UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA KATEDRA PSYCHOLÓGIE

Transcription

1 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA KATEDRA PSYCHOLÓGIE Fandím, teda som chuligán? Sonda do problematiky správania sa a prežívania futbalových fanúšikov na Slovensku Michal Hajdúk Konzultantka: doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. rok: 2008/2009 semester: zimný ročník: druhý

2 Čestne prehlasujem, že som prácu vypracoval samostatne, pod odborným vedením konzultantky a s použitím uvádzanej literatúry.

3 ABSTRAKT HAJDÚK, M.: Fandím, teda som chuligán? Sonda do problematiky správania sa a prežívania futbalových fanúšikov na Slovensku [ŠVOČ] Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra psychológie konzultantka doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. Bratislava, FIFUK, s. Výskum sa zaoberá problematikou správania a prežívania futbalových fanúšikov na Slovensku. Práca je rozdelená do dvoch častí. Prvú časť tvoria teoretické východiská práce. V tejto časti práce sa snažíme priblížiť problematiku hromadného správania v súvislosti s agresívnym správaním. Ďalej sa zameriavame priamo na futbalových fanúšikov. Venujeme sa ich rozdeleniu do skupín na bežných fanúšikov, ultras a futbalových chuligánov. Približujeme problematiku futbalového chuligánstva aj z historického hľadiska. Vysvetleniu motivácie futbalových chuligánov prostredníctvom zvratovej teórie sa venuje osobitná časť kapitoly. Druhá časť našej práce sa venuje nami realizovanému výskumu. Ako metódu skúmania sme zvolili dotazník, ktorý bol zameraný na problematiku agresívneho správania futbalových fanúšikov. V tejto časti interpretujeme údaje, zistené z dotazníku. Najdôležitejšie zistenia sme zhrnuli v závere práce. Kľúčové slová: Hromadné správanie. Agresia. Futbaloví fanúšikovia. Ultras. Chuligáni. ABSTRACT HAJDÚK, M.: I support, therefore I am Hooligan? Probe into problem of behaviour and emotions of football fans in Slovakia [ŠVOČ] Comenius University in Bratislava. Faculty of philosophy; Department of psychology. Consultant doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. Bratislava, FIFUK, p. Our research is about behaviour of football supporters in Slovakia. Our work is divided into two parts. First part is theoretical. In this part of our work we try to focus on collective behaviour connected with aggressive behaviour We divided football supporters in groups such common fans, ultras, football hooligans. We try to describe this problem from historical view. Special part of one chapter is about explanation of hooligans motivation using reversal theory. Second art of our work is about our research. In the experimental part of the work we interpret our findings from the research. We chose questionnaire as research methods. Questionnaire is about aggressive behaviour and emotions of football supporters. The most important findings we digested in conclusion. Key words: Collective behaviour. Aggression. Football supporters. Ultras. Hooligans.

4 Chcel by som sa poďakovať mojej konzultantke doc. PhDr. Márii Bratskej, CSc. za jej rady, pomoc, pripomienky a čas, ktorý mi venovala. Ďalej by som chcel poďakovať prevádzkovateľom internetových portálov a za ochotu umiestniť odkaz na dotazník na ich stránkach a za participáciu na výskume. Taktiež moja vďaka patrí všetkým respondentom za vyplnenie dotazníka, za ich rady postrehy a kritiky. Ďalej za technickú pomoc pri spracovaní finálnej podoby dotazníka ďakujem Jozefovi Bačíkovi a Milanovi Hajdúkovi a za webhosting portálu RNDr. Vladimírovi Chudému, CSc. by som chcel poďakovať za pomoc a rady týkajúce sa štatistického spracovania získaných údajov. Za cenné podnety a pripomienky k práci patria moje slová vďaky Júliusovi Karasovi, PhDr. Mirine Hochelovej, ako aj účastníkom kurzu Psychológia násilia na Katedre psychológie FIF UK. Nakoniec by som chcel poďakovať mojím rodičom, priateľke a kamarátom za ich podporu a trpezlivosť, ktorú so mnou mali pri písaní tejto práce.

5 Obsah 0 Úvod Hromadné správanie Le Bonova teória Deindividuácia Teória vynárajúcej sa normy Teória potvrdenia identity Skupinová agresia Vznik agresie v dave Agresia Hypotéza frustrácia agresia Teória sociálneho učenia Futbaloví fanúšikovia a futbalové chuligánstvo Rozdelenie futbalových fanúšikov Vysvetlenie motivácie futbalových chuligánov Problematika futbalových chuligánov na Slovensku Futbaloví fanúšikovia a médiá Vymedzenie výskumného problému Cieľ výskumu Hypotézy Výskumné metódy Opis skúmaného výberu Použité metódy a postupy Výsledky Diskusia Záver Použitá literatúra Prílohy Príloha A Informovaný súhlas Príloha B Dotazník FF-A Príloha C Problém s dátami Príloha D - Príklady odpovedí... 42

6 Úvod Futbal môžeme označiť za najpopulárnejší šport na svete. Snáď každý chlapec, ako malý, hrával so svojimi priateľmi futbal. Sledovanie futbalových zápasov dokáže u ľudí vyvolať veľa rozmanitých emócií Futbal od nepamäti lákal veľké množstvo divákov, mladých, starých, deti, mužov, ženy. Ako vieme, ľudia sa v dave správajú inak ako osamote. Jasným príkladom toho je povzbudzovanie na futbalových štadiónoch. Z pokojného, utiahnutého chlapa, sa stane na štadióne počas nedeľného zápasu aktívny fanúšik, spievajúci, mávajúci zástavou a skandujúci heslá. Ale kto všetko sú futbaloví fanúšikovia? Sú všetci rovnakí? Práve na to chceme poukázať v našej práci. Aj medzi fanúšikmi sú rozdiely. Aj oni sa rozdeľujú do rôznych skupín. Sú to bežní fanúšikovia, ultras, futbaloví chuligáni. Cieľom nášho výskumu je preniknúť do problematiky správania a prežívania futbalových fanúšikov na Slovensku. Zmapovať názory fanúšikov na túto problematiku a zistiť ich postoj k násilnostiam na futbalových štadiónoch a k vopred dohodnutým stretom medzi fanúšikmi. medzi fanúšikmi. Zistiť ako často, a či vôbec dochádza k fyzickým stretom medzi fanúšikmi a čo prežívajú počas povzbudzovania na štadióne. 1

