EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA

Transcription

1 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Lenka Habasová

2 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA Katedra medzinárodného obchodu EVENT MANAŽMENT: ORGANIZÁCIA A RIADENIE EVENTOV S APLIKÁCIOU NA MEDZINÁRODNÉ ŠPORTOVÉ PODUJATIA OLYMPIJSKÉ HRY Diplomant: Vedúci diplomovej práce: Lenka Habasová doc. Ing. Otília Zorkóciová, PhD. Akademický rok 2007/2008

3 PREHLÁSENIE Prehlasujem na svoju česť, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne, a že som uviedla všetku použitú literatúru. Dátum: Lenka Habasová...

4 POĎAKOVANIE Touto cestou by som sa rada poďakovala vedúcej mojej diplomovej práce doc. Ing. Otílii Zorkóciovej, PhD. za odborné vedenie a trpezlivosť a Mgr. Igorovi Kováčovi za konzultácie a množstvo nesmierne cenných rád. Moje poďakovanie patrí tiež všetkým, ktorí ma pri výbere a spracovávaní témy podporovali.

5 ABSTRAKT HABASOVÁ, Lenka: Event manažment: Organizácia a riadenie eventov s aplikáciou na medzinárodné športové podujatia Olympijské hry. Ekonomická univerzita v Bratislave. Obchodná fakulta; Katedra medzinárodného obchodu. Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Otília Zorkóciová, PhD. Bratislava: OF EU, 2008, 116 s. Cieľom diplomovej práce je objasniť a priblížiť otázky manažmentu podujatí a ich implementáciu v rámci špecifického druhu podujatí olympijských hier. Práca je rozdelená do troch kapitol. Obsahuje 14 tabuliek, 9 grafov, 6 obrázkov a 11 príloh. Po úvodnej definícii pojmov podujatie a event manažment, práca pokračuje teoretickým úvodom o celom procese event manažmentu. Následne ponúka pohľad na špecifiká športových podujatí a zvlášť olympijských hier. Kľúčová časť práce sa potom zaoberá detailnejším prehľadom procesu event manažmentu olympijských hier, využívajúc príklady najaktuálnejších olympijských projektov. Záverečná časť práce pozostáva z úvahy o minulých olympijských projektoch Slovenska z pohľadu event manažmentu a ponúka niektoré základné rady a odporúčania pre ďalší prípadný projekt. Kľúčové slová: podujatie, event manažment, športové podujatie, olympijské hry, koncepčná fáza, prípravná fáza, operačná fáza, záverečná fáza, slovenské olympijské projekty ABSTRACT HABASOVÁ, Lenka: Event Management: Olympic Games. University of Economics in Bratislava. Faculty of Commerce; Department of International Trade. Thesis supervisor: doc. Ing. Otília Zorkóciová, PhD. Bratislava: OF EU, 2008, 116 p. The aim of the thesis is to makes clear and advances the issues of event management and their implementation on a specific form of event the Olympic Games. Thesis consists of three chapters. It contains 14 tables, 9 graphs, 6 pictures and 11 appendixes. After initial definition of the terms event and event management the work continues with theoretical introduction of the whole event management process. Subsequently, it provides an insight into the specifics of sports events and the Olympic Games in particular. The key part of the work then deals with a more detailed overview of the event management process of the Olympic Games, using the examples of the most recent Olympic projects. Final part of the work comprises reflections on the past Olympic projects in Slovakia from the event management perspective and offers some basic advises and recommendations for the next possible project. Key words: event, event management, sport event, Olympic Games, conception phase, preparation phase, operational phase, final phase, Slovak Olympic projects

6 ZOZNAM SKRATIEK ANOC Association of National Olympic Committees Asociácia národných olympijských výborov AIOWF Association of International Olympic Winter Sports Federations Asociácia medzinárodných športových federácií zimných olympijských športov ASOIF Association of Summer Olympic International Federations Asociácia medzinárodných športových federácií letných olympijských športov ATHOC Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games Aténsky organizačný výbor olympijských hier BIE Bureau International des Expositions Medzinárodný úrad pre výstavy COHRE Centre of Housing Rights and Eviction Centrum pre práva na bývanie a vysťahovanie GAISF General Association in International Sports Federations Generálna asociácia medzinárodných športových federácií IBC International Broadcasting Centre Medzinárodné vysielacie stredisko IOC International Olympic Committee Medzinárodný olympijský výbor LOH Letné olympijské hry ME Majstrovstvá Európy MOV Medzinárodný olympijský výbor MPC Main Press Centre Hlavné tlačové stredisko MS Majstrovstvá sveta MŠF Medzinárodné športové federácie NOV Národný olympijský výbor OCOG Organising Committee for the Olympic Games Organizačný výbor olympijských hier ODA Olympic Delivery Authority Olympijský dodávateľský úrad OGKM Olympic Games Knowledge Management Manažmentu vedomostí o olympijských hrách OH Olympijské hry POCOG Prague Organising Committee for the Olympic Games Pražský organizačný výbor olympijských hier POH Paralympijské hry PPP PublicPrivate Partnership Verejnosúkromné partnerstvo ZOH Zimné olympijské hry

7 ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A OBRÁZKOV Tabuľka č. 1: Štyri faktory ovplyvňujúce nárast počtu podujatí 11 Tabuľka č. 2: Typológia podujatí podľa Rocheho 17 Tabuľka č. 3: Typológia podujatí podľa Gualu 18 Tabuľka č. 4: Typológia eventov používaná v USA 20 Tabuľka č. 5: Typológia eventov rozšírená v Európe 21 Tabuľka č. 6: Sídla, v ktorých prebiehali súťaže na OH v Aténach Tabuľka č. 7: Minimálne plošné požiadavky MOV pre olympijské zariadenia 56 Tabuľka č. 8: Motivačné faktory uchádzačských miest usporiadať OH v roku Tabuľka č. 9: Predpokladané náklady organizačného výboru OH 70 Tabuľka č.10: Jednotlivé položky rozpočtu OCOG 72 Tabuľka č.11: Prehľad silných a slabých stránok projektu OH 2016 v Prahe 75 Tabuľka č.12: Prehľad príležitostí a rizík projektu OH 2016 v Prahe 76 Tabuľka č.13: Chronológia postupu uchádzačskej fázy procesu prijatia kandidatúry OH Tabuľka č.14: Chronológia postupu kandidátskej fázy procesu prijatia kandidatúry OH Graf č. 1: Kategorizácia podujatí 14 Graf č. 2: Vývoj ziskov z predaja vysielacích práv na OH Graf č. 3: Vývoj ziskov z predaja vysielacích práv na ZOH Graf č. 4: Počty hodín diváckej sledovanosti OH Graf č. 5: Počty hodín diváckej sledovanosti ZOH Graf č. 6: Štyri fázy športového podujatia 53 Graf č. 7: Náklady spojené s usporiadaním OH v Prahe 69 Graf č. 8: Rozloženie zdrojov financovania v projekte OH v Prahe 73 Graf č. 9: Grafické znázornenie SWOT analýzy projektu Praha Obrázok č.1:schematické znázornenie vzťahu event manažmentu a event marketingu 27 Obrázok č. 2: Proces event manžmentu 28 Obrázok č. 3: Centrá olympijských hier v rokoch Obrázok č. 4: Centrá zimných olympijských hier v rokoch Obrázok č. 5: Centrá olympijských a zimných olympijských hier po roku Obrázok č. 6: Uplatnenie severného variantu v koncepte OH na území mesta Praha 67

