, QE malo na vývoj S&P 500 značný vplyv a tieţ platí, ţe najţelanejší efekt bol dosiahnutý práve pri prvej aplikácií QE na trhy. V časoch kedy QE nebolo aplikované však akciový trh opäť klesal. Aj naproti tomu dosiahol S&P 500 nárast aţ o viac ako 1000 bodov medzi rokmi 2009 aţ 2014 ( ). 35

30 2.2.3 Akciové trhy v čase krízy Akciové trhy v USA sú rozdelené na sektory. Medzi najzasiahnutejšie sektory po páde Lehman Brothers v roku 2008 patrili IT (DHL Express), farmaceutický (Pfizer) výrobný (Alcoa) a telekomunikačný sektor (AT&T). Netreba však zabúdať ani na automobilový priemysel, ktorý v roku 2008 zaţíval najkritickejšie obdobie svojej existencie, kedy sa evidoval medziročný pokles predaja automobilov o 40% (oproti roku 2007). Z amerických automobiliek utrpel najviac General Motors, ktorého predaje klesli na polovicu a v júni roku 2009 dokonca vyhlásil krach. Akciové indexy obsahujú často podobné akcie, preto sú ich krivky dosť podobne (Gup, 2014, s. 42). Čo sa týka akciových indexov tie sa vyvíjali nasledovne: DJIA: evidovaný najväčší prepad od roku 2001 o 415 bodov, - júl 2007 dosiahnutý najvyšší nárast od roku 1999 nad bodov, najvyššia hodnota v dejinách indexu bodov, dosahuje index najvyššie hodnoty od začiatku Veľkej depresie, a to vplyvom prenášanie rizika hypotekárnych úverov na finančné trhy (752 bodov), bol evidovaný najväčší denný pokles DJIA v histórií, a to o 774 bodov (6.89%), čo bola najväčšia strata od roku 1931, - február 2008 nastáva extrémne podhodnotenie akciové trhu a to aţ o polovicu oproti beţnému stavu, DJIA zatvorili prvýkrát pod hodnotou bodov od roku 2004) - marec 2009 dosiahnutie kritickej spodnej hranice indexu pod 7000 bodov (6547 bodov), najniţšej od 1997, - nasledujúce obdobie bolo typické veľkými výkyvmi v dôsledku kvantitatívneho uvoľňovania a optimizmoch na trhu ( ). S&P 500: - podobný vývoj ako DJIA evidoval aj S&P 500, pričom prasknutie realitnej bubliny spôsobilo na 9 mesiacov pokles indexu korigovaný QE. - pád Lehman Brothers spôsobil pokles o 58% voči najvyšším hodnotám dosiahnutých v čase expanzie indexu v roku Podobne bol evidovaný najvyšší prepad od Veľkej depresie, - obdobie po roku 2009 bolo typické postupnými rastmi indexu, a to z hodnoty 700 bodov v apríli 2009 aţ po hodnotu 1200 bodov v októbri

31 3. ANALÝZA VÝVOJA AKCIOVÝCH TRHOV V USA PRED, POČAS A PO KRÍZE Hlavným cieľom analytickej časti je sledovanie vývoja akciových trhov v USA, a to pred, počas a po krízovom období. Sledovaným časovým obdobím sú roky 2000 aţ Primárnym zdrojom posudzovania výkonnosti akciového trhu je benchmarkový index Standards and poor 500 (ďalej len S&P 500). Index obsahuje 500 vybraných akcií kótovaných na burze New York Stock Exchange (ďalej len NYSE), pričom štruktúra firiem sa v čase menila. Akcie v indexe S&P 500 sú rozdelené do sektorov podľa ich typických znakov, pričom sektory sú hlavným predmetov skúmania bakalárskej práce. Pre potreby vypracovania daných výsledkov boli využité mesačné údaje akciového indexu S&P 500, stiahnuté z finančného terminálu Bloomberg. 3.1 Analýza sektorov v rámci indexu S&P 500 Akciový index S&P 500, sa podobne ako niektoré iné indexy, skladá zo sektorov. V časoch expanzie a recesie sa jednotlivé sektory správajú rôzne podľa toho, či silno alebo slabo korelujú s akciovým trhom a indexom. Na základe daného kritéria moţno sektory indexu S&P 500 rozdeliť na: cyklické sektory - spotrebný sektor, energetický sektory, priemyselný sektor, materiály, technologický sektor, finančný sektor, necyklické sektory sektor spotrebných tovarov, zdravotnícky sektor, telekomunikačný sektor a úţitkový sektor. Kým defenzívne (necyklické) sektory poskytujú stabilné príjmy, či tovary a sluţby obyvateľstvu nezávisle od ekonomických cyklov, cyklické sektory a ich výnosnosť závisí vo veľkej miere od výkonnosti finančných trhov. Dôleţitým faktom vo vzťahu akcií, sektorov a indexu S&P 500 je, ţe existujú medzi nimi korelačné vzťahy. Väčšina akcií, ale i sektorov samotných, vo vysokej miere koreluje (vzájomná závislosť) s ich sektorom. Tabuľka 1 sleduje priemernú koreláciu akcií, priemyselných odvetví a sektorov za posledných 20 rokov (hodnota korelácie 1 = silná korelácia, hodnota korelácie 0 = nulová korelácia, hodnota korelácie -1 = negatívna korelácia) ( ).. 37