7 1 Hromadné správanie Prejavom skupinového násilia v spoločnosti môžu byť napríklad demonštrácie, ktoré prerástli do nepokojov alebo násilie medzi futbalovými fanúšikmi počas futbalových stretnutí. Ľudia sa v skupinách správajú inak, ako by sa správali, keby boli v tej istej situácii osamote. Tento fenomén sa pokúša vysvetliť niekoľko teórií. Skôr ako objasníme ich podstatu treba vysvetliť, čo rozumieme pod pojmom hromadné správanie. Mikšík definuje hromadné správanie ako: Špecifický typ sociálneho správania, ktoré sa rozvíja pod emociogénnym tlakom situačných kontextov (Mikšík, 2005, s. 103). Hromadné správanie je správanie vznikajúce v relatívne neorganizovanej skupine ľudí, ktorí prežívajú zjednotenie v správaní a v zameraní na spoločné ciele (Feldman, 2001; podľa: Halama, 2004, s. 457). K takémuto zjednoteniu dochádza medzi fanúšikmi na futbalových štadiónoch. Ich cieľom je povzbudzovanie svojho klubu. Mikšík (2005) uvádza, že vznik hromadného správanie determinuje špecifický komplex premenných. Títo premenné sú situačné, osobnostné a sociálne. 1.1 Le Bonova teória Problematika hromadného správania bola skúmaná už v minulosti. Priekopníkom v tejto oblasti bol Le Bon. Vydal knihu Psychológia davu, v ktorej sa zaoberá problematikou hromadného správania. Le Bon rozlišoval medzi bežným zoskupením ľudí a psychologickým davom, tento dav charakterizoval tým, že nadobúda určité nové zjednocujúce vlastnosti. Osobnosť jednotlivca sa v takomto prípade stráca a myšlienky všetkých členov sú zamerané jedným smerom. Hovorí o určitej kolektívnej duši. Už nezáleží na tom, aké ma jednotlivec špecifické vlastnosti. Ďalej hovorí o tom, že každý člen davu cíti myslí aj správa sa v súlade s ostatnými. Tento jav nazval zákon duševnej jednoty davu. Jeho príčinou sú nevedomé procesy, ktoré zjednocujú členov davu (Le Bon, 1994). Le Bon popísal 3 mechanizmy, ktoré ovplyvňujú hromadné správanie. Anonymita v dave ľudia stratia svoju jedinečnú osobnosť, zníži sa ich zmysel pre zodpovednosť; nákaza izolované city sa v dave rýchlo rozširujú; sugestibilita ľudia v dave nekriticky akceptujú to, čo im je povedané, všetky príkazy. V dave sú veľmi náchylní na ovplyvnenie (Le Bon, 1994; podľa: Mikšík, 2005). 1.2 Deindividuácia Teória Le Bona nie je jedinou, ktorá sa snaží vysvetliť tento jav. Iní autori (Diener, 1979, Zimbardo, 1969; podľa: Heyesová, 1998) tvrdia, že ľudia v dave prežívajú stratu osobnej 2

8 identity a začnú sa následne na to identifikovať s davom. Prestávajú sa správať racionálne, lebo sa prestali správať podľa svojho svedomia. To podľa nich spôsobí to, že sa začnú v dave správať agresívnejšie. Tento jav vysvetľujú prostredníctvom deindivduácie. Deindividuácia je stav jednotlivca, keď je v ňom oslabená racionálna kontrola a orientácia v pravidlách. Výsledkom je vyššia pohotovosť jedinca reagovať extrémne a porušovať pravidlá (Mummendey, Otten, 2006) Za deindividuáciu považujeme jav, keď jednotlivec nedokáže úplne kontrolovať svoje správanie, dochádza k zníženému záujmu o pravidlá a dôsledky správania a o dojem, aký robí na ostatných. K deindividuácii prispieva niekoľko faktorov a to napríklad anonymita, difúzia zodpovednosti 1 a absencia vnímania dlhodobej perspektívy. (Mummendey, Otten, 2006) Za príčiny deindividuácie môžeme považovať anonymitu, vysokú úroveň aktivácie a jednotnosť skupiny. Za následky môžeme považovať zvýšenú citlivosť na podnety a emočné stavy, neschopnosť regulovať svoje vlastne správanie a zníženú schopnosť racionálneho uvažovania. (Diener, 1979; podľa: Atkinson, et. al., 2003, s. 640) 1.3 Teória vynárajúcej sa normy Teória vynárajúcej sa normy (Turner, Killian, 1972; podľa: Halama, 2004) zdôrazňuje rozdielnosť v dave (angažovanosť motivácia správanie). Ilúzia jednoty vzniká vynorením normy. Situácia je často nejasná, ambivalentná a preto sa snažia ľudia nájsť kľúče, čo je vhodné a akceptovateľné. Takto sa vytvoria v skupine normy. Účastníci davu ich odpozorujú od aktívnejších účastníkov davu. Ľudia konajú konformne s normou, lebo cítia určitý tlak v dave. Správanie v dave nie je iracionálne, ale je reakciou na normu. Táto teória sa dá aplikovať aj na pomáhajúce správanie. Táto teória predpokladá, že výskyt extrémnych druhov správania v skupine alebo dave je pravdepodobnejší ako u jednotlivcov ale nie z dôvodu oslabenej inhibície, alebo oslabenia záujmu o pravidlá, ale v dôsledku vynorenia sa novej normy a nových pravidiel. Napríklad dav si počas demonštrácie zvolil pravidlo, že je potrebné brániť sa pred políciou. Potom môžeme povedať, že napríklad k hádzaniu kameňov do polície nedošlo kvôli tomu, že sa jednotlivci menej riadili pravidlami, tak ako to predpokladá teória deindividuácie ale preto, že sa zmenili samotné pravidlá. Innes, Mann a Newton (1982, podľa: Mummendey, Otten, 2006, Kirchler, Zani, 1991) chceli zistiť, ktorá z týchto teórií (deindividuácia, teória vynárajúcej sa normy) lepšie vysvetľuje hromadné správanie a skupinovú agresiu. Z výsledkov ich skúmania vyplynulo, že museli podporiť obidve teórie. Zistili, že anonymní účastníci boli agresívnejší najmä 1 Difúzia zodpovednosti Ak je jedinec v situácii sám, cíti, že on je zodpovedný za pomoc. Keď je prítomných viac ľudí, zodpovednosť sa rozkladá na každého z nich. Rozloženie zodpovednosti znižuje mieru altruizmu. Tento účinok sa zvyšuje s rastúcim počtom ľudí v situácii. (Latané, 1981, podľa: Bierhoff, 2006, s. 356) 3

9 v situáciách, keď agresia predstavovala pre skupinu normu. Menej agresívni boli vtedy, keď bola agresia zakázaná pravidlami. 1.4 Teória potvrdenia identity Ďalšou teóriou snažiacou sa vysvetliť hromadné správanie ľudí je teória potvrdenia identity. Táto teória predpokladá, že skupiny potvrdzujú identitu člena. Snaha o sebadefiníciu je dôvod začlenenia do skupiny, davu. Situácia hromadného správanie nevedie k deindividuácii ale zážitku seba (Reicher, podľa: Halama, 2004). Zhrnutie kapitoly V súčasnosti sa odborníci snažia o zovšeobecnenie empirických zistení z výskumu hromadného správania. Staršie prístupy sa dopĺňajú o nové zistenia, sú modifikované. Sociálnopsychologické prístupy sa zameriavajú na ideu mysle davu. Snažia sa objaviť všeobecne platné psychosociálne procesy a zákonitosti. Sociálni psychológovia sa zameriavajú najmä na pochopenie špecifických interakcií so sociálnym kontextom (Zimbardo, 1969, 1991, Gaskell, Benewick, 1988; podľa: Mikšík, 2005, s 79). 4

