UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU POROVNANIE SLOVENSKÉHO BANKOVÉHO SEKTORA S VYBRANOU KRAJINOU EÚ MARTINA ALEXOVÁ

Transcription

1 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU POROVNANIE SLOVENSKÉHO BANKOVÉHO SEKTORA S VYBRANOU KRAJINOU EÚ MARTINA ALEXOVÁ 2008

2 Porovnanie slovenského bankového sektora s vybranou krajinou EÚ DIPLOMOVÁ PRÁCA Martina Alexová UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU KATEDRA EKONÓMIE A FINANCIÍ Odbor Manažment Špecializácia: Finančný manažment a finančné služby Vedúci záverečnej práce Ing. Zdenko Štefanides, M.S. BRATISLAVA 2008

3 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval/a samostatne a uviedol/la som všetku použitú literatúru. vlastnoručný podpis študenta

4 POĎAKOVANIE Ďakujem diplomovému vedúcemu za odborné rady, trpezlivosť a usmernenie pri písaní záverečnej práce.

5 ABSTRAKT ALEXOVÁ, Martina: Porovnanie slovenského bankového sektora s vybranou krajinou EÚ. [Diplomová práca] Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta managementu; Katedra ekonómie a financií. Vedúci: Ing. Zdenko Štefanides M.S._. Bratislava: UK, 2008, 104 s. Práca pojednáva o najdôležitejších oblastiach slovenského bankového sektora a stupňom jeho rozvoja v porovnaní s vybranou krajinou EÚ 12 - Portugalskom. Na základe zistených porovnaní sa slovenský bankový sektor začína približovať k európskym štandardom v oblasti štruktúry aktív. Z hľadiska likvidity je na oveľa vyššej úrovni ako Portugalsko. Úvery poskytnuté klientov sú v prevažnej miere kryté vkladmi na Slovensku, naopak v Portugalsku musia byť úvery kryté zahraničným kapitálom. V oblasti ziskovosti dosahuje vyššie hodnoty slovenský bankový sektor, avšak v efektivite meranej počtom prijatých vkladov a poskytnutých úverov na pobočku a zamestnanca zaostáva za Portugalskom a tým sa otvára priestor pre ďalší rozvoj v tejto oblasti. Slovenský bankový sektor sa začína uberať cestou trendov, ktoré prevládajú v Portugalsku (zároveň aj v EÚ) a to v postupnom zadlžovaní domácností a investovaní do alternatívnych foriem sporenia. Kľúčové slová: aktíva, poskytnuté úvery, prijaté vklady, likvidita, bezhotovostný styk, ziskovosť, kapitálová primeranosť, efektivita

6 ABSTRACT ALEXOVÁ, Martina: Comparison of Banking Sectors between Slovakia and Chosen EU Country. [Master Thesis] Comenius University in Bratislava. Faculty of Management; Department of Economy and Finance. Advisor: Ing. Zdenko Štefanides M.S._. Bratislava: UK, 2008, 104 s. Master thesis describes the most important areas of Slovak banking sector together with its development in comparison with chosen country from EU 12 Portugal. Based on the result of comparison, Slovak banking sector is approaching European standards in structure of asset. From the liquidity point of view banking sector is at higher level than Portugal s. Credit for customers is mostly insured by deposits from customers in Slovakia. On the contrary credit for customers is insured by foreign capital in Portugal. Regarding the profitability, Slovak banking sector reaches higher values however efficiency measured by number of credits and deposits by branch and employee is higher in Portugal, what indicates possibilities for future development in Slovakia. Slovak banking sector is converting to trends which predominate in Portugal (also in EU). These trends mainly include higher indebtedness of households and investments to alternative form of saving. Key words: assets, credit for customers, deposits from customers, liquidity, payment system, profitability, capital adequacy, efficiency

7 PREDHOVOR Táto práca vznikla zo záujmu zistiť, v akej pozícií sa nachádza slovenský bankový sektor v porovnaní so sektorom vybranej krajiny EU a na základe zistených poznatkov sa pokúsiť určiť budúci vývoj pre Slovensko. Bolo potrebné vybrať krajinu, ktorá má v súčasnosti relatívne dobré postavenie v rámci EÚ, ale pri svojom vstupe do európskeho spoločenstva sa nachádzala v podobnej situácii ako Slovensko v roku 2004 a ktorá svojou životnou úrovňou (meranou štandardom kúpnej sily) má najbližšie k Slovensku. Z týchto dôvodov bolo Portugalsko ideálnou voľbou. Aj ono pri svojom vstupe v roku 1984 nemalo priaznivú ekonomickú situáciu. Napriek tomu sa integrovalo veľmi dobre. Jeho životná úroveň je porovnateľná so životnou úrovňou na Slovensku. Na základe tejto podobnosti oboch krajín sa dajú porovnať vývoje bankových sektorov a dá sa predpovedať určité smerovanie vývoja bankového sektora na Slovensku. Táto práca teda môže pôsobiť ako jeden z podkladov pre strategické rozhodnutia v komerčných bankách. Údaje použité v tejto práci boli zozbierané z výročných správ centrálnych bánk oboch krajín a zo správ o vývoji finančného, respektíve bankového, sektora v danej krajine. Ďalšie údaje boli vyňaté z pravidelných štatistických výkazov národných bánk Slovenska a Portugalska a z publikácií Európskej centrálnej banky. Údaje boli ďalej spracovávané a výstupy vo forme grafov sú vlastným príspevkom. Poznatky popísané v teoretickej časti tejto práce boli spracované podľa poznámok z predmetu Bankovníctvo a z literatúry v zozname. Cenné rady a potrebné usmernenie pri písaní tejto práce poskytol môj diplomový vedúci Zdenko Štefanides. Vďaka nemu má diplomová práca práve takúto podobu. Martina Alexová

8 OBSAH ÚVOD 14 1 ŠTRUKTÚRA BANKOVÉHO SEKTORA Banka a spôsoby jej vykazovania Účtovné výkazy a účtovníctvo bánk Štruktúra majetku Bankové operácie Aktívne a pasívne operácie bánk Aktívne operácie bánk Pohľadávky voči klientom Ostatné aktívne operácie bánk Pasívne operácie bánk Záväzky prijaté od klientov Kapitálová štruktúra bánk Štruktúra výnosov Charakteristika jednotlivých položiek 36 2 MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ NA SLOVENSKU A V PORTUGALSKU 40 3 ANALÝZA BANKOVÉHO SEKTORA Aktíva slovenského a portugalského bankového sektora Štruktúra jednotlivých položiek bankovej súvahy Aktíva dominantných bánk Pasíva bankového sektora Štruktúra úverov klientom Finančné záväzky domácností Úvery dominantných bánk Štruktúra vkladov klientov Finančné aktíva domácností Vklady dominantných bánk Analýza likvidity súvahy bánk na Slovensku a v Portugalsku Komerčné rozdelenie bankového sektora Banky a pobočky bánk Bezhotovostný platobný systém Ziskovosť bankového sektora Ziskovosť dominantných bánk Kapitálová primeranosť Efektívnosť bankového sektora 96 ZÁVER 100 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 102

