Bezúhonnosť podnikateľov z pohľadu živnostenského zákona

Transcription

1 Martin Hamráček Bezúhonnosť podnikateľov z pohľadu živnostenského zákona Anotácia: Autor v príspevku analyzuje podmienku bezúhonnosti podnikateľov z pohľadu zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), vymedzuje najmä pojem bezúhonnosti, približuje procesné postupy živnostenských úradov pri overovaní splnenia podmienky bezúhonnosti záujemcami o podnikanie a v závere konkretizuje najdôležitejšie problémy aplikačnej praxe. V práci sa autor zameriava aj na novoprijatý zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a na Európsky informačný systém registra trestov, známy pod názvom ECRIS. Kľúčové slová: bezúhonnosť, podnikanie, výpis z registra trestov, fyzická osoba, právnická osoba. 1. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti Podľa platnej legislatívy je možné na Slovensku podnikať v štyroch rôznych právnych režimoch. Podľa 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., ktorý je všeobecným právnym predpisom, je podnikateľom: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Osoba, ktorá ma záujem vykonávať podnikanie v činnostiach, ktoré spadajú pod režim zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len živnostenský zákon ), musí pred začatím podnikania ohlásiť príslušnému živnostenskému úradu predmety podnikania, prípadne musí požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia pred zápisom slovenskej právnickej osoby do obchodného registra 1 (ďalej len ohlásenie živnosti ). Miestne príslušným živnostenským úradom na prijatie ohlásenia živnosti je živnostenský úrad príslušný podľa adresy sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby 2. Úlohou živnostenského úradu pred autorizovaním oprávnenia osoby podnikať je overiť splnenie všeobecných a osobitných podmienok prevádzkovania živnosti záujemcom o podnikanie. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti sú uvedené v 6 živnostenského zákona. Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú: a) dosiahnutie veku 18 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony a c) bezúhonnosť, ak živnostenský zákon neustanovuje inak. Tieto všeobecné podmienky musí spĺňať: - u slovenskej právnickej osoby fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, 1 Pozri 10 ods. 4, 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). 2 Odbor živnostenského podnikania okresného úradu je v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) označovaný pojmom živnostenský úrad.

2 - v podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a - v organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Splnenie podmienky bezúhonnosti sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý pre dotknuté osoby zabezpečuje živnostenský úrad prostredníctvom služby jednotného kontaktného miesta 3. Táto služba nepodlieha povinnosti dotknutej osoby uhradiť osobitný správny poplatok. Živnostenské úrady na Slovensku plnia úlohy jednotného kontaktného miesta od Zabezpečenie výpisov z registra trestov živnostenským úradom je však v súčasnosti možné iba pre občanov Slovenskej republiky 4. Tento obligatórny procesný úkon prebieha tak, že ohlasovateľ živnosti uvedie zároveň s ohlásením živnosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov 5 : - miesto a okres narodenia, - meno a priezvisko otca, - meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, - pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko osôb Slovenskej republiky, na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti. Uvedené údaje tvoria spolu s ďalšími taxatívne vymenovanými údajmi neverejnú časť živnostenského registra 6. Živnostenský úrad údaje určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov bezodkladne zasiela elektronickou formou Registru trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sprístupní a automaticky zašle údaje z registra podľa dohôd uzatvorených medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a príslušnými inštitúciami živnostenskému úradu. 