10 2 Skupinová agresia Mummendey a Otten (1993; podľa: Mummendey, Otten, 2006) tvrdia, že nie je možné vysvetľovať rozdiely v agresii medzi jednotlivcami a skupinovou agresiou na základe vnútorného stavu a absenciou racionálneho uvažovania. Podľa nich ak predpokladáme, že extrémnejšie prejavy agresie sú v skupinách, tak je to preto, že členovia týchto skupín sa navzájom utvrdzujú v tom, že ich správanie je v danom momente žiaduce a vhodné. Títo autori definujú skupinovú agresiu ako: Agresia súčasne realizovaná vysokým počtom jedincov, či davom a to buď spontánne (výtržnosti) alebo plánovane (vojny). (Mummendey, Otten, 2006, s. 386) 2.1 Vznik agresie v dave Záujem psychológov (Crichter, Jones, Waddington; podľa Heyesová, 1998, s ) sa sústredil aj na to, aké faktory majú najväčší vplyv na zmenu nálady v dave a následné prepuknutie násilia. Zúčastnili sa niekoľkých politických demonštrácií, na ktorých robili rozhovory a dávali dotazníky. Urobili podrobnú analýzu dvoch situácií. V jednej nakoniec násilie prepuklo, v druhej nie. Z výsledkov zostavili päť pravidiel, ktoré odporúčajú na úspešnú kontrolu davu. 1. Dav má byť ponechaný sebakontrole. 2. Polícia by mala efektívne komunikovať s organizátormi. 3. Pri zákroku by mali policajti používať čo najmenšiu silu, aby to členovia davu nebrali ako provokáciu. 4. Tí, ktorí majú riadiť dav, by mali byť vyškolení v technikách interpersonálnej komunikácie. 5. Polícia a úrady by mali byť zodpovedné spoločnosti za svoje správanie, nemali by robiť dojem, že môžu robiť čo chcú. Tieto faktory samostatne nespustia vlnu násilia ale vo vzájomnej interakcii zvyšujú pravdepodobnosť prepuknutia násilia. 2.2 Agresia Na futbalových stretnutiach sme často svedkami agresívneho správania. Táto agresia môže mať formu slovnej (pokrikovanie na hráčov a rozhodcu, osočovanie a znevažovanie fanúšikov druhého tímu), brachiálnej agresie. Na začiatku výskumu agresie dominovali teórie, ktoré sa tento jav snažili vysvetliť z biologického hľadiska. Sem môžeme zaradiť napríklad Lorenzovu teóriu. Ten chápe agresiu ako útočnosť voči príslušníkom vlastného druhu. Agresiu chápe ako správanie, ktoré 5

11 pramení z inštinktu. Freud chápal agresiu ako pudovú záležitosť. Hovoril o pude smrti Thanatos. Prejavom tohto pudu je podľa neho agresia zameraná na druhých a aj na seba. (podľa: Nákonečný, 1996) Agresiu sa snažia vysvetliť aj evolučne orientovaní psychológovia. Agresiu chápu ako evolučnú funkciu, ktorá bola formovaná prirodzeným výberom. Preto je chápaná ako behaviorálna stratégia s adaptačnou hodnotou a jej cieľom je reprodukcia vlastných génov. (Dawkins, 1989; Williams, 1966; podľa: Mummendey, Otten, 2006) Hypotéza frustrácia agresia Autormi tejto koncepcie sú Dollard, Doob, Miller, Mowrer a Sears (1939; podľa: Mummendey, Otten, 2006)). Tiež sú označovaní ako Yaleská skupina. Vo svojej teórii predpokladali, že jedinec je motivovaný k agresívnemu správaniu pudom, ktorý bol aktivovaný frustráciou. Frustráciu chápeme ako stav sklamania, keď človeku ale i zvieraťu je zabránené dosiahnuť cieľ ich snaženia (Hartl, Hartlová, 2004, s. 172.). Agresia a frustrácia sú spojené s dvomi tvrdeniami: 1. Frustrácia vedie k určitej forme agresie. 2. Agresia je vždy dôsledkom frustrácie. Agresia nemusí byť vždy namierená proti zdroju frustrácie, môže sa presunúť na náhradný cieľ alebo smerom k samotnému aktérovi. Táto teória sa však nevyhla kritike (Berkowitz, 1978; podľa Heyesová, 1998). Bola kritizovaná najmä za príčinný vzťah medzi agresiou a frustráciou. Frustrácia teda nemusí vždy viesť k agresii a agresívne reakcie nevyvoláva vždy frustrácia. Berkowitz uvádza príklady agresie, ktorá nie je spôsobená frustráciou. Uvádza to na príklade vyhadzovača alebo boxera. Títo sa správajú síce agresívne, ale ich správanie nie je zapríčinené frustráciou. Na základe tejto kritiky sa autori rozhodli upraviť svoju teóriu a agresiu chápu ako dominantnú tendenciu v reakcii na frustráciu. To, či sa teda prejaví agresia, závisí aj od iných okolností (Mummendey, Otten, 2006) Teória sociálneho učenia Ďalšou teóriou, ktorá sa snaží vysvetliť agresívne správanie je teória sociálneho učenia (Bandura, 1976; Heyesová, 2006). Táto teória predpokladá, že aj agresia je naučené správanie. Ľudia si osvojujú agresívne správanie ako napodobňovanie správania iných (modelov). Tento typ správania sa im vyplatí, lebo vďaka nemu môžu dosiahnuť vytúžený cieľ. Známy experiment Bobbo doll demonštruje to, ako sú deti schopné odpozorovať a neskôr aj napodobniť agresívne správanie dospelých ľudí. Napodobňovanie chápeme ako: vedomé alebo nevedomé opakovanie správania, ktoré jedinec pozoruje u iných jedincov. Je to jeden zo základných mechanizmov socializačného procesu (Hartl, Hartlová, 2004, s. 342). 6

12 K takejto forme odpozorovania správania častokrát dochádza na futbalových štadiónoch. Napríklad keď rozhnevaní fanúšik začne vytrhávať sedadlá na štadióne, ľahko môže dôjsť k odpozorovaniu tohto správania a pridaniu sa. Treba však povedať, že to môže súvisieť aj s možnosťou skrytia sa v dave a snahou vyskúšať pre jedinca netypické správanie. Športoví psychológovia uvádzajú, že agresivita diváka sa prejaví keď divák nedokáže zvládnuť svoju emocionalitu, v dôsledku interpersonálnych konfliktov alebo stavov frustrácie. Takže agresia môže byť vyvolaná emocionálnym zážitkom alebo môže byť inštrumentálna. Tá nemá emocionálny základ ale je racionálna a účelová (Mikšík, s.189). Zhrnutie kapitoly Problematika skupinového správania a skupinovej agresie je úzko prepojená s problematikou futbalových fanúšikov. Za ostatné roky sme boli niekoľkokrát svedkami správ, ktoré informovali o tom, k akým rozsiahlym násilnostiam došlo počas futbalových stretnutí. Futbal je celosvetovo najpopulárnejší šport. Problematika futbalového výtržníctva a násilností na futbalových stretnutiach zasiahla futbal takmer v každej krajine. Existuje viac prístupov, ktoré vysvetľujú agresívne správanie. Prostredníctvom vyššie spomenutých teórií sa dá vysvetliť agresívne správanie futbalových fanúšikov. Násilnosti na štadióne môže vyvolať určitá frustrácia napríklad z nepriaznivého stavu pre fanúšikov určitého klubu, ktorá môže prerásť do agresívneho správania. To sa môže prejaviť napríklad v devastovaní štadióna. Toto správanie môže byť odpozorované inými fanúšikmi. Tento fakt vysvetľuje práve teória sociálneho učenia. Pri skúmaní nami zvolenej problematiky sme vychádzali z teórie frustrácia - agresia a teórie sociálneho učenia. Taktiež sme si vedomí aj toho, že pri skúmaní danej problematiky treba brať do úvahy aj osobnostné charakteristiky jednotlivcov. 7