9 ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A TABULIEK OBRÁZOK 1 HDP na obyvateľa v roku 2007 (meraná PPS) v % v krajinách EU OBRÁZOK 2 Graf vývoja reálneho rastu HDP (v % ročne) 41 OBRÁZOK 3 Graf vývoja HDP na obyvateľa (v tis. euro) 42 OBRÁZOK 4 Graf vývoja HDP na štandard kúpnej sily (v %) 43 OBRÁZOK 5 Graf vývoja inflácie meraná HICP (v %) 43 OBRÁZOK 6 Graf vývoja nezamestnanosti (v %) 44 OBRÁZOK 7 Graf vývoja deficitu štátneho rozpočtu na HDP (v %) 45 OBRÁZOK 8 Graf vývoja dlhu verejných financií na HDP (v %) 45 OBRÁZOK 9 Graf zahraničného obchodu na HDP (v %) 46 OBRÁZOK 10 Graf vývoja eura voči slovenskej korune 47 OBRÁZOK 11 Graf pomeru aktív k HDP v EU 27 v roku 2007 (v %) 48 OBRÁZOK 12 Graf vývoja aktív bankového sektora na HDP (v %) 49 OBRÁZOK 13 Graf vývoja aktív (v mld. euro) 50 OBRÁZOK 14 Graf vývoja aktív na obyvateľa (v tis. euro) 50 OBRÁZOK 15 Graf pomerového vývoja aktív / a HDP / (v %) 51 OBRÁZOK 16 Graf štruktúry aktív (v %) 52 OBRÁZOK 17 Graf vývoja úverov klientov (v % z aktív) 53 OBRÁZOK 18 Graf vývoja úverov klientom na obyvateľa (v tis. euro) 53 OBRÁZOK 19 Graf vývoja investícií do cenných papierov (v % z aktív) 54 OBRÁZOK 20 Graf vývoja aktív troch najväčších bánk v (v mld. SKK) 54 OBRÁZOK 21 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v (v %) 54 OBRÁZOK 22 Graf vývoja aktív troch najväčších bánk v Portugalsku (v mld. euro) 55 OBRÁZOK 23 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v Portugalsku (v %) 55 OBRÁZOK 24 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v a v (v %) 56 OBRÁZOK 25 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v a (v %) 56 OBRÁZOK 26 Graf vývoja štruktúry záväzkov (v %) 58 OBRÁZOK 27 Graf vývoja úverového portfólia na celkové úvery na Slovensku (v %) 59 OBRÁZOK 28 Graf vývoja úverového portfólia na celkové úvery v Portugalsku (v %) 60 OBRÁZOK 29 Graf vývoja štruktúry úverov (v %) 61 OBRÁZOK 30 Graf vývoja retailových úverov na celkových úveroch (v %) 61 OBRÁZOK 31 Graf vývoja finančných záväzkov domácností na Slovensku (v %) 62

10 OBRÁZOK 32 Graf vývoja finančných záväzkov domácností v Portugalsku (v %) 63 OBRÁZOK 33 Graf vývoja úverov na obyvateľa a retailových úverov na obyvateľa k HDP na Slovensku k Portugalsku (v %) 64 OBRÁZOK 34 Graf vývoja úverov troch najväčších bánk v (v mld. SKK) 64 OBRÁZOK 35 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v (v %) 64 OBRÁZOK 36 Graf vývoja úverov troch najväčších bánk v (v mld. euro) 65 OBRÁZOK 37 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v (v %) 65 OBRÁZOK 38 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v a (v %) 66 OBRÁZOK 39 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v a (v %) 66 OBRÁZOK 40 Graf vývoja vkladov na celkových záväzkoch (v %) 67 OBRÁZOK 41 Graf vývoja portfólia vkladov na celkové vklady na Slovensku (v %) 68 OBRÁZOK 42 Graf vývoja portfólia vkladov na celkové vklady v Portugalsku (v %) 68 OBRÁZOK 43 Graf vývoja štruktúry klientskych vkladov (v %) 69 OBRÁZOK 44 Graf vývoja finančných aktív domácností na Slovensku (v %) 70 OBRÁZOK 45 Graf vývoja finančných aktív domácností v Portugalsku (v %) 71 OBRÁZOK 46 Graf vývoja vkladov na obyvateľa a retailových vkladov na obyvateľa k HDP na Slovensku k Portugalsku (v %) 71 OBRÁZOK 47 Graf vývoja vkladov troch najväčších bánk v (v mld. SKK) 72 OBRÁZOK 48 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v (v %) 72 OBRÁZOK 49 Graf vývoja úverov troch najväčších bánk v (v mld. euro) 73 OBRÁZOK 50 Graf vývoja podielu na trhu troch najväčších bánk v (v %) 73 OBRÁZOK 51 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v a (v %) 73 OBRÁZOK 52 Graf vývoja trhového podielu najväčších bánk v a (v %) 73 OBRÁZOK 53 Graf vývoja loan to deposit ratio (v %) 74 OBRÁZOK 54 Graf vývoja rozdielu vkladov a úverov (v mld. euro) 74 OBRÁZOK 55 Graf počtu bánk 76 OBRÁZOK 56 Graf počtu obyvateľov na banku (v tis.) 76 OBRÁZOK 57 Graf počtu pobočiek (v tis.) 77 OBRÁZOK 58 Graf počtu obyvateľov na pobočku (v tis.) 77 OBRÁZOK 59 Graf počtu zamestnancov (v tis.) 78 OBRÁZOK 60 Graf počtu zamestnancov na pobočku 78 OBRÁZOK 61 Graf počtu bankomatov (v tis.) 80 OBRÁZOK 62 Graf počtu obyvateľov na bankomat (v tis.) 80

11 OBRÁZOK 63 Graf počtu transakcií na obyvateľa 80 OBRÁZOK 64 Graf hodnoty transakcií na obyvateľa (v tis. euro) 80 OBRÁZOK 65 Graf počtu POS terminálov (v tis.) 81 OBRÁZOK 66 Graf počtu obyvateľov na POS terminál (v tis.) 81 OBRÁZOK 67 Graf počtu POS transakcií na obyvateľa 82 OBRÁZOK 68 Graf hodnoty POS transakcií na obyvateľa (v tis. euro) 82 OBRÁZOK 69 Graf vývoja počtu platobných kariet (v mil. kusoch) 83 OBRÁZOK 70 Graf počtu platobných kariet na obyvateľa 83 OBRÁZOK 71 Graf počtu debetných kariet (v mil. kusoch) 83 OBRÁZOK 72 Graf počtu debetných kariet na obyvateľa 83 OBRÁZOK 73 Graf počtu kreditných kariet (v mil. kusoch) 84 OBRÁZOK 74 Graf počtu kreditných kariet na obyvateľa 84 OBRÁZOK 75 Graf priemerných pomerových ukazovateľov rozloženia bankového sektora na Slovensku k bankovému sektoru v Portugalsku (v %) 85 OBRÁZOK 76 Graf vývoja prevádzkových nákladov na aktíva (v %) 87 OBRÁZOK 77 Graf vývoja prevádzkových výnosov na aktíva (v %) 87 OBRÁZOK 78 Graf vývoja prevádzkového zisku na aktíva (v %) 88 OBRÁZOK 79 Graf vývoja prevádzkových výnosov na aktíva na zamestnanca (v %) 89 OBRÁZOK 80 Graf vývoja prevádzkového zisku na aktíva na zamestnanca (v %) 89 OBRÁZOK 81 Graf štruktúry prevádzkových výnosov (v %) 90 OBRÁZOK 82 Graf čistých úrokových výnosov na prevádzkové výnosy (v %) 91 OBRÁZOK 83 Graf čistých výnosov z poplatkov a provízií na prevádzkové výnosy (v %) 91 OBRÁZOK 84 Graf vývoja čistého zisku na aktíva (v %) 91 OBRÁZOK 85 Graf čistého zisku na aktíva na zamestnanca (v %) 91 OBRÁZOK 86 Graf trhového podielu čistého zisku troch najväčších bánk na čistom zisku sektora (v %) 92 OBRÁZOK 87 Graf vývoja návratnosti čistého zisku na aktíva (v %) 94 OBRÁZOK 88 Graf vývoja návratnosti čistého zisku na vlastnom kapitáli (v %) 94 OBRÁZOK 89 Graf čistého úrokového rozpätia (v %) 95 OBRÁZOK 90 Graf vývoja kapitálu na aktíva (v mld. euro) 96

