NÁZORY UČITEĽOV NA PRÍNOS KONTINUÁLNEHO VZDELÁVANIA Z HĽADISKA SKVALITŇOVANIA EDUKAČNÉHO PROCESU

Transcription

1 186 NÁZORY UČITEĽOV NA PRÍNOS KONTINUÁLNEHO VZDELÁVANIA Z HĽADISKA SKVALITŇOVANIA EDUKAČNÉHO PROCESU TEACHER'S OPINIONS TO THE CONTRIBUTION OF CONTINUING EDUCATION FROM ASPECT OF IMPROVING OF EDUCATIONAL PROCESS Katarína Petríková Katedra pedagogiky, Filozofická fakulta, UPJŠ v Košiciach Abstract: Teacher s status and work is currently subject to impose constantly changing requirements by the company, teachers have many functions, so it is important they could further learn and could professionally develope. But this is primarily about creating a functioning support system for professional development and for system of continuing education, which is topic being increasingly discussed between the professional and the general public. The aim of the study is to present the partial results of the questionnaire survey oriented at finding and analysis the opinions of the teachers of Primary and Secondary Schools in Prešov Region about continuing education and its contribution from aspect of improving its own educational activity and improving the educational process, which was one of our main research problems. From the analysis of the research data from the questionnaire survey shows that teachers in the Prešov region generally positively perceive the system and the quality of continuing education, appreciating the contribution of continuing education in the field of professional development and also of the improvement of teaching process. Key words: teacher, professional development, continuing education, educational activity, educational process Úvod Základná činnosť a je didaktická, a to vyučovať a vychovávať. Učiteľ je však v súčasnej škole okrem tejto činnosti zároveň realizátorom aj iných činností, napr. usmerňuje profesionálnu orientáciu žiakov; pracuje s nadanými alebo zaostalými žiakmi; organizuje žiakov a rieši ich výchovné problémy či spolupracuje s rodičmi. Z daného vyplýva, že práca a je naozaj náročná a zložitá, vyžaduje si skutočne všestranne profesionálne zdatnú osobnosť, ktorá by mala spĺňať nielen základné požiadavky potrebné pre normálny výkon a v škole, ale zároveň by mala mať aj špecifické vlastnosti, ktoré ovi umožňujú optimálne a efektívne pracovať. Za posledných dvadsať rokov prešlo slovenské školstvo významnými zmenami, ktoré sa v prvých dekádach sústredili na demokratizáciu a pluralitu školstva, decentralizáciu jeho riadenia a financovanie. Meniace sa potreby spoločnosti menia zároveň aj potreby škôl a ov, od ktorých sa vyžaduje, aby sa vyrovnali s novými úlohami, na ktoré však neboli pripravovaní na vysokých školách ani v systéme celoživotného

2 187 vzdelávania. Problémom pedagogickej teórie a praxe je teda otázka, ako nové požiadavky na ich profesijné kompetencie realizovať v praxi ich profesijného rozvoja (Pavlov, Šnídlová 2013). Kontinuálne vzdelávanie (profesijný rozvoj) ov Profesijný rozvoj označujúci permanentný proces, ktorý zahŕňa všetky dimenzie rozvoja osobnosti a a jeho kompetencií a súčasne vytvára osobnostné predpoklady a vnútornú motiváciu k celoživotnej spôsobilosti využívať formálne, neformálne a neinštitucionálne príležitosti na