32 Tabuľka 1: Priemerná korelácia akcií, priem. odvetví a S&P500 v rokoch S&P500 sektory Korelácia akcia/sektor Korelácia priemyselné odvetvia/sektor Korelácia sektor/ S&P500 Spotrebný sektor Spotrebné tovary Energie Financie Zdravotníctvo Priemysel Informačné tech Materiály Telekomunikácie Úžitkový sektor Zdroj: Správa Janney ISG z roku 2015, 2015 Z výsledkov tabuľky vidno, ţe priemerná korelácia odvetví v rámci indexu S&P500 bola v rokoch na úrovni 0,80. Hodnota korelácie na tejto úrovni je povaţovaná za silnú koreláciu. Najvyššiu koreláciu s daným indexom zaznamenali sektory energie, priemysel, materiály, úţitkový sektor a financie. Akcie daných sektorov indikujú ich silnú previazanosť na markoekonomické faktory a menej na faktory vyplývajúce z výsledkov firiem. Z tohto pohľadu sa zdá výhodné investovať do ETF týchto sektorov, kde sa výrazne obmedzuje firemné riziko. Relatívne nízky korelačný koeficient vidno v rámci spotrebného sektora, zdravotníctva a informačných technológií. Tieto sektory sú výraznejšie ovplyvňované firemnými výsledkami v rámci akcií. Príkladom je patentovanie nového lieku a jeho predaj, ktorý zvyšuje hodnotu akcií a výsledkov firmy. V rámci konkrétnych výsledkov moţno povedať, ţe najniţšiu priemernú koreláciu akcií voči svojmu sektoru v spomínanom období rokov dosiahli akcie zdravotníctva (0.60), naopak najvyššiu priemernú koreláciu akcií voči svojmu sektoru v sledovanom období dosiahli akcie telekomunikačného sektora (0.90). Najniţšiu priemernú koreláciu priemyselného odvetvia voči sektoru dosiahli akcie informačných technológií (0.72), najvyššiu priemernú koreláciu priemyselného odvetvia voči sektoru dosiahol sektor priemyslu a materiálov (0.87). Najniţšiu priemernú koreláciu sektoru a indexu S&P 500 dosiahol úţitkový sektor 38

33 (0.51), najvyššiu priemernú koreláciu sektoru a indexu S&P 500 dosiahol sektor priemyslu (0.93) ( ). Na výkonnosť sektorov a ich návratnosti výrazne vplývajú aj úrokové miery. V priestore USA o úrokových mierach rozhoduje Federálny rezervný systém (ďalej len FED). Výkyvy v ekonomike a nastavovanie úrokových mier vplývajú na ekonomickú aktivitu krajiny reštriktívne alebo akomodačne, pričom treba sledovať, či dané úrokové sadzby (ďalej len ÚS) rastú alebo klesajú. Tabuľka 2 sleduje výkonnosť sektorov indexu S&P 500 v období rokov Tabuľka 2: Návratnosť sektorov S&P 500 vzhľadom na celkový výkon Index Returns za obdobie rokov (v %) S&P 500 sektory Akomodačný vplyv a znižovanie ÚS Akomodačný vplyv a zvyšovanie ÚS Reštriktívny vplyv a znižovanie ÚS Reštriktívny vplyv a zvyšovanie ÚS Spotrebný sektor Energie Priemysel Materiály Financie Technológie Spotrebné tovary Zdravotníctvo Telekomunikácie Úžitkový sektor Zdroj: Správa Janney ISG z roku 2015, 2015 Akomodačné úverové prostredie vplýva veľmi priaznivo na posilňovanie ekonomickej aktivity vzhľadom na akcie. Týka sa to prevaţne akcií v rámci cyklických sektorov, naopak akcie v defenzívnych sektoroch reagujú na tento stav negatívne. Dôvodom je, ţe akcie v defenzívnych sektoroch majú tendenciu sa vyvíjať ziskovo v čase reštriktívnych úverových podmienok. Od začiatku krízy v roku 2007 sa ekonomika USA nachádzala práve akomodačnej fáze. 39

34 3.2 Vývoj akciového trhu v USA v predkrízovom období Predkrízovým obdobím chápeme obdobie od do , ale pre pochopenie celkového vývoja akciového trhu je dôleţité sledovať uţ udalosti od prasknutia Dot-com bubliny v roku 2000, s dôrazom hlavne na cyklické sektory, reagujúce silno na zmeny na akciových trhoch. Cyklické sektory a ich vývoj je naznačený na grafe 6. Medzi necyklické sektory zaraďujeme spotrebné tovary, zdravotníctvo, telekomunikácie a úţitkový sektor. Graf 6: Cyklické sektory v predkrízovom období sledované voči indexu S&P 500 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z finančného terminálu Bloomberg, 2015 Je známe, ţe prepad roku 2000 bol spôsobený primárne internetovými firmami, čo sa výraznejšie prejavilo na výkyvoch technologického sektora. Technologický sektor má v rámci indexu S&P 500 veľkú váhu, pričom krivka výkonnosti sektora často kopíruje výsledky indexu (vysoký korelačný vzťah). Kritický zlom nastal , kedy bol evidovaný pokles indexu S&P 500 aţ o 4%. Spoločnosti ako Webvan, Pets.com alebo Boo.com úplne skrachovali. Iné spoločnosti ako Apple (-7%), Amazon (-5,5%), IBM (- 3%), či Oracle (-4,2%) výrazne stratili. 40