8 OBSAH ÚVOD VŠEOBECNÉ PRINCÍPY EVENT MANAŽMENTU ORGANIZÁCIE A RIADENIA PODUJATÍ EVENT PODUJATIE Definícia pojmu Typológia eventov Podujatia priemysel alebo služba verejnosti? EVENT MANAŽMENT Proces event manažmentu ORGANIZÁCIA A RIADENIE ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ DEFINÍCIA A TYPOLÓGIA ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ CHARAKTERISTIKA SVETOVÝCH PODUJATÍ ZARADENÝCH MEDZI MEGAEVENTY Olympijské hry ŠPECIFIKÁ ORGANIZÁCIE ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ Priestorový rámec športových podujatí Motívy organizácie športových podujatí Štruktúra systému organizácie športových podujatí UPLATNENIE POSTUPOV EVENT MANAŽMENTU NA PRÍKLADE OLYMPIJSKÝCH HIER KONCEPČNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH Základné informácie Prieskum a dizajn Spracovanie dizajnu podujatia na príklade projektu OH Praha Proces prijatia kandidatúry PRÍPRAVNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH OPERAČNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH ZÁVEREČNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH ÚVAHA O MOŽNOSTI ORGANIZOVANIA OH NA SLOVENSKU Z POHĽADU EVENT MANAŽMENTU ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ZOZNAM PRÍLOH A PRÍLOHY...116

9 ÚVOD V rámci svojich marketingových stratégií sa súkromné firmy a spoločnosti stále viac spoliehajú na potenciál, ktorý so sebou prinášajú podujatia rôzneho druhu. Ich organizáciou, prípadne účasťou na nich totiž využívajú účinný prostriedok prezentácie vlastnej značky a produktov. Využívanie potenciálu podujatí však už nie je len predmetom záujmu súkromného sektora, ale tiež verejných inštitúcií. Je to možné vidieť napríklad na využívaní podujatí mestskými samosprávami v rámci tzv. citymarketingu. V kontexte globalizovanej trhovej ekonomiky začínajú mestá, prostredníctvom svojich predstaviteľov, chápať sami seba nielen ako priestor pre život, ale aj ako produkt, ktorý je možné ponúknuť na medzinárodnom trhu. Majú pritom k dispozícii rôzne komunikačné prostriedky, akými môžu upriamiť pozornosť verejnosti (investorov, turistov, spotrebiteľov) na svoju ponuku. Jedným z najúčinnejších nástrojov v tejto súvislosti sa stali aj tzv. veľmi veľké podujatia (angl. megaevents), medzi ktorými dominujú olympijské hry. Ich organizáciou získavajú mestá jedinečnú príležitosť prezentovať samé seba a zároveň sa stať konkurencieschopnejšími na globálnom trhu. Z tohto hľadiska je preto pochopiteľné, že ovládanie postupov event manažmentu ako organizácie a riadenia podujatí sa stáva kľúčovým faktorom pri úspešnom využívaní podujatí ako marketingového nástroja. Len raz za štyri roky sa pozornosť celého sveta upriami na najväčší športový sviatok planéty. Olympijské hry sú globálnym podujatím, ktoré v súčasnosti spája milióny ľudí po celom svete. Počas nich si k televíznym obrazovkám sadajú 4 miliardy divákov a ďalšie milióny návštevníkov prichádzajú so zakúpenými vstupenkami do dejiska hier, aby si mohli vychutnať atmosféru tohto jedinečného podujatia na vlastnej koži. Žiadne iné podujatie na svete nenarástlo do takých gigantických rozmerov, aj keď Majstrovstvá sveta vo futbale sú ich vážnym konkurentom. Olympijské hry však väčšina z nás pozná len z médií, ktoré poskytujú skreslený pohľad na to, čo všetko sa skrýva za pripravenými štadiónmi, čakajúcimi na zápolenia športovcov, hotelmi a cestami, za vyzdobeným mestom, ochotnými dobrovoľníkmi, či za pôsobivým otváracím ceremoniálom. To všetko už je len výsledkom dlhých rokov príprav, konkurenčného boja medzi mestami o získanie prestížneho štatútu olympijského mesta, a po jeho získaní, organizačných a riadiacich postupov a procesov, ktoré hostiteľské mesto zmenia do začiatku hier takmer na nepoznanie. Čo všetko je potrebné na to, aby sa mohlo mesto, 8

10 resp. krajina uchádzať o usporiadanie OH? Kto rozhoduje o víťazovi? Kto a ako riadi celý priebeh podujatia? Prečo sa na Slovensku olympijské hry ešte nekonali? Odkiaľ získajú organizátori zdroje potrebné na financovanie takejto obrovskej udalosti? Ako sa vlastne olympijské hry organizujú? Na tieto otázky sme sa pokúsili odpovedať v predkladanej práci. Cieľom tejto diplomovej práce je ponúknuť celistvý a zhrňujúci pohľad na problematiku organizácie olympijských hier, a to z hľadiska teoretických postupov uplatňovaných v rámci event manažmentu. Vzhľadom na svoj obmedzený rozsah sa práca snaží upozorniť na nesmiernu komplexnosť celého procesu organizácie a upriamiť pozornosť na jeho základné fázy a aspekty, ktoré je nevyhnutné v rámci neho zohľadňovať. Každá fáza procesu je pritom doplnená o príklady najaktuálnejších projektov OH. Stanovený cieľ práce si vyžadoval pomerne široký vedomostný základ z oblasti olympizmu a olympijských hier. V tejto súvislosti je preto možné považovať za kľúčové konzultácie Mgr. Igora Kováča v podobe sprostredkovania nevyhnutných informačných zdrojov a odborných vedomostí z tejto oblasti. Ďalšie informácie sme čerpali predovšetkým z internetových zdrojov a z interných materiálov. Diplomová práca pozostáva z troch hlavných častí. Prvá kapitola sa teoreticky zameriava na význam termínov event podujatie a event manažment, ich definície, klasifikáciu a proces. Druhá kapitola sa konkrétnejšie venuje športovým podujatiam, ich špecifikám a motívom organizácie. Tretia kapitola tvorí už samotnú aplikáciu postupov event manažmentu na príklade konkrétneho športového podujatia olympijských hier, pričom opisuje celý proces organizácie OH od prvej myšlienky až po záverečné hodnotenie už uskutočneného podujatia. Záver tejto kapitoly tvorí historický exkurz do československých a slovenských pokusov o usporiadanie OH a úvaha o tom, či má Slovensko vôbec šancu v budúcnosti zorganizovať olympijské hry. Hlavnou príčinou a motiváciou, ktorá nás viedla k spracovaniu tejto témy bola možnosť spojiť študijný odbor medzinárodné podnikanie s mimoriadne atraktívnou oblasťou a fenoménom spoločenského života. Zároveň sme tým využili príležitosť uplatniť svoj dlhoročný záujem o šport a olympizmus, ako aj svoje nezanedbateľné skúsenosti z aktívnej účasti na OH a ZOH (dobrovoľník počas OH 2004 a ZOH 2006). 9

11 1. VŠEOBECNÉ PRINCÍPY EVENT MANAŽMENTU ORGANIZÁCIE A RIADENIA PODUJATÍ Pojmy event a event manažment sa začali objavovať v odbornej literatúre len nedávno, no ich korene možno nájsť už v dávnej histórii. Od nepamäti boli totiž ľudia fascinovaní najrôznejšími predstaveniami a udalosťami, ktoré obohacovali ich všedný každodenný život. Prvé eventy sú známe už z dôb starovekého Grécka, kedy sa od roku 776 p.n.l. v starovekej Olympii každé 4 roky organizovali staroveké olympijské hry, ktoré boli pre celé vtedajšie obyvateľstvo jednou z najvýznamnejších osláv tela i ducha. Taktiež sú eventy známe aj z dôb starého Ríma, keď cisár Nero dokázal gladiátorskými zápasmi pritiahnuť pozornosť masy ľudí a sprostredkovať im drsné, ale neopakovateľné zážitky. Iným príkladom môže byť 16. storočie a jeho čelný predstaviteľ William Shakespeare. Väčšina ľudí ho pozná ako autora divadelných hier. Bol však aj dobrým manažérom prezentácie svojich hier. Pri ich písaní nemyslel len na čitateľov, ale hlavne na to, že budú predstavené verejnosti na javisku, preto musia byť zinscenované tak, aby diváka zaujali. Za tieto predstavenia si potom nechával dobre zaplatiť. Kvalitná zábava mala už vtedy svoju cenu a komerčný podtón. Takto by sme mohli v priereze celou históriou pokračovať aj ďalej. Tieto príklady však dostatočne dokazujú, že v oblasti event manažmentu neobjavujeme niečo úplne nové, ale skôr známe skutočnosti len prispôsobujeme súčasným podmienkam. 1.1 EVENT PODUJATIE V súčasnej dobe sú podujatia eventy v centre spoločenského záujmu pravdepodobne tak, ako nikdy predtým. Ich počet sa zvyšuje najmä v súvislosti s nárastom voľného času v rámci transformácie národných ekonomík a s tým súvisiacej transformácie ľudských činností a spôsobu života. V tomto kontexte Goldblatt poukazuje na štyri základné faktory, ktoré ovplyvnili zvyšujúci sa dopyt po podujatiach rôzneho druhu, tak v USA, ako aj vo svete. K týmto faktorom patrí demografický ukazovateľ starnutia populácie, faktor technologického pokroku, ekonomický faktor zvyšujúcich sa príjmov obyvateľstva a faktor v podobe už spomínaného nárastu 10