tvorivé zdokonaľovanie kvality výkonu povolania a edukácie žiakov je významným činiteľom skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu škôl (Pavlov 2013). Pri rôznych analýzach výchovno-vzdelávacieho procesu a pri hodnotení výsledkov výučby sa pozornosť zameriava najmä na to, aké sú výsledky daného výchovno-vzdelávacieho procesu. Mnohé publikácie, charakterizujúce prácu a, sa zväčša zameriavajú na procesuálnu stránku tohto procesu a všímajú si didaktickú a výchovnú stránku práce. Každý si však zároveň uvedomuje, a to najmä v posledných rokoch, že okrem týchto kľúčových úloh musí škola a najmä plniť aj ďalšie úlohy a spĺňať požiadavky, aby boli výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu optimálne. Je však dôležité položiť si otázku, či je profesijný rozvoj povinnosťou a alebo, naopak, jeho právom. V minulosti stačilo, aby dobre učil. Je síce pravda, že toto sa od neho vyžaduje aj v súčasnosti, avšak je potrebné dodať, že len dobre učiť je málo. Učitelia dnes majú mnoho úloh, ako učiť, riadiť, inovovať, vykonávať poradenstvo, pozorovať, hodnotiť, diagnostikovať, považujú sa za nositeľov vzdelanosti v zmysle odovzdávania kultúrnych hodnôt a kultivácie mladej generácie. Zároveň sa zvyšuje spoločenská požiadavka na ov ako spoluaktérov realizácie stratégií podporujúcich udržateľný rozvoj, ekonomickú prosperitu a sociálnu spravodlivosť. Neustále sa zvyšujúce požiadavky na výkon pedagógov, aby boli inovátormi, manažérmi, konzultantmi, prieskumníkmi či tvorivými zamestnancami si preto vyžadujú nové profesijné kompetencie. Požiadavky na prácu a profesijné kompetencie ov sa teda zvyšujú. Školy od absolventov očakávajú nielen to, že budú zvládať elementárne činnosti súvisiace s plánovaním, realizáciou a hodnotením vyučovania, ale aj postupné zvládanie roly triedneho a, spolutvorcu školského kurikula, spolupracovníka v komunite pedagogických zamestnancov školy či zapájanie sa do mimovyučovacích a mimoškolských aktivít školy (Pavlov, Šnídlová 2013). Na základe uvedeného preto usudzujeme, že ak chce byť dnes dobrým om, je dôležité, aby sa profesijne rozvíjal. Ako sa uvádza v Charte a (2002, s. 34): učitelia sú povinní neprestajne obnovovať svoju kvalifikáciu a vzdelávanie počas výkonu služby by malo byť považované ako právo, tak aj povinnosť pedagógov. V Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších rokov prijatom vládou SR sa v časti o ovi uvádza, že kvalitné vzdelávanie pedagogických pracovníkov sa netýka len ich pregraduálnej prípravy, ale aj ich nástupu do práce, motivácie ku vzdelávaniu, dodržiavaniu etického kódexu a a tiež celoživotného vzdelávania. Zákon č. 317/2009 Z. z. 35, ods. 1, ktorý počas svojej existencie narazil na niekoľko vážnych problémov riešených doposiaľ troma novelami, definuje ako súčasť celoživotného vzdelávania kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Ide o sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí s cieľom udržiavania, obnovovania, zdokonaľovania, rozširovania a dopĺňania profesijných kompetencií potrebných na výkon pedagogickej praxe a odbornej činnosti so zreteľom na premenu tradičnej školy na modernú, zároveň je