7 Preukázanie splnenia podmienky bezúhonnosti podľa živnostenského zákona je jednou z obligatórnych podmienok vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Živnostenský úrad totiž podnikateľovi vydá živnostenské oprávnenie v lehote najneskôr do troch pracovných dní až odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené Pojem bezúhonnosť Bezúhonnosť vymedzuje živnostenský zákon negatívnym spôsobom. Za bezúhonného sa podľa živnostenského zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za: trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku 9 alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol 3 Jednotné kontaktné miesta (JKM) slúžia na vybavenie všetkých administratívnych úkonov súvisiacich so začatím podnikania a niektorých súvisiacich úkonov. JKM vznikli vo všetkých členských štátoch EÚ a štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP na základe ustanovení smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu za účelom uľahčenia vstupu záujemcov o podnikanie na trh. 4 Rozhodujúcim kritériom na to, či záujemca o podnikanie na Slovensku bude zaregistrovaný na živnostenskom úrade ako slovenská osoba, alebo ako zahraničná osoba, je miesto trvalého pobytu. Možnosť zabezpečenia výpisu z registra trestov živnostenským úradom určuje kritérium štátnej príslušnosti osoby. V tomto zmysle môže nastať situácia, že napr. ukrajinský štátny príslušník s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky bude na živnostenskom úrade zaregistrovaný ako slovenská fyzická osoba, avšak splnenie podmienky bezúhonnosti bude musieť živnostenskému úradu preukázať výpisom z registra trestov, ktorý si zabezpečí sám. 5 45a ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). 7 60b ods. 5, 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon.) 9 Trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske sú uvedené v štvrtej a piatej hlave druhej (osobitnej) časti Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

3 odsúdený. 10 Uvedené ustanovenie zákona si však mnohí záujemcovia o podnikanie interpretujú mylne. Domnievajú sa totiž, že na to, aby neboli považovaní za bezúhonných, by musela skutková podstata trestného činu, za ktorý boli právoplatne odsúdení, súvisieť s predmetom podnikania. Za bezúhonnú sa ale nebude na účely živnostenského zákona považovať osoba, ktorá sa dopustila akéhokoľvek trestného činu, ktorý zákon vylučuje. Znamená to, že postačí, aby bola osoba právoplatne odsúdená napr. za trestný čin krádeže (ak sa na osobu podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. nehľadí, akoby nebola odsúdená), a na túto osobu nemožno hľadieť ako na bezúhonnú. Nie je pritom podstatné, či odsúdenie súviselo s podnikaním, alebo nie. Taktiež nie je rozhodujúce, či podstata trestného činu, za ktorý bola osoba odsúdená, súvisí s predmetom podnikania ohlasovaným živnostenskému úradu. Správna úvaha bola živnostenskému úradu ponechaná iba v prípade, ak trestný čin, za ktorý bola osoba odsúdená, nie je ani hospodárskym trestným činom, ani trestným činom proti majetku. Ak bol záujemca o podnikanie právoplatne odsúdený napr. za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (kategorizovaný medzi trestnými činmi všeobecne nebezpečnými a proti životnému prostrediu 11 ), živnostenský úrad mu môže vydať živnostenské oprávnenie len na predmety podnikania, ktoré nesúvisia so skutkovou podstatou tohto trestného činu (napr. pohostinská činnosť a pod.). Avšak v prípade ohlásenia predmetov podnikania ako napr. nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla alebo poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla mu živnostenský úrad osvedčenie o živnostenskom oprávnení nevydá a rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo 12. Dňa nadobudla účinnosť novela živnostenské zákona 13, ktorá doplnila znenie 6 ods. 2 živnostenského zákona nasledujúcim textom: za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu. Znamená to, že v prípade niektorých živností upravených osobitnými predpismi je nevyhnutné posudzovať bezúhonnosť záujemcu o podnikanie nielen z pohľadu živnostenského zákona, ale aj z pohľadu osobitného predpisu upravujúceho podmienky