obchod obchod obchod

Transcription

1 2/2014 1/2014 1/2014 obchod obchod obchod časopis Slovenskej aliancie moderného obchodu JESEŇ BOLA PRE OBCHOD OBDOBÍM NÁROČNÝCH VÝZIEV, ALE AJ BILANCOVANIA str ROKOV PO NOVEMBRI 1989 str. 4-8

2 Obsah OBSAH Úvodník 3 25 rokov po novembri SAMO má novú predsedníčku 9 Európska komisia: moderný obchod je pre obyvateľov EÚ prospešný Daňovo výhodnejšie darovanie potravín pomôže ľuďom v núdzi 10 11

3 Úvodník JESEŇ BOLA PRE OBCHOD OBDOBÍM NÁROČNÝCH VÝZIEV, ALE AJ BILANCOVANIA Minuloročná jeseň bola pre sektor obchodu hektickým obdobím, v ktorom museli obchodníci čeliť viacerým výzvam. Zároveň však bola aj obdobím bilancovania, a teda dobrou príležitosťou na ohliadnutie do minulosti a zhodnotenie vývoja. Úvod jesene bol poznačený zavedením odvetných sankcií zo strany Ruskej federácie voči EÚ a Spojeným štátom a následným vznikom obáv slovenských producentov ovocia a zeleniny, najmä jabĺk, že v dôsledku ruských sankcií zaplavia náš trh lacné produkty z iných krajín, pôvodne smerujúce na tamojší trh. Realita napokon ukázala, že najvýznamnejšie obchodné siete združené v SAMO, sú zodpovednými podnikateľmi, pre ktorých korektná spolupráca s dodávateľmi nie je iba deklarovanou, ale skutočnou hodnotou. Aj preto na ich pultoch v tomto období prevažovali slovenské jablká, ktorých podiel na celkovom objeme predaných jabĺk od momentu, kedy Rusko zaviedlo zákaz dovozu potravín z EÚ, nielenže neklesol, ale naopak stúpol. Dôvodom na radosť, nielen na strane obchodníkov, ale aj u časti verejnosti žijúcej v hmotnej núdzi, bola schválená novela zákona o dani z príjmu, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára Tým, že zavádza daňové zvýhodnenie potravinovej pomoci, bude nielen motivovať obchodníkov k zvýšeniu potravinovej pomoci, z čoho budú profitovať najmä ľudia v núdzi, ale bude pôsobiť pozitívne aj na zníženie plytvania potravinami. Fakt, že v tejto citlivej oblasti našli štát a obchodníci spoločnú reč, patrí medzi pozitíva tejto jesene a je prísľubom, že vzájomný dialóg postavený na argumentoch je vhodným nástrojom riešenia problémov v obchode. Prvým podnetom na bilancovanie vývoja moderného obchodu, tentoraz za celú EÚ, bolo zverejnenie analýzy Európskej komisie o vývoji v maloobchode v EÚ za obdobie rokov Bola reakciou na obavy z prílišnej dominancie nadnárodných obchodných sietí v rámci EÚ, ktoré v uvedenom období zaznamenali významný úspech a expanziu aj v celoeurópskom meradle. Závery štúdie túto obavu v žiadnom aspekte nepotvrdili, práve naopak. V štúdii sa konštatuje, že dopady na dodávateľov aj zákazníkov boli skôr pozitívne, keďže rástla veľkosť predajnej plochy, ako aj sortimentu ponúkaných tovarov či miera inovácií produktov na pultoch. Okrúhle 25. výročie zrodu spoločenských a politických zmien v novembri 1989 bolo ďalšou príležitosťou na bilancovanie vývoja v obchode na Slovensku. SAMO si ho pripomenula výstavou fotografií zachytávajúcou momenty, ako sa darilo obchodu u nás pred a po roku Aj tu sa ukázalo, že vďaka investíciám a inováciám sietí moderného obchodu sa neporovnateľne zmenila kvalita služieb a nákupné možnosti, ktoré by si zákazníci u nás pred 25 rokmi iba ťažko vedeli predstaviť. Vianočný čas nebol pre moderný obchod o nič menej náročným obdobím. Naopak, bol vyvrcholením jeho úsilia a zároveň výzvou, aby naplnil požiadavky svojich zákazníkov, ktorí od neho očakávali, že pomôže splniť ich túžbu po spokojných Vianociach. 2/3