12 voľného času, ktorý má obyvateľstvo k dispozícii 1 (viď tabuľka č.1). Vlády v súčasnosti podporujú a propagujú podujatia ako súčasť ich stratégií ekonomického rozvoja, národnej sebadôvery a marketingu destinácie. Obchodné spoločnosti a korporácie zahŕňajú podujatia medzi kľúčové elementy v rámci svojich marketingových stratégií a stratégií zameraných na podporu imidžu. Entuziazmus, ktorým tieto skupiny alebo jednotlivci pristupujú k plneniu svojich záujmov napomáha vzniku veľkého počtu podujatí takmer každého predstaviteľného druhu a takmer na každú tému. Podujatia nasledovne zapĺňajú naše televízne obrazovky, zaberajú stále viac nášho času a obohacujú náš život. Pokiaľ chceme objasniť fenomén podujatí, je potrebné sa v nasledujúcej časti zamerať na charakteristiku tohto pojmu a jeho typológiu. Tabuľka č.1: Štyri faktory ovplyvňujúce nárast počtu podujatí Faktor Smerom od Smerom k Demografický mladších starším Technologický nízkej technológie hightech Ekonomický (disponibilný príjem) obmedzeného neobmedzenému Časový nadefinovaného voľnému času Zdroj: Goldblatt, J.: A Future for Event Management: The Analysis of Major Trends Impacting the Emerging Profession. In: Allen, J., Harris, R., Jago, K.L., Veal, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s 4. ISBN: X Definícia pojmu Preklad a interpretácia anglického pojmu event do iného jazyka je veľmi komplikovaná. Joe Goldblatt spomína, že pojem event pochádza z latinského slova evenire, čo znamená výsledok (angl. outcome). Preto je každý event vlastne výsledkom práce tímu ľudí a výsledkom procesu jeho organizácie. 2 Každý z autorov má svoju predstavu o evente a v konečnom dôsledku je všetko event. Podľa názoru F. Sistenischa však:,,nie každé predstavenie (udalosť) možno považovať za event. 3 Významné posuny tohto pojmu dokladá okrem iného prieskum prevedený medzi marketingovými odborníkmi v Nemecku v roku 1996 agentúrou Vok Dams. Podľa 1 Goldblatt, J.: A Future for Event Management: The Analysis of Major Trends Impacting the Emerging Profession. In: Allen, J., Harris, R., Jago, K.L., Veal, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s 3. ISBN: X. 2 Goldblatt, J.: Special Events: The Roots and Wings of Celebration. 5th Edition. United States : John Wiley&Sons Inc., s. 6. ISBN Sistenich, F.: Eventmarketing: Ein innovatives Instrument zur Metakommunikation in Unternehmen. Wiesbaden : Deutscher UnivesitätVerlag, s. 4. ISBN

13 výsledkov tohto prieskumu spája eventy 51% respondentov s incentívnymi akciami 4, 44% s vnútrofiremnými konferenciami, 42% s podporou predaja, 38% s veľtrhmi a 23% so školeniami. 5 V odbornej literatúre sa možno stretnúť s nejednoznačným prekladom a výkladom pojmu event, ktorý vyústil do používania pôvodného anglického výrazu. Tento nakoniec nie je presne definovaný ani v Encyklopédii Britannica. Užitočným štartovacím bodom pri zisťovaní jeho definície a terminológie je slovník Chambers Dictionary, ktorý definuje pojem event ako hocičo, čo sa deje; výsledok; nejaké stretnutie alebo udalosť, hlavne tá zapamätateľná; niečo, čo sa môže udiať; číslo programu (napr. športového); organizovaná aktivita v konkrétnom dejisku, napr. na zvýšenie a propagáciu predaja, získanie finančných prostriedkov. 6 Celý rad ďalších anglicko a nemeckoslovenských slovníkov a iných textov ponúka podobné definície. Napríklad nemecký výkladový slovník Langenscheidt charakterizuje event taktiež niekoľkými synonymami: udalosť, zážitok, prežívanie, príhoda, prípad, predstavenie a v istom význame tiež číslo programu, pevný program. V súvislosti s filozofickým pojednávaním Bertranda Russella a Alfreda Whiteheada sa objavuje konkrétnejšia definícia:,,všeobecne je ako event označované to, čo sa odohráva v určitom čase na určitom mieste. 7 W. Kinnebrock význam slova event zjednodušuje ako niečo zvláštne, jedným slovom zážitok. 8 Rovnako aj O. Nickel a taktiež aj P. Weinberg kladú v súvislosti s eventmi dôraz na prežívanie. Hovoria, že úspešnosť zapamätania sa zvyšuje so zážitkami sprostredkovanými poznaním najmä vtedy, ak máme príležitosť sa aktívne na týchto zážitkoch podieľať. Takéto predstavenia vykazujú neobyčajne vysoký aktivačný potenciál v obrazových predstavách jednotlivcov a skupín. V súčasnosti je rozhodujúcim faktorom profesionálne nasadenie obrazovej komunikácie pre 4 Incentíva alebo podujatie so zážitkom ide o konkrétnu myšlienku, aktivitu, podujatie, ktoré sa premietne do nezabudnuteľného zážitku. Incentívna (motivačná) turistika je v súčasnosti svetovým trendom v cestovnom ruchu a taktiež aj obľúbenou formou motivácie a odmeňovania zamestnancov, či podpory lojality a retencie obchodných partnerov. Z hľadiska služieb cestovného ruchu ide o služby vysokého štandardu založené na originalite a výnimočnosti. Výnimočnosť incentívy spočíva v jedinečnom programe. [citované ]. 5 Niňajová, B.: Využitie komunikačného nástroja Event marketing v marketingovej komunikácii firiem. Diplomová práca. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, s Kolektív autorov: Chambers Dictionary. Edinburgh : Chambers Harrap Publishers Limited, s ISBN X. 7 Niňajová, B.: Využitie komunikačného nástroja Event marketing v marketingovej komunikácii firiem. Diplomová práca. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, s Kinnebrock, W.: Integriertes Eventmarketing: Vom Marketing Erleben zum Erlebnismarketing. Wiesbaden : Forkel, s. 5. ISBN