na vykonávanie činnosti v danom predmete podnikania. Napr. zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v 25 ods. 2 uvádza prípady, keď osobu nie je možné považovať za bezúhonnú. Na vydanie viazanej živnosti s názvom vykonávanie trhacích prác sa za bezúhonnú nebude považovať ani osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za spáchanie akéhokoľvek úmyselného trestného činu (bez ohľadu na to, či jeho skutková podstata súvisí s predmetom podnikania). Živnostenské oprávnenie na tento predmet podnikania by teda nebolo vydané ani osobe, ktorá spáchala napr. spomenutý trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V tomto zmysle je živnostenský zákon vo vzťahu k osobitnému predpisu v postavení všeobecného predpisu (lex generalis verzus lex specialis). 3. Pripojenie výpisu z registra trestov Rozhodujúcim kritériom na posúdenie toho, či výpis z registra trestov zabezpečí živnostenský úrad, alebo ho k ohláseniu živnosti pripojí ohlasovateľ živnosti, je štátna príslušnosť ohlasovateľa živnosti. Ako sme už uviedli, živnostenský úrad zabezpečí výpisy 10 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). 11 Šiesta hlava druhej (osobitnej) časti Trestného zákona č. 300/2005 Z. z ods. 9 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). 13 Čl. IV zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4 z registra trestov len pre tie osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky. Osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a splnenie podmienky bezúhonnosti podľa živnostenského zákona sa na nich vzťahuje, musia živnostenskému úradu k ohláseniu živnosti pripojiť aj výpisy z registra trestov 14. Aby sme mohli spoľahlivo určiť správny spôsob, akým si môžu osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, zabezpečiť výpis z registra trestov, je potrebné rozlíšiť ich na: - osoby, ktoré sú osobami spoločenstva 15 : o fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len členský štát ) o právnické osoby založené podľa práva členského štátu, ktoré majú sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území členského štátu - osoby, ktoré nie sú osobami spoločenstva, tzv. osoby z tretích krajín. Živnostenský zákon totiž pripúšťa viacero spôsobov, akými je možné výpisy z registra trestov zahraničných osôb zabezpečiť. Niektoré spôsoby však platia pre všetky zahraničné osoby a niektoré výhradne len pre osoby spoločenstva. Všetky osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky Pre všetky osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky (teda osoby spoločenstva, ako aj osoby tzv. tretích krajín), platí, že za výpis z registra trestov sa považuje 16 : - výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je fyzická osoba štátnym príslušníkom, alebo - výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, v ktorej sa fyzická osoba preukázateľne zdržovala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov, alebo - rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, ak sa výpis z registra trestov v uvedených krajinách nevydáva, alebo - čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny, ak sa výpis z registra trestov alebo rovnocenná listina v uvedených krajinách nevydáva. Takto predkladaný výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace a musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Ako príklad uvedieme štátneho príslušníka Ukrajiny, ktorý sa rok pred ohlásením živnosti zdržiaval v Poľskej republike (napr. z dôvodu štúdia). Táto osoba má na výber z dvoch spôsobov, ktorými zabezpečí predloženie výpisu z registra trestov živnostenskému úradu. Buď predloží výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom Ukrajiny, alebo predloží výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom Poľskej republiky. Ohlasovateľ si môže zvoliť cestu, ktorá je pre neho výhodnejšia ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. f) a ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) e ods. 1, 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

