ZNALOSTNÉ LINKY V SEKTORE IKT

Transcription

1 ZNALOSTNÉ LINKY V SEKTORE IKT Oto HUDEC, Miriam ŠEBOVÁ, Peter DŢUPKA Katedra regionálnych vied a manaţmentu Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Košiciach Oto.Hudec@tuke.sk Miriam.Sebova@tuke.sk Peter.Dzupka@tuke.sk Abstrakt Príspevok sa zaoberá IKT sektorom z pohľadu sektorovej dynamiky znalostí. Príspevok popisuje vybrané teoretické aspekty znalostných liniek v IKT sektore a analyzuje zdroje znalostných liniek v prípadovej štúdii na úrovni Košického regiónu. Rôznorodosť firiem, ktoré zahŕňa IKT sektor vedie k rôznym váham znalostných liniek z externého a regionálneho prostredia. Závery prípadovej štúdie poukazujú na rôzne modely znalostných liniek v lokálnych a zahraničných firmách. Kľúčové slová: znalosti, znalostné linky, región, IKT sektor 1 ÚVOD Sektor informačno-komunikačných technológií (IKT) je sumárom technológií a aplikácií, ktoré umoţňujú elektronické procesy, ukladanie, vyhľadávanie a transfer údajov pre širokú rôznorodú skupiny uţívateľov alebo klientov (Cohen, Salomon & Nijkamp, 2002 In Siedschlag et al 2008). IKT je povaţovaný za jeden z najrýchlejšie rastúcich sektorov, kľúčový zdroj pridanej hodnoty a akcelerátor rastu produktivity, pričom jeho najdôleţitejším inputom pre sektor IKT je kvalifikovaná pracovná sila. Keďţe ide o znalostne intenzívny sektor vo vedeckej literatúre sa venuje pomerne veľký priestor analýzam znalostných liniek v IKT. Cieľom príspevku je analýza vybraných aspektov znalostných liniek v IKT sektore v Košickom regióne. 2 ZNALOSTNÉ LINKY V SEKTORE IKT IKT sektor povaţujeme za znalostne zaloţený sektor, ktorý je charakteristický intenzívnou koncentráciou znalostí. Medzi ďalšie takéto odvetvia patria biotechnológie, vzdelávanie, veda a výskum atď. Analýzam znalostných liniek v IKT sektore sa venujú viacerí autori, ktorí v posledných 10 rokoch publikovali teoretické i empirické práce k tejto problematike. Napr. Segelod a Jordan (Segelod, Jordan, 2004) analyzovali význam rôznych zdrojov znalostí v európskych projektoch zameraných na