3 188 však jednou z možností profesijného rastu a tiež získavania kreditov a s nimi spojeného zvýšenia finančného ohodnotenia (Zákon č. 317/2009 Z. z.). Otázka kontinuálneho vzdelávania sa teda spomína už v roku 1966, kedy bol na mimoriadnej medzivládnej konferencii o postavení ov sformulovaný a prijatí dokument Odporúčania týkajúce sa postavenia a Charta a, ktorá, okrem iného, deklaruje kontinuálne vzdelávanie ov ako podmienku systematického zlepšovania kvality a obsahu vzdelávania a vyučovacích techník. Kontinuálne vzdelávanie, resp. ďalší profesijný rozvoj (continuing professional development) nadobudol význam najmä v posledných rokoch a je považovaný za profesijnú povinnosť nielen u nás, ale vo väčšine krajín (v 28 vzdelávacích systémoch). Bez kontinuálneho vzdelávania ov by sa nedala realizovať transformácia školstva a by nebol schopný vyrovnávať sa s hektickými premenami v spoločenskom a hospodárskom rozvoji. Jeho účelom je napĺňať očakávania a uspokojovania potrieb na úrovni (Kasáčová, In: Kolektív autorov 2006, s. 108): - ako individualita v profesijnej role; - škola (edukačná inštitúcia) ako poskytovateľ edukačných (vzdelávacích) služieb prostredníctvom profesionálov; - spoločnosť ako garant systému poskytovania profesionálnych edukačných (vzdelávacích) služieb. V súčasnosti je preto potrebné zaoberať sa otázkami profesionality a, formulovaním požiadaviek jej jednoznačného posilnenia, ako aj tvorbou systému kariérového vzdelávania. V podmienkach Slovenskej republiky je však oblasť kontinuálneho vzdelávania stále pomerne nová a medzi odborníkmi a širokou verejnosťou často diskutovaná téma, preto sa kontinuálne vzdelávanie stalo predmetom nášho výskumu. Metodológia výskumu Cieľom prieskumu bolo zistenie a následná analýza a deskripcia názorov ov 1. a 2. stupňa základných škôl a stredných škôl Prešovského kraja na systém a kvalitu kontinuálneho vzdelávania ov, ale aj na zisťovanie vzťahov medzi názormi ov na kontinuálne vzdelávanie a ich pohlavím, stupňom školy, na ktorom pôsobia a kariérovým stupňom. V procese postupného napĺňania nášho hlavného zámeru sme najprv položili celý rad otázok, ktoré sme podrobili viacnásobnej faktorovej analýze a na základe nej obsahovo integrovali do štyroch súvzťažných problémov: aké sú názory ov na prínos kontinuálneho vzdelávania; ako hodnotia učitelia podporu zo strany vedenia školy pre absolvovanie kontinuálneho vzdelávania; aké sú preferované možnosti získavania kreditov v rámci kontinuálneho vzdelávania; aké sú odporúčania ov pre skvalitnenie systému kontinuálneho vzdelávania. Na deskripciu a analýzu názorov ov na systém a kvalitu kontinuálneho vzdelávania sme použili variant deskriptívneho výskumu, ktorého cieľom bolo zhromaždiť výskumný materiál podrobne opisujúci jednu ústrednú premennú názory ov základných a stredných škôl na systém a kvalitu kontinuálneho vzdelávania. Prieskum sme realizovali s využitím metódy anonymného dotazníka kombinovanej povahy pre ov ZŠ a SŠ. Jeho obsah tvorilo, okrem položiek zisťujúcich demografické údaje, 20 uzavretých a 8 otvorených otázok. Učitelia v jednotlivých položkách vyjadrovali pomocou Likertovej škály (5 úplne súhlasím; 4 súhlasím; 3 nemám vyhranený názor; 2 nesúhlasím; 1 úplne nesúhlasím) svoje názory na systém a kvalitu kontinuálneho vzdelávania.