5 Osoby spoločenstva Osobám spoločenstva dáva živnostenský zákon okrem vyššie spomenutých možností aj príležitosť zabezpečiť výpis z registra trestov ďalšími alternatívnymi spôsobmi 17. Ohlasovateľ živnosti môže k ohláseniu živnosti pripojiť: - výpis z registra trestov vydaný v domovskom členskom štáte (jeden alebo viaceré členské štáty, v ktorom alebo v ktorých štátny príslušník členského štátu získal odbornú kvalifikáciu 18 ) alebo - výpis z registra trestov vydaný v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby (členský štát, v ktorom mal štátny príslušník členského štátu bydlisko pred príchodom na územie Slovenskej republiky), alebo - rovnocennú listinu vydanú príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, ak sa výpis z registra trestov v danej krajine nevydáva, alebo - čestné vyhlásenie vykonané pred orgánom domovského členského štátu alebo členského štátu pôvodu, ktorý je kompetentný overiť jeho obsah a pravosť podpisu, ak sa výpis z registra trestov alebo rovnocenná listina nevydávajú, alebo ak takýto výpis alebo rovnocennú listinu príslušné orgány v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby nevydajú do dvoch mesiacov od podania žiadosti. Takto predložené doklady nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka. Úradný preklad sa v týchto prípadoch nevyžaduje. Ak by živnosť na Slovensku ohlasoval napr. štátny príslušník Rakúskej republiky, ktorý študoval v Nemeckej spolkovej republike, naposledy mal trvalý pobyt v Českej republike, no viac ako pol roka sa zdržiava na Slovensku na základe povolenia cudzineckej polície, môže splnenie podmienky bezúhonnosti živnostenskému úradu preukázať výpisom z registra trestov vydaným príslušným orgánom Rakúskej republiky, Nemeckej spolkovej republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky. Najvýhodnejší spôsob získania výpisu z registra trestov si zvolí ohlasovateľ živnosti, pričom voľbu ohlasovateľa musí živnostenský zákon rešpektovať. V prípade, že by sa v obdobnej situácii ocitol napr. štátny občan Ukrajiny, mohol by živnostenskému úradu predložiť iba výpis z registra trestov Ukrajiny (prípadne inej krajiny, v ktorej sa preukázateľne zdržiaval dlhšie ako 6 mesiacov v posledných piatich rokoch). 4. Európsky informačný systém registra trestov ECRIS Transponovaním európskej legislatívy do nášho právneho poriadku nadobudol účinnosť novelizovaný zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o registri trestov ). Tým sa vytvoril právny rámec pre zapojenie Slovenskej republiky do Európskeho informačného systému registra trestov, známeho pod názvom ECRIS 19. Ide o systém obsahujúci informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach vydaných súdmi iných členských štátov Európskej únie a súdmi iných štátov, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva. Nejde pritom o centralizovanú databázu registrov trestov členských štátov Európskej únie. Systém funguje tak, že zabezpečuje elektronickú výmenu informácií o trestných činoch, ktoré boli dôvodom odsúdenia, avšak bez priameho online prístupu do databáz registrov trestov štátov. Systém 17 66f ods. 1, 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). 18 Získanie odbornej kvalifikácie sa preukazuje diplomami, vysvedčeniami o skúškach alebo inými dokladmi o spôsobilosti osoby. 19 Systém ECRIS bol zriadený rozhodnutím Rady EÚ 2009/316/SVV.

6 ECRIS je postavený na báze tzv. referenčných tabuliek kategórií trestných činov a trestov. Zmyslom vytvorenia týchto tabuliek je snaha o lepšie prenášanie informácií medzi štátmi s rôznou právnou kultúrou a trestnoprávnou reguláciou. Zároveň sa vďaka jednotnej kategorizácii trestných činov a trestov prenášané údaje automaticky prekladajú do štátneho jazyka krajiny, ktorá údaje žiada. O údaje zo systému ECRIS je možné požiadať na základe osobitnej žiadosti osoby uvedenej na formulári, ktorý tvorí prílohu zákona o registri trestov. Odpoveď je zo systému zasielaná taktiež na jednotnom tlačive, ktorého vzor je možné nájsť v prílohe zákona o registri trestov. Súčasný právny stav však neumožňuje živnostenskému úradu požiadať o informácie elektronicky priamo. Dotknutá osoba teda môže o výpis