13 3 Futbaloví fanúšikovia a futbalové chuligánstvo Futbaloví fanúšikovia sú zviazaní s futbalom od nepamäti. Futbal je šport, ktorý najviac vyburcuje divákov do správania, ktoré je deviantné (Mason, 1980, podľa: Piotrowski, 2006). Mason tvrdí, že k prvým konfliktom medzi fanúšikmi futbalu došlo už v 70-tych rokoch 19. storočia. Ešte pred érou profesionálne organizovaných futbalových líg. Približne od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa objavil nový spôsob povzbudzovania futbalových klubov, futbalové chuligánstvo. V minulosti sa o futbalovom chuligánstve hovorilo ako o anglickej chorobe (English disease). Futbalové chuligánstvo sa rozšírilo do celého sveta, taktiež zasiahlo kontinentálnu Európu. Tejto problematike je venovaný veľký záujem zo strany médií aj vedeckých výskumov. Tieto výskumy sa najčastejšie realizujú práve na anglických a holandských chuligánoch (Spaaij, 2007). Spaaij (2007) tvrdí, že by sa mal výskum zaoberať aj rozdielmi medzi chuligánmi v jednotlivých štátoch. Takýto komparatívny výskum môže priniesť viac zistení, ktoré sa budú dať lepšie zovšeobecniť. Vo svojej práci porovnával skupiny futbalových chuligánov v Španielsku a Holandsku a zistil, že medzi jednotlivými skupinami sú rozdiely nielen v medzinárodnom meradle, ale aj medzi rôznymi chuligánskymi skupinami pôsobiacimi v jednom štáte. Napríklad futbaloví chuligáni jednotlivých klubov môžu mať rozdielny socioekonomický backround, môžu pochádzať z rôznych spoločenských vrstiev, môžu sa výrazne líšiť v dosiahnutom vzdelaní. Futbalové chuligánstvo môžeme chápať ako špecifickú formu násilia medzi divákmi na futbalových zápasoch. Je definované ako kompetitívne násilie spoločensky organizovaných fanklubov namierené proti iným fanklubom (Spaaij, 2006, s. 413). Ľudia začali považovať štadióny za miesto, kde je veľká šanca ohrozenia ich zdravia v dôsledku možných konfliktov počas futbalových zápasov medzi klubmi. V 60-tych rokoch získalo chuligánstvo štruktúru. Veľa mladých ľudí, najmä v Anglicku, začalo vytvárať úzke spojenectvá, snažili sa okupovať miesta okolo štadiónov. Dôležitú úlohu hrala lokálna príslušnosť. Dá sa povedať, že títo ľudia si začali brániť svoje územie pred fanúšikmi iných futbalových klubov. Postupne tieto spojenectvá vytvorili v Anglicku celonárodnú sieť. V minulosti dochádzalo k bitkám a násilnostiach priamo na futbalových štadiónoch. Dnes k stretom dochádza najmä mimo štadiónov a to najmä v dôsledku zvýšenej ochrany na štadiónoch zo strany polície. V Anglicku sa rozhodli riešiť problém chuligánstva prostredníctvom monitorovania podozrivých osôb. Osoby, ktoré boli uznané ako vinné 8

14 za výtržnosti na futbalových štadiónoch majú zakázaný prístup na štadión. V Anglicku dnes existujú rozsiahle databázy s menami problémových osôb a tie sa musia pred každým zápasom hlásiť na polícii, inak im hrozia tresty. Počas zápasov zakázali predaj alkoholu, na štadiónoch sa zaviedli interné kamerové okruhy. Toto funguje v Anglicku už päť rokov. Konfrontácie jednotlivých skupín môžu mať rôznu formu. Môže to byť boj malej alebo veľkej skupiny. Taktiež môžu byť použité rôzne predmety ako sedačky na štadiónoch, kúsky muriva, tehly, mince so zabrúsenými hranami, pyrotechnika a podobne (Dunning, Murphy, Williams, 1986). Mühlpachr (2004, s. 11; podľa: Jusko, 2007) rozdeľuje agresiu medzi futbalovými chuligánmi na tri druhy: obranná agresia, napr. pri napadnutí inou skupinou chuligánov, inštrumentálna agresia, pri ktorej sa realizujú rasistické, extrémistické, či iné ideologické ciele chuligánskej skupiny, konkurenčná agresia, keď sa útočí na inú skupinu fanúšikov. K násilnostiam medzi divákmi dochádza najmä vo futbale a v hokeji. Mikšík (2005, s. 186) uvádza dôvody prečo je k prepuknutiu násilnosti dochádza práve pri týchto športoch. 1. Väčšina fanúšikov pozná presne pravidlá a sami hrávali tieto športy. 2. V týchto športoch je vysoký stupeň hernej agresivity vo forme fyzických stretov medzi hráčmi. 3. Hra je veľmi dynamická. Dochádza k rýchlym striedaniam eufórie a sklamania. 4. Polarizácia na ihrisku sa premieta do publika. My a oni. V dôsledku násilností došlo na futbalových štadiónoch k tragédiám. Asi za najhoršiu tragédiou v histórii futbalu môžeme označiť udalosti na Heysel štadióne v Bruseli ( ). Pred zásahom medzi FC Liverpool a Juventus Turín zomrelo 39 ľudí a 600 bolo zranených. Priateľské podpichovanie vonku pred štadiónom sa premenilo na škaredé vyčíňanie vo vnútri štadiónu. Fanúšikovia oboch tímov sa začali navzájom provokovať cez bariéru z pletiva, začali hádzať kamene, ktoré zbierali z rozpadávajúceho sa muriva starého štadióna. Skupina liverpoolskych fanúšikov preliezla dočasnú bariéru z pletiva a zaútočila na priaznivcov Juventusu. Fanúšikovia Juventusu začali utekať smerom k stene. Niektorí sa cez ňu pokúšali preliezť, stena sa však zrútila. Telá boli vynášané na častiach pletiva, ukladané na trávnik a prikrývané futbalovými vlajkami. Fanúšikovia Juventusu, ktorí 9

15 sa nachádzali na opačnej strane štadióna sa potom pokúsili zaútočiť na liverpoolskych. Polícia ich snahu zastavila. Napriek tragédii a vyčíňaniu fanúšikov, ktoré pokračovalo počas celého priebehu zápasu, samotný zápas nebol zrušený z dôvodu obavy, že by to spôsobilo ešte väčšie nepokoje (Chisari, 2004; dostupné na www, ). Táto udalosť viedla k zavedeniu nových pravidiel na futbalových štadiónoch. Cieľom bolo sprísniť kontrolu fanúšikov a najmä zabezpečiť väčšiu bezpečnosť. V roku 1985 bol Radou Európy prijatý Európsky dohovor k diváckemu násiliu a nevhodnému správaniu sa na športových stretnutiach a najmä na futbalových zápasoch, ktorý platí aj u nás. Už v starovekom Grécku dochádzalo k násilnostiam počas povzbudzovania na športových podujatiach. Starovekí Gréci vykonali určité opatrenia aby tomuto negatívnemu javu na športových podujatiach zabránili. Napríklad na štadióne v Delfách (450 rokov p. n. l) bola zakázaná konzumácia alkoholu (Piotrowski, 2006). Futbaloví chuligáni spolu s fanúšikmi ultras, ostatnými fanúšikmi a divákmi vytvárajú špecifickú divácku komunitu. Chuligáni sa, na rozdiel od bežných fanúšikov, identifikujú viac so svojou skupinou ako s futbalovým klubom (Smolík, 2002, s. 9, podľa: Jusko, 2007). Futbalové chuligánstvo býva často považované za špecifickú formu kriminality. Táto kriminalita sa môže prejaviť rôznym spôsobom. Či už je to násilné vniknutie na hraciu plochu štadióna, hádzanie predmetov na hraciu plochu, výtržnosti, vandalizmus alebo v niektorých prípadoch prejavy rasizmu a xenofóbie (Mareš, Smolík, Suchánek, 2004, s. 15; podľa Jusko, 2007). 3.1 Rozdelenie futbalových fanúšikov Ultras sú aktívne povzbudzujúci fanúšikovia. Hnutie ultras vzniklo v Taliansku v 60-tych až 70-tych rokoch. Ultras majú počas povzbudzovania na štadióne niekoľko zásad. Počas zápasu si nikdy nesadajú. Povzbudzujú svojich hráčov za akéhokoľvek výsledku. Navštevujú najvyšší možný počet zápasov na svojich aj súperových ihriskách. (dostupné na www Ultras sa na futbalových zápasoch prezentujú tzv. chóreom (choreografia). Slúži na prejavenie priazne ich klubu. Toto chóreo môže mať rôzne formy, či už je to mávanie zástavami, vlajkami, pyrotechnická show, rôzne kartónové plagáty a pod. To častokrát stojí nemalé finančné prostriedky. Povzbudzovaním sa snažia navodiť čo najlepšiu atmosféru 10