35 Graf 7: Porovnanie výkonnosti technologického sektora a sektora spotrebných tovarov v predkrízovom období v rokoch (v bodoch) Informačné technológie Spotrebné tovary Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z finančného terminálu Bloomberg, 2015 Zaujímavosťou je, ţe aj napriek 50% strate hodnoty indexu S&P 500 v rokoch , jednotlivé akcie v rámci indexu vykazovali stabilnejší a lineárnejší priebeh (viď graf 6). Spotrebný sektor v rokoch vykazoval najstabilnejšie výsledky a moţno ho dokonca povaţovať za najmenej rizikový sektor, pričom v sledovanom období vykazoval dynamický rast. V čase keď technologický sektor začal vykazovať straty, sa paradoxne sektoru spotrebného tovaru začalo viac dariť. Od spomínaného dátumu aţ do decembra roku 2002 zaevidoval daný sektor nárast 26%, kým technologický sektor evidoval pokles pribliţne 80%. Beta ukazovateľ 1 daného sektora (-0,008) a korelácia (-0.013) s indexom S&P 500 boli v danom období negatívne, t.j. vyvíjali sa iným spôsobom ako index S&P 500. Za celé sledované obdobie rokov bola korelácia sektora spotrebných tovarov a indexu S&P 500 na úrovni -0,37 a úroveň ukazovateľa Beta bola na úrovni Je dôleţité si uvedomiť, ţe technologický sektor aj sektor spotrebných tovarov sú súčasťou jedného celku, sú tieto hodnoty značne rozdielne. 1 Beta ukazovateľ meria citlivosť aktíva na výkonnosť benchmarku. Pohyb benchmarku smerom nahor alebo nadol vyvolá betanásobok pohybu aktíva rovnakým smerom. Ak je beta vyššia ako 1, aktívum má teda vyššiu dynamiku ako benchmark. Ak je beta 1, aktívum sa pohybuje rovnako dynamicky ako benchmark. Ak je beta menšia ako 1, dynamika pohybu aktíva je menšia ako dynamika benchmarku. Ak je beta záporná, pohybuje sa aktívum opačným smerom ako index. 41

36 Tabuľka 3: Výkonnosť sektorov S&P 500 v období rokov A 52.71% 2.02% -6.31% 46.62% 31.51% 29.09% 32.06% 32.43% B 34.28% 0.98% -7.68% 36.13% 24.29% 12.82% 22.24% 20.04% C 24.40% -7.02% % 34.78% 19.89% 4.88% 17.20% 15.77% D 15.03% -8.33% % 29.71% 18.00% 3.72% 16.88% 15.49% E 12.97% % % 27.92% 13.19% 2.23% 16.19% 11.62% F 5.16% % % 22.38% 13.18% 1.33% 15.72% 9.79% G % % % 21.06% 10.88% 0.41% 11.76% 8.44% H % % % 13.29% 8.18% 0.41% 11.00% 5.38% I % % % 9.23% 2.64% -7.40% 7.73% % J % % % 3.32% 1.73% -8.98% 5.84% % Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov finančného terminálu Bloomberg, 2016 (pozn. A- Úţitkový sektor, B- Zdravotníctvo, C-Financie, D-Spotrebné tovary, E-Energetika, F-Priemysel, G-Materiály, H-Spotrebný sektor, I-Telekomunikácie, J-Informačné technológie) Úžitkový sektor vykazoval v rokoch 2000, kladné medziročné prírastky, pričom v roku 2000 sa stal s 52,71%-ným medziročným rastom najvýkonnejším sektorom. V čase prasknutia dot.com bubliny sa však daný sektor prepadol v rokoch 2001 a 2002 na úplné dno s celkovou výkonnosťou -32,52%, resp. -33%. Okrem roku 2003, kedy bola hodnota beta blízko 1 (beta=0.95) sa daný ukazovateľ pohyboval v intervale hodnôt v rozmedzí Sektor zdravotníctva aj napriek tomu, ţe patrí medzi necyklické sektory, vykazoval v sledovanom období značné výkyvy. V roku 2000 patril k sektorom s najlepšou medziročnou výkonnosťou s prírastkom v hodnote 34.28% (beta=0.02). V rokoch 2001 (beta=0.19) a 2002 (beta=0.57) nastal prepad na úrovni 12.94%, resp %. V rokoch boli evidované medziročné rasty, ale aj napriek tomu dosahoval daný sektor v porovnaní s ostatnými sektormi jedny z najhorších výsledkov. Hodnota beta sa v sledovanom období pohybovala v intervale hodnôt Sektor Financie vykazoval čo do poradia v rámci sektorov niţšiu volatilitu ako predchádzajúce dva sektory. V roku 2000 dosiahol finančný sektor medziročný nárast o 24.4% (beta=0.14), pričom ďalšie dva roky boli evidované záporné medziročné 42