12 OBRÁZOK 91 Graf vývoja ukazovateľa kapitálovej primeranosti (v %) 96 OBRÁZOK 92 Graf vývoja cost to income (v %) 96 OBRÁZOK 93 Graf personálnych nákladov na zamestnanca (v tis. euro) 97 OBRÁZOK 94 Graf administratívnych nákladov na zamestnanca (v tis. euro) 97 OBRÁZOK 95 Graf vkladov na zamestnanca (v mil. euro) 98 OBRÁZOK 96 Graf úverov na zamestnanca (v mil. euro) 98 OBRÁZOK 97 Graf vkladov na pobočku (v mil. euro) 98 OBRÁZOK 98 Graf úverov na pobočku (v mil. euro) 98 TABUĽKA 1 Zjednodušená bilančná štruktúra banky 21 TABUĽKA 2 Členenie úverov z hľadiska času 23 TABUĽKA 3 Klasifikácia odvetví 26 TABUĽKA 4 Zjednodušená štruktúra výkazu ziskov a strát podľa IFRS 36 TABUĽKA 5 Herfindahlov index 57

13 ZOZNAM SKRATIEK BASEL Basilejská dohoda o kapitáli BCP Banco Comercial Portugues BES Banco Espirito Santo BP Banco de Portugal C3 Podielu objemu troch inštitúcii s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v sektore CGP Caixa General de Depositos CI Credit to Income ratio ECB Európska centrálna banka (European Central Bank) EÚ Európska únia HDP Hrubý domáci produkt HHI Herfindahlov index HICP Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (Harmonized Index of Consumer Prices) IAS Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards) INE Instituto National de Estatística NBS Národná banka Slovenska NFC Čistý výnos z poplatkov a provízií NII Čistý úrokový výnos NTC Čistý výnos z obchodných operácií POS Terminál Point of Sale Terminal elektronické zariadenie umožňujúce realizáciu bezhotovostných platieb od zákazníkov PPS Štandard kúpnej sily (Purchasing Parity Standard) ROA Návratnosť na aktívach (Return on Assets) ROE Návratnosť na vlastnom kapitáli (Return on Equity) SLSP Slovenská sporiteľňa ŠÚ Štatistický úrad Slovenskej Republiky VÚB Všeobecná úverová banka TB Tatra banka

14 ÚVOD Cieľom tejto práce je porovnať bankový sektor na Slovensku s vybranou krajinou Európskej únie. Táto krajina má mať porovnateľnú životnú úroveň so Slovenskom (meranú štandardom kúpnej sily). Z krajín EÚ 12 má takúto úroveň práve Portugalsko. Navyše obdobne ako Slovensko vstupovalo do spoločenstva ako jedna z ekonomicky slabších krajín. Bankový sektor tvorí jednu z dominánt finančného sektora a vývoj bankového sektora významne ovplyvňuje celkový vývoj ekonomiky daného štátu. Prvá časť práce predstavuje štruktúru bankového sektora. V jednotlivých podkapitolách sú bližšie charakterizované najdôležitejšie položky súvahy bánk a výkazu ziskov a strát. Osobitá pozornosť je venovaná poskytnutým úverom a ich členeniu a takisto rozdeleniu prijatých vkladov. Druhá časť je venovaná makroekonomickému porovnaniu vývoja oboch krajín. Hospodárska situácia krajiny má podstatný vplyv na správanie sa obyvateľstva a firiem a tým ovplyvňuje zisk a riadenie bankového sektora. Ekonomická situácia napovedá o určitých očakávaniach správania sa klientov bankového sektora. Porovnanie vývoja identifikuje spoločné črty krajín a tým aj potencionálnu zhodu vo vývoji bankových sektorov a možnosti predikcie ich vývoja. Tretia časť je venovaná samotnému porovnaniu najdôležitejších ukazovateľov. Prvá podkapitola je zameraná na porovnávanie aktív, ako nosnej položky ovplyvňujúcej zisk bankového sektora. Pre bližšie porovnanie a ukázanie zhody sektorov sú u vybraných položiek porovnávané aj tri najväčšie banky v krajinách. Osobitá pozornosť je venovaná štruktúre úverov, ako najdôležitejšej a najväčšej položky aktív. Rovnako je venovaná pozornosť aj úverovému zaťaženiu obyvateľstva, ktoré má podstatný vplyv na zisk komerčných bánk. Obdobne to platí aj pre pasíva a to pre položku prijatých vkladov a ich budúceho vývoja. Štruktúre aktív a pasív je venovaná najdlhšia časť, pretože práve riadenie a predikovanie vývoja aktív a pasív je dôležité z hľadiska rentability, riadenia likvidity a eliminovania rizík. Ďalšia časť sa zaoberá porovnaním komerčného rozloženia bankového sektora. Počas posledných rokov slovenský bankový sektor prešiel výrazným rozvojom, otázne však ostáva či je toto rozloženie porovnateľné s rozložením v inej európskej krajine. 14

15 Dve podkapitoly sa zaoberajú ziskovosťou a kapitálovým rozložením sektorov. Táto časť ponúka odpoveď na otázku, či je bankový sektor dostatočne zaistený voči rizikám a či vzhľadom na svoju veľkosť dosahuje primeranú ziskovosť. Posledná časť hovorí o efektivite bankového sektora. Výsledky týchto porovnaní ponúkajú obraz na slovenský bankový sektor v porovnaní s vybranou krajinou EÚ. Z tohto porovnania vyplýva určitá predikcia vývoja bankového sektora pre budúce roky, ktorá môže slúžiť ako podklad pre prijímanie finančných a strategických rozhodnutí v komerčných bankách. 15