2 ZNALOSTNÉ LINKY V SEKTORE IKT vývoj počítačového softvéru, Romijn a Albaladejo (Romin, Albaladejo, 2004) analyzovali determinanty inovačnej kapacity v malých softvérových firmách v juhovýchodnom Anglicku, Weterings a Boschma (Weterings, Boschma, 2006) sa venujú znalostným linkám v IKT priemysle na príklade Holandska, Todling, Trippl, Lengauer (napr. Todling, Trippl, Lengauer, 2009) skúmajú znalostné linky v IKT sektore vo Viedenskom klastry. Uvedenej problematike sa venuje projekt REDIPE (Regionálne dimenzie poznatkovej ekonomiky), na ktorom spolupracujú autori článku. Projekt REDIPE (Regionálne dimenzie poznatkovej ekonomiky) skúma procesy vzniku a šírenia poznatkov v regióne. Poznatky predstavujú výsledok poznávacieho procesu a ich kombinovaním vznikajú znalosti (nové vedomosti, zručnosti, skúsenosti), ktoré sa v technologickom procese firmy prejavujú ako inovácie. 2.1 Lokálny šum a globálne potrubie Sektor IKT je vnímaný ako dôleţitý akcelerátor znalostnej ekonomiky. V literatúre k priestorovým súvislostiam znalostí sa zauţíval koncept lokálnych šumov a globálnych tokov (napr. Bathelt, Malmberg, Maskell). Tento koncept vysvetľuje model, kedy sa tiché znalosti prenášajú v lokálnom prostredí, kým kodifikované znalosti sa môţu prenášať bez obmedzení v rámci širšieho ekonomického priestoru. Lokálny prenos tichých znalostí sa deje prirodzene v rámci lokálneho šumu (ang. Local buzz), pričom pre prenos kodifikovaných znalostí je potrebné vybudovať znalostné linky globálne potrubia (angl. global pipelines). Základné posolstvo konceptu kombinácia lokálnych a externých zdrojov znalostí, ktoré tvoria znalostnú bázu sektora v regióne, potvrdili aj vyššie spomínané empirické štúdie. Ich závery sa však rôznili vo váhe externých a lokálnych zdrojov pre firmy v skúmanom regióne a tieţ vo váhe znalostných liniek s rôznymi aktérmi prenosu znalostí (klienti, konkurenti, univerzity, výskumné ústavy atď.) Empirické štúdie sektora poskytujú protichodné údaje o relatívnej dôleţitosti rôznych zdrojov znalostí, priestorovej výmene znalostí a o význame rôznorodých kanálov na distribúciu znalostí. Novšie koncepčné práce ku geografii znalostných liniek objasňujú, ţe inovatívna dynamika klastrov je zaloţená na oboch lokálnych aj globálnych tokoch znalostí, ţe je kombináciou lokálnych šumov a globálnych potrubí (Trippl, Todtling, Lengauer 2009). Uvedení autori koncept lokálnych šumov a globálnych tokov kritizujú. Kritika konceptu spočíva na potrebe diferencovaného pohľadu na znalostné zdroje z hľadiska rôznych priestorových úrovní a na potrebe diferencovanej typológie znalostných liniek. Koncept nezohľadňuje absorpčnú kapacitu aktérov, ktorá je podmienkou na to, aby dokázali nasávať z lokálneho šumu. Grimaldi a Torrisi (2001) v typológii znalostných liniek rozlišuje medzi komerčnými dohodami medzi producentmi softvéru a distribútormi, kontraktmi medzi veľkými softvérovými producentmi a malými firmami (outsorcing) a spoločnými vedecko-výskumnými partnerstvami.

3 (Trippl, Todtling, Lengauer 2009) znalostné linky v IKT štruktúrovali podľa nasledujúcich kritérií: Obchodné a neobchodné vzťahy (za peňaţnú alebo inú kompenzáciu alebo bez kompenzácie) Statický alebo dynamický aspekt (pri statickom ide o prenos hotových znalostí, pri dynamickom dochádza k vzájomnému učeniu sa) Tabuľka 1: Typológia znalostných liniek Statické (prenos Dynamické (kolektívne znalostí) učenie sa) Formálne/Obchodné linky Trhové vzťahy Formálne siete Kontrakt výskum Vedecko výskumná spolupráca Konzulting Zdieľanie vedecko výskumných prostriedkov (vybavenia) Licencie Kúpa medziproduktov Neformálne/neobchodné vzťahy Spill over Najatie špecialistov Monitorovanie konkurencie Účasť na konferenciách Čítanie vedeckej literatúry Špecifikácia patentov Zdroj: Trippl, Todtling, Lengauer 2009, str. 448 Neformálne siete Neformálne kontakty Analýza znalostných liniek v IKT sektore sa odvíja od znalostnej bázy sektora (analytická, symbolická, syntetická), od charakteru znalostí (tiché, kodifikované) a od charakteru aktérov (kvalita vedy a výskumu, kvalita univerzít, konkurencieschopnosť firiem). Relatívne odlišné závery empirických štúdií reflektujú rôznorodosť sektora IKT, ktorá mala vplyv aj na charakter znalostných liniek v Košickom regióne analyzovanú v ďalšej časti. 3 IKT SEKTOR V KOŠICKOM REGIÓNE V súčasnosti sa v Košickom regióne etabloval sektor IKT. V databáze regionálnej štatistiky je dostupné zisťovanie počtu podnikov v sektore za obdobie rokov V počte podnikov má výrazný predstih Bratislavský kraj, v ktorom sa dlhodobo koncentruje sektor IKT. Košický región v tomto období bol v počte podnikov na