14 ovplyvňovanie ľudského správania. Eventy je možné v tejto súvislosti chápať ako trojdimenzionálne zinscenované obrazy, ktoré pôsobia naraz na všetky ľudské zmysly. 9 Z uvedených definícií vyplýva, že event je pojem natoľko významovo flexibilný, že pri preklade do cudzieho jazyka ho každý z autorov prispôsobuje svojmu zameraniu, resp. tej oblasti, v ktorej sa ho snaží zadefinovať. Preto vznikajú definície eventu ako prostriedku komunikácie, marketingu, manažmentu, psychológie a pod. Vzhľadom na túto nejednoznačnosť definície pojmu event budeme pre potreby a ciele tejto diplomovej práce k anglickému pojmu event používať ako ekvivalent slovenský pojem podujatie, ako jednorazovú organizovanú činnosť akciu. D. Getz hovorí, že podstatou, ktorá je spoločná pre všetky podujatia, je jeho časová obmedzenosť, a že každé podujatie je jedinečné tým, že vychádza z unikátneho spojenia manažmentu, programu, umiestnenia a ľudských zdrojov Typológia eventov Tak ako existuje rôznorodosť v definovaní pojmu, rovnako existuje rôznorodosť aj v delení eventov. V odbornej literatúre sa nachádza niekoľko desiatok typológií, kategorizácií, či zoskupovaní pojmu event podľa najrôznejších kritérií. No takmer vo všetkých z nich možno nájsť spoločné znaky, ktoré sa pokúsime zhrnúť v tejto časti. Najčastejšie používaním kritériom, podľa ktorého sa podujatia delia je ich veľkosť, resp. rozmer, nasleduje kritérium forma a obsah podujatia. V nasledujúcom texte uvádzame celý rad podujatí, ktoré sa v súčasnej dobe produkujú v procesoch event manažmentu. Delenie podľa veľkosti: V súvislosti s kritériom veľkosť podujatia sa autori s malými odchýlkami zhodujú na nasledovných typoch podujatí: 11 a/ lokálne/komunitné podujatia angl. local/community events b/ veľké podujatia angl. major events c/ veľké imidžové podujatia angl. hallmark events d/ veľmi veľké podujatia angl. megaevents 9 Nickel, O: Eventmarketing Grundlagen und Erfolgsbeispiele. 2. Auflage. Mőnchen : Vahlen, s 4. ISBN a Weinberg, P.: Erlebnismarketing. Mőnchen : Vahlen, s. 6. ISBN Getz, D.: Event Management and Event Tourism. 2nd Edition. New York : Cognizant Communication Corporation, s. 16. ISBN Bowdin, G., Allen, J., O Toole, W., Harris, R., McDonnell, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s. 15. ISBN

15 Je potrebné upozorniť, že preklad jednotlivých uvedených podujatí do slovenského jazyka je veľmi komplikovaný, keďže sa mnohokrát nedá v jednoslovnom názve obsiahnuť to, čo sa daným anglickým pomenovaním myslí (obzvlášť to platí pre kategóriu hallmark events). Z tohto dôvodu si dovolíme používať pôvodný anglický názov, ktorý v ďalšom texte bližšie charakterizujeme. V odbornej literatúre a v publikovaných výskumoch sa vyskytujú rôzne názory na klasifikáciu, typológiu a terminológiu podujatí delených podľa veľkosti. Niektorí autori navrhujú, aby megaeventy a hallmark eventy tvorili podkategóriu major eventov, kým iní autori zaraďujú tieto kategórie do stupnice podľa veľkosti a ich vplyvu na divácku účasť, médiá, infraštruktúru, náklady a benefity (viď graf č.1). Graf č.1: Kategorizácia podujatí Zdroj: Bowdin, G., Allen, J., O Toole, W., Harris, R., McDonnell, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s. 16. ISBN a/ Local/Community events Podujatia organizované na lokálnej úrovni, ako sú rôzne festivaly, trhy a pod., sú určené predovšetkým domácemu, lokálnemu publiku a majú hlavne sociálnu a zábavnú funkciu a hodnotu. Výhody produkcie týchto podujatí sú zvyčajne rovnaké, a síce, že vytvárajú priestor pre zvyšovanie a posilňovanie pocitu spolupatričnosti ku komunite. 14

16 Taktiež napomáhajú odhaliť v ľuďoch nové myšlienky, povzbudzovať ich k účasti na športových alebo umeleckých aktivitách a podporovať v nich motívy tolerancie a rôznorodosti. 12 Z týchto dôvodov sa vlády a miestne samosprávy často angažujú v organizovaní podujatí tohto typu ako súčasti ich rozvojových stratégií v rámci jednotlivých komunít. R. L. Janiskee 13 definuje lokálne a komunitné podujatia ako podujatia rodinnej zábavy, ktoré sú komunitou považované za ich vlastné, pretože využívajú služby dobrovoľníkov pochádzajúcich z danej komunity, priestory a priestranstvá danej komunity (parky, ulice, školy a pod.) a sú organizované lokálnymi samosprávami alebo mimovládnymi inštitúciami (organizácie služieb verejnosti, kluby, obchodné asociácie a pod.). V slovenských podmienkach môžeme k takýmto podujatiam priradiť napr. cyklistické preteky Memoriál Vlastimila Ružičku v bratislavskej Rači alebo oslavy vinobrania. V prípade, že lokálne podujatia zasiahnu väčší počet ľudí ako len lokálne publikum, napr. návštevníkov, resp. turistov danej lokality, môžu sa stať imidžovými podujatiami typu hallmark spájanými stále s danou lokalitou (v slovenských podmienkach napr. Podpolianske slávnosti v Detve, resp. folklórne slávnosti vo Východnej). Konajú sa periodicky alebo jednorazovo. b/ Major events Tento typ podujatí je schopný svojou veľkosťou a mediálnym záujmom prilákať väčší počet ľudí ako v predchádzajúcom prípade. Väčšina z nich sa koná raz ročne a priláka nielen domáce, ale už aj medzinárodné publikum a médiá. Má vybudovanú určitú medzinárodnú prestíž a je hostiteľským mestom, regiónom alebo krajinou silno propagované. 14 Do tejto kategórie spadá značné množstvo medzinárodných športových podujatí, o organizáciu ktorých sa uchádzajú národné športové organizácie v silnej medzinárodnej konkurencii (napr. veľká cena F1 na maďarskom Hungaroringu, v SR je to Košický maratón alebo podujatie Supermaratón v stredoeurópskom regióne Viedeň BratislavaBudapešť). Majú teda určitú periodicitu konania, niektoré však môžu byť zorganizované aj jednorazovo. c/ Hallmark events Pojem hallmark event sa vzťahuje na podujatia, ktoré sa tak stotožnili s atmosférou a duchom miesta ich konania (mesta, regiónu) sú preň tak typické že sa 12 Bowdin, G., Allen, J., O Toole, W., Harris, R., McDonnell, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s. 16. ISBN Janiskee, R.L.: Historic houses and special events. In: Annals of Tourism Research, roč. 23, 1996, č. 2, s ISSN Bowdin, G., Allen, J., O Toole, W., Harris, R., McDonnell, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s ISBN

17 stali synonymom názvu daného miesta a získali si medzinárodné uznanie a nezanedbateľné miesto v povedomí verejnosti. J. Ritchie ich definuje ako jednorazové alebo opakujúce sa podujatia, ktoré majú limitované trvanie, organizujú sa hlavne za účelom zvýšenia povedomia, príťažlivosti a lukratívnosti turistickej destinácie v krátkodobom alebo dlhodobom období. Organizátori podmieňujú úspech tohto typu podujatia jeho jedinečnosťou, statusom alebo schopnosťou vzbudiť záujem a pozornosť. 15 Klasickým príkladom hallmark eventu je Karneval v Rio de Janeiro, ktorý je celosvetovo známy ako expresia latinskoamerickej vitality a neviazanosti tohto mesta. Ďalšími príkladmi sú podujatia ako Tour de France, Oktoberfest v Mníchove, Wimbledon, Newyorský maratón a pod. Tieto svetoznáme podujatia sú stotožnené s esenciou týchto miest a ich obyvateľov. Sú doslova ich imidž mejkrom, ich značkou. Okrem toho, že prinášajú obrovské turistické príjmy, na jednej strane pestujú v domácich obyvateľoch hrdosť na svoje mesto, či región a na strane druhej tieto miesta získavajú pomocou nich uznanie, popularitu a prestíž na medzinárodnej úrovni. 16 Niektorí autori dokonca uvádzajú, že organizácia hallmark eventov slúži ako výrazná konkurenčná výhoda v rámci konkurenčného boja miest o prílev financií z turizmu. D. Getz: Pojem hallmark opisuje podujatie, ktoré oplýva takou výnimočnosťou, čo do tradície, atraktivity, kvality a publicity, že poskytuje danému miestu alebo destinácii konkurenčnú výhodu oproti iným miestam. Časom sa podujatie a miesto stávajú neodškriepiteľne spojené a univerzálne známe. 17 d/ Megaevents Megaeventy sú podujatia, ktoré sú také rozsiahle, že ovplyvňujú celé ekonomiky a šíria sa globálnymi médiami. Vo všeobecnosti sa organizujú len na základe kandidátskeho procesu, tzn. ako víťazi tohto procesu získavajú mestá, či celé krajiny štatút hostiteľa. Medzi tento druh podujatí patria olympijské hry, paralympijské hry, majstrovstvá sveta vo futbale, v atletike a svetové výstavy (podrobnejšie sa im venujeme v 2. kapitole). D. Getz ich charakterizuje takto: megaeventy svojou veľkosťou a výnimočnosťou prinášajú pre hosťujúce mesto, krajinu alebo organizáciu mimoriadne vysokú úroveň turizmu, mediálneho pokrytia, prestíže alebo ekonomického 15 Ritchie, J.R.B.: Assessing the impact of Hallmark events: Conceptual and research issues. In: Journal of Travel Research, roč. 22, 1984, č.1, s. 2. ISSN Bowdin, G., Allen, J., O Toole, W., Harris, R., McDonnell, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s. 17. ISBN Getz, D.: Event Management and Event Tourism. 2nd Edition. New York : Cognizant Communication Corporation, s ISBN