16 1 Štruktúra bankového sektora 1.1 Banka a spôsoby jej vykazovania Bankový sektor tvorí dominantu finančného sektrora. Z toho dôvodu je kladený veľký dôraz na to, aby boli banky finančne stabilné a prosperujúce, pretože na fungovaní bankového sektora do istej miery závisí vývoj ekonomiky daného štátu. Bankový systém zahŕňa všetky banky spolu s ich vzájomnými vzťahmi ako aj ich vzťahy k obyvateľom. Je dvojstupňový, tvorí ho centrálna banka daného štátu spolu s komerčnými bankami. Centrálna banka často nazývaná ako banka štátu sa podieľa na tvorbe menovej politiky. Reprezentuje štát a zastupuje ho v medzinárodných inštitúciách. Je taktiež regulátorom bankovej sústavy. Oproti centrálnej banke stojí komerčná banka ako špecifický bankový subjekt. Podľa zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov banka je právnická osoba založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady, poskytuje úvery a má na výkon týchto činností udelené bankové povolenie. Svojim klientom ponúka špecifické portfólio služieb a produktov, predovšetkým nemateriálnej povahy. Tieto produkty nie sú patentovateľné, vytvárajú konkurenčnú výhodu iba na určitý čas. Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávaného Národnou bankou. Z dôvodu efektívnej regulácie bánk a získavania informácii z bankového sektora, banky prezentujú svoje informácie o finančnej pozícií a výkonnosti. Najlepším spôsobom prezentovania a na druhej strane aj zdrojom informácií je účtovná závierka, kde sú prezentované komplexné informácie tak, aby vyhovovali potrebám požívateľov. Rozvoj ekonomiky, globalizácia a proces vzájomnej konsolidácie jednotlivých účtovných výkazov, si vynútili aby sa zabezpečilo medzinárodné porovnávanie finančnej situácie nielen bánk, ale aj iných podnikateľských jednotiek. 1 Práve kvôli už spomínanému porovnaniu postupujú účtovné jednotky podľa Medzinárodných účtovných štandardov (IAS). 1 HORVÁTHOVÁ, E. ŽIŽKOVÁ, P.: Medzinárodné účtovné štandardy a ich implementácia v bankovníctve. [online] December 2007 [cit ] Dostupné z < 16

17 1.1.1 Účtovné výkazy a účtovníctvo bánk Vo všeobecnosti účtovné výkazy štruktúrovane prezentujú finančnú pozíciu a finančný výkon podniku. Ich základným cieľom je zabezpečiť informácie o finančnej pozícií, finančnom výkone a peňažnom toku podniku pre širokú skupinu užívateľov. Medzi užívateľov týchto informácií zaraďujeme investorov, zamestnancov podniku, veriteľov, dodávateľov, širokú verejnosť, vládu a zákazníkov. Účtovné výkazy takisto prezentujú výsledky manažmentu nad zverenými zdrojmi podniku. Informácie, na základe ktorých sa rozhodujú užívatelia účtovných výkazov, musia byť včasné a musia poskytovať správy o schopnosti podniku generovať finančné prostriedky. Informácie o výkonnosti podniku, najmä jeho ziskovosť, sú požadované z dôvodu posúdenia potenciálnych zmien v ekonomických zdrojoch, sú potrebné pre predpovedanie schopnosti podniku generovať finančné prostriedky už z existujúcich zdrojov. Taktiež sú zdrojom hodnotenia efektívnosti, s ktorou môže podnik prijať dodatočné zdroje. Informácie ohľadom zmeny vo finančnej pozícii podniku sú dôležité z dôvodu ďalšieho investovania majetku, financovania a prevádzkových aktivít počas roka. Všetky tieto informácie oboznamujú užívateľa so schopnosťou podniku generovať finančné prostriedky a so schopnosťou využitia týchto prostriedkov. Informácie o finančnej pozícií podniku sú uvedené v súvahe. Informácie o výkone podniku sú uvedené vo výkaze ziskov a strát. Medzi najdôležitejšie účtovné výkazy patrí súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz o zmenách v základnom imaní, výkaz o peňažnom toku a k nim súvisiace poznámky. 2 Účtovníctvo bánk sa líši od účtovníctva pre podniky práve z dôvodu, že podnikanie bánk je veľmi špecifickým oborom podnikania a teda aj Medzinárodné účtovné štandardy kladú na banky vyššie požiadavky na zverejňovanie údajov v účtovnej závierke. Prípadná nestabilita bankového sektora totiž ohrozuje viacerých klientov, najmä obyvateľov, podniky ale i štát ako taký. Tieto zvýšené požiadavky sa môžu prejaviť napríklad u rozdielnych položiek súvahy, výsledovky a podsúvahových položiek. Opatrenie Ministerstva financií z doplnené neskoršími predpismi 2 NEEDLES, B.E.-POWERS, M: Financial Reporting and Analysis. In: NEEDLES, B.E.-POWERS, M.: Financial Accounting. Boston : Houghton Mifflin Custom Publishing, s

18 ustanovuje podrobnosti o postupoch účtovnia a rámcovej účtovnej osnovy pre banky a pobočky zahraničných bánk. 3 Podobne ako pri podnikoch je súvaha banky rozdelená do 3 častí na aktíva, teda to, čo banka vlastní, na záväzky, to, čo banka dlží a na vlastné imanie, teda objem majetku, ktorý bol do nej vložený jej zakladateľmi. 4 Medzi hlavné položky aktív zaraďujeme peniaze a účty vedené v NBS, poskytnuté úvery, cenné papiere, investície do dcérskych spoločností a do nehnuteľností, majetok a ostatné aktíva. Položkami záväzkov sú záväzky voči finančným inštitúciam a klientom, rezervy, emitované dlhodobé cenné papiere, ostatné záväzky, záväzky zo splatnej a odloženej dane z príjmov. V konsolidovanej súvahe je vlastné imanie rozdelené na vlastné imanie pripadajúce na vlastníkov materskej spoločnosti a menšinové podiely. 5 Výkaz ziskov a strát charakterizuje jednotlivé položky výnosov a nákladov ako sú čisté výnosy z úrokov a z investícií, čisté výnosy z poplatkov a provízii, čistý zisk z finančných operácií, ostatné prevádzkové výsledky, prevádzkové náklady, čistá tvorba opravných položiek, daň z príjmov a čistý zisk. 6 Medzi ďalšie výkazy, ktoré má banka povinnosť uviesť vo svojej výročnej správe patria výkazy zmien vo vlastnom imaní, výkaz peňažných tokov a poznámky k výkazom účtovnej závierky. 1.2 Štruktúra majetku Vo všeobecnosti tvoria až 95 % bankových aktív pohľadávky od klientov, od ostatných bánk vrátane pohľadávky od centrálnych bánk a investície do cenných papierov. Zvyšok tvoria fixné aktíva ako budovy a zariadenia. 3 HORVÁTHOVÁ, E. ŽIŽKOVÁ, P.: Medzinárodné účtovné štandardy a ich implementácia v bankovníctve. [online] December 2007 [cit ] Dostupné z < 4 AMOSWEB: Bank Balance Sheet. [online] [cit ] Dostupné z < 5 HORVÁTHOVÁ, E. ŽIŽKOVÁ, P.: Medzinárodné účtovné štandardy a ich implementácia v bankovníctve. [online] December 2007 [cit ] Dostupné z < > 6 NBS: Správa o výsledkoch analýzy slovenského finančného sektora za rok [online] [cit ] Dostupné z < 18