požiadať jedine osobne na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky 20. Súdny poplatok za takýto výpis z registra trestov je vo výške 4, a to bez ohľadu na to, či o výpis žiada občan Slovenskej republiky, alebo občan iného členského štátu Európskej únie. Ak by teda chcel napr. štátny príslušník Chorvátska ohlásiť živnosť na Slovensku (či už v režime slovenskej, alebo zahraničnej osoby, v závislosti od pobytu tejto osoby), má možnosť požiadať o výpis z registra trestov na adrese Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Nemusí tak cestovať späť do vlasti, vďaka čomu ušetrí množstvo času a finančných prostriedkov. Tento systém teda výrazným spôsobom eliminuje administratívnu prekážku pri ohlásení živnosti zahraničnými osobami z členských štátov Európskej únie na Slovensku. Výzvou však pre kompetentné orgány ostáva potreba upraviť živnostenský zákon a vybudovať technické zázemie pre živnostenské úrady na to, aby mohli požiadať o výpis z registra trestov dotknutých osôb prostredníctvom systému ECRIS elektronicky, teda bez potreby aktívnej súčinnosti týchto osôb. 5. Údaje uvedené vo výpise z registra trestov Osobám právoplatne odsúdeným za spáchanie trestného činu môže súd v súlade s 32 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. uložiť rôzne druhy trestov, napr. trest odňatia slobody (nepodmienečne alebo s podmienečným odkladom), trest povinnej práce, peňažný trest a iné. Bezúhonnosť osoby z pohľadu živnostenského zákona sa síce neposudzuje podľa druhu trestu, avšak pre odsúdenú osobu má druh trestu dôležitý význam. Živnostenský úrad totiž disponuje výpisom z registra trestov 21, ktorý mu poskytne Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Vo výpisoch z registra trestov sa však neuvádzajú tie tresty, ktoré boli zahladené 22. Niektoré taxatívne vymenované tresty sa zahladzujú ich vykonaním. Ich vykonanie ale musí potvrdiť príslušný súd. Nepostačuje, aby napr. v prípade peňažného trestu ohlasovateľ živnosti predložil živnostenskému úradu potvrdenie o úhrade peňažného trestu (či už pôjde o kontrolný ústrižok poštovej poukážky, alebo výpis z bankového účtu). Zahladenie peňažného trestu sa vykoná až po pripísaní finančných prostriedkov uhradených na príslušný bankový účet určený súdom. Až po zahladení trestu (či už v registri trestov, alebo písomným potvrdením súdu o vykonaní trestu) môže živnostenský úrad hľadieť na dotknutú osobu ako na bezúhonnú. Pri podmienečne odloženom výkone trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou (v časovo presne určenom trvaní) musí po uplynutí skúšobnej doby prebehnúť konanie príslušného súdu, v ktorom bude súd zisťovať, či odsúdený v zákonom stanovených lehotách 20 Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Kvetná 13, Bratislava zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v spojení s 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7 viedol riadny život najmä či dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy a nedopúšťa sa páchania ďalšej trestnej činnosti alebo páchania priestupkov. Konanie súdu v týchto prípadoch prebieha z úradnej povinnosti (ex offo) 23. Ak súd vysloví, že sa odsúdený osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený 24. V prípade nepodmienečných trestných činov však musí odsúdený písomne požiadať príslušný súd o začatie konania vo veci zahladenia odsúdenia 25. Ak súd právoplatne rozhodne o zahladení trestu, vydá pokyn Registru trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vyznačenie zahladenia odsúdenia v registri. Po vykonaní všetkých procesných úkonov s tým spojených je možné na osobu hľadieť, ako keby nebola odsúdená. Živnostenské oprávnenie teda nemôže byť dotknutej osobe vydané až do času právoplatného skončenia konania súdu, ktorým vysloví osvedčenia sa odsúdeného, prípadne rozhodne o zahladení jeho trestu. Je preto v záujme ohlasovateľa živnosti, aby sa aktívne zaujímal o konanie súdu a o to, či trest bol z registra trestov po splnení zákonných podmienok vymazaný, alebo nie. Tresty uvedené vo výpise z registra trestov totiž zásadným spôsobom komplikujú spoločenské uplatnenie odsúdeného v ďalšom živote a výrazným spôsobom mu obmedzujú možnosti zárobkovej činnosti. Ak trest z registra trestov vymazaný nebol a ohlasovateľ živnosti živnostenskému úradu nepredložil právoplatné uznesenie súdu o osvedčení sa alebo právoplatné rozhodnutie súdu o zahladení odsúdenia, živnostenský úrad vydá rozhodnutie o nevzniknutí živnostenského oprávnenia. Živnostenské úrady na Slovensku vydali v roku 2015 celkovo 421 rozhodnutí o nevzniknutí živnostenského oprávnenia z dôvodu nesplnenia podmienky bezúhonnosti podnikateľa pri ohlásení živnosti. 