16 na štadióne a podporiť tým svoj tím. So svojím klubom sú ochotní cestovať aj na zápasy hrané na súperovom ihrisku a taktiež aj do zahraničia. Hooligans sú označovaní ako radikálni fanúšikovia, ktorí sa snažia organizovať strety s fanúšikmi iných futbalových klubov s cieľom pobiť sa. Častokrát sú označovaní aj členovia ultras za chuligánov, aj keď nemusia mať s chuligánmi nič spoločné, keďže ich prvoradý cieľ je povzbudzovanie svojho tímu. Treba však povedať, že v niektorých kluboch dochádza k prelínaniu medzi členmi jednotlivých skupín. V inom prípade môže byť medzi skupinami aj úplne negatívny vzťah. Zani a Kirchler (1991) vo svojom výskume rozdelili fanúšikov na dve skupiny. Jednu skupinu tvorili umiernení fanúšikovia, druhú fanatickí fanúšikovia. Autori výskumu uvádzajú, že toto členenie nie je ich vlastné, ale takto sa definujú jednotliví fanúšikovia v rámci futbalových klubov v Taliansku. Obidve skupiny fanúšikov podporujú síce jeden klub ale je medzi nimi rozdielna forma usporiadania. Fanatickí fanúšikovia v rámci klubov utvárajú skupiny, ktoré majú jasne stanovené hranice. K tomuto nedochádza u umiernených fanúšikov. Fanatickí fanúšikovia utvárajú medzi sebou pevné väzby. Nosia symboly, ktoré ich odlišujú od fanúšikov iných tímov (odznaky, šály, tričká, zástavy a iné špecifické znaky). Umiernení fanúšikovia nenosia tieto symboly svojho klubu v takej výraznej miere ako fanatickí. Ďalším dôležitým znakom, ktorý odlišuje fanatických a umiernených fanúšikov je účasť na zápasoch. Bežný fanúšik chodí na domáce zápasy svojho klubu ale fanatický fanúšik sa zúčastňuje aj na zápasoch, ktoré sa nehrajú na domácom štadióne. Reicher (1984; podľa: Kirchler, Zani, 1991) tvrdí, že keď sú fanatickí fanúšikovia na štadióne, tak sa u nich objavuje proces deindividuácie a ten mení pocit osobnej identity na skupinovú identitu, čo vedie k vernosti k skupinovým normám. 3.2 Vysvetlenie motivácie futbalových chuligánov Správanie jednotlivca počas svojho života je nekonzistentné. Je plné zvratov. K týmto zvratom často dochádza náhle, bez nejakého plánovania. Hyťha (2004) to prirovnáva k jammovaniu medzi hudobníkmi. Táto improvizácia je nečakaná, ale je potrebné dôkladne sledovať svojich spoluhráčov a reagovať na nich. Zvratová teória je psychologická teória, ktorá stanovuje nový prístup k pochopeniu ľudskej motivácie. Zdôrazňuje komplexnosť, premenlivosť a inkonzistentnosť ľudského správania a jedinečnosť vnímania a interpretovania našich zážitkov. Dôležitú úlohu hrá úroveň nabudenia a úroveň hedonického prežívania. (Kerr, de Kock, 2002). K zvratom dochádza neúmyselne, ale bývajú spustené napríklad prostredníctvom náhodných udalostí (náhla zmena v prostredí), frustrácie (ak v určitom metamotivačnom stave nedochádza 11

17 k uspokojeniu potrieb), nasýtenia (jednotlivec už necíti potrebu naďalej zotrvávať v tomto stave). Organizácia, štruktúra a interpretácia motivácie osoby je vysvetľovaná prostredníctvom štyroch párových mentálnych stavov. Tieto štyri stavy sa nazývajú metamotivačné stavy: telický paratelický, negativistický konformistický, stav majstrovstva sympatie, autický aloický stav. Keď je osoba v telickom stav, snaží sa správať vážne. Správanie sa zameriava na určitý konkrétny cieľ a je plánované. Jedinec preferuje nízku hladinu nabudenia. V paratelickom stave má správanie sklon byť viac spontánne, hravé, neplánované a impulzívne. Jedinec je v stave vysokého nabudenia a snaží sa v tomto stave zotrvať čo najdlhšie. Futbaloví chuligáni majú niekoľko možností ako dosiahnuť paratelický stav. Napríklad sa môžu snažiť vyhnúť policajnej počas cesty na štadión alebo počas zápasu na štadióne sa môžu pokúsiť vniknúť do sektora fanúšikov druhého tímu. Taktiež táto zmena môže nastať napadnutím chuligánov alebo obyčajných fanúšikov iného tímu. Negativizmus je súčasťou viacerých aktivít futbalových chuligánov. Zvyšuje pocit nabudenia. Príkladom proaktívneho negativizmu je provokovanie a vedomé porušovanie pravidiel. Reaktívny negativizmus môže byť sklamanie, frustrácia, urážky (Mc Dermott; podľa: Kerr, de Kock, 2002). V konformistickom stave ľudia akoby cítili potrebu vyhovieť alebo prispôsobiť sa vonkajším požiadavkám, ktoré sú na nich kladené. V tomto stave je osoba náchylnejšia na dodržiavanie pravidiel V negativistickom stave sa jedinci snažia správať vzdorovito, neústupčivo. Cítia určitú potrebu rebelovať. V stave majstrovstva cíti osoba potrebu ovládať iné osoby. Situáciu vníma ako súťaž alebo boj. Dochádza tu k snahe ovládnuť inú osobu alebo skupinu osôb. V stave sympatie práve naopak jedinec cíti potrebu starať sa o iných. Prežíva akoby pocit jednoty s tímom (Hyťha, 2004). Autický stav je charakterizovaný tým, že osoba sa zameriava na seba. V aloickom stave sa jednotlivec viac zameriava na to, čo sa deje s ostatnými ľuďmi, predmetmi. Kerr a de Kock (2002) vo svojej práci aplikujú zvratovú teóriu na vysvetlenie násilia medzi chuligánmi. V roku 1997 sa uskutočnil stret medzi chuligánmi z Rotterdamu a asi 150 chuligánmi z Amsterdamu. Stret sa odohral v meste Bewerwijk. Táto udalosť šokovala holandskú verejnosť. Chuligánmi z konkurenčných tímov si spôsobili mnohé zranenia. Nanešťastie pri tomto strete zahynul aj jeden chuligán a ďalší bol vážne zranený. Kerr (1994; podľa: Kerr, de Kock, 2002) argumentoval, že aktivity ako chuligánstvo, delikvencia, vandalizmus a pod. vykonávajú jednotlivci preto, lebo im poskytujú možnosť 12