37 výsledky, a to % (beta=0.03), resp % (beta=0.06). Roky 2003 aţ 2006 priniesli oţivenie vo forme 27.92%-ného rastu (beta=-0.08), 3,72%-ného rastu (beta=0.18), resp %-ného rastu (beta=-0.17). Príchod hypotekárnej krízy (prasknutie realitnej bubliny) v roku 2007 spôsobil výrazný prepad finančného trhu, a to hlavne podsektora bánk. Daný sektor vykazoval v roku 2007 najhoršie výsledky spomedzi všetkých sektorov indexu, a to pri celkovom medziročnom poklese na úrovni 20.81% (beta=0.4). Sektor Spotrebné tovary evidoval v rámci sledovaného obdobia najvyšší medziročný rast hneď na začiatku sledovaného obdobia v roku 2000, a to vo výške 15.03% (beta=-0.14). Zaujímavosťou je, ţe aj napriek klesajúcim medziročným výsledkom (a aj záporným) sa udrţal medzi sektormi s najlepšou výkonnosťou. Vo všetkých rokoch daného obdobia, okrem rokov 2001 a 2002, boli evidované medziročné rasty, ktoré však patrili v medzisektorovom porovnaní medzi najniţšie. Hodnoty ukazovateľa beta boli v rokoch 2003, 2005 a 2006 nad úrovňou 1, v ostatných rokoch sa daný ukazovateľ pohyboval v rozmedzí intervalu 0,36-0,89. Sektor Energetiky dosahoval aţ na roky 2001 a 2002 vţdy rastúce medziročné rasty. Najlepšie výsledky boli evidované v rokoch , kedy sa sektor energetiky ocitol vţdy na prvom mieste (okrem roku 2006) v medzisektorovom porovnaní. Vzťah rizika sektoru voči celému trhu vyjadrený ukazovateľom beta bol v sledovanom období vţdy pod hodnotou 1, okrem rokov 2005 a 2006 (beta=1,33, resp. 1,34). Sektor Priemysel dosahoval v sledovanom období vysoké výkyvy hlavne na začiatku daného obdobia. Kým v rokoch 2001 a 2002 vykazoval medziročné poklesy v ostatných rokoch vykazoval medziročné rasty. Najlepší výsledok bol dosiahnutý v roku 2003, kedy bol evidovaný medziročný nárast o 29,71%. V danom roku bola jediný krát evidovaná hodnota beta ukazovateľa nad číslom 1 (beta=1.12). Sektor Materiály evidoval podobné výsledky ako sektor priemysel, pričom medziročný pokles bol dosiahnutý iba v roku 2002, ale aj v danom roku sa v medzisektorovom porovnaní ocitol daný sektor na druhom mieste. Podobne najlepším medziročným výsledkom bol výkon z roku 2003 (rast 34,78%). Hodnota beta ukazovateľa bola v kaţdom zo sledovaných rokov v intervale 0,77-0,93, ale v rokoch 2003 (beta=1,31), 2004 (beta=1,06), 2005 (beta=1,4) a 2006 (beta=1,44) bola hodnota ukazovateľa nad 1. Spotrebný sektor dosahoval v danom období veľké výkyvy. Kým v roku 2000 bol evidovaný medziročný pokles na úrovni 19,42% (podobne záporné hodnoty boli dosiahnuté aj v rokoch 2002 (-24,39%), 2005 (-7,4%) a 2007 (-14,3%)), v ostatných 43

38 rokoch boli evidované medziročné rasty, pričom v roku 2001 daný sektor patri k sektorom z najlepším výkonom. V kaţdom z rokov bola hodnota ukazovateľa beta pod úrovňou 1, pričom záporná hodnota bola dosiahnutá v roku 2000 (beta=-0,14). Sektor Telekomunikácie patril v sledovanom období medzi sektory s najhoršou výkonnosťou, a to hlavne v rokoch (výnimka rok 2005). Paradoxom je, ţe v roku 2006 sa stal sektor najvýkonnejším v rámci indexu (medziročný rast 32,06%). Iba v rokoch 2001 a 2002 dosiahol ukazovateľ beta hodnotu nad 1, a to 1,84, resp. 1,52. Z daných výsledkov vyplýva, ţe výsledky IT sektora dosiahli v sledovanom období rokov jedny z najhorších výsledkov spomedzi všetkých sektorov. Vplyvom prasknutia dot-com bubliny sa v roku 2000 IT sektor objavil na posledných priečkach výkonnosti sektorov s medziročnou stratou 40.87% (beta=1.62), resp. so stratou % v roku 2001 (beta=2.33), či so stratou 37.6% v roku 2002 (beta=1.83). Výrazné zlepšenie nastalo v roku 2003, kedy bol evidovaný medziročný nárast o 46.62% (beta=0.83) vzhľadom na zlepšujúce sa prostredie IT sektora a obnovenie dôvery investorov technológie. Tempo rastu IT sektora v roku 2004 nevedelo nadviazať na úspechy roku 2003, avšak bol evidovaný kladný medziročný nárast o 2.64% (beta=1.62). Spomalenie tempa rastu sektora v rámci indexu pokračovalo aj v roku 2005, bol evidovaný medziročný rast o 0.41% (beta=1.58). Vyšší nárast (ako v posledných 2 rokoch) bol evidovaný v roku 2006 na úrovni 7.73% (beta=1.96), avšak v porovnaní s ostatnými sektormi v indexe dosiahol IT sektor najhoršie výsledky spolu so sektorom zdravotníctva. Medziročný rast pokračoval aj v roku 2007 na úrovni 15.49% (beta=1.10). 3.3 Vývoj akciového trhu v USA v krízovom období Časová dimenzia finančnej krízy je datovaná od októbra 2007 do marca Úvodom však treba povedať, ţe v časoch býčích trhov (pred krízou) všeobecne si málo investorov pripúšťa moţné pády. Typickým príkladom sú roky , kedy index S&P 500 stratil počas 22 mesiacov viac ako polovicu svojej hodnoty (celkovo 52,56% z úrovne 1,549 bodov na 735 bodov). Finančný sektor sa prepadol samozrejme najviac, pričom daná strata bola ťahaná americkými bankami. V čase prepadu indexu S&P 500 o 52%, poklesol výkon finančných inštitúcií o viac ako 80%, pričom od októbra 2007 do marca 2009 zaznamenal finančný sektor celkovo 17 stratových mesiacov z celkového počtu 22. Zaujímavosťou je, ţe najstabilnejšími akciami trhu boli akcie patriace firmám 44