4 189 Charakteristika výberového súboru Základný súbor tvorili učitelia Prešovského kraja. Výberový súbor pre realizáciu dotazníkového šetrenia sme zostavili technikou dostupného výberu; tvorilo ho 264 ov ZŠ a SŠ. Podrobnejší popis výskumnej vzorky uvádzame v grafoch. Obr. 1: Respondenti podľa pohlavia Obr. 2: Respondenti podľa stupňa školy, na ktorom pôsobia Obr. 3: Respondenti podľa kariérového stupňa

5 190 Obr. 4: Respondenti podľa pohlavia, školy a kariérového stupňa Výsledky výskumu a ich interpretácia Tab. 1: KMO a Bartlettov Test sféričnosti Kaiser-Meyer-Olkin Measure of Sampling Adequacy.,773 Bartlett's Test of Sphericity Approx. Chi-Square 2204,564 df 190 Sig.,000 Pre posúdenie, či vôbec má zmysel robiť faktorovú analýzu sme použili KMO a Bartlettov test sféričnosti. KMO štatistika nadobúda hodnotu 0,773, čo svedčí o stredne užitočnom použití faktorovej analýzy. Štatistika Bartlettovho Testu sféričnosti nadobúda odpovedajúcu p-hodnotu veľmi blízku 0,000, teda predpoklad, že realizácia výberovej korelačnej matice s 20 uvažovanými premennými je jednotková matica zamietame na asymptotickej hladine významnosti 0,05. Takže faktorová analýza je vhodná pre naše dáta. Využitím tejto metódy sme vyšpecifikovali 6 faktorov, ktoré sme rozčlenili do štyroch okruhov problémov. Pre potreby tejto štúdie uvádzame výsledky prieskumu orientovaného na okruh zameraný na zistenie, ako učitelia vnímajú kontinuálne vzdelávanie v kontexte skvalitňovania vlastnej edukačnej činnosti a skvalitňovania edukačného procesu, nakoľko s meniacimi sa potrebami spoločnosti sa menia nielen

6 Kariérový stupeň Škola Pohlavie 191 roly a potreby škôl, ale rovnako aj ov. Pri vyhodnocovaní sme získané údaje analyzovali a vyhodnotili numericky aj percentuálne. Jednou z možností ako profesijne rásť je absolvovanie kontinuálneho vzdelávania, t. j. jednotlivých vzdelávacích programov, ktorých obsah môže om pomôcť skvalitniť proces ich výučby, s čím súhlasilo 63,63 % respondentov (o čom vypovedá aj stredná hodnota 3,48), pôsobiacich vo väčšej miere na ZŠ (100 % - 1. stupeň a 91,83 % 2. stupeň oproti 53,77 % ov SŠ). Našli sa aj učitelia, ktorí nemajú k tomuto problému vyhranený názor, sú to predovšetkým začínajúci učitelia (66,67 % oproti 31,91 % samostatných ov; 11,36 % ov s 1. a 14,29 % ov s 2. ). V porovnaní mužov a žien sú rozdiely v názoroch minimálne; 64,16 % žien a 60,53 % mužov vyjadrilo súhlas so skvalitnením vyučovacieho procesu prostredníctvom vzdelávacích programov (viď. Tab. 1). Tab. 2: Skvalitnenie vyučovacieho procesu prostredníctvom obsahu ponúkaných vzdelávacích programov Kategória Spolu N % N % N % N % N % N % muž 0 0, , , ,42 0 0, ,39 žena 15 6, , , ,81 6 2, ,61 celkom 15 5, , , ,05 6 2, stupeň 2 12, ,50 0 0,00 0 0,00 0 0, ,06 2. stupeň 4 8, ,67 2 4,08 0 0,00 2 4, ,56 SŠ 9 4, , , ,61 4 2, ,38 celkom 15 5, , , ,05 6 2, začínajúci samostatný s 1. s , , ,67 0 0,00 0 0,00 3 1,14 3 6, , , ,15 2 4, ,80 4 4, , , ,86 4 4, ,33 8 6, , , ,90 0 0, ,73 celkom 15 5, , , ,05 6 2, Zdroj: vlastné spracovanie Pre vyučovací proces je tiež dôležité, aby učitelia rozširovali svoju odbornú spôsobilosť, jednou z možností je absolvovanie kontinuálneho vzdelávania (viď. Tab. 2). Z celkového počtu súhlasných odpovedí (72,35 %) to boli prevažne muži (76,31 %