6. Zrušenie, prípadne pozastavenie živnostenského oprávnenia z dôvodu straty bezúhonnosti Živnostenský zákon rieši aj prípady straty bezúhonnosti aktívneho podnikateľského subjektu počas vykonávania podnikateľskej činnosti. Znamená to, že podnikateľský subjekt bol v čase vydania živnostenského oprávnenia bezúhonný (z pohľadu živnostenského zákona), avšak počas podnikania bola fyzická osoba alebo právnická osoba právoplatne odsúdená príslušným súdom za trestný čin, s ktorým živnostenský zákon spája podmienku bezúhonnosti osoby. Živnostenský úrad sa môže o tejto skutočnosti dozvedieť tromi spôsobmi: - pri ohlásení ďalších predmetov podnikania aktívnym podnikateľským subjektom ak živnostenský úrad pri ohlásení ďalších predmetov podnikania (tzv. rozšírení živnosti) z výpisu z registra trestov zistí, že aktívny podnikateľský subjekt už nespĺňa podmienku bezúhonnosti, rozhodne o tom, že živnostenské oprávnenie na ohlasované živnosti nevzniklo, a zároveň musí začať správne konanie podľa 58 ods. 1 písm. a) živnostenského zákona vo veci zrušenia, prípadne pozastavenie živnostenských oprávnení vydaných tejto osobe v minulosti 26, - na základe oznámenia súdu ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o trestných činoch spôsobujúcich stratu bezúhonnosti z pohľadu živnostenského zákona, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z ods. 7 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. 26 Možnosť pozastaviť živnosť z úradnej moci z dôvodu straty bezúhonnosti bola implementovaná do živnostenského zákona novelou, ktorá nadobudla účinnosť

8 oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu 27, - pri zmene štatutárneho orgánu právnickej osoby údaje o zmene štatutárneho orgánu patria medzi údaje, ktoré podnikateľský subjekt povinne oznamuje do Obchodného registra Slovenskej republiky. Táto zmena sa živnostenskému úradu neoznamuje 28. Živnostenský úrad následne dostane oznámenie o tejto zmene elektronicky z Obchodného registra Slovenskej republiky a zosúladí právny stav s Obchodným registrom SR. Z toho pre živnostenský úrad vyplýva povinnosť dodatočne bezodkladne požiadať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o zaslanie výpisu z registra trestov nových osôb oprávnených konať za právnickú osobu (za predpokladu, že ide o osoby so Slovenskou štátnou príslušnosťou). Ak sa preukáže, že táto osoba (prípadne viacero osôb) nespĺňa podmienku bezúhonnosti z pohľadu živnostenského zákona, živnostenský úrad začne správne konanie vo veci zrušenia, prípadne pozastavenia živnostenského oprávnenia. Rušia, prípadne pozastavujú sa pritom všetky aktívne a pozastavené živnostenské oprávnenia vydané právnickej osobe bez ohľadu na počet konateľov právnickej osoby. Ak teda spomedzi viacerých konateľov spoločnosti nespĺňa podmienku bezúhonnosti čo i len jeden konateľ, správny orgán musí začať konať z úradnej povinnosti (ex offo). To isté platí aj v prípade, ak sa nesplnenie podmienky bezúhonnosti preukáže pri predložení výpisov z registra trestov osobami, ktoré sú oprávnené konať za právnickú osobu, ale nie sú občanmi Slovenskej republiky. Špecifickou situáciou súvisiacou s bezúhonnosťou podnikateľských subjektov je zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti. Takýto zákaz činnosti môže podnikateľskému subjektu uložiť súd alebo správny orgán (napr. v priestupkovom konaní). Hoci uloženie takéhoto zákazu je prekážkou prevádzkovania živnosti, živnostenský zákon neukladá živnostenskému úradu povinnosť začať konanie vo veci zrušenia, prípadne pozastavenia živnostenského oprávnenia. 