18 vplyvu. 18 Ďalší autori k týmto vplyvom pridávajú ešte aj politické, finančné, sociálne a trhové dôsledky. Megaeventy sa vo všeobecnosti konajú príležitostne, zriedkavo alebo v dlhších časových intervaloch. V tabuľke č. 2 uvádzame typológiu podujatí podľa M. Rocheho, ktorá nám predchádzajúci text dopĺňa ešte o priestorový a mediálny rozsah jednotlivých spomínaných podujatí. Tabuľka č.2: Typológia podujatí podľa Rocheho Typ podujatia Príklad Priestorový dosah Rozsah mediálneho pokrytia Mega Eventy Výstavy Expo; Olympijské hry; Majstrovstvá sveta globálny globálny TV vo futbale Špeciálne Eventy Veľká cena F1; medzinárodné regionálne športové podujatia (napr. Panamerické hry) Hallmark Eventy Komunitné Eventy národné športové podujatia (napr. Austrálske hry); veľké športové a kultúrne podujatia v mestách vidiecke podujatia; podujatia v malých mestách a v mestských častiach svetový regionálny alebo národný národný regionálny regionálny/lokálny lokálny medzinárodný alebo národný TV národný TV lokálny TV lokálny TV, tlač lokálny tlač Zdroj: Roche, M.: MegaEvent and Modernity. London : Routledge, 2000, s.4. ISBN (voľný preklad autorky) Táto diplomová práca sa v ďalších kapitolách sústreďuje práve na podujatia typu megaevent, keďže jej nosnou témou sú práve olympijské hry ako jeden z najväčších megaeventov na svete. Delenie podľa formy a obsahu: Typológia podujatí podľa týchto kritérií je v odbornej literatúre tiež pomerne bežná, aj keď sa im nepripisuje taká dôležitosť ako veľkostnému kritériu. 18 Getz, D.: Event Management and Event Tourism. 2nd Edition. New York : Cognizant Communication Corporation, s. 18. ISBN

19 Podľa formy a obsahu sa podujatia delia na: 19 a/ kultúrne podujatia (festivaly) Sú to univerzálne formy podujatí, ktoré predchádzali súčasnému boomu spojenému s prudkým rozvojom tohto druhu priemyslu, v odbornej literatúre nazývanom priemyslu podujatí (angl. event industry podrobnejšie sa mu venujeme v časti 1.1.3). Kultúrne podujatia existovali totiž vo všetkých historických obdobiach a vo všetkých spoločnostiach. Môžu sa zaraďovať do kategórie major events. Sú úzko späté s turizmom a taktiež aj významným zdrojom príjmov a obchodných aktivít pre hostiteľské miesto. Patria medzi nich umelecké, náboženské, divadelné, hudobné a iné festivaly rôznych druhov (profesionálne, amatérske, komerčné) a pre rôzne skupiny obyvateľstva (komunity, zdravotne postihnutých, ženy, mladých ľudí a pod.). b/ športové podujatia Rozvinuli sa v podobnom trende ako podujatia v predchádzajúcom prípade. V súčasnosti sa stávajú rozsiahlym a stále narastajúcim sektorom v rámci daného priemyslu podujatí. Športovým podujatiam sa podrobnejšie venujeme v druhej kapitole tejto diplomovej práce. c/ obchodné podujatia Niekedy sa nazývajú aj MICE podujatia (angl. Meetings, Incentives, Conventions, Exhibitions vo voľnom preklade incentíva a podujatia so zážitkom, kongresy, konferencie, veľtrhy). Sú jedným z odvetví založených v rámci priemyslu podujatí a tvoria významné príjmy pre usporiadateľské miesta, či regionálne centrá. Niektorí autori delia uvedené podujatia ešte podrobnejšie, dokonca spájajú kritériá veľkosti a formy. Za mnohých uvádzame typológiu podujatí podľa Ch. Gualu (viď tabuľka č.3), ktorá je taktiež doplnená o priestorový dosah podujatia a jeho mediálne pokrytie hovoriace o atraktívnosti jednotlivých podujatí z pohľadu médií. Tabuľka č.3: Typológia podujatí podľa Gualu Typ podujatia Príklad Priestorový dosah Typ mediálneho pokrytia Mega&Media OH a ZOH; MS vo globálny priame televízne eventy Mega eventy futbale Svetové výstavy Expo globálny prenosy spravodajské reportážne prenosy 19 Bowdin, G., Allen, J., O Toole, W., Harris, R., McDonnell, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s. 18. ISBN

20 Športové eventy Politické eventy Ekonomické eventy Kultúrne eventy Náboženské eventy Otváracie eventy pri významných stavbách svetové šampionáty v jednotlivých športoch; MS v atletike; Veľká cena F1 a motocyklov; MS v lyžovaní; Panamerické hry; America s Cup v jachtingu medzinárodné summity (napr. stretnutia G7/G8) medzinárodné veľtrhy (napr. autosalóny, Motorshow, Euroflora, špecializované výstavy) filmové festivaly; festivaly divadelné, baletné; Mesto európskej kultúry ; výstavy umenia; prehliadky historických plachetníc Svetové stretnutia mládeže; Jubilejný rok 2000; jubileá (Rím); procesie Alexanderplatz (Berlín); Miléniový dom (Londýn); Guggenheimovo múzeum (Bilbao); Most Vasco da Gama (Lisabon); otvorenie rekonštruovaných nábrežných zón (Baltimore, Barcelona, Janov) globálny a/alebo makroregionálny globálnomakroregionálny medzinárodný/ národný medzinárodný/ národný globálny národný/regionálny priame televízne prenosy spravodajské reportážne prenosy spravodajské reportážne prenosy spravodajské reportážne prenosy spravodajské reportážne prenosy spravodajské reportážne prenosy Zdroj: Guala, Ch.: Per una tipologia dei Mega Eventi (1). In: Bollettino della Società Geografica Italiana. Rím : Società Geografica Italiana, 2002, séria XII, volume VII, č. 4., s ISSN (voľný preklad autorky) 19