7 Kariérový stupeň Škola Pohlavie 192 oproti 57,08 % žien), ktorí zastávajú názor potreby rozšírenia svojej odbornej spôsobilosti. Výrazné rozdiely sme zaznamenali medzi odpoveďami ov pôsobiacich na rôznych stupňoch škôl. Súhlas s dôležitosťou kontinuálneho vzdelávania pre rozšírenie odbornej spôsobilosti ov vo vzťahu k vyučovaciemu procesu vyjadrili učitelia primárneho vzdelávania so 100 % zastúpením, najmenej súhlasili učitelia stredného vzdelávania (64,82 %). Z hľadiska kariérového stupňa považujú za dôležité rozširovať si svoju odbornú spôsobilosť najmä učitelia s 2. (84,13 %). Na základe strednej hodnoty, ktorá je 3,57 môžeme konštatovať, že respondenti vnímajú dôležitosť kontinuálneho vzdelávania z hľadiska rozšírenia odbornej spôsobilosti vo vzťahu k vyučovaciemu procesu pozitívne. Tab. 3: Dôležitosť kontinuálneho vzdelávania pre rozšírenie odbornej spôsobilosti ov vo vzťahu k vyučovaciemu procesu Kategória Spolu N % N % N % N % N % N % muž 2 5, , ,79 3 7,89 0 0, ,39 žena 33 14, , , ,29 7 3, ,61 celkom 35 13, , , ,09 7 2, stupeň 1 6, ,75 0 0,00 0 0,00 0 0, ,06 2. stupeň 13 26, ,35 3 6,12 0 0,00 0 0, ,56 SŠ 21 10, , , , , ,38 celkom 35 13, , , ,09 7 2, začínajúci 0 0, , ,67 0 0,00 0 0,00 3 1,14 samostatný 3 6, , , , , ,80 s , , , , , ,33 s , , ,52 5 3,97 3 2, ,73 celkom 35 13, , , ,09 7 2, Zdroj: vlastné spracovanie Kontinuálne vzdelávanie má teda podstatný význam pre ďalší odborný rast ov (viď Tab. 3), čomu zodpovedá aj stredná hodnota 3,65. S uvedeným súhlasila viac ako polovica respondentov (67,43 %), pričom význam kontinuálneho vzdelávania pre ďalší odborný rast oceňujú viac muži (76,32 % oproti 65,93 % žien). Úplný nesúhlas vyjadrili iba ženy, a to 1,77 % z nich. Učitelia oboch stupňov ZŠ vyjadrili pri otázke dôležitosti kontinuálneho vzdelávania pre ich ďalší odborný rast 100 % súhlas, rovnako

8 Kariérový stupeň Škola Pohlavie 193 ako pri otázke obsahu vzdelávacích programov. Učitelia stredného vzdelávania považujú kontinuálne vzdelávanie za prínosné pre svoj rozvoj v 56,79 %. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že učitelia ZŠ považujú za potrebné zúčastniť sa na kontinuálnom vzdelávaní a absolvovať jednotlivé vzdelávacie programy, aby mohli odborne a profesijne rásť. S dôležitosťou kontinuálneho vzdelávania súhlasili v prevažnej väčšine aj učitelia na jednotlivých kariérových stupňoch, predovšetkým učitelia s 2. (78,57 % oproti 33,33 % začínajúcich ov, 38,29 % samostatných ov a 68,18 % ov s 1. ). Tab. 4: Kontinuálne vzdelávanie má dôležitý význam pre ďalší odborný rast ov Kategória Spolu N % N % N % N % N % N % muž 5 13, , , ,16 0 0, ,39 žena 35 15, , , ,04 4 1, ,61 celkom 40 15, , , ,77 4 1, stupeň 2 12, ,50 0 0,00 0 0,00 0 0, ,06 2. stupeň 8 16, ,67 0 0,00 0 0,00 0 0, ,56 SŠ 30 15, , , ,60 4 2, ,38 celkom 40 15, , , ,77 4 1, začínajúci samostat. s 1. s , , ,67 0 0,00 0 0,00 3 1,14 3 6, , , ,15 2 4, ,80 7 7, , , ,32 2 2, , , , , ,32 0 0, ,73 celkom 40 15, , , ,77 4 1, Zdroj: vlastné spracovanie Diskusia a záver Na základe výsledkov prieskumu môžeme konštatovať, že učitelia si uvedomujú dôležitosť kontinuálneho vzdelávania z hľadiska profesijného rastu, t. j. skvalitňovania vlastnej edukačnej činnosti a edukačného procesu, čo potvrdilo 67,43 % respondentov, pričom pozitívnejšie