4 Lorem Ipsum 25 ROKOV PO NOVEMBRI 1989: OBCHOD NA SLOVENSKU SA ZMENIL NA NEPOZNANIE Dlhé rady pred obchodmi, neochotné predavačky, nedostatok tovaru. Tieto a ďalšie neduhy boli charakteristické pre obchod na Slovensku pred rokom Opak by bol prekvapujúci, keďže obchod, rovnako ako iné odvetvia ekonomiky, sa pred rokom 1989 nerozvíjal na základe požiadaviek a potrieb zákazníkov, ale na základe byrokraticko-straníckych rozhodnutí. Politické a spoločenské zmeny po novembri 1989 však zmenili aj obchod na nepoznanie a v súčasnosti sa tento sektor radí medzi tie, ktoré vynikajú vysokou mierou inovácií, investícií do modernizácie a výstavby infraštruktúry, ale aj zlepšovania služieb a počtu novovytváraných pracovných miest. Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) si 25. výročie zmien pripomenula 12. novembra 2014 vernisážou výstavy fotografií v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ktorou chcela poukázať na zásadné zmeny, ktorými obchod za uplynulých 25 rokov prešiel. Prítomní zástupcovia členských obchodných sietí SAMO, medzi iným, poukázali na fakt, že výsledok zmien v obchode na Slovensku je ešte impozantnejší, ak sa vezme do úvahy nižšia kvalitatívna základňa a kratší časový úsek, ktorý mal obchod na Slovensku od roku 1989 k dispozícii v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami. A zároveň upozornili, že rozvoj obchodu na Slovensku nie je zďaleka ukončený proces. Hoci obchod nie je zákazníkmi vnímaný ako práve inovatívne odvetvie, pravdou je, že v obchode sa

5 Téma dejú obrovské zmeny, uviedol na podujatí Martin Dlouhý, generálny riaditeľ Tesco Stores. Je to doslova o dennodennom zlepšovaní sa. Predovšetkým technologické zmeny napredujú veľmi rýchlo, a šetria tak čas zákazníkov. Z tých, pre zákazníkov viditeľných zmien, spomenul hlavne nasadenie moderných pokladní, ktoré namiesto manuálneho zadávania cien umožňujú skenovanie Ean kódov, zavádzanie samoobslužných pokladní, lojalitných programov, ale aj celkom nových foriem predaja cez internet s donáškou tovaru k zákazníkom domov. Rozvoj obchodu, samozrejme, nie je zadarmo. Ak však náš obchod má byť konkurencieschopný, investície do jeho rozvoja sú nevyhnutné, povedal Vladimír Tomko, konateľ spoločnosti Lidl. Medzi najvýznamnejšie investície obchodu patria investície do výstavby nových obchodných prevádzok, modernizácie existujúcich, ako aj výstavby distribučných centier, doplnil V. Tomko. Svoje tvrdenie zároveň ilustroval na údajoch, z ktorých vyplýva, že členovia SAMO v období 5 rokov ( ) na Slovensku spolu postavili a otvorili 156 nových obchodných prevádzok 4/5

6 Téma a zmodernizovali ďalších 116, čo umožnilo vznik nových pracovných miest, vrátane regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti. Súbežne s inováciami a investíciami rastie aj kvalita služieb v našich obchodoch. Zákazníci sú pre nás tí najdôležitejší, preto robíme maximum pre ich spokojnosť, uviedol Oliver Vališ, marketingový šéf spoločnosti Billa. Neustále napríklad zväčšujeme a upravujeme predajné plochy, aby sa v nich naši zákazníci cítili čo najpohodlnejšie, dobre sa v nich orientovali a mali prehľad o sortimente. Skrátka, aby boli naše predajne,user friendly. Napokon, to, že predajná plocha na Slovensku prudko rastie, dokazuje aj údaj, že kým v roku 2003 mala predajná plocha obchodov s 20 a viac zamestnancami na Slovensku výmeru 1,6 mil. m 2, v roku 2013 to bolo už niečo cez 3 mil. m 2, čiže takmer dvojnásobok oproti roku O. Vališ zároveň vyzdvihol dôležitú rolu, ktorú pri spokojnosti zákazníkov hrajú zamestnanci obchodu. Prívetivý, ale zároveň odborne zdatný personál je dôležitou súčasťou kvality predaja, dodal. Napokon o tom, že obchodníci združení v SAMO túto oblasť nepodceňujú, svedčí aj fakt, že za obdobie 5 rokov ( ) spolu investovali do vzdelávania svojich zamestnancov približne 5,6 milióna eur.