19 Pohľadávky od klientov alebo tiež úvery sú najdôležitejšou položkou aktív pre všetky banky. Úvery sú základným zdrojom úverových výnosov. Zatiaľ čo úver je záväzkom pre dlžníka, je aktívom pre banku, teda pre veriteľa. Úvery zahŕňajú úvery jednotlivcom (obyvateľstvo, živnostníci) a úvery podnikom (nefinančné spoločnosti, finančné spoločnosti okrem bánk, vládny sektor, neziskové organizácie a iné ďalšie spoločnosti). 7 Štruktúra záväzkov je podobná ako štruktúra majetku. Až 88 % bankových zdrojov tvoria cudzie zdroje a menej ako 10 % je krytých vlastnými zdrojmi banky. Cudzie zdroje zahŕňajú záväzky prijaté od klientov, ostatných bánk a emitované cenné papiere. Najväčší záväzok bánk tvoria práve vklady od klientov. Pre každú banku je nevyhnutné dosiahnuť potrebné finančné zdravie, teda schopnosť byť schopná splatiť záväzky svojim klientom Bankové operácie Banka pri vykonávaní svojej činnosti robí rôzne obchody za účelom dosiahnutia zisku. Tieto operácie nazývame aktívne a pasívne operácie. Okrem týchto operácií banka vykonáva aj neutrálne operácie. Pri týchto operáciách na neprejaví žiadna zmena na aktívach a pasívach. Medzi neutrálne operácie zaraďujeme: - platobný styk a zúčtovanie, - devízové operácie, - úschovné operácie bánk, - obstarateľské operácie - operácie s cennými papiermi pre klienta, - poradenská činnosť. 9 Platobný styk a zúčtovanie patria medzi najmasovejšie operácie komerčných bánk. Sú spojené s existenciou účtu a pohybu finančných prostriedkov na ňom. Práve založenie účtu a jeho riadenie patria medzi kontaktné operácie banky a klienta. 7 AMOSWEB: Bank Balance Sheet. [online] [cit ] Dostupné z < > 8 AMOSWEB: Bank Balance Sheet. [online] [cit ] Dostupné z < > 9 PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit ] Dostupné z < 19

20 Na platobný styk nadväzujú devízové operácie a s nimi spojené zmenárenské služby. Pri týchto operáciách ide o konverziu domácej meny na zahraničnú a naopak. Čoraz viac sa začínajú využívať úschovné operácie bánk, pri ktorých banky prijímajú do úschovy cenné papiere, drahé kovy, šperky, listiny, umelecké predmety, ktoré sú uschované v trezoroch banky. Obstarateľské operácie sú operácie, pri ktorých klient poveruje banku na obstaranie určitých záležitostí (napríklad inkasovanie výnosu z cenných papierov uschovaných v banke), k zastupovaniu na valnom zhromaždení, k uplatneniu práva prioritného nákupu pri ďalšej emisii cenných papierov a pod. 10 Operácie s cennými papiermi zahŕňajú okrem úschovy a správy cenných papierov aj ich obchodovanie a investovanie a s tým spojené poradenské služby a taktiež služby spojené s emisiou cenných papierov. 11 Poradenská činnosť nadobúda v súčasnosti čoraz viac na význame. Mnoho bánk poskytuje služby osobných finančných poradcov a rady najmä v oblasti investícií do cenných papierov Aktívne a pasívne operácie bánk Aktívne a pasívne operácie banky majú úzky súvis so štruktúrou bankovej súvahy. Prostredníctvom aktívnych operácií banky poskytujú dočasne voľné finančné prostriedky klientom, čiže im vzniká pohľadávka alebo aktívum. Výsledkom bankových operácií, ktorými banky získavajú peňažné prostriedky na svoje obchody je dlh pasívum, preto v tejto súvislosti hovoríme o pasívnych operáciách. V tabuľke 1 je uvedená zjednodušená bilančná štruktúra banky. 10 PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit ] Dostupné z < 11 GALLO, P.: Základy moderného bankovníctva. Bratislava : Elita, s

21 Tabuľka 1 Zjednodušená bilančná štruktúra banky AKTÍVA PASÍVA Pokladničná hotovosť Cudzí kapitál: Pohľadávky voči NBS, zahraničným - záväzky voči bankám Pohľadávky voči iným bankám - záväzky voči klientom Pohľadávky voči klientom - záväzky z dlhových cenných papierov Dlhové cenné papiere - prijaté dlhodobé úvery osobitého Akcie, podielové listy a ostatné podiely - rezervy Dlhodobý nehmotný majetok - ostatné pasíva Dlhodobý hmotný majetok - daňové záväzky Ostatné aktíva Kapitál banky: Daňové pohľadávky a) Základné imanie Oprávky b) Kapitálové/ážiové fondy c) Rezervy tvorené zo zisku a rezervné d) Oceňovacie rozdiely - neuhradený zisk alebo strata - zisk alebo strata za bežné obdobie (Zdroj: NBS: Výročná správa za rok [online] [cit ] s. 157 Dostupné z < Okrem súvahových položiek banka vykazuje aj podsúvahové položky. Medzi takéto podsúvahové položky zaraďujeme pohľadávky a záväzky zo záruk voči bankám ako napríklad prijaté a poskytnuté záruky a prísľuby medzi bankami. Ďalej záruky poskytnuté štátom a inými subjektmi, pohľadávky a záruky voči klientom (sankcie, zmenkové ručenie), pohľadávky a záväzky z termínových operácií, ostatné pohľadávky a záväzky z finančného prenájmu, hodnoty prijaté alebo odovzdané do správy iným bankám (jedná sa o cenné papiere) Aktívne operácie bánk Aktívne operácie úzko nadväzujú na úspešnosť činností obchodnej banky v oblasti depozitných aktivít, tzn. na úspešnosť pri tvorbe zdrojov. Názov aktívne je 12 SYSÁKOVÁ, V.: Prednášky z predmetu Bankovníctvo. In: Bilancia banky ( ). Bratislava : Univerzita Komenského, Fakulta Managementu. 21

22 vyjadrením tej skutočnosti, že v súvahe sa tieto obchody premietajú na strane aktív použitie prostriedkov. Pokladničnú hotovosť tvoria bankovky a mince domácej a zahraničnej meny v pokladnici ako aj v trezore. Taktiež tu zaraďujeme osobitne vedené operácie so zlatom a kolky a známky. Výnosovosť a rizikovosť tejto kategórie aktív je nulová, pričom však jej likvidita je vysoká. Pohľadávky voči bankám tvoria repo operácie, úvery na medzibankovom trhu a vklady v iných bankách. Tieto pohľadávky súvisia v riadením likvidity a riadením menovej politiky. Do tejto kategórie zahrňujeme takisto povinné minimálne rezervy. 13 Ďalšou skupinou bankových aktív sú cenné papiere. Cenné papiere, o ktorých hovoríme v časti aktív sa delia do kategórií: - cenné papiere určené na obchodovanie, - cenné papiere určené k predaju, - cenné papiere držané do splatnosti, - podriadené cenné papiere, primárne neurčené na obchodovanie. 14 Cenným papierom určeným na obchodovanie sa rozumie cenný papier, ktorý je finančným aktívom držaným za účelom obchodovania a dosahovania zisku z cenových rozdielov v krátkom čase. Pod cenným papierom určeným na predaj rozumieme cenný papier, ktorý je finančným aktívom, ale nie je určený na obchodovanie ani držaným do splatnosti. Pod pojmom cenný papier držaný do splatnosti rozumieme finančné aktívum so stanovenou splatnosťou, ktorý ma banka záujem držať do splatnosti, teda napríklad nemá v úmysle uplatniť predajnú opciu na tento cenný papier. Do tejto kategórie nepatria akcie, podielové listy ani dlhopisy Pohľadávky voči klientom Medzi pohľadávky voči klientom zaraďujeme všetky druhy úverov. Paragraf 5 zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov charakterizuje úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu. Banka sa stáva veriteľom a účtuje svojmu dlžníkovi úrok ako cenu úveru. 13 SYSÁKOVÁ, V.: Prednášky z predmetu Bankovníctvo. In: Bilancia banky ( ). Bratislava : Univerzita Komenského, Fakulta Managementu. 14 JÍLEK, J. SVOBODOVÁ, J.: Účetnictví bank a finančních institucí Praha : Grada, s