39 predávajúcim spotrebný tovar. Ich hodnota sa od októbra 2007 do marca 2009 (ďalej len sledované obdobie) zníţila iba o 31% a počet stratových mesiacov iba bol 12 z 22. Výpovednejšiu hodnotu má ukazovateľ beta. Počas sledovaného obdobia dosiahla hodnota ukazovateľa beta (pre sektor spotrebného tovaru) úroveň 0,36. Teda pre rovnakej investícií do oboch sektorov by investor akceptoval o 177% vyššie riziko pri finančnom ako pri sektore spotrebného tovaru. Index S&P 500 obsahoval okrem sektoru spotrebný tovar aj iné sektory, ktoré boli pre investorov v čase krízy bezpečné. Graf 8: Porovnanie výkonnosti sektorov zdravotníctva, financií v krízovom období v rokoch (v %) spotrebných tovarov a 20.00% 15.00% 10.00% 5.00% 0.00% -5.00% % % % % % Zdravotníctvo Spotrebné tovary Financie Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z finančného terminálu Bloomberg, 2015 V sledovanom období sektor zdravotnej starostlivosti vykazoval stabilitu, kedy dosiahol iba 12 stratových mesiacov s celkovým poklesom o 36,9%. Najväčší jednomesačný pokles zaznamenal finančný sektor v januári roku 2009, kedy akcie zaznamenali prepad o 26.55%, pričom sektor zaknihoval maximálny prepad 12.84% a najstabilnejší sektor spotrebných tovarov poklesol v najhoršom mesiaci (október 2008) iba o 11%. Vo vzťahu k index S&P 500 sa viaţe zaujímavé zistenie pri zdanlivo vysoko korelujúcich sektoroch tovarov dlhodobej spotreby a sektora spotrebných tovarov. Počas sledovaného obdobia medvedieho trhu klesli akcie firiem v sektore tovarov dlhodobej spotreby o 56,24%, pričom najväčší jednomesačný prepad o veľkosti takmer 20% zaznamenal tento sektor v októbri

40 Tabuľka 4: Výkonnosť sektorov S&P 500 v krízovom období rokov A 32.43% % 61.66% B 20.04% % 48.58% C 15.77% % 41.28% D 15.49% % 20.89% E 11.62% % 19.71% F 9.79% % 17.23% G 8.44% % 14.92% H 5.38% % 13.79% I % % 11.93% J % % 8.94% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov finančného terminálu Bloomberg, 2016 (pozn. A- Zdravotníctvo, B-Informačné technológie, C-Materiály, D-Telekomunikácie, E- Úţitkový sektor, F-Spotrebné tovary, G-E nergetika, H-Financie, I-Spotrebný sektor, J-Priemysel) Ako uţ bolo spomenuté, uţ v roku 2007 boli zjavné prvé príznaky krízy, ktoré naplno vypukli v roku V roku 2007 sa najviac darilo sektoru zdravotníctva, ktorý uţ bol spomenutý v súvislosti tzv. bezpečného prístavu v čase krízy. Dobré výsledky (medziročné) dosiahli aj informačné technológie, ktoré boli sprevádzané novými a pokračujúcimi trendmi (vznik firmy Groupon, uvedenie nových iphone na trh a podobne). V kladných číslach sa ocitli viac menej všetky sektory okrem spotrebného sektora a sektora priemyslu. Posledne menovaný sa ocitol v problémoch preto, lebo pribliţne štvrtina celkového priemyslu USA je naviazaná na automobilový priemysel. Okrem toho, korelačný vzťah medzi súkromnou spotrebou a kúpou áut je najvyšší na svete práve v USA (korelácia = 0.7). Rapídnejšie sa táto korelácia prejavila v roku Na začiatku sledovaného obdobia v roku 2008 boli krízou ťahané všetky sektory indexu, pričom ani jeden nedosiahol medziročný rast. Najniţší medziročný pokles dosiahol sektor spotrebné tovary (-17,7%, beta=0,54) a sektor zdravotníctva (-24,52%, beta=0,69). Ako vidno v tabuľke 3, väčšina daných sektorov zaznamenala výrazný pokles, a to minimálne 30%. V konkrétnom vyjadrení to bol prepad úţitkového sektoru o 31.5% (beta=0,8), sektoru materiály o 33.59% (beta=1.13), spotrebný sektor o 34,68% 46