4 ZNALOSTNÉ LINKY V SEKTORE IKT predposlednom mieste v rámci Slovenska, čo znamená, ţe sektor IKT sa nevyvíjal spôsobom odlišným od ostatných regiónov. Vývoj v týchto rokoch neindikoval predpoklad, ţe sa v zvýšenom počte v regióne začnú vytvárať pracovné miesta v sektore IKT. Tabuľka 2: Podniky IKT v SR Počet podnikov Informačno- komunikačné technológie, podľa územie a rok Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Ţilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Zdroj: Regionálna databáza, ŠÚ SR, 2010 Odlišná situácia nastala v poslednom období. V roku 2009 vykazuje Košický región pracujúcich v sektore IKT, čo predstavuje druhé miesto za Bratislavským regiónom a vypovedá o výraznom náraste sektora v regióne. Kľúčový vplyv na masívny rozvoj odvetvia (podľa odhadov vzrástol počet zamestnancov v IKT sektore v Košickom regióne z cca 2000 v roku 2006 na súčasných vyše 7000) má príchod zahraničných investorov. V roku 2005 etablovalo v Košiciach svoju pobočku Ness (Ness KDC) a RWE IT, v roku 2006 začalo činnosť T-Systems, v roku 2007 fínska spoločnosť IXONOS a i. Tabuľka 3: Počet zamestnancov v sektore IKT v roku 2009 Sektor Informácie a komunikácia Slovenská republika spolu Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Ţilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Zdroj: Regionálna databáza, ŠÚ SR, 2010

5 Aj keď analyzovaný sektor IKT v regióne východného Slovenska nie je (zatiaľ) taký významný z hľadiska aktuálneho počtu zamestnancov, má veľký potenciál rastu z hľadiska vytvárania nových pracovných miest a produkcie nadpriemernej pridanej hodnoty na zamestnanca a tak aj podpory celkového ekonomického rastu a produktivity práce v regióne. (Štúdia Košice IT Valley, 2009) 3.1 Znalostné linky v IKT sektore v Košickom regióne Cieľom prípadovej štúdie je analýza znalostných liniek v sektore IKT v Košickom regióne. Pre naplnenie cieľa sme realizovali primárny výskum prostredníctvom expertných rozhovorov. Na účely projektu sme oslovili 20 respondentov. 15 respondenti boli manaţéri v IT firmách (T-Systems, Ness KDC, Siemens, IXONOS, VSL Software, INTERSOFT, ICOS, Novitech, Apex, Rasax, Telegrafia, RWE IT, Procesná automatizácia, Elfa, Lynx) a 5 respondenti pochádzali z podporných inštitúcií (Košický samosprávny kraj, Magistrát mesta Košice, Ústav informatiky UPJŠ, FEI TUKE, IT Valley). V prípadovej štúdii v článku si kladieme nasledujúce výskumné otázky: Ktoré typy znalostí sú kľúčové v IKT sektore Košického regiónu? Prevládajú vnútrofiremné procesy tvorby znalostí alebo pozorujeme aj interakcie medzi organizáciami? Akú úlohu má priestorová blízkosť v rámci regiónu, sú znalosti spojené interakciou regionálnych aktérov, alebo sa zvyšuje interakcia na diaľku? Ktoré formy interakcií v znalostných linkách prevaţujú formálne alebo neformálne? 3.2 Tiché a kodifikované znalosti Koncept Učenie sa interakciou (learning by interacting) je zaloţený na predpoklade, ţe keď je pomerne jednoduchý prístup ku kodifikovaným znalostiam práve tiché znalosti sú určujúce pre inovačnú aktivitu firiem v priestore tiché znalosti sú kľúčovým determinantom geografie inovačnej aktivity... (Asheim a Gertler, 2005). Priestorová dimenzia vychádza z charakteru tichých znalostí, ktoré potrebujú na svoje šírenie priestorovú blízkosť, nepredpokladá sa, ţe cestujú medzi veľkými vzdialenosťami, pretoţe najjednoduchší spôsob ich transferu je tvárou v tvár medzi partnermi, ktorí zdieľajú spoločné črty jazyk, komunikačné kódy, atď., pričom často transfer tichých znalosti funguje na báze neformálnych vzťahov a dôvery. Z expertných rozhovorov vyplynulo, ţe síce je prirodzený transfer tichých poznatkov v lokálnom prostredí formou face to face, ale práve invenčné softvérové firmy dokáţu získavať tiché znalosti aj z externého prostredia bez priestorového obmedzenia. Pokiaľ autori (Asheim a Gertler, 2005) hovoria o potrebe spoločných komunikačných kódov, tak práve programátori disponujú spoločným programovacím