7 Téma Vďaka investíciám a inováciám v obchode sa neporovnateľne zmenila aj kvalita služieb a nákupné možnosti, ktoré by si zákazníci u nás pred 25 rokmi iba ťažko vedeli predstaviť, povedal Martin Gärtner, hovorca spoločnosti Kaufland. Klimatizované, v niektorých prípadoch dokonca už aj nízkoenergetické obchodné prevádzky, moderné pokladne, vrátane samoobslužných, platby v hotovosti aj kartou, zrýchľujúca sa obsluha, stále sa rozširujúci sortiment výrobkov, čerstvé pečivo v každom čase, parkovanie, predĺžené otváracie doby a ďalšie vymoženosti sa stali bežnou súčasťou každodenného života. A to nie je zďaleka všetko. Už v súčasnosti pracujeme na ďalších inováciách a testujeme nové služby a technológie, ktoré posunú kvalitu predaja na Slovensku ešte na vyššiu úroveň, uviedol M. Gärtner. Spomenul pritom fakt, že v testovacej prevádzke v zahraničí sú už inteligentné nákupné vozíky s nainštalovaným čítacím zariadením na ceny výrobkov, obrazovky s nainštalovaným mapami, prostredníctvom ktorých si môžu zákazníci rýchlo vyhľadať, kde je umiestnený tovar, ktorý hľadajú, ako aj ďalšie technologické novinky. O tom, ako sa obchod v očiach zákazníkov za uplynulé štvrťstoročie zmenil, najlepšie 6/7

8 Téma svedčí fakt, že je v súčasnosti ľuďmi vnímaný už nielen ako obyčajné miesto predaja, ale čosi viac. Zákazníci vnímajú najmä veľkých obchodníkov stále viac ako,korporátnych občanov, ktorí sa musia správať istým spôsobom, uviedol Guillaume Chêne, generálny riaditeľ spoločnosti Metro. A nielen zákazníci. Aj relevantné štátne orgány, naši obchodní partneri, zamestnanci, títo všetci očakávajú férové správanie, korektné vzťahy a dodržiavanie záväzkov. Preto si ich nemôžeme dovoliť sklamať, ak si chceme uchovať kredit, povedal G. Chêne. Spomenul zároveň sociálnu angažovanosť členských firiem SAMO, najmä v oblasti potravinovej pomoci a ochrany životného prostredia, kde členovia SAMO v roku 2013 venovali spolu sociálnym inštitúciám a jednotlivcom potraviny v hodnote 425 tisíc eur a do projektov ochrany životného prostredia investovali za ostatných päť rokov eur.

9 SAMO MÁ NOVÚ PREDSEDNÍČKU Komplexnosť a špecifiká problematiky moderného obchodu vyžadujú vysoké nasadenie a odborné vedenie na to, aby mohla aliancia napĺňať svoje poslanie a ciele, pre ktoré vznikla. Z uvedeného dôvodu preto členovia SAMO rozhodli o obsadení postu predsedu, na ktoré od januára 2015 nastúpila Ing. Katarína Fašiangová, PhD. Katarína Fašiangová má dlhoročné skúsenosti z riadenia kvality, bezpečnosti a hygieny potravín. V minulosti sa tejto oblasti venovala tak na expertnej, ako aj manažérskej úrovni, či už v regulačných a kontrolných štátnych inštitúciách, komerčných subjektoch obchodu, ale aj v odvetvových združeniach obchodu. Ktoré oblasti budú patriť medzi vaše priority na začiatku vášho pôsobenia na poste predsedníčky SAMO? Zákazník je u obchodníkov vždy ten, ku ktorému smerujú všetky naše snahy. Preto aj moja práca v SAMO musí odrážať tento základný obchodnícky princíp. Medzi priority v tejto pozícii preto zaraďujem upevňovanie už začatého aktívneho dialógu s príslušnými orgánmi verejnej správy a ďalšími relevantnými inštitúciami, postaveného na korektnej a odbornej báze. Mojou snahou bude tiež vytvárať podmienky pre spoluúčasť na legislatívnom procese, a to prioritne v záujme zákazníka, ako aj v záujme eliminácie negatívnych dopadov legislatívy na prevádzkovú prax. Za nemenej dôležitú považujem aj prácu so zákazníkmi, vzhľadom na ich potreby a povedomie o fungovaní európskeho retailového trhu, ktorého je Slovensko súčasťou. Aj keď v jednom staršom prieskume Slováci označili spomedzi firiem za toho, kto najlepšie rozumie ich potrebám, práve obchodné reťazce, myslím si, že v komunikácii so zákazníkmi je čo doháňať. 8/9