21 Organizácia otváracích eventov pri významných stavbách (typ podujatia uvedený ako posledný v tabuľke č. 3) sa za posledné roky stala veľmi populárnou formou ako sa etablovať do povedomia ľudí daného regiónu. Medzi pekné príklady otváracích eventov v slovenských podmienkach patrí otvorenie tunela Sitina v júni 2007 s bohatým sprievodným programom. K doplneniu autora vyššie uvedenej tabuľky, medzi najznámejšie ekonomické eventy patria ešte: zasadnutia Medzinárodného menového fondu a nepochybne Svetové ekonomické fórum v Davose. Čo sa týka ďalšej typológie, na záver by sme ešte pre ilustráciu chceli uviesť typológiu podujatí rozšírenú v USA v porovnaní s Európou, keďže sa od seba líšia. Zatiaľ čo americká typológia berie do úvahy skôr obsahové hľadisko podujatia, európske delenie sa zameriava na kategorizáciu podľa sprievodnej atmosféry podujatia. Obe delenia možno považovať za navzájom sa doplňujúce a ilustrujúce rôzne uhly pohľadu na eventy ako také. Tabuľka č. 4: Typológia eventov používaná v USA Firemné eventy Zákaznícke eventy; Sponzorské eventy Dealerské a obchodné incentívne eventy Slávnostné otvorenia Teambuilding; Prázdninové párty Priemyslové show Eventy pri veľtrhoch a kongresoch Uvádzanie nových výrobkov na trh Kongresy a výstavy Eventy pre vedúcich pracovníkov Ceremoniály pri príležitosti otvorenia Manažment miesta (destinácie) Sprievodné programy pre manželov/ky Pohostenie, zábava a výlety Bankety pri príležitosti preberania ocenení Sociálne eventy Náboženské oslavy Spoločenské eventy Zábavné eventy Show v arénach Koncerty; Eventy prispôsobené televízii Športové eventy Eventy pre vedúcich pracovníkov Ceremoniály pred zápasmi a v polčasoch Firemné charitatívne eventy Občianske eventy Občianske a štátne oslavy Prehliadky a festivaly Neziskové eventy Účelovo zamerané eventy Fundraising Politické eventy a zhromaždenia Zdroj: Niňajová, B.: Využitie komunikačného nástroja Event marketing v marketingovej komunikácii firiem. Diplomová práca. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, s

22 Tabuľka č. 5: Typológia eventov rozšírená v Európe EVENTY Kultúra Hudobné akcie Divadelné akcie Umenie Tradície a zvyky Náboženské udalosti Technické umenie Mediálne akcie Šport Olympijské hry Majstrovstvá, preteky a turnaje Šport vo voľnom čase Ekonomika Dni otvorených dverí Expo, veľtrhy, kongresy, výstavy Road show Kickoff meeting Motivačné stretnutia Incentívne cesty Obchodné prezentácie Semináre Slávnostné stretnutia a jubileá Valné zhromaždenia Tlačové konferencie POS eventy Spoločnosť, Politika Politické stretnutia Vedecké stretnutia Návštevy pamiatok Dni ochrany životného prostredia Negatívne udalosti (vojna a pod.) Prehliadky Záhradné párty Slávnostné otvorenia Príroda Prírodné úkazy Prírodné katastrofy Zdroj: Niňajová, B.: Využitie komunikačného nástroja Event marketing v marketingovej komunikácii firiem. Diplomová práca. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, s Podujatia priemysel alebo služba verejnosti? V odbornej literatúre sa objavujú názory, ktoré opisujú podujatia z dvoch kontrastných základných perspektív. Ide o perspektívu podujatia ako priemyslu a perspektívu podujatia ako sociálnej služby. Záleží len od uhla pohľadu, či sú dôležitejšie ekonomické a obchodné dimenzie podujatia alebo či sú rozhodujúcejšie jeho výhody pre spoločnosť samotnú. Podujatie ako sociálna služba Mnohé podujatia sú pre verejnosť akousi sférou rekreácie, zábavy, kultúry a osláv. Ako sme už v predchádzajúcom texte spomínali, vládne a mimovládne 21

23 inštitúcie organizujú podujatia za účelom pomôcť vytvárať vyššiu hrdosť obyvateľov ku komunite a jej súdržnosť, podporovať umenie, prispievať k zdravšiemu životu obyvateľov komunity alebo udržiavať životné prostredie. Ďalej sa cieľom mnohých ďalších podujatí stáva verejná zbierka peňazí na charitatívne a dobročinné účely. Všetky tieto ciele sú veľmi hodnotné a priťahujú značné množstvo inštitúcií zaujímajúcich sa o ich podporu. Často sú však podujatia vo forme služby verejnosti podhodnotené, v časoch rozpočtových obmedzení bojujú až s príliš ľahkým skracovaním finančných prostriedkov a aj napriek ich hodnotnému prínosu sú mnohokrát podceňované. Týmito témami sa v zahraničnej literatúre zaoberá veľa výskumov hľadajúcich odpovede na otázky prerozdeľovania nákladov a príjmov na dané podujatia (kto má v tomto prípade získať a kto dávať). Platí to hlavne pre podujatia sociálneho, environmentálneho a kultúrneho charakteru. 20 V súvislosti s tým sa v posledných rokoch začal rozvíjať pojem environmentálny manažment podujatí, ktorý sa do povedomia dostal hlavne od doby boja za zelené olympijské hry, resp. za hry priateľskejšie k životnému prostrediu (90te roky 20. storočia). Taktiež veľmi aktuálna otázka posledných rokov je aj autenticita kultúrnych podujatí alebo hľadanie dôvodov ich prílišnej komercializácie, či využívania predovšetkým kvôli obchodným záujmom a záujmom v rámci cestovného ruchu. Tento problém je veľmi markantný hlavne čo sa týka vysokej komercializácie posledných vydaní olympijských hier (od OH 1996 v Atlante). Ich prvotný elementárny cieľ vychádza totiž z úsilia zorganizovať podujatie, ktoré by prostredníctvom olympijských ideálov a hodnôt spájalo ľudí na celom svete nehľadiac na ich pôvod, rasu, bohatstvo, či farbu pleti. Tento cieľ sa týka aj mierového posolstva hier, v rámci ktorého bola ešte v celom starovekom Grécku počas trvania starovekých olympijských hier vyhlásená tzv. ekecheira (všeobecne platný mier), ktorú nikto nesmel porušiť. Prvotný účel olympijských hier bol teda sociálny a nie ziskový. V posledných desaťročiach sa však ziskový faktor minimálne vyrovnáva tomu sociálnemu, ak ho už nepredbehol. Mnoho odporcov takéhoto pohľadu na podujatia argumentuje tým, že pri ich organizácii mnohokrát ostávajú v úzadí otázky bezpečnosti a ochrany, sociálne či politické problémy, vďaka ktorým bolo už mnoho podujatí, aj keď s ušľachtilým cieľom, zrušených. Úlohou manažmentu pri organizovaní podujatí, ktorá by pomohla 20 voľne spracované z Getz, D.: Developing a Research Agenda for the Event Management Field. In: Allen, J., Harris, R., Jago, K.L., Veal, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s. 13,15. ISBN: X. 22

24 eliminovať nastávajúce problémy, by preto malo byť získavanie dôležitej podpory a finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie ochrany, zaoberanie sa zákonmi a nariadeniami danej komunity, prijímanie dobrovoľníkov a pod. Podujatie ako priemysel Medzi odbornou verejnosťou existuje taktiež mnoho polemík, či sú podujatia naozaj priemyslom. Je zaujímavé na tomto mieste uviesť aspoň niektoré z argumentov dokazujúcich, prečo ním môžu alebo by mali byť. Podujatia môžu byť nazývané priemyslom, pretože dokážu hlavne vo sfére príjmov a zamestnanosti mnohokrát nadobudnúť veľký ekonomický vplyv. Mnohé z nich sú taktiež schopné poskytnúť služby rôznym ďalším priemyselným odvetviam (napr. trade shows, výstavy a veľtrhy v marketingu produktov). Vďaka ich vplyvu na rozvoj ekonomiky a cestovného ruchu sa častokrát podujatia zaraďujú aj medzi podkategórie celého turistického priemyslu. Aby sa akákoľvek sféra mohla stať priemyslom, je tiež nesmierne dôležité získať si rešpekt v politických a obchodných kruhoch. Na dosiahnutie tohto cieľa sú nevyhnutné zdroje a podpora. 21 J.L. Crompton tvrdí, že medzi podujatia, ktoré by mali získavať zdroje a podporu pre ich veľký ekonomický vplyv patria najmä tie kultúrne, voľnočasové a športové. 22 Predmetom daných polemík sú taktiež aj hlavné ekonomické funkcie podujatí, z ktorých dominuje predovšetkým funkcia podujatí ako turistickej atrakcie a z toho vyplývajúci ekonomický dosah. Ďalšou významnou funkciou je funkcia podujatí ako imidž mejkra pre dané komunity, mestá, krajiny s cieľom pritiahnuť turistov, obyvateľov a investorov. V literatúre sa spomína aj funkcia vychádzajúca z role podujatí ako katalyzátora pre ďalší rozvoj, urbanistickú obnovu a priemyselný rast miest v záujme prilákať čo najväčší počet návštevníkov, prípadne z role podujatí ako promotéra nových atrakcií a stavieb 23 (zahájenie prevádzky Eurotunela a pod.). Aj napriek alebo vďaka týmto polemikám sa už v odbornej literatúre často môžeme stretnúť s termínom priemysel podujatí (angl. event industry), ktorý v súčasnosti zahŕňa podujatia všetkých typov a veľkostí od olympijských hier až po pracovné raňajky pre 10 obchodníkov. 21 voľne spracované z Getz, D.: Developing a Research Agenda for the Event Management Field. In: Allen, J., Harris, R., Jago, K.L., Veal, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s. 15. ISBN: X. 22 Crompton, J., L.: Measuring the Economic Impact of Visitors to Sports Tournaments and Special Events. Ashburn, Virginia : National Recreation and Park Association, s. 43. ISBN voľne spracované z Getz, D.: Developing a Research Agenda for the Event Management Field. In: Allen, J., Harris, R., Jago, K.L., Veal, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s. 15. ISBN: X. 23