41 (beta=1.11), sektor energetika o 35,9% (beta=0,68), sektor materiály o 46,96% (beta=0,92). Jednoznačne najhoršiu výkonnosť dosiahol logicky finančný sektor, ťahaný nadol podsektorom bánk. Priemysel a informačné technológie sú veľmi prepojené (vzájomná korelácia na úrovni 0,86 v sledovanom období) a v sledovanom období patrili medzi sektory s najhoršou výkonnosťou. Recesia automobilového priemyslu začala uţ pred rokom 2008, kedy priemysel USA bojoval s vysokým úbytkom pracovných pozícií (rastúca nezamestnanosť). Príchod krízy ešte podporil rast týchto problémov a strach z ľudí investovať do akýchkoľvek komodít spôsobil prepad predajnosti automobilov (hlavne General motors a Chrysler) aţ o 40%. Tieto dva koncerny vyhlásili v daný rok bankrot, čo otriaslo finančným trhom podobne ako krach Lehnman Brothers. 3.4 Vývoj akciového trhu v USA v pokrízovom období Obdobie bezprostredne po kríze je datované od začiatku apríla roku 2009 pribliţne do začiatku decembra roku Pre potreby sledovania udalostí amerického finančného trhu je sledovaným období začiatok apríla roku 2009 aţ po koniec roku V rámci tohto časového rámca je dôleţité spomenúť aj vplyv dlhovej krízy, zapríčinenej poţiadavkami finančnej pomoci zo strany Medzinárodného menového fondu (ďalej len MMF) na podporu rastu a zamestnanosti svetovej ekonomiky. V máji roku 2010 sa MMF rozhodol poskytnúť pomoc Grécku na riešenie jeho dlhových problémov, čo vyvolalo tlak a nervozitu nielen na finančných trhoch, ale v rámci krajín vôbec. Nevýhodou svetového obchodu je to, ţe udalosti realizujúce sa na jednej strane sveta ovplyvnia ekonomiku na druhej strane sveta. A to sa presne udialo v USA. Problémy s bankami a dlhová kríza v Európe sa premietli do vývozných vzťahov medzi USA a Európou, čo spôsobilo devalvovanie meny. I keď neexistovali priame ohrozenia USA (ako v roku 2008 ) zo strany krízy v Európe, dané udalosti ovplyvnili dodávateľské vzťahy, ktoré sa následne premietli aj na akciové trhy v USA. Dlhová kríza sa negatívne prejavila na akciových trhoch v USA aj v auguste roku 2011, kedy dlh spôsobený Talianskom a Španielskom spôsobil prepad indexu S&P 500 ( ) o 80 bodov (6,7%). Výrazné poklesy boli evidované hlavne v rámci priemyselných firiem a ich akcií (celkový pokles 5,6%). 47

42 Tabuľka 5: Výkonnosť sektorov S&P 500 v pokrízovom období A 61,66% 25,70% 14,78% 26,31% 43,07% 29,04% B 48,58% 23,89% 10,50% 21,87% 41,50% 25,34% C 41,28% 19,86% 10,24% 15,18% 40,67% 20,11% D 20,89% 17,93% 4,38% 13,10% 35,58% 16,03% E 19,71% 12,31% 2,82% 12,53% 28,36% 15,17% F 17,23% 10,80% 1,27% 12,52% 26,14% 9,82% G 14,92% 10,73% 0,76% 12,21% 25,59% 9,68% H 13,79% 9,12% -2,91% 7,52% 25,12% 6,88% I 11,93% 0,89% -11,62% 2,28% 13,17% 3,00% J 8,94% 0,71% -18,37% -2,90% 11,54% -7,82% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov finančného terminálu Bloomberg, 2016 (pozn. A-Informačné technológie, B-Materiály, C-Spotrebné tovary, D-Priemysel, E- Zdravotníctvo, F- Financie, G-Spotrebný sektor, H-Energetika, I-Úţitkový sektor, J-Telekomunikácie) Výkonnosť sektorov v roku 2009 bola spomenutá uţ v rámci sledovania krízového obdobia. V roku 2010 dosiahli najvyššiu výkonnosť sektory spotrebné materiály (25,7%, beta=0,58), priemysel (23,89%, beta=1,15), nasledované sektorom materiálov (19,86%, beta=1,17) a podobne. Najhorší, i keď kladný, medziročný rast evidovali úţitkový sektor (0,89%, beta=0,47) a sektor zdravotníctva (0,71%, beta=0,55). Augustové udalosti roku 2011 (dlhové problémy Talianska, Grécka a Španielska sa prejavili na amerických akciových trhoch) ovplyvnili aj medziročné zmeny výkonov sektorov, pričom najlepšie výsledky dosiahol v danom roku úţitkový sektor (14,87%, beta=0,18), nasledovaný spotrebným sektorom (10,50%, beta=0,37), či sektorom zdravotníctva (10,24%, beta=0,56). Najhoršie výsledky dosiahol finančný sektor, vzhľadom na pretrvávajúcu dlhovú krízu (-18,37%, beta=-0,13) a sektor materiály (-11,62%, beta=1,46). V roku 2012 sa situácia otočila a najmenej výkonný sektor roku 2011 sa stal najvýkonnejším sektorom roku Finančný sektor sa pôsobením štátnych zásahov čiastočne zostavil a dosiahol medziročný rast na úrovni 26,31% (beta=0,31). Darilo sa tradične aj sektoru spotrebné tovary, ktorý dosiahol 21,87%-ný medziročný rast (beta=1,12), nasledovaný sektorom zdravotníctva s prírastkom 15,18% (beta=1,37). Najhoršie výsledky dosiahli úţitkový 48