10 Štúdia EURÓPSKA KOMISIA: MODERNÝ OBCHOD JE PRE OBYVATEĽOV EÚ PROSPEŠNÝ Úspešnosť a expanzia nadnárodných obchodných sietí v rámci EÚ za obdobie ostatných desiatich rokov podnietila obavy z ich prílišnej dominancie. Vznikli pochybnosti, či silnejúca pozícia moderných obchodných sietí nepovedie k tlaku na dodávateľov, ktorým tak nezvýšia prostriedky na investície do inovácií a vývoja nových produktov. Zároveň vznikli obavy, či sa to negatívne nepremietne aj do užšej ponuky tovarov, na čo v konečnom dôsledku doplatia zákazníci. Európska komisia na tieto obavy zareagovala vypracovaním štúdie The economic impact of modern retail on choice and innovation in the EU food sector (Ekonomický vplyv moderného obchodu na výber a inovácie v potravinárskom sektore EÚ), ktorú pre ňu vypracovali renomované audítorské a analytické spoločnosti EY (Ernst & Young) spolu s Arcadia International a Cambridge Econometrics. Hlavným cieľom analýzy bolo zmapovať vývoj šírky ponuky a inovácií, ktoré ovplyvnil moderný obchod, ako aj identifikovať hlavné faktory ovplyvňujúce možnosti výberu potravín a mapovať množstvo inovácií, ktoré spotrebiteľom priniesli moderné siete za ostatnú dekádu. Tiež sa preukázalo, že európsky zákazník, vrátane slovenského, má väčší výber, než pred desiatimi rokmi. Ukázalo sa, že najväčší nárast sortimentu z 23 sledovaných produktových kategórií zaznamenali hlavne výrobky z cereálií, kávy, jedlého oleja a minerálnych vôd, naopak, najmenší rast sortimentu bol badateľný pri výrobkoch z mrazenej zeleniny, zákuskoch, syroch a masle/margaríne. Pozitívny trend bol zaznamenaný aj pri inováciách potravín predávaných v moderných obchodných prevádzkach (meraných podľa počtu nových EAN kódov). Platí to najmä do roku 2008, keď počet inovovaných produktov rástol priemerným ročným tempom 3,8 %, po vypuknutí krízy v r sa však rast zmiernil. Najväčší počet inovácií v sledovaných produktových kategóriách bol zaznamenaný pri potravinách pre deti, cereáliách a predjedlách. Najrozšírenejším typom moderného obchodu sa v uvedenom období stali supermarkety ( m²). Slovensko pritom spolu s Rumunskom, Cyprom a Estónskom zaznamenalo v rámci EÚ v uvedenom období najväčší nárast počtu supermarketov v pomere k ostatným obchodným formátom.

11 Legislatíva darované potraviny v hodnote 425 tisíc eur DAŇOVO VÝHODNEJŠIE DAROVANIE POTRAVÍN POMÔŽE ĽUĎOM V NÚDZI Ľudí v núdzi stále pribúda a ich záujem o potravinovú pomoc každým rokom narastá. Doterajšia prax, keď náklady na potravinovú pomoc v plnej miere niesli výlučne iba obchodníci, sa však počnúc 1. januárom 2015 končí. Uvedeným dňom totiž vstupuje do platnosti novela zákona o dani z príjmu, v zmysle ktorej sa bude bezodplatné odovzdanie zásob potravín Potravinovej banke Slovenska považovať za daňový výdavok. A to bez ohľadu na to, či sa cena týchto potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne znižovala. Podmienkou je, že daňovník musí mať doklad o tom, že zásoby potravín odovzdal bezodplatne na základe zmluvy uzatvorenej s Potravinovou bankou Slovenska. Potraviny môže darovať aj inej organizácii, v tom prípade môže do daňových výdavkov zahrnúť obstarávaciu cenu zásob tovaru s dobou trvanlivosti len v tom prípade, ak preukáže, že pred uplynutím doby spotreby jeho cenu postupne znižoval. Zároveň platí, že platiteľ, ktorý daruje Potravinovej banke Slovenska potraviny, pri obstaraní ktorých si odpočítal daň, a neprekročí pritom zákonom stanovenú hranicu pre hodnotu jedného darovaného kusu tovaru, nie je povinný z toho odviesť ani daň z pridanej hodnoty. My, obchodníci združení v SAMO, samozrejme, schválenie novely zákona o dani z príjmu vítame a sme presvedčení, že bude motivovať k väčšej ochote darovať potraviny tým, ktorí to naozaj potrebujú. O to viac, že naši členovia aktívne komunikovali s ministerstvom financií o tejto problematike a oceňujeme, že naše argumenty padli na úrodnú pôdu a už aj na Slovensku bude fungovať model, ktorý je bežný v mnohých krajinách EÚ. A to aj napriek tomu, že sme sa potravinovej pomoci nevyhýbali ani doteraz, aj keď sme všetky náklady spojené s touto činnosťou niesli na našich pleciach. Našli sme však dostatok ochotných partnerov, ktorí sa stotožnili s naším presvedčením pomôcť ľuďom v núdzi a aj s ich prispením sa nám spolu za SAMO podarilo v roku 2013 darovať potraviny v hodnote 425 tisíc eur. Na nás teraz je nastavenie našich vlastných interných procesov a komunikácie s Potravinovou bankou tak, aby sa potraviny dostali k ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú. Zároveň veríme, že toto bola iba prvá lastovička, kde naša spolupráca so štátnymi orgánmi dostala konkrétnu podobu a priniesla pozitívne výsledky, a že takýchto lastovičiek, z ktorých budú profitovať naši zákazníci, bude postupne pribúdať. 10/11

12