18 uniknúť z telického stavu do paratelického. Umožní im to uniknúť z každodenného denného stereotypu a zažiť jedinečné okamžité vzrušenie (Drury, Hutchison, Scott, 2001). Úsilie polície udržať kontrolu môže byť v určitých prípadoch aj značne kontraproduktívne a môže viesť k reaktívnej odpovedi zo strany chuligánov. Čiže snaha polície o zvládnutie situácie môže viesť niekedy k ešte väčšiemu násiliu. Pri stretoch dvoch konkurenčných chuligánskych skupín dochádza k snahe o ovládnutie druhej skupiny. Ak jedna skupina počas stretu dosiahne víťazstvo, tak toto je posilnené prežívaním pýchy ale pri prehre sa cítia porazení a ponížení. Bitky chuligánov majú aj sociálnu dimenziu. Chuligáni žiadajú dôveru a uznanie zo strany chuligánov z ich skupiny. Zvratová teória pracuje aj s pojmom paratelický ochranný obraz. Je to typ fenomenologickej mentálnej konštrukcie, ktorá je úplne závislá od subjektívneho interpretovania zraniteľnosti (Kerr, de Kock, 2002). Je dôležité, že emócie hnevu a strachu sú aj medzi chuligánmi prirodzené. Občasné zranenia sú v podstate nevyhnutné, lebo vďaku tomu chuligáni vnímajú svoje správanie ako nebezpečné. Čiže si uvedomujú možné vážne dôsledky svojho konania. 3.3 Problematika futbalových chuligánov na Slovensku Na Slovensku začali organizované skupiny futbalových fanúšikov vznikať v 70-tych a 80-tych rokov dvadsiateho storočia. K stretom dochádzalo priamo na futbalových štadiónoch, ale aj mimo nich. V súčasnosti dochádza k stretom najmä mimo štadióna, na vopred dohodnutých miestach. Tieto bitky sú dohodnuté dopredu a majú určité pravidlá. Chuligáni si stanovia koľko ľudí sa zúčastní bitky. V týchto stretoch je zakázané útočiť na protivníkov, ktorí ležia na zemi. Tiež nie sú povolené zbrane (Bystrický, 2008). Napríklad chuligáni v Holandsku pri stretoch zbrane používajú. Môže ísť o nože, kladivá dokonca aj reťaze z bicyklov (Kerr, de Kock, 2002). Tento spôsob stretov chuligáni využívajú najmä preto, lebo na futbalových štadiónoch je počas zápasov zabezpečená zvýšená policajná ochrana, čiže by k týmto stretom pravdepodobne nedošlo. Tak, ako aj vo svete, tak aj u nás vytvorili futbaloví chuligáni organizované skupiny (gangy). V zahraničí, je bežné, že niektoré kluby majú viacero takýchto gangov. V týchto skupinách existuje potom aj určité hierarchické usporiadanie. Môžu to byť starí, zakladajúci členovia a zároveň úplní nováčikovia. Najznámejšími na Slovensku sú Ultras Slovan Pressburg (Slovan), Ultras Spartak (Spartak Trnava), Neusohl Young Hooligan (Banská Bystrica), Rebels VSS (Košice), Terror Boys (Žilina) atď. V podstate môžeme povedať, že každý klub z väčšieho mesta má svojich chuligánov (Bystrický, 2008). 13

19 Medzi týmito skupinami dochádza k stretom na vopred dohodnutých miestach. Dopredu sa stanovia pravidlá a počet zúčastnených. Medzi niektorými skupinami je značná rivalita. Zaujímavosťou je to, že medzi niektorými sa vytvorili tzv. družby. Príkladom tejto družby je napríklad družba medzi fanúšikmi Slovana a Brna. Tieto skupiny majú medzi sebou dobré vzťahy a navzájom sa podporujú a kooperujú (Bystrický, 2008). 3.4 Futbaloví fanúšikovia a médiá V poslednom období prejavujú médiá značný záujem o problematiku futbalového chuligánstva na Slovensku. Informujú o tom, že sa chystá rizikový zápas a zároveň hovoria o tom, aký počet príslušníkov polície bude nasadený a koľko to všetko bude stáť. V článkoch venujúcich sa tejto problematike sú väčšinou všetci futbaloví fanúšikovia hádzaní do jedného vreca. Považujú sa za čiernu škvrnu na slovenskom futbale. V týchto článkoch sú informácie často podávané výhradne z pohľadu jednej strany a často nemajú možnosť sa k tomu vyjadriť tí, ktorí sú v tom najviac zainteresovaní, čiže predstavitelia samotných fanklubov. V relácii Večer na tému, ktorú vysiela Slovenská televízia rozoberala táto problematika. Zaujímavé bolo to, že tejto debaty sa zúčastnili len predstavitelia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a iní ľudia zo športového života. No ani jeden hosť nereprezentoval futbalových fanúšikov. Médiá vždy informujú o každom porušení poriadku na futbalovom štadióne. Často je to žiaľ aj na úkor toho, aby informovali ako vyzeral samotný zápas, prípadne o tom, akú atmosféru urobili fanúšikovia na zápase, ako povzbudzovali svoj tím a podobne. Je nepopierateľný fakt, že k porušeniam poriadku na zápase dochádza. Lebo, ako hovoria predstavitelia fanklubov, vždy sa nájdu čierne ovce. Je treba povedať, že ak chcú túto situáciu riešiť predstavitelia klubov, tak je potrebné aby do diskusie prizvali odborníkov y viacerých oblastí, ktorí by mohli pomôcť. Či už sú to sociálny pracovníci s preventívnymi programami, psychológovia a podobne. Je potrebné aby sa tejto diskusie zúčastnili aj zástupcovia polície a samozrejme predstavitelia samotných fanklubov. Zhrnutie kapitoly Nie všetci futbaloví fanúšikovia sú rovnakí. Existujú medzi nimi výrazné rozdiely v tom, prečo navštevujú futbalové stretnutia. Na jednej strane stoja bežní fanúšikovia, pre ktorých je futbalové stretnutie oddychom, potom sú tu ultras a ich spôsob fandenia a oddanosť svojim klubom. Na druhej strane sú chuligáni, pre ktorých už samotné futbalové stretnutia nie sú jediným dôvodom, prečo chodia na futbal. To samozrejme neplatí o všetkých chuligánoch. Určite medzi nimi je veľká skupina skalných fanúšikov, ale veľká časť je motivovaných najmä tým, že na futbale sa môžu odreagovať prostredníctvom agresívneho správania. Ich cieľom je zažiť vzrušenie pri výtržnostiach, pokrikovaní na policajtov a podobne. 14