43 sektor (-2,9%, beta=-0,04) a sektor energetiky (2,28%, beta=1,12). Štruktúra najvýkonnejších sektorov sa veľmi nezmenila ani v roku Najvýkonnejším sektorom sa stal sektor spotrebných tovarov (43,07%, beta=0,96), nasledovaný sektorom zdravotníctva (41,5%, beta=1,14), či priemyselným sektorom (40,67%, beta=0,95), ktorý sa po nepriaznivom roku 2011 opäť dostal medzi najvýkonnejšie sektory. Najhoršiu výkonnosť v danom roku dosahovali úţitkový sektor (13,17%, beta=0,87) alebo sektor telekomunikácie (11,54%, beta=0,46). Úţitkový sektor sa stal v roku 2014 (po dvoch rokoch z nízkymi alebo zápornými medziročnými rastami) opäť najvýkonnejším sektorom indexu (29,04%, beta=0,6), nasledovaný sektorom zdravotníctva (25,34%, beta=0,74), či spotrebným sektorom (20,11%, beta=1,8). Najmenej výkonnými sektormi roku 2014 boli sektor telekomunikácie (3%, beta=0,25) a sektor energetiky (-7,82%, beta=0,94). 3.5 Porovnanie výkonnosti sektorov indexu S&P 500 na základe vybraných ukazovateľov (Sharpe, VIX) v celom sledovanom období rokov Index S&P 500 je moţné chápať ako súbor akcií rozdelených podľa jednotlivých sektorov, ktoré môţu slúţiť ako akciové portfólio. Ukazovateľ Sharpe sa pouţíva na meranie výkonnosti fondov, pričom samotné číslo má význam iba v porovnaní s benchmarkom (v našom prípade to bude index S&P 500) pri akceptovaní bezrizikovej investície (10 ročný Treasury note bezrizikové aktívum). Sharpe, kritizovaný za svoje nezohľadňovanie asymetrického rizika, je niekedy nazývaný aj ako odmena za volatilitu a sleduje, či výnos portfólia korešponduje s podstúpeným rizikom investora. Čím vyšší je ukazovateľ Sharpe, tým lepšie. Hodnota na úrovni 1 je povaţovaná za dobrý výsledok, hodnota 2 značí veľmi dobrý výsledok a excelentné výsledky sú evidované na úrovni hodnôt 3 a vyššie. Záporná hodnota indikuje stav, kedy pri nenulovom riziku získame v rámci investície niţšiu návratnosť ako ponúka bezrizikové aktívum ( ). 49

44 Tabuľka 6a: Ukazovateľ Sharpe v rámci cyklických sektorov indexu S&P 500 v rokoch (v %) Rok S&P 10 yr 500 T-note F SS P E M IT ,27 0,0050 0,11-0,55 0,00 0,05-0,43-0, ,25 0,0042-0,29 0,01-0,11-0,28-0,02-0, ,41 0,0038-0,28-0,42-0,53-0,26-0,11-0, ,51 0,0033 0,41 0,51 0,45 0,29 0,43 0, ,18 0,0036 0,13 0,25 0,36 0,57 0,14-0, ,04 0,0036-0,01-0,24-0,11 0,29-0,02-0, ,41 0,0040 0,38 0,34 0,19 0,24 0,26 0, ,02 0,0039-0,55-0,51 0,16 0,50 0,34 0, ,68 0,0031-0,68-0,45-0,62-0,40-0,61-0, ,27 0,0027 0,14 0,34 0,16 0,14 0,36 0, ,16 0,0027 0,12 0,28 0,25 0,20 0,20 0, ,03 0,0023-0,26 0,05-0,05 0,04-0,13-0, ,31 0,0015 0,40 0,48 0,28 0,03 0,20 0, ,82 0,0020 0,70 1,10 0,86 0,53 0,53 0, ,43 0,0021 0,36 0,13 0,15-0,20 0,07 0,50 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov finančného terminálu Bloomberg, 2016 Z výsledkov cyklických sektorov vidno, ţe návratnosť investícií bola záporná tak v čase dot.com krízy, ako aj v čase hospodárskej krízy. Z toho vyplýva, ţe bezrizikové aktívum bolo v danom čase výhodnejšie vzhľadom na návratnosť investície, ako sledované portfólio (pri nenulovom riziku). Finančný sektor dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2013 na úrovni 0,70 (v danom roku dosiahol finančný sektor nadvýnos oproti bezrizikovému aktívu o 0,70% na 1% volatility, t.j. 0,70% získame ak akceptujeme 1% riziko volatility) a najhoršie výsledky v roku 2008 na úrovni V čase pred krízou 2 F-financie, Z-zdravotníctvo, SS-spotrebný sektor, P-priemysel, ST-spotrebné tovary, E-energetika, M- materiály, UZ-úţitkový sektor, T-telekomunikácie, IT-informačné technológie. Pre potreby mesašnej kalkulácie sa daná ročná sadzba prerátala na mesiace, t.j. ročná sadzba / 12 50

45 vykazoval sektor prevaţne horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval rovnaký, po kríze horší výkon ako benchmark. Spotrebný sektor dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2003 na úrovni 0,51 a najhoršie výsledky v roku 2000 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne lepšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval lepšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou lepšie výsledky ako benchmark Priemyselný sektor dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2013 na úrovni 0,86 a najhoršie výsledky v roku 2008 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor vţdy horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval horšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou lepšie výsledky ako benchmark. Energetický sektor dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2004 na úrovni 0,53 a najhoršie výsledky v roku 2008 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval horšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou horšie výsledky ako benchmark Materiálový sektor dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2013 na úrovni 0,53 a najhoršie výsledky v roku 2008 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval lepšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou horšie výsledky ako benchmark. Technologický sektor dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2013 na úrovni 0,72 a najhoršie výsledky v roku 2008 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval lepšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou horšie výsledky ako benchmark. 51