6 ZNALOSTNÉ LINKY V SEKTORE IKT jazykom, dorozumievajú sa v anglickom jazyku a ich kvalifikácia umoţňuje diskutovať a prenášať svoje znalosti aj na voľne prístupných portáloch. V Košickom regióne ako v malom regióne prebiehajú intenzívne interakcie medzi zúčastnenými (20 respondentov, takmer všetci sa medzi sebou poznali, príp. mali intenzívnejšie neformálne prepojenia bývalí kolegovia, spoluţiaci, súčasní priatelia). Napriek pomerne malej komunite nemôţeme hovoriť o intenzívnom kolektívnom učení v rámci regiónu. Znalostné linky sú rôzne vo firmách odlišného charakteru. Znalostné procesy v analyzovaných firmách zahŕňajú komplementárne inter a intra firemné procesy. Vnútrofiremné procesy sú špecifické v nadnárodných firmách (komunikácia s domovskou centrálou) a v domácich firmách. Pobočky nadnárodných koncernov vyuţívajú ako hlavný zdroj znalostí koncernové laboratóriá. Napriek tomu sa učia aj od firiem pôsobiacich v regióne.

7 Tabuľka 4: Znalostné linky v sektore IKT v Košickom regióne Interfiremné procesy Zahraničné firmy: Komunikácia s materskou firmou v rámci senior IT špecialistov (solution architecture) Inovačné portály v rámci celej korporácie Zahraničné a domáce firmy Porady Inovačný portál v rámci firmy Neformálne diskusie (počas obeda, počas kávy, v špeciálne na to upravených priestoroch komunikačné miestnosti Intrafiremné procesy Komunikácia s technologickým partnerom (ORACLE, IBM, SAP) Online diskusia Školenie Komunikácia s lokálnymi firmami Školenia vybraných modulov Komerčná spolupráca - subdodávky Outsorcing zamestnancov Obchodné vzťahy výrobca uţívateľ Komunikácia v záujmových zdruţeniach Individuálne interakcie zamestnancov s podporou firmy Interakcie medzi firmami a inými inštitúciami Virtuálne komunitné fóra Neformálne kontakty Interakcie firiem s inštitúciami verejnej správy, univerzitami, vedecko - výskumnými ústavmi Interakcie v rámci IT Valley Intrafiremné procesy zahŕňajú širokú škálu od školení, ktoré poskytujú niektoré regionálne firmy, cez komerčnú spoluprácu na báze subdodávky, outsorcing zamestnancov na vybraných projektoch, odberateľsko-dodávateľské vzťahy aţ po komunikáciu v záujmových zdruţeniach (napr. na báze odbornej špecializácie alebo v regionálnom zdruţení IT Valley). Väčšina firiem v regióne pouţíva technologické platformy nadnárodných spoločností (IBM, Oracle), ktoré pre ne predstavujú kľúčový zdroj znalostí a intenzívne navzájom komunikujú. Na základe výskumu môţeme posúdiť intenzitu týchto foriem interakcií. Domnievame sa, ţe aj keď dochádza ku kontaktom medzi firmami, len v zriedkavých prípadoch to vedie ku technologickému učeniu sa. Regionálnou tendenciou je, ţe firmy vyuţívajú vlastné izolované kanály na získavanie znalostí a nie je ochota kolektívne v