25 Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, či už ide o priemyselné odvetvie alebo sociálnu službu, každý si organizáciou podujatí rôzneho typu a veľkosti bude sledovať svoj vlastný záujem. Súkromná firma propagáciu samej seba, charitatívna inštitúcia vyzbieranie peňazí na akýkoľvek ušľachtilý účel alebo skupina ľudí, ktorá organizuje podujatie s cieľom relaxovať, resp. niečo osláviť. Obidve spomínané perspektívy sú však rovnako dôležité, pretože v konečnom dôsledku zjednocujú pohľad na dosahy, ktoré podujatia majú. Sú to dosahy ekonomické, kapitálové, ekologické, mediálne, politické, sociálne, kultúrne a v neposlednom rade aj dosahy a výhody pre investorov a sponzorov. 1.2 EVENT MANAŽMENT Dôležitou súčasťou a zároveň podmienkou plnohodnotného života spoločnosti je kvalitná komunikácia, ktorá si vyžaduje vzájomnú aktívnu účasť jej členov. Pre tento účel sa ako kľúčový aspekt javí získanie a udržanie pozornosti, či už médií ako komunikačných prostriedkov alebo priamo jednotlivých členov spoločnosti jednotlivcov, verejnosti, inštitúcií a pod. Je zjavné, že podujatia zohrávajú v tejto súvislosti svoju nezanedbateľnú úlohu. Aby bola táto úloha splnená čo najkvalitnejšie, je potrebné vykonať celý rad procedúr a postupov, ktoré sú navzájom úzko prepojené, a ktoré si vyžadujú značné organizačné a riadiace kapacity. Súhrnný názov, ktorý zastrešuje spomínané postupy sa označuje termínom event manažment. Je mnoho sfér ľudskej činnosti, v ktorých sa uplatňuje event manažment v cestovnom ruchu, turizme, ekonómii, obchode a tiež existuje mnoho rôznych foriem, v ktorých sa event manažment používa event manažment ako prostriedok socializácie (oslavy, výročia, exkurzie a pod.); ako nástroj organizácie animačných programov v cestovnom ruchu (hotelové, rezortné, agroturistické, kúpeľné animácie a i.); spojený s pohybom a športovými výkonmi (súťaže); ako prostriedok produkcie kreatívnych voľnočasových aktivít (záujmové krúžky, hobby) alebo dobrodružstiev (podujatia skautov); ako kultúrnopoznávací prostriedok (koncerty, festivaly a pod.); ako 24

26 prostriedok osobnostného rozvoja, hlavne v západných krajinách (skupinové terapie, joga, rôzne semináre a pod.). 24 Čo sa týka definície samotného pojmu, internetová encyklopédia Wikipedia uvádza pod heslom event manažment tento výklad: event manažment je aplikáciou vedy o projektovom manažmente za účelom tvorby a rozvoja festivalov a podujatí. 25 V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že samotný event manažment nie je žiadnou ucelenou vednou disciplínou s vypracovanou teoretickou základňou a jasnou definíciou. D. Getz sa pýta: Existuje identifikovateľná skupina vedomostí a schopností, ktoré definujú event manažment ako samostatnú oblasť štúdií alebo následne vystupujúcej profesie? 26 Event manažment je jednoducho disciplínou, ktorá je stále predmetom výskumov, hlavne na akademickej pôde univerzít v USA a v Austrálii, ktoré ho spájajú s rôznymi akademickými disciplínami štúdiami biznisu, umenia, športových vied, cestovného ruchu, manažmentu a inými. V každom prípade sa však odborná literatúra obmedzuje len na prezentáciu osobných skúseností autorov s uplatnením vlastných postupov a výskumov v procese event manažmentu, resp. na prezentáciu event manažmentu ako formy profesijného zamerania. Preto na tomto mieste neuvádzame žiadnu všeobecne uznávanú a citovanú definíciu tohto pojmu, ale sa sústredíme na podstatu jeho obsahu, z ktorého všetky definície vo všeobecnosti vychádzajú. Najjednoduchším spôsobom preto môže byť pojem event manažment, resp. manažment podujatí definovaný ako plánovanie, organizovanie a riadenie podujatí s použitím všetkých základných oblastí, ktoré tvoria podstatu manažmentu (plánovanie a výskum, organizovanie a koordinovanie, ľudské, finančné a fyzické zdroje, rozpočty, kontrola a manažment rizika, marketing a komunikácia, hodnotenie vplyvu a výkonu), a ktoré zároveň zohľadňujú všetky jedinečné aspekty podujatí samotných a otázky týkajúce sa ich špecifických typov. Ďalej je nevyhnutné pripomenúť, že v odbornej literatúre, ktorá sa venuje tejto oblasti viac dominuje termín event marketing. Jedna z najvýstižnejších definícií tohto termínu pochádza od zväzu nemeckých komunikačných agentúr (Deutsche kommunikationsverband BDW e.v. Bonn): Pod pojmom event marketing sa 24 Lazanski, T., J.: Event management as a part of experience economy. Syllabus. Primorska : Turistica, College of Tourism, University of Primorska. [online] [citované ]. Dostupné na www: < [citované ] 26 Getz, D.: Developing a Research Agenda for the Event Management Field. In: Allen, J., Harris, R., Jago, K.L., Veal, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s. 11. ISBN: X. 25