46 Tabuľka 6b: Ukazovateľ Sharpe v rámci necyklických sektorov indexu S&P 500 v rokoch Rok S&P yr T-note Z ST UZ T ,27 0,0050 0,38 0,09 0,40-0, ,25 0,0042-0,33-0,35-0,65-0, ,41 0,0038-0,51-0,22-0,45-0, ,51 0,0033 0,27 0,16 0,27 0, ,18 0,0036-0,09 0,06 0,54 0, ,04 0,0036 0,03-0,16 0,24-0, ,41 0,0040 0,04 0,42 0,35 0, ,02 0,0039 0,03 0,25 0,26 0, ,68 0,0031-0,45-0,42-0,59-0, ,27 0,0027 0,22 0,17 0,08 0, ,16 0,0027-0,03 0,18-0,03 0, ,03 0,0023 0,18 0,23 0,58-0, ,31 0,0015 0,41 0,22-0,13 0, ,82 0,0020 0,80 0,49 0,13 0, ,43 0,0021 0,61 0,26 0,43-0,11 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov finančného terminálu Bloomberg, 2016 Sektor zdravotníctva dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2013 na úrovni 0,80 a najhoršie výsledky v roku 2002 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval lepšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou lepšie výsledky ako benchmark. Sektor spotrebných tovarov dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2013 na úrovni 0,49 a najhoršie výsledky v roku 2008 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval lepšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou lepšie výsledky ako benchmark. 3 F-financie, Z-zdravotníctvo, SS-spotrebný sektor, P-priemysel, ST-spotrebné tovary, E-energetika, M- materiály, UZ-úţitkový sektor, T-telekomunikácie, IT-informačné technológie 52

47 Úţitkový sektor dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2004 na úrovni 0,54 a najhoršie výsledky v roku 2001 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne horšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval lepšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou lepšie výsledky ako benchmark. Sektor telekomunikácie dosahoval v sledovanom období najlepšie hodnoty ukazovateľa Sharpe v roku 2006 na úrovni 0,65 a najhoršie výsledky v roku 2000 na úrovni V čase pred krízou vykazoval sektor prevaţne lepšie výsledky ako benchmark S&P 500, v krízovom roku 2008 vykazoval lepšie výsledky ako benchmark, v pokrízovom období vykazoval väčšinou lepšie výsledky ako benchmark. V predkrízovom období dosiahol najvyššiu výkonnosť IT sektor, a to v roku 2003 (sharpe=0.76) a najniţšiu výkonnosť dosiahol úţitkový sektor v roku 2001 (-0.65). V krízovom roku 2008 dosiahol najlepšiu výkonnosť energetický sektor (-0.40) a najhoršiu výkonnosť finančný (rovnako ako benchmark na úrovni -0,68). V pokrízovom období dosiahol najvyššiu výkonnosť spotrebný sektor v roku 2013 (1.10) a najhoršiu výkonnosť dosiahol finančný sektor v roku 2011 (-0,26). VIX je ukazovateľ vyjadrujúci trhové očakávania volatility na nasledujúcich 30 dní pre index S&P 500. Daný index sa nazýva aj index strachu a je v negatívnej korelácie vzhľadom na index S&P 500 VIX rastie ak index padá. Aj keď je tento inštrument často vyuţívaný, nie je obchodným aktívom (je moţné ho obchodovať iba ako futures). Pomocou daného indexu je moţné študovať pohyby a vývoj S&P 500 v čase, pred, počas aj po kríze. Odhliadnúc od obdobia rokov po prasknutí dot.com bubliny sa budeme zaoberať predkrízovým období aţ od roku 2005 do marca roku Hlavným krízovým obdobím budeme chápať obdobie od marca 2008 do apríla Pokrízové obdobie je obdobie po 1. apríli roku Výkonnosť indexu S&P 500 v predkrízovom období bola pribliţne na úrovni hodnoty 1330, čo predstavuje pribliţne AV = 13,1% (AV je ročná volatilita násobená štandardnou odchýlkou denných výnosov). V krízovom období to bolo 1090 (AV= 43,12%) a v pokrízovom období to bolo 989 (AV=20,1%). Vzhľadom na výsledky je zaujímavé, ţe v čase krízy boli dosiahnuté lepšie hodnoty ako po kríze. Je to spôsobené širokým záberom analyzovaných dát. Keby boli sledované iba dva mesiace v okolí krachu Lehnman Brothers, dosiahla by sa hodnota indexu niekde na úrovni 820 bodov. 53

48 Priemerný výkon indexu VIX bol v čase krízy na úrovni 24.5 bodov, priemerný výkon VIX futures bol na úrovni 25.3 bodov a výkon 3-mesačného VIX indexu, tzv. VXV bol na úrovni V čase krízy sa však úroveň indexov zvýšila na 36.85, 34.70, resp V pokrízovom období boli hodnoty daných indexov na úrovni 32.16, 31.1, resp Ako vidno, výkony daných ukazovateľov sú v rámci sledovaných období viac menej podobne. Výkyvy indexu VIX sú vzhľadom na kratšie obdobie výraznejšie ako u VXV, čo je logické, pretoţe 90 dňové obdobie by mali mať vyššiu výpovednú hodnotu a malo by byť stabilnejšie (viď graf 9). Graf 9: Výkon indexov VIX, VXV a SPX v rokoch (v %) Zdroj: Google Finance, 2016 Vzťah týchto dvoch ukazovateľov spája vysoká úroveň korelácie, ktorá sa však v čase krízy menila. Kým pred krízou bola korelácia VIX a VXV na úrovni (štandardná odchýlka VIXu=0.05), v čase krízy to bolo (štandardná odchýlka VIXu=0.111) a po kríze dokonca (štandardná odchýlka VIXu=0.04). Okrem korelácie je dôleţité si všimnúť, ţe vo viac ako ¾ prípadov bol index VXV vyšší ako VIX, čo indikuje, ţe trh očakáva strednodobú trhovú volatilitu na vyššej úrovni ako krátkodobú volatilitu. Je dobré tieţ podotknúť, ţe priemerné hodnoty v krízových obdobiach boli o 47% (VIX), 36% (VIX Futures), resp. 41% (VXV) vyššie ako pred krízou. Avšak priemerné hodnoty ukazovateľov po kríze boli o 23% (VIX), 17% (VIX Futures), resp. 54