23 Dlžník má záväzok voči banke a je povinný splatiť dlh spolu s dohodnutým úrokom. Bankové úvery je možné členiť podľa rôznych kritérií, najčastejšie členenie je z hľadiska splatnosti na krátkodobé a dlhodobé úvery, členenie z hľadiska odvetvia podnikania, členenie podľa zabezpečenia, podľa hodnoty na účtoch na korunové a devízové, podľa toho z čoho sa splácajú na kapitálové a finančné a členenie podľa ekonomických subjektov. Členenie úverov podľa splatnosti 15 V tabuľke 2 sú zhrnuté najzákladnejšie krátkodobé a dlhodobé úvery. Krátkodobé úvery sú úvery poskytované na kratšie časové obdobie nepresahujúce jeden rok. Medzi strednodobé a dlhodobé úvery zaraďujeme úvery so splatnosťou nad 1 rok. Tieto úvery majú pokryť investičné náklady klienta, avšak pri týchto úveroch sa banka púšťa do väčšieho rizika ako pri krátkodobých úveroch. Tabuľka 2 Krátkodobé úvery: Členenie úverov podľa splatnosti Dlhodobé úvery: - Kontokorentný úver - Emisná pôžička - Účelový úver - Úverový úpis - Lombardný úver - Hypotekárny úver - Spotrebiteľský úver - Účelový úver - Spotrebiteľský úver (Zdroj: PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit ] Dostupné z < Medzi základné krátkodobé úvery patrí kontokorentný úver. Kontokorentný úver sa poskytuje na kontokorentnom účte, ktorý je kombináciou bežného a úverového účtu, na ktorom sa uskutočňujú platby. Rozdiel medzi kontokorentným účtom a bežným účtom spočíva v možnosti poskytnutia úverového rámca. V praxi to znamená, že klient môže isť do debetu a nemusí banku žiadať o poskytnutie krátkodobého úveru, banka mu sama poskytne kontokorentný úver, s vopred dohodnutím limitom. Zároveň sa klient 15 PILCH, C.: Bankové úvery a ostatné bankové operácie. [online] Máj 2006 [cit ] Dostupné z < GALLO, P.: Základy moderného bankovníctva. Bratislava : Elita, s RÁKOCIOVÁ, V.: Bankové úvery. In: MAKÚCH, J. a kol.: Komerčné banky. Bratislava : Sofa, s

24 dohodne s bankou na podmienkach čerpania tohto úveru. Výhody tohto úveru spočívajú v jeho veľkosti a jeho dostupnosti pre okamžité potreby klienta. Medzi ďalšie krátkodobé úvery patria účelové úvery. Tieto úvery banka poskytuje na presne stanovený účel, pričom prostriedky z tohto úveru nie je možné využiť na iný účel. Objektom tohto úveru sú potreby súvisiace s podnikateľskou činnosťou, ďalej úvery na krytie prechodného nedostatku finančných prostriedkov a preklenovacie úvery. Zmenkové úvery sú poskytované na základe zmenky. Zmenka podlieha pravidlám zmenkového a šekového pravidla. Môžeme ju definovať ako cenný papier, v ktorom sa vystaviteľ zmenky zaviaže písomnou formou, že zaplatí alebo dá príkaz tretej osobe, aby určitú sumu zaplatila v určitej dobe a na určitom mieste. Môžu vystupovať vo forme eskontného úveru, negociačného úveru, akceptačného úveru a rambourského úveru. Lombardný úver je spravidla poskytovaný a splácaný naraz. Podľa toho, čím je zabezpečený je rozdelený do kategórií ako napríklad lombardný úver na cenné papiere, tovar, pohľadávky, drahé kovy a iné cennosti. Najrozšírenejšou formou tohto úveru je práve lombardný úver na cenné papiere. Spotrebiteľský úver môže byť krátkodobým aj dlhodobým úverom. Pohybuje sa v intervale od do SK so splatnosťou od 3 mesiacov do 3 rokov. Banka poskytuje spotrebiteľský úver na financovanie osobných potrieb fyzických osôb podľa zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľský úver nemôže byť poskytnutý na financovanie podnikateľskej činnosti. V zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere banka poskytuje svojim klientom úvery bez sledovania účelu použitia a na dohodnutý účel použitia. Príkladom je spotrebiteľský úver na bývanie predovšetkým pre klientov, ktorí nechcú alebo nemôžu zabezpečiť úver nehnuteľnosťou a potrebujú nižšiu sumu ako pri hypotéke. V prípade emisnej pôžičky ide o dlhodobý úver, ktorý nie je priamym bankovým úverom na základe zmluvy. Finančný trh totiž dáva svojím užívateľom možnosť požičať si na finančnom trhu priamo a to pomocou úverových cenných papierov. Na banku sa klient obracia sa žiadosťou o zabezpečenie predaja ním emitovaných cenných papierov. Banka môže odkúpiť časť dlhopisov od vlastníka a tým mu poskytnúť pôžičku bez úverovej zmluvy, teda emisnú pôžičku. Ďalšou formou dlhodobého úveru je úverový úpis, na základe ktorého sa poskytuje úver. Je to v podstate alternatíva emisnej pôžičky. Rozdiel spočíva v tom, že 24

25 klient sa priamo so žiadosťou o pôžičku obracia na banku, ktorá mu úver poskytuje na základe úverového úpisu, ktorý je dokladom o poskytnutí úveru. Nie je však cenným papierom, nie je ho teda možné predať pred splatnosťou. Hypotekárny úver je podľa 67 zákona 483/2001 Z.z. o bankách dlhodobým úverom s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečeným nehnuteľnosťou, pričom môže byť zabezpečený aj nehnuteľnosťou, ktorá iba vzniká. Hypotekárny úver banka poskytuje na účely nadobudnutia nehnuteľnosti alebo jej časti, na výstavbu alebo dokončenie stavby a na údržbu nehnuteľností. Býva zvyčajne úročený buď fixným alebo variabilným úrokom, pričom niektoré banky pripúšťajú aj kombináciu oboch spomínaných úročení. Hypotekárne úvery sú mimoriadne citlivé na zmeny makroekonomických podmienok, vyhovuje im stabilné prostredie. Strednodobé a dlhodobé účelové úvery sú poskytované na presne stanovený účel s dohodnutou dobou splatnosti. Sú určené predovšetkým na krytie investičných potrieb klientov. Členenie podľa ekonomických sektorov 16 Dôležitým členením úverov je členenie podľa ekonomických sektorov. Z rámci tohto rozdelenia úvery delíme na úvery retailu a úvery podnikom. Do retailového segmentu patria úvery obyvateľstvu alebo tiež účty občanov a úvery živnostiam. Do korporátneho segmentu sú zaradené úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam, finančným spoločnostiam okrem bánk, úvery poskytnuté poisťovniam a penzijným fondom, verejnej správe, neziskovým inštitúciám slúžiacim prevažne domácnostiam a nerezidentom. Poslednú kategóriu tvoria úvery, ktoré nie sú zaradené do žiadneho zo spomenutých sektorov. Úvery sú v rámci sektorového členenia rozdelené podľa meny, v ktorej boli poskytnuté a zároveň z hľadiska času a zabezpečenia. 16 NBS: Mesačný výkaz o úveroch. [online] [cit ] Dostupné z < 25