7. Bezúhonnosť právnických osôb nadobudol účinnosť zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, za ktoré môže byť právnická osoba odsúdená, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. Trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak v jej mene konal štatutárny orgán, prípadne člen štatutárneho orgánu, alebo osoba vykonávajúcou kontrolnú činnosť (resp. dohľad) v rámci právnickej osoby, alebo osoba oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu konať. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči konkrétnej fyzickej osobe ani zistením, ktorá osoba za právnickú osobu konala protiprávne. K zahladeniu odsúdenia právnickej osoby dochádza vykonaním trestu. V prípade zrušenia právnickej osoby prechádza je trestná zodpovednosť na právnych nástupcov. Jedným z najtvrdších trestov, ktorými môže súd právnickú osobu potrestať, je zrušenie právnickej osoby. Tento trest však súd uloží len vtedy, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. O uložení trestu zrušenia právnickej osoby je súd povinný informovať register, v ktorom je právnická osoba zapísaná. Podľa tohto zákona sa postupuje vtedy, ak bol trestný čin spáchaný po nadobudnutí účinnosti zákona. Z pohľadu živnostenského zákona je dôležité, že splnenie podmienky bezúhonnosti sa vzťahuje výlučne na vzniknutú právnickú osobu, teda v postavení podnikateľa (napr. po 27 6 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

9 zápise do Obchodného registra Slovenskej republiky) 29. Splnenie podmienky bezúhonnosti teda živnostenský úrad nezisťuje osobitným spôsobom, ale iba prostredníctvom výpisov z registra trestov osôb oprávnených konať za právnickú osobu. O prípadnom právoplatnom odsúdení právnickej osoby za spáchanie jedného alebo viacerých taxatívne vymenovaných trestných činov sa živnostenský úrad dozvie z oznámenia súdu, ktorý právnickú osobu právoplatne odsúdil. Živnostenský úrad následne začne konanie vo veci zrušenia, prípadne pozastavenia živnostenských oprávnení vydaných dotknutej právnickej osobe. 8. Problémy aplikačnej praxe V praxi existuje viacero problémov, s ktorými sa živnostenské úrady stretávajú. Spomenieme tie, ktoré považujeme za najdôležitejšie: - Pripájanie výpisov z registra trestov zahraničných osôb o Pri ohlásení živnosti musia ohlasovatelia predložiť živnostenskému úradu výpis z registra trestov dotknutých zahraničných osôb, inak im živnostenské oprávnenie nebude vydané. Občania členských štátov Európskej únie majú možnosť požiadať o výpis Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (prostredníctvom systému ECRIS). Občania tzv. tretích krajín však musia výpis zabezpečiť iným spôsobom, čo je najmä časovo a finančne náročné. o Omnoho problematickejším sa však javí prekladanie výpisov z registra trestov zahraničných osôb, ktoré boli ustanovené do funkcie osoby oprávnenej konať za vzniknutú právnickú osobu. Živnostenský úrad v súčasnosti nemôže vyžiadať výpis z registra trestov zahraničnej osoby elektronicky prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Živnostenské úrady sú preto odkázané na aktívnu súčinnosť orgánov právnických osôb. V prípade nepredloženia výpisov z registra trestov však úradníci nemajú zákonnú možnosť vynútiť si splnenie tejto povinnosti. Právnické osoby, za ktoré sú oprávnené konať osoby bez Slovenskej štátnej príslušnosti, tak často vykonávajú podnikateľskú činnosť bez preukázania splnenia podmienky bezúhonnosti živnostenskému úradu. Riešením by bolo, ak by Obchodný register Slovenskej republiky pri zápise nových konateľov, oprávnených konať za právnickú osobu, skúmal splnenie podmienky bezúhonnosti týchto osôb, a to pod hrozbou ich nezapísania do Obchodného registra Slovenskej republiky. - Oznámenia súdov o právoplatnom odsúdení často nie sú doručované živnostenským úradom, hoci zákon túto povinnosť súdom ukladá. V mnohých prípadoch je to však jediná možnosť, ako sa môže živnostenský úrad dozvedieť o vzniku prekážky prevádzkovania živnosti. Existuje totiž množstvo podnikateľov, ktorí prevádzkujú živnosť na základe živnostenského