to hodnotili ženy. Teda, ako uvádza aj Adamec (2015), možnosť naučiť sa niečo nové, získať nové poznatky týkajúce sa riešení problémov pri práci so žiakmi, možnosť stretnúť sa s kolegami a vzájomne si vymeniť názory a skúsenosti sú prvotným a silnejším motívom pre ženy v porovnaní s mužmi. Skutočnosť, že učitelia sú si vedomí nutnosti a potreby ďalej sa vzdelávať uvádza aj Majerová (2011). Rovnaké konštatovanie potvrdzujú výsledky výskumu Harausovej (2014). Autorka uvádza, že iba

9 194 0,5 % ov si myslí, že kontinuálne vzdelávanie nepotrebujú, zatiaľ čo význam kontinuálneho vzdelávania oceňuje až 87 % ov. Respondenti uvádzali najmä dôvody späté s rýchlymi inovačnými zmenami, ktoré si vyžadujú nadobúdanie nových vedomostí, znalostí a schopnosti ich aplikácie do praktickej činnosti. Pohlavie respondentov pritom nemá výrazný vplyv na potrebu vzdelávať sa, pričom ide o pozitívne zistenia, pretože ak chce (mužského aj ženského rodu bez rozdielu) efektívne a kvalitne prezentovať svoje vedomosti a znalosti, mal by ovládať najnovšie trendy v pedagogike a samozrejme aj najnovšie poznatky zo svojho odboru. Dané tvrdenia korešpondujú s výsledkami kvalitatívne orientovaného výskumu Kubalíkovej a jej spolupracovníkov (2015), ktorí skúmali motivačné faktory profesijného rastu ov viacerých krajín (Slovensko, Veľká Británia, Francúzsko, Bulharsko, Portugalsko, Turecko). Vo všetkých sledovaných krajinách zistili, že významným motivačným činiteľom profesijného rastu ov je ich snaha o skvalitňovanie svojej odbornej i pedagogickej spôsobilosti, a teda snaha o skvalitňovanie vyučovacieho procesu. Uvedené potvrdzujú aj výpovede našich respondentov, z ktorých 63,63 % uvádza, že obsah ponúkaných vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania im určite pomôže skvalitniť proces výučby, pričom tento názor zastávajú tak muži (60,53 %), ako aj ženy (64,16 %). Z hľadiska kariérového stupňa hodnotili význam kontinuálneho vzdelávania pozitívnejšie učitelia s 2. v porovnaní so samostatnými mi. Uvedené potvrdzuje aj Harausová (2014) zistením, že obsah vzdelávania prezentovaný v rámci vzdelávacích programov pomôže om skvalitniť proces výučby (77 % respondentov). Z analýzy výskumných dát dotazníkového šetrenia vyplýva, že učitelia vo všeobecnosti pozitívne vnímajú systém a kvalitu kontinuálneho vzdelávania, pričom oceňujú jeho prínos v oblasti odborného rastu, profesijného rozvoja aj skvalitnenia vyučovacieho procesu oboznámením sa s modernými trendmi vo vyučovaní, sociálnym a odborným kontaktom (výmena informácií a skúseností s kolegami...) a pod. Literatúra ADAMEC, P., Další vzdělávaní učitelů středních škol v Jihomoravském kraji vybrané výsledky. In: DANIELOVÁ, L. a kol., Rozvoj kompetencí vzdělavatelů v kontextu moderního pojetí vzdělávaní. Brno: Mendelova univerzita v Brně. ISBN CLEMENT, M. a K. STAESSENS, The Professional Development of Primary School Teachers and the Tension between Autonomy and Collegiality. In: School Culture, School Improvement and Teacher Development. Leiden. DSWO Press, Leiden University. DELORS, J., ed., Učení je skryté bohatství. Zpráva mezinárodní komise UNESCO Vzdělávaní pro 21. století. Praha: Ústav pro informace ve vzdělávaní. ĎURIČEKOVÁ, M., Psychológia žiaka a a. Prešov: FHPV PU v Prešove. ISBN EÚ, Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o zlepšovaní kvality vzdelávania ov. In:[online] [cit ]. Dostupné z: GABLE, M. N. a J. F. PORTER., The Changing Role of the Teacher. International Perspectives. Paris: UNESCO. HARAUSOVÁ, H., Názory ov SOŠ na kontinuálne vzdelávanie, jeho potrebu a prínos pre skvalitňovanie vyučovacieho procesu. In: Pedagogika.SK [online]. Roč. 5, č. 3, s [cit. 15. októbra 2015]. ISSN