26 Členenie podľa odvetvia podnikania Ďalším členením úverov je členenie podľa odvetvového hľadiska. Tvorí ho prevažne členenie na poľnohospodárstvo a priemyselnú výrobu. Podľa kritérií NBS sú úvery podľa odvetvovej klasifikácie zoradené v tabuľke 3. Tabuľka 3 Klasifikácia odvetví poľnohospodárstvo, poľovníctvo, rybolov a chov rýb lesníctvo, ťažba dreva a súvisiace služby ťažba nerastných surovín priemyselná výroba - spolu výroba a rozvod elektriny, plynu a vody stavebníctvo obchod, oprava sp. tovaru a mot. vozidiel, hotely a reštaurácie služby cestovných kancelárií a agentúr; turistické služby doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie finančné sprostredkovanie okrem poistenia a DZ poistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem PSZ ostatná činnosť spolu (Zdroj: NBS: Mesačný výkaz o úveroch podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. [online] [cit ] Dostupné z < Úvery môžu byť ešte členené podľa oblasti, v ktorej boli poskytnuté. Podľa toho rozoznávame úvery poskytované krajom, ktoré sú ďalej členené z časového hľadiska a podľa sektorového rozdelenia. Práve spomínané sektorové členenie je dôležité z hľadiska ďalších analýz a vzájomných porovnávaní bankových sektorov krajín. Členenie úverov podľa zabezpečenia Podľa opatrenia číslo 3 z roku 1995 NBS o pravidlách hodnotenia pohľadávok a podsúvahových položiek bánk podľa rizík v nich obsiahnutých a pre tvorbu zdrojov na krytie rizík, banka musí členiť pohľadávky voči klientom na nasledovné kategórie: - štandardné pohľadávky. O týchto pohľadávkach sa nedá pochybovať, pohľadávka bude splatená načas v plnej výške jej nominálnej hodnoty podľa dohodnutej zmluvy. Oneskorenie v platbách nie je dlhšie ako 30 dní. Týmto pohľadávkam je priradená riziková váha nula. 26

27 - štandardné pohľadávky s výhradou. Platobná situácia klienta je prechodne horšia, ale na základe získaných informácií sa predpokladá, že pohľadávka bude splatená v plnej výške svojej nominálnej hodnoty. Oneskorenie v platbách je dlhšie ako 30 dní, ale nie dlhšie ako 90 dní. - neštandardné pohľadávky (klasifikované). Tieto pohľadávky nebudú splatené v plnej výške ich nominálnej hodnoty. Dlžník má výrazne zlý hospodársky vývoj, finančné a ekonomické ťažkosti. Je tu predpoklad, že v blízkej budúcnosti sa stane platobne neschopným. Oneskorenie je dlhšie ako 90 dní, ale nie väčšie ako 180 dní. Banka tvorí opravné položky do 50 % nominálnej hodnoty pohľadávky, ak klient neposkytol banke požadované finančné výkazy. - pochybné a sporné pohľadávky. Ich splatnosť v plnej výške je vysoko nepravdepodobná alebo sporná, dlžník je nesolventný. Oneskorenie je väčšie ako 180 dní, nie väčšie ako 360 dní. Banka tvorí opravné položky do 70 % nominálnej hodnoty pohľadávky. - stratové alebo tiež nenávratné pohľadávky. Opravné položky sú tvorené na 100 % z hodnoty pohľadávky, klient neplatí viac ako 360 dní. Za stratovú sa považuje tiež pohľadávka dlžníka vo vyrovnávacom konaní alebo pohľadávka dlžníka, ktorého majetok bol prihlásený na konkurz. 17 Pri klasifikovaných pohľadávkach banka tvorí opravné položky, ktoré pre ňu znamenajú náklady. Časový interval opravných položiek závisí od toho, ako skoro začne klient úver splácať. Keď klient začne splácať pohľadávku, teda znižovať svoj záväzok voči banke, pohľadávka sa zníži a o túto sumu sa zníži aj opravná položka v nákladoch, a účtovne sa suma presunie do výnosov. Banka stanovuje opravnú položku tak, že rozdiel medzi istinou pohľadávky a bankou zohľadneným zaistením danej pohľadávky násobí koeficientom: - 0,01 v prípade štandardnej pohľadávky s výhradou, - 0,2 v prípade neštandardnej pohľadávky, - 0,5 v prípade pochybnej a spornej pohľadávky, - 1,0 v prípade stratovej alebo nenávratnej pohľadávky. 18 Poskytovanie úverov je upravované zákonmi a internými normami, ktoré vydáva NBS ako opatrenie č.3 z roku 1995 o pravidlách hodnotenia pohľadávok 17 PRNO, I.: Bankovníctvo. Bratislava : Iris, s JÍLEK, J. SVOBODOVÁ, J.: Účetnictví bank a finančních institucí Praha : Grada, 2004, s

28 a podsúvahových položiek bánk podľa rizík v nich obsiahnutých, opatrenie č.3 z roku 2004 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk, opatrenie č.4 z roku 2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk. Likvidita predstavuje schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účel riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov. Podľa opatrenia NBS č.3/2004 sa pod rizikom likvidity rozumie možnosť straty schopnosti banky splatiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. Podľa tohto opatrenia NBS ustanovuje bankám metódy a postupy pre riadenie likvidity za účelom obmedzenia rizika likvidity. Opatrenie NBS kladie dôraz na štruktúru aktív a pasív, na požiadavky na likvidnosť a obchodovateľnosť aktív, na používanie finančných nástrojov a na zaistenie dostatočnej stabilizácie a diverzifikácie zdrojov. Pre banky zavádza ukazovateľ stálych a nelikvidných aktív (pomer súčtu stálych aktív a nelikvidných aktív k vybraným položkám pasív) a vymedzuje, čo sa pre účely výpočtu tohto ukazovateľa považuje za stále aktíva, nelikvidné aktíva a vybrané položky pasív. Banky sú povinné udržiavať hodnotu tohto ukazovateľa vo výške najviac 1, čo znamená že sa vyžaduje, aby celý objem vymedzených stálych a nelikvidných aktív bol neustále krytý vymedzenými (v podstate dlhodobými) zdrojmi. Opatrenie NBS č.4/2004 vymedzuje z vlastných zdrojov banky tú časť na krytie rizík, ktorá prevýši hodnotu 8 % rizikovo vážených aktív z pohľadávok zaznamenaných v bankovej knihe. Obsahom časti tohto usmernenia je stanoviť bankám povinnosť udržiavať stanovený objem kapitálu, ktorý musí absorbovať prípadné straty vyplývajúce z rizikového charakteru Ostatné aktívne operácie bánk Banky uskutočňujú okrem úverových obchodov a investičných operácií ďalšie aktívne obchody. Medzi tieto obchody patrí: - factoring, teda odkúpenie krátkodobých pohľadávok bankou z iniciatívy majiteľa bez spätného postihu, - forfaiting, alebo tiež odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok bez spätného postihu, 28