oprávnenia vydaného pri prvom začatí podnikania pred mnohými rokmi. Zamestnanci živnostenských úradov však majú oprávnenie vstupovať do príslušných registrov jedine na základe existencie právneho titulu na vstup do registra a lustráciu údajov dotknutej osoby. Právnym titulom na vyžiadanie výpisu z registra trestov osoby je v tomto prípade jedine ohlásenie živnosti, oznámenie súdu o právoplatnom odsúdení za trestné činy, ktoré živnostenský zákon vylučuje, alebo oznámenie Obchodného registra Slovenskej republiky o zmene osoby oprávnenej konať za vzniknutú právnickú osobu. Hoci by sa živnostenský úrad dozvedel o strate bezúhonnosti podnikateľského subjektu (napr. z médií alebo z oznámení iných osôb), nezakladá to oprávnenie živnostenského úradu na lustráciu bezúhonnosti tejto osoby. - Nedostatočné právne povedomie záujemcov o podnikanie ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

10 o Záujemcovia o podnikanie sa mylne domnievajú, že trestné činy, za ktoré boli právoplatne odsúdení, nemajú vplyv na vydanie živnostenského oprávnenia. Mnohé odsúdenia však často spôsobujú vznik prekážky v prevádzkovaní živnosti na základe živnostenského oprávnenia, a to aj v prípade, že skutková podstata odsúdenia nesúvisela ani s prevádzkovaním živnosti, ani s ohlasovaným predmetom podnikania. o Záujemcovia o podnikanie nemajú vedomosť o tom, že v prípadoch predpokladaných zákonom (napr. pri nepodmienečných trestoch odňatia slobody) musia písomne požiadať príslušný súd o začatie konania vo veci zahladenia odsúdenia. Ak o zahladenie nepožiadajú, trest bude v registri trestov zaznamenaný a vo výpise uvedený bez ohľadu na to, koľko času od právoplatného odsúdenia uplynulo. Literatúra Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1990 Zb. Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keywords: integrity, entrepreneurship, extract from criminal records, natural person, legal entity Summary One of the general requirements for undertaking trade activities is integrity. A person does not fulfil the requirement for integrity if they have been convicted of committing an economic crime, property crime or another offense committed intentionally whose merits of crime are connected with the subject of their business, if the person is not looked at as if they were not convicted. The fact that the requirement for integrity of the person interested in doing business has been met is proven by an extract from criminal records. For the citizens of the Slovak Republic, it is provided by the Trade Licensing Office via a single contact point. The persons who are not citizens of the Slovak Republic have to present an extract from criminal records to the Trade Licensing Office themselves. The law mentions several methods of how to obtain an extract from criminal records, depending on the nationality of the person. The European Criminal Records Information System, known as ECRIS, contains information concerning the convictions of the citizens of EU Member States citizens. The system allows the citizens of EU Member States to submit a request for an extract from criminal records at the General Prosecutor s Office of the Slovak Republic without the need to travel abroad. However, it is not possible to request the information from the system electronically. If a person does not meet the requirement for integrity, the Trade Licensing Office decides that

11 the trade authorization has not begun. The Trade Licensing Office decides ex officio on the withdrawal or suspension of the person s trade licence if the person has failed to meet the requirement for integrity while pursuing their trade activities. The new law introduces the criminal liability of legal entities in connection with selected crimes. However, the liability of legal entities relates exclusively to existing legal entities. The strictest penalty which the court may impose on a legal entity is its abolition. Mgr. Martin Hamráček Fakulta verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach hamrlyk@gmail.com Recenzenti: doc. JUDr. Mojmír Mamojka, PhD., JUDr. Vladislav Marko, PhD.