10 195 HARGREAVES, A., Four ages of professionalism and professional learning. Teaching and Teacher Education. HRMO, R. a L. KRIŠTOFIAKOVÁ, Zvyšovanie kvality vyučovacieho procesu uplatnením prvkov TQM. In: Materials Science and Technology, ISSN , č. 1, s Dostupné z: CHARTA UČITEĽA, Prešov: MPC, s. 34. ISBN X. KASÁČOVÁ, B., Zmeny skej profesie a kontinuálne vzdelávanie ov. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. ISBN KASÁČOVÁ, B., Dimenzie skej profesie. In: KOLEKTÍV AUTOROV, Profesijný rozvoj a. Prešov: MPC. s , 108. ISBN KOHNOVÁ, J., Profesijní rozvoj učitelu a cíle školního vydělávaní. Praha: Univerzita Karlova. ISBN KOLEKTÍV AUTOROV, Profesijný rozvoj a. Prešov: MPC. ISBN KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV EURÓPA, Zlepšenie kvality vzdelávania ov: Oznámenie Komisie Európskych spoločenstiev Rade a Európskemu parlamentu.[online] [cit ]. Dostupné z: KUBALÍKOVÁ, A., Možné inovácie v profesijnom rozvoji ov. In: Pedagogika.SK [online]. Roč. 6, č. 1, s [cit. 15. októbra 2015]. ISSN MAJEROVÁ, T., Potrebujú učitelia poradenstvo v ďalšom vzdelávaní? In: VENDEL, Š., ed., Psychologické poradenstvo na celoživotnej ceste človeka. Zborník príspevkov vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, ktorá sa uskutočnila dňa 29. júna 2010 na FF PU v Prešove. Prešov: PUv Prešove. ISBN Návrh plánu kontinuálneho vzdelávania, Bratislava: MPC. PAVLOV, I., Rozvoj profesijných kompetencií ov v kontinuálnom vzdelávaní. In: Škola entita celoživotného vzdelávania. Zborník z vedeckého kolokvia s medzinárodnou účasťou, usporiadaného Katedrou pedagogiky FF PU v Prešove a Metodicko-pedgogickým centrom v Prešove, za podpory MŠ SR. Prešov: FF PU v Prešove. s ISBN PAVLOV, I., Kariérny model profesijného rozvoja ov a jeho inštitucionálne základy. In: Edukácia človeka problémy a výzvy pre 21. storočie. Prešov: PU v Prešove. s ISBN PAVLOV, I., Štandardizácia profesijných kompetencií ov (východiská a perspektívy). Prešov: Škola plus, s.r.o., Prešov, s. 31, 59-63, 66-67, ISBN PAVLOV, I. a M. ŠNÍDLOVÁ, Profesijný rozvoj ov podnety pre modely podpory. Praha: 3P, spol. s.r.o., s. 7-10, 47. ISBN PETROVÁ, G. a J. DUCHOVIČOVÁ, Vysokoškolská príprava ov v kontexte transformačných procesov. In: Lifelong Learning celoživotní vzdělávaní. Roč. 3, č. 1, s ISSN X. VALACHOVÁ, D., Profesionálne kompetencie a. In: Pedagogické rozhľady. Roč. 14, č. 5, s ISSN Vyhláška MŠ SR o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. In: Zbierka zákonov č. 445/2009, čiastka

11 , s [online]. [cit ]. Dostupné z: Zákon NR SR č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. [cit ]. Dostupné z: https: // Adresa autora Mgr. Katarína Petríková, PhD. Katedra pedagogiky, Filozofická fakulta, UPJŠ v Košiciach Moyzesova 9, Košice katarina.petrikova@upjs.sk