20 4 Vymedzenie výskumného problému Pred realizáciou výskumu sme preštudovali dostupné zahraničné pramene. V našom výskume sme vychádzali najmä z výskumu realizovanom Zaniovou a Kirchlerom: When Violence Oweshadows Spirit of Sporting Competition, Italian Football Fans and their Fanclubs. Ďalšie cenné poznatky sme získali z prác Spaaija a iných. Prostredníctvom nich sme sa oboznámili s problematikou futbalových fanúšikov, chuligánov a ultras, s históriou aj so súčasnými trendami vo výskume uvedenej problematiky. Väčšina doterajších nám známych výskumov sa zamerala na výskum tejto problematiky najmä u anglických a holandských fanúšikov. Tento výskum je pilotážnou sondou do problematiky futbalových fanúšikov a chuligánov na Slovensku. 4.1 Cieľ výskumu Cieľom výskumu je preniknúť do problematiky správania a prežívania futbalových fanúšikov na Slovensku. Zmapovať názory fanúšikov na túto problematiku a zistiť ich postoj k násilnostiam na futbalových štadiónoch a k vopred dohodnutým stretom medzi fanúšikmi. Zistiť ako často, a či vôbec dochádza k fyzickým stretom medzi fanúšikmi a čo prežívajú počas povzbudzovania na štadióne. 4.2 Hypotézy H0 Predpokladáme, že nie je rozdiel medzi radikálnymi a umiernenými fanúšikmi v množstve fyzických konfliktov s inými futbalovými fanúšikmi. H1 Predpokladáme, že radikálni fanúšikovia sa zúčastňujú vo väčšom zastúpení fyzických konfliktov s fanúšikmi iných futbalových klubov ako umiernení fanúšikovia. Predpokladáme, že tento rozdiel bude štatisticky významný. H2 Predpokladáme, že futbaloví fanúšikovia budú počas povzbudzovania na futbalových štadiónoch prežívať psychický stav zjednotenia s ostatnými fanúšikmi. H3 Predpokladáme, že pre futbalových fanúšikov bude najdôležitejšou vlastnosťou vernosť voči ich klubu. 4.3 Výskumné metódy Výskum pozostával z vyplnenia dotazníka zameraného na problematiku futbalových fanúšikov (Dotazník FF- A, pozri príloha B, s.38). Obsahuje 33 otázok. Bol dostupný ako internetový odkaz na stránke a Pred vyplnením dotazníka si respondenti najskôr prečítali informovaný súhlas (pozri príloha A, s.37). 15

21 4.4 Opis skúmaného výberu Výskumný výber sa skladal z fanúšikov futbalu, ktorý navštevujú stránku a Výskumu sa zúčastnilo celkovo 381 respondentov. V tomto výbere sa nachádzalo 8 žien a 366 mužov, 7 respondentov neuviedlo svoje pohlavie. Priemerný vek respondentov bol 21,43 roka, SD = 5,02. Najmladší respondent mal 12 rokov a najstarší 50 rokov. 4.5 Použité metódy a postupy Vo výskume sme použili pôvodný dotazník Dotazník FF-A (FF= Futbaloví fanúšikovia), dotazník obsahoval celkovo 31 otázok. Súčasťou dotazníka bol aj informovaný súhlas, ktorý si respondenti nevyhnutne museli prečítať a súhlasiť s ním, aby Dotazník FF-A sa stal pre nich dostupným. Po vyplnení dotazníka respondenti stlačili tlačidlo odoslať dotazník. 2 Čiže aj počas vypĺňania dotazníka mali možnosť výskum prerušiť a ukončiť, keď sa tak rozhodli. V dotazníku bola povolená možnosť výberu len jednej odpovede. Na vyhodnotenie sme použili program SPSS Výsledky Výskumu sa zúčastnilo celkovo 381 respondentov. Z toho seba ako umierneného fanúšika vníma 211 (55,4 %) a za radikálneho fanúšika sa považuje 170 (44,6 %) respondentov. H1 Predpokladáme, že radikálni fanúšikovia sa zúčastňujú viac fyzických konfliktov s fanúšikmi iných futbalových klubov ako umiernení fanúšikovia. Z analýzy dát, ktoré sme získali z dotazníka sme zistili, že je rozdiel v počte fyzických stretov s fanúšikmi iných futbalových klubov medzi fanúšikmi, ktorí sa považujú za umiernených a tými, ktorí sami seba vnímajú ako radikálnych fanúšikov. Z odpovedí v dotazníku vyplynulo, že 130 (37,8 %) umiernených fanúšikov sa ešte nikdy nezúčastnilo fyzického stretu s fanúšikmi druhého tímu. Naopak stretov s inými fanúšikmi sa nezúčastnilo iba 26 (15,6 %) radikálnych fanúšikov (pozri tab. 1 a 2; obr. 1). 2 Na stránkach bol prístupný len odkaz na dotazník. Majitelia týchto stránok nemali k jednotlivým dotazníkom prístup. Dotazníky boli zasielané prostredníctvom serveru na internetovú adresu dotazníkfifuk@gmail.com. 16

22 Tab. 1 Účasť na fyzických stretoch s inými fanúšikmi 1 Zúčastnili ste sa niekedy fyzického stretu s fanúšikmi iného futbalového klubu? Považujem sa za Total umierneného fanúšika futbalu radikálneho fanúšika futbalu Count Jeden až dvakrát Expected Count 60,0 48,0 108,0 % within 50,0% 50,0% 100,0% Count Tri až päťkrát Expected Count 29,5 23,5 53,0 % within 30,2% 69,8% 100,0% Count Šesť až deväťkrát Expected Count 8,9 7,1 16,0 % within 31,3% 68,8% 100,0% Count Viac ako Expected Count 23,9 19,1 43,0 desaťkrát % within 9,3% 90,7% 100,0% Count Nezúčastnil/a som sa Expected Count 86,7 69,3 156,0 % within 83,3% 16,7% 100,0% Total Count Expected Count 209,0 167,0 376,0 % within 55,6% 44,4% 100,0% Tab. 2 Chi-Square Tests 1 Value df Asymp. Sig. (2- sided) Pearson Chi-Square 105,011 4,000 Likelihood Ratio 114,841 4,000 Linear-by-Linear Association 30,326 1,000 N of Valid Cases 376 a 0 cells (,0%) have expected count less than 5. The minimum expected count is 7, Umiernení fanúšikovia Radikálni fanúšikovia OObr.1 Účasť na fyzických stretoch s inými fanúšikmi 1 17

23 V programe SPSS 8 sme použili funkciu RECODE a zadefinovali sme nové kategórie pre túto položku v dotazníku. Prvú kategóriu tvorili respondenti, ktorí sa nezúčastnili stretov vôbec a tí, ktorí uviedli, že sa stretu s inými fanúšikmi zúčastnili 1 2 krát. Táto skupina sa mohla do týchto konfliktov dostať úplnou náhodou. Mohlo to byť spôsobené napríklad nadmerným užitím alkoholu u respondenta alebo u iných fanúšikov, ktorí mohli fyzický stret vyprovokovať alebo sa tak stalo pod vplyvom nejakej inej udalosti. Ostatné skupiny boli ponechané tak ako boli stavané v dotazníku (3 5, 6 9, 10 a viac stretov). Myslíme si, že je malá pravdepodobnosť, aby sa títo respondenti do uvedených situácií dostávali v počte vyššom ako tri len nejakou náhodou. Predpokladáme, že u týchto respondentov môže dochádzať k vyhľadávaniu takýchto situácií (pozri obr.2; tab. 3 a 4). Tab. 3 Účasť na fyzických stretoch s inými fanúšikmi 2 Zúčastnili ste sa niekedy fyzického stretu s fanúšikmi iného futbalového klubu? Total Považujem sa za umierneného radikálneho Total fanúšika futbalu fanúšika futbalu Ešte nenapadol. Count alebo maximálne Expected Count 146,7 117,3 264,0 dvakrát % within OT18 69,7% 30,3% 100,0% Count Tri až päťkrát Expected Count 29,5 23,5 53,0 % within OT18 30,2% 69,8% 100,0% Count Šesť až deväaťkrát Expected Count 8,9 7,1 16,0 % within OT18 31,3% 68,8% 100,0% Count Viac ako Expected Count 23,9 19,1 43,0 desaťkrát % within OT18 9,3% 90,7% 100,0% Count Expected Count 209,0 167,0 376,0 % within OT18 55,6% 44,4% 100,0% Tab.4 Chi-Square Tests 2 Value df Asymp. Sig. (2- sided) Pearson Chi-Square 76,289 3,000 Likelihood Ratio 81,255 3,000 Linear-by-Linear Association N of Valid Cases ,266 1,000 A o cells (.0%) have expected cont less than 5. The minimum expected count is 7,11 18