8 ZNALOSTNÉ LINKY V SEKTORE IKT tomto smere spolupracovať, jedným z dôvodov, môţe byť snaha o ochranu obchodného tajomstva a nízka tradícia v spolupráci. Zaujímavým momentom je angaţovanosť zahraničných firiem, ktoré síce nepodporujú technologické učenie sa, ale stali sa akcelerátorom regionálneho učenia sa v rámci iniciatívy IT Valley. Najdôleţitejšou znalostnou linkou, ktorú explicitne menovali všetci respondenti je znalostná linka výrobca uţívateľ. Charakter IKT sektora predznamenáva, ţe by mal v Košickom regióne vychádzať z analytickej znalostnej bázy. Po bliţšej analýze charakteristických čŕt analytickej znalostnej bázy môţeme len čiastočne súhlasiť s týmto tvrdením. Zahraničné firmy pôsobiace v sektore renomovaných korporácií vychádzajú z analytickej znalostnej bázy (spoluprácu uplatňujú v koncernových laboratóriách vo v západnej Európe T-Systems v Nemecku, Ixonos vo Fínsku), pre domáce firmy neplatia všetky črty analytickej znalostnej bázy, ktorá je vo fáze kreovania. Hlavnými nedostatkami je nízka miera vedecko-výskumnej spolupráce s univerzitami a inými vedecko-výskumnými organizáciami. 4 ZÁVER Výskum potvrdil podobné závery ako v iných empirických štúdiách z tejto oblasti. Pre firmy z IKT sektora v Košickom regióne sú dôleţité rôzne zdroje znalostí (regionálne aj mimoregionálne). Priestorová blízkosť pri výmene znalostí nie je určujúca (najmä pri pobočkách nadnárodných koncernov). Znalosti sa v regióne distribuujú rôznymi spôsobmi, pričom mimoriadny význam pre IKT sektor majú znalostné linky vyuţívajúce podporu IKT technológií napr. inovatívna forma virtuálnych komunitných diskusií. Na základe expertných rozhovorov môţeme konštatovať, ţe znalostné toky v IKT sektore v Košickom regióne sú prevaţne neformálneho charakteru. Neformálne toky sú dopĺňané formálnymi partnerstvami (napr. zmluvy o spolupráci, spolupráca v rámci IT Valley). Tento príspevok bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV POUŢITÁ LITERATÚRA [1] ASHEIM, B. GERTLER, M.: The geography of Innovation. In Oxford Handbook of Innovation, ISBN [2] BATHELT, H. MALMBERG, A. MASKELL, P.: Clusters and knowledge: Local Buzz, global pipelines and the process of knowledge creation. Progress in Human Geography 28 [3] BOSCHMA, R. - WETERINGS, A.: The impact of geography on the innovative productivity of software firms in the Netherlands. Papers in Evolutionary Economic Geographie. Utrecht University. January 2005

9 [4] GRIMALDI, R. TORRISI, S.: Codified-tact and general-specific knowledge in the division of labour among firms: A study of the software industry. Serie Economica e Impresa. 2001, 26 pp. [5] ROMIJN, H. ALBALADEJO, M. : Determinants of innovation capability in small electronics and software firms in southeast England, Research Policy 31 (2002) [6] SEGELOD, E. JORDAN, G.: The use and importance of external sources of knowledge in the software development process. School of Economics and Commercial Law, Göteborg University Dostupné na [7] SIEDSCHLAG ET AL. The knowledge economy, economic transformations and ICT in the EU25+: Regional dynamics in the deployment phase, Report of the project ICT REG supported by EC (Contract No F1SC-IR), January 2008 [8] TRIPPL, M. TODLING, F. LENGAUER, L.: Knowledge Sourcing beond Buzz and Pipelines: Evidence from the Vienna Software Sector. Economic Geography. 85(4):