29 - leasing, prenájom investičných zariadení, predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov za dohodnuté nájomné na určitú dobu. 19 Aktívne operácie komerčných bánk sú v pravom slova zmysle podnikateľskou činnosťou bánk. Od nich v podstatnej miere závisí úspešnosť každej banky, pretože sú zdrojom výnosov a tým aj vytvárania zisku komerčnej banky Pasívne operácie bánk Pasívnymi operáciami si banka sústreďuje zdroje, s ktorými následne vykonáva svoju činnosť. Tieto zdroje, ktoré tvoria tzv. bankové pasíva sa skladajú z vlastného kapitálu, ktorý tvorí asi 8 % pasív a cudzieho kapitálu, tvorí viac ako 90 % všetkých pasív. S rastom pasív teda dochádza k nárastu zdrojov, a tým aj kapitálu na jeho ďalšie využitie. So zvyšovaním pasív dochádza k nárastu aktív a podnikateľskej činnosti bánk. Záväzky voči centrálnej banke a komerčným bankám tvoria úvery z centrálnej banky a úvery od ostatných bánk. Členia sa napríklad podľa termínu splatnosti a podľa meny. Banky si požičiavajú od iných bánk najmä z dôvodu potreby zvýšiť úverové zdroje a z potreby vyrovnávať svoju pozíciu a dodržiavať likviditu predovšetkým z dôvodu výberu vkladov, oneskorenia splátok úverov, atď. Záväzky z cenných papierov predstavujú záväzky z cenných papierov na obchodovane a záväzky z emisie cenných papierov. Pod pojmom záväzok sa rozumie finančný záväzok, ktorý vznikol predajom cenného papiera, ktorý bol prijatý v repo obchodoch alebo pri požičaní cenného papiera od inej účtovnej jednotky. Rezervy plnia špecifickú funkciu pomocou, ktorej sa zabezpečuje správne vykazovanie hospodárskeho výsledku. Je pre nich charakteristické, že ich účel je známy, avšak suma ich použitia a čas ich použitia sú neznáme PRNO, I.: Bankovníctvo. Bratislava : Iris, s MAJTÁNOVÁ, A.: Účtovníctvo bánk a poisťovní. Bratislava: Elita, s

30 Záväzky prijaté od klientov 21 Najväčšiu skupinu cudzích zdrojov tvoria vklady prijaté od klientov. Podľa paragrafu 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, pod pojmom vklad rozumieme zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu. Zákon 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov, definuje vklad ako zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky voči vkladateľovi na ich výplatu, a to vrátane úrokov a iných majetkových výhod spojených s vkladom s výnimkou vkladov fyzických osôb - podnikateľov zriadených na účely podnikania a anonymných vkladov. Za vklad sa považujú aj peňažné prostriedky uložené v banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako notárska úschova, ak ich príjemcom je fyzická osoba. Za vklad sa na účely tohto zákona nepovažujú vklady vo forme verejne obchodovateľných cenných papierov. Najtypickejšími druhmi vkladov sú: - Vklady na požiadanie, - Termínované vklady, - Úsporné vklady, - Depozitné certifikáty a vkladové listy, - Obligácie. Typickým príkladom vkladu na požiadanie je bežný účet alebo tiež nazývaný vistavklad, čiže denné peniaze. Sú to peniaze, ktoré sú klientovi denne k dispozícií, teda ich stav sa môže neustále meniť, sú najmenej stabilným cudzím zdrojom, čo pre banku spôsobuje veľké nebezpečenstvo z hľadiska likvidity. Vklady na požiadanie sú podľa sektorového členenia rozdelené na vklady podnikov, vklady verejnej správy, vklady od finančných inštitúcií okrem bánk a iné vklady. Vklady podnikov predstavujú podstatnú časť, skoro 50 % všetkých vkladov na požiadanie. Zvyčajne bývajú úročené od 0,1 do 0,3 %. Rozdeľujeme ich na bežné účty s úverovým rámcom a bez úverového rámca, pričom rozdiel medzi nimi dvoma tvorí 21 PETRJÁNOŠOVÁ, B.: Zdroje komerčnej banky. In: MAKÚCH, J.a kol. : Komerčné banky. Bratislava : Sofa, s PILCH, C.: Komerčné banky. [online] Marec 2006 [cit ] Dostupné z < PRNO I.: Bankovníctvo. Bratislava : Iris, s

31 možnosť prejsť do debetu v prípade účtu s úverovým rámcom. Avšak aj tu je stanovený limit a pri prekročení tohto limitu je podnik vysoko penalizovaný. Bežné účty obyvateľstva tvoria druhú najväčšiu položku vkladov na požiadanie. Predstavujú bežné účty obyvateľov, pri ktorých sa vykazuje určitý, aj keď neustále sa meniaci zostatok, z ktorého sú uhrádzané platobné záväzky obyvateľov. Tieto účty sa spájajú s bezhotovostným stykom obyvateľstva a jeho rozširovaním. Vklady verejnej správy sú volatilnou zložkou vkladov a závisia od daného rozpočtovacieho obdobia vlády. Všetky tieto vklady, nezávisle od vkladateľa, majú niekoľko spoločných vlastností. Pre banku predstavujú nákladný a zároveň najmenej stabilný peňažný zdroj, práve kvôli spomínanej nestabilite vkladov a ich vysokej náročnosti na spracovanie. Môžu sa ukladať v domácej aj zahraničnej mene. Zriaďujú sa v každej banke podľa stanovených podmienok na základe pravidiel ustanovených v Obchodnom zákonníku č. 523/1991 Z.z. V súlade s týmto ustanovením možno zriadiť účet na základe písomnej zmluvy medzi bankou a klientom. Banka sa zaväzuje zriadiť bežný účet od dohodnutej určitej doby na určitú dohodnutú menu. S týmto účtom disponuje zásadne majiteľ účtu. Podľa Obchodného zákonníka je banka povinná prijímať vklady alebo platby v prospech účtu a vykonávať úhrady z účtu v príslušnej mene, v ktorej je účet vedený, na základe príkazu majiteľa účtu, prípadne za podmienok stanovených v zmluve, a to v deň po doručení príkazu. Taktiež je banka povinná oznámiť v lehotách stanovených v zmluve majiteľom účtu údaje o prijatých a uskutočnených platbách. Môže to byť formou písomného výpisu, technického nosiča a prenosu dát, v závislosti od vzájomnej dohody. Ďalším druhom klientskych vkladov sú termínované vklady. Pri nich sa vkladateľ zaviaže, že nebude prostriedkami istú dobu disponovať, za čo dostane od banky pripísaný vyšší úrok. Doba viazanosti býva rozdielna od 1 mesiaca až po 24 mesiacov, v niektorých prípadoch sa môže dohodnúť aj vyššia viazanosť. Výber termínovaného vkladu môže byť obmedzený dvojakým spôsobom a to buď dohodnutým termínom splatnosti alebo dohodnutou výpovednou lehotou alebo v praxi často používanou kombináciou oboch spomínaných metód. Termínované vklady sú úročené vyššou úrokovou sadzbou, nakoľko dovoľujú bankám ich väčšie úverové použitie, ktoré je odstupňované podľa výšky vkladu a trvania výpovednej lehoty. Z časového hľadiska alebo z hľadiska dĺžky obmedzenia vkladu môžeme rozdeliť termínované vklady na krátkodobé a dlhodobé. Medzi krátkodobé termínované vklady patria vklady 31