24 až 2 3 až 5 6 až 9 viac ako 10 Umiernení fanúšikovia Radikálni fanúšikovia Obr. 2. Účasť na fyzických stretoch s inými fanúšikmi Vo všetkých štyroch kategóriách sme zistili štatistický významný rozdiel. Hypotézu H0 musíme zamietnuť a prijímame hypotézu H1. Zistili sme, že existuje rozdiel medzi fanúšikmi, ktorí sa vnímajú ako umiernení a tými, ktorí sa vnímajú ako radikálni, v počte fyzických stretov s fanúšikmi iných futbalových klubov. Zistili sme, že až 80 (47 %) radikálnych fanúšikov sa fyzických stretov nezúčastnilo buď vôbec alebo maximálne dvakrát. Dalo by sa očakávať, že keď sa považujú za radikálnych fanúšikov, tak sa budú viac zúčastňovať stretov s inými fanúšikmi. Táto ich radikálnosť, však nemusí súvisieť s ich sklonmi k agresívnemu správaniu, ktoré je namierené proti fanúšikom iných klubov. Ich radikálnosť sa prejavuje pravdepodobne v podpore a v povzbudzovaní ich obľúbeného klubu. Keďže predpokladáme, že do skupiny radikálnych fanúšikov sa zaradili najmä ultras a chuligáni. To by vysvetľovalo zistené výsledky. Toto zistenie nám potvrdili aj údaje zistené z položky č. 21. Približne rovnaký počet respondentov (77), ktorí seba vnímajú ako radikálnych (46,4 %) uviedlo, že nevyhľadávajú možnosti fyzického stretu s inými fanúšikmi (pozri tab. 5 a6; obr. 3). Tab.5 Vyhľadávanie možnosti fyzického stretu s inými futbalovými fanúšikmi Áno Nie Total Považujem sa za umierneného fanúšika futbalu 7,2% 92,8% 100,0% radikálneho fanúšika futbalu ,6% 46,4% 100,0% Total ,9% 72,1% 100,0% 19

25 Chuligán som neni, skôr ultras, ale konfliktom sa niekedy nedá vyhnúť, je to určite odreagovanie od stereotypného života. (M, 26) Položka č. 20 v dotazníku bola veľmi podobná položke č. 18. Tá sa zaoberala tým, či sa už fanúšikovia zúčastnili nejakého fyzického stretu s inými fanúšikmi. Ale položka č. 20 znela: Napadli ste niekedy fyzicky fanúšika iného futbalového tímu. Rozdiel je v tom, že predpokladáme, že na túto odpoveď by mali odpovedať respondenti tak, že uvedú koľkokrát z vlastnej iniciatívy napadli iného fanúšika (pozri tab. 6 a 7; obr. 3). Tab. 6 Počet napadnutí iných fanúšikov 1 Napadli ste niekedy fyzicky fanúšika iného futbalového tímu? Total Jeden až dvakrát Tri až päťkrát Šesť až deväťkrát Viac ako desaťkrát Ešte som nenapadol/la fanúšika iného futbalového klubu Count Expected Count % within Count Expected Count % within Count Expected Count % within Count Expected Count % within Count Expected Count % within Count Expected Count % within Považujem sa za umierneného radikálneho fanúšika futbalu fanúšika futbalu ,7 34,3 40,3% 59,7% 6 19,4 17,1% 0 3,9,0% 2 18,3 6,1% ,7 75,6% ,0 55,4% 29 15,6 82,9% 7 3,1 100,0% 31 14,7 93,9% ,3 24,4% ,0 44,6% Total 77 77,0 100,0% 35 35,0 100,0% 7 7,0 100,0% 33 33,0 100,0% ,0 100,0% ,0 100,0% Tab. 7 Chi-Square Tests 3 Value df Asymp. Sig. (2-sided) Pearson Chi-Square 106,095 4,000 Likelihood Ratio 116,935 4,000 Linear-by-Linear Association 47,532 1,000 N of Valid Cases 377 a 2 cells (20,0%) have expected count less than 5. The minimum expected count is 3,12. 20

26 Umiernení fanúš ik ovia Radikálni fanúšikovia 20 0 Jeden až dvak rát 6 Tri až päťk rát Š esť až deväťk rát Viac ako desaťkrát Ešte nenapadli Obr. 3. Počet napadnutí iných fanúšikov 1 Z výsledkov vyplynulo aj v tomto prípade, že je rozdiel medzi umiernenými a radikálnymi fanúšikmi v počte napadnutí iných fanúšikov. Opäť sme sa rozdhodli zadefinovať nové kategórie pre túto otázku. Vytvorili sme tri kategórie. Prvú kategóriu tvorili respondenti ktori napadli iných fanúšikov jeden až dvakrát, druhú kategóriu tvorili tí respondenti, ktorí napadli ných fanúšikov tri a viac krát. Posledná kategória boli fanúšikovia, ktori ešte iných fanúšikov nenapadli (pozri tab. 8 a 9; obr. 4). Štatisticky významný rozdiel sme zistili v druhej a tretej kategórii.v prvej kategóri, kde boli reposndeti, ktorí napadli iných fanúšikov raz maximálne dvakrát, nebol rozdiel taký výrazný. Pravdepodone je bežné, že sa dnešní fanúšikovia zúčastnia určitých fyzických konfliktov s inými fanúšikmi. Kedže 321 (84,3 %) respondentov uviedlo, že chodia so svojimi klubmi aj na výjazdy, teda na zápasy, ktoré sa hrajú na štadióne súpera. Myslíme, že práve toto je priestor, kde najčastejšie može dôjsť k nejakým konfliktom. Kirchler a Zani označili za umiernených fanúšikov tých, ktorí chodia najmä na domáce zápasy. V našej vzorke je to trochu inak. Veľká časť umiernených fanúšikov uvádza, že chodí na výjazdy. V druhej skupine jasne prevládali radikálni fanúšikovia. Tvorili 89,3 % tejto skupiny. U týchto respondentov pravdepodobne už dochádza k vyhľadávaniu situácií, v ktorých môže dôjsť k určitým stretom. Tretiu skupinu tvoria bežni fanúšikovia a tí, u ktorých sa radikálnosť neprejavuje v násilných stretoch. 21

27 Tab.8 Počet napadnutí iných fanúšikov 2 Napadli ste niekedy fyzicky fanúšika iného futbalového tímu? 1,00 2,00 3,00 Count Expected Count % within Count Expected Count % within Count Expected Count % within umierneného fanúšika futbalu 31 42,7 40,3% 8 41,6 10,7% ,7 75,6% Považujem sa za radikálneho fanúšika futbalu 46 34,3 59,7% 67 33,4 89,3% ,3 24,4% Total 77 77,0 100,0% 75 75,0 100,0% ,0 100,0% Total Count Expected Count % within ,0 55,4% ,0 44,6% ,0 100,0% Tab.9 Chi-Square Tests 4 Value df Asymp. Sig. (2-sided) Pearson Chi-Square 104,895 2,000 Likelihood Ratio 113,171 2,000 Linear-by-Linear Association 53,689 1,000 N of Valid Cases 377 a 0 cells (,0%) have expected count less than 5. The minimum expected count is 33, až 2 3 a viackrát nenapadli Umiernení fanúšikovia Radikálni fanúšikovia Obr. 4. Počet napadnutí iných fanúšikov 2 22