27 najčastejšie chápe zinscenovanie zážitkov rovnako ako ich plánovanie a organizácia v rámci firemnej komunikácie. Tieto zážitky majú za úlohu vyvolať psychické a emocionálne podnety sprostredkované usporiadaním najrôznejších akcií, ktoré podporia imidž firmy a jej produkty. 27 Z textu je jasné, že spoločným znakom oboch spomínaných termínov je používanie výrazov ako plánovanie, organizácia, či riadenie. Ak majú teda oba termíny spoločné znaky, vynára sa otázka, aký je medzi nimi vzťah, či event manažment spadá pod event marketing alebo opačne. Sú medzi oboma termínmi rozdiely alebo inými slovami, prečo sa vôbec tieto dva termíny v praxi objavujú, keď obsahovo pôsobia rovnakým dojmom? Tento vzťah možno vo všeobecnosti chápať dvoma rozličnými spôsobmi. S ohľadom na skutočnosť, že pojem event marketing je oveľa častejšie používaným, mohli by sme dospieť k názoru, že event manažment musí byť jeho integrálnou súčasťou, či akousi podzložkou, nástrojom, ktorý nastupuje na scénu v procese event marketingu. Vychádzajúc z vyššie uvedenej definície event marketingu je zrejmé, že jeho kľúčovou funkciou je využitie podujatia na naplnenie marketingového cieľa presadenia sa na trhu. Jedným z prostriedkov, ako dosiahnuť tento cieľ je práve organizácia podujatí, to znamená uplatnenie postupov event manažmentu. Ich realizátorom samozrejme nemusí byť len firma, ale i ďalšie inštitúcie ako sú mestá, regióny, krajiny, neziskové organizácie, jednotlivci. Na druhej strane je možné chápať event manažment ako súčasť, resp. nástroj iných neeventových marketingových foriem, teda nie event marketingu. Typickým príkladom sú práve športové podujatia, ktoré sú predmetom tejto práce, a ktoré sa v súčasnosti často stávajú súčasťou tzv. marketingu miest (angl. city marketingu). Mestá v rámci svojich marketingových stratégií uplatňujú podujatia a ich organizáciu ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov v podobe presadenia sa na globálnom trhu miest a budovania atraktívneho, pozitívneho imidžu v očiach potenciálnych návštevníkov, či investorov. Ďalším príkladom sú firmy všetkých veľkostí, ktoré využívajú event manažment ako marketingový a komunikačný nástroj na vytváranie propagačných podujatí, ktoré im pomáhajú zlepšovať komunikáciu s ich klientmi, pozývať na nich potenciálnych zákazníkov, a tak si ich prikloniť na svoju stranu, či obsiahnuť nielen cieľovú skupinu firmy, ale aj tisíce divákov potenciálnych klientov prostredníctvom 27 Niňajová, B.: Využitie komunikačného nástroja Event marketing v marketingovej komunikácii firiem. Diplomová práca. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, s

28 médií. V tejto súvislosti je preto pochopiteľné, že mestá či firmy pri organizácii takýchto podujatí uplatňujú práve postupy súvisiace s pojmom event manažment. V týchto prípadoch vystupuje práve event marketing ako podzložka event manažmentu, keďže na to, aby podujatie splnilo cieľ, ktorý chce mesto či firma dosiahnuť, musí byť zrealizovaný aj marketing samotného podujatia alebo teda event marketing. Podujatie musí jednoducho spropagovať samo seba, dostať sa do požadovanej úrovne pozornosti. Ako príklad môžeme uviesť využívanie rôznych komunikačných a propagačných prostriedkov počas organizovania olympijských hier, teda počas priebehu event manažmentu OH (predstavenie maskotov, oficiálneho loga, pochodne, medailí, internetovej stránky, predstavenie oficiálneho odpočítavania do začiatku hier, predstavenie dizajnov hlavných olympijských športovísk, televízne spoty a ďalšie). Na záver by sme si dovolili zhrnúť a schematicky znázorniť (viď obrázok č. 1) náš pohľad na definíciu event manažmentu. Event manažment je proces organizácie a riadenia podujatia, ktorým sa rôzne inštitúcie snažia naplniť svoje marketingové ciele a stratégie, a ktorého súčasťou je proces event marketingu ako nástroja propagácie a sprostredkovania zážitkov z daného, konkrétneho podujatia. Aj keď ešte možno dodať, že z hľadiska dôležitosti a potrebnosti oboch odvetví pri organizácii podujatí sa event manažment a event marketing dajú eventuálne chápať aj ako dva rovnocenné a neoddeliteľné prostriedky, pomocou ktorých inštitúcie dosahujú spomínané ciele. Obrázok č. 1 Schematické znázornenie vzťahu event manažmentu a event marketingu 27

29 1.2.1 Proces event manažmentu 28 Všetky úspešne zorganizované podujatia majú spoločných päť fáz, ktoré im zaručujú trvalú efektivitu (viď obrázok č.2). Sú to fázy: prieskum (angl. research), dizajn (angl. design), plánovanie príprava (angl. planning), koordinácia realizovanie (angl. coordination) a hodnotenie (angl. evaluation), z ktorých prvé tri sa realizujú pred podujatím, štvrtá počas priebehu podujatia a posledná po ukončení podujatia. V nasledujúcom texte jednotlivé fázy stručne popíšeme. Obrázok č. 2: Proces event manažmentu Zdroj: Goldblatt, J.: Special Events: The Roots and Wings of Celebration. 5th Edition. United States : John Wiley&Sons Inc., s. 38. ISBN Prieskum Kvalitný prieskum podujatia znižuje riziko jeho neúspechu. Čím lepší prieskum predchádza samotnej organizácii, tým je pravdepodobnejšie, že bude vytvorené podujatie, ktoré sa vyrovná plánovaným, očakávaným výsledkom nielen organizátorov, ale aj investorov. Už mnoho rokov si nielen marketingoví experti uvedomujú hodnotu 28 voľne spracované z Goldblatt, J.: Special Events: The Roots and Wings of Celebration. 5th Edition. United States : John Wiley&Sons Inc., s ISBN

30 využívania rôznych prieskumov, ktoré presne vymedzujú potreby, želania, túžby a očakávania potenciálnych zákazníkov. V mnohých prípadoch sa pravidelne vypracovávajú tzv. štúdie realizovateľnosti (angl. feasibility studies), ktoré obsahujú dôkladný a vyčerpávajúci prieskum. Podujatie je vlastne produkt, ktorý je prezentovaný verejnosti s očakávaním, že sa na ňom zúčastní. Preto je dôležité urobiť precízny zákaznícky prieskum, aby sa zredukovalo riziko neúčasti, tzn. vymyslieť také podujatie, ktoré by zodpovedalo našim potrebám. Podľa viacerých event manažérov musí byť prieskumu a hodnoteniu, teda prvej a poslednej fáze, venovaná najlepšia pozornosť a najviac času. Uvádzajú, že čím viac času sa venuje týmto fázam procesu event manažmentu, potom stačí oveľa menej času a hlavne menej nákladov na fázy nachádzajúce sa medzi nimi. 5W Model O tom, ako úspešne a efektívne zorganizovať akékoľvek podujatie, hovorí 5W model, ktorý firmy, asociácie, vlády a ďalšie inštitúcie využívajú od 90tych rokov 20.storočia. 5W sú vlastne otázky, na ktoré by sa v rámci prvej fázy mali hľadať odpovede a následne ich aplikovať do praxe každého podujatia. Prvým krokom je pýtať sa: PREČO (WHY) by sa malo podujatie konať? Odpoveďou nemôže byť jeden, ale séria presvedčivých dôvodov a motivácií, ktoré by potvrdzovali dôležitosť a zmysluplnosť usporiadania podujatia. Druhým krokom je otázka: KTO (WHO) sa bude na podujatí podieľať? Formy podieľania sa na podujatí môžu byť interné a externé. Medzi interné formy patria členovia výkonnej rady, členovia výborov, administratívni pracovníci, volení predstavitelia (mestské zastupiteľstvá), prizvaní hostia (odborníci) a iní. Medzi externé formy patria médiá, politici a ďalší, ktorí do podujatia investujú. Dôkladný prieskum určí úroveň povinností zúčastnených strán a zároveň definuje, pre koho bude podujatie určené. Treťou otázkou je: KEDY (WHEN) sa bude podujatie konať? V tomto prípade je, okrem zvolenia termínu podujatia a časových krokov jeho organizácie, dôležité, či je vytvorený časový harmonogram (od prieskumu až po hodnotenie) vhodný pre zvolenú veľkosť podujatia. V prípade, že nie, treba znova premyslieť celkový plán, a to buď posunutím termínov konania alebo skrátením a zjednodušením jednotlivých operácií. Štvrtý krok zahŕňa otázku: KDE (WHERE) sa bude podujatie konať? V prípade, že je miesto podujatia už zvolené, celý proces event manažmentu sa tým môže zjednodušiť, no zároveň aj výrazne skomplikovať. Určenie miesta konania musí byť preto vykonané čo najskôr, keďže ovplyvňuje celý rad následných rozhodnutí. Piatym a posledným krokom je určiť 29

31 z doteraz získaných informácií AKÉ (WHAT) podujatie sa vytvorí a následne prezentuje? V tomto prípade ide o vytvorenie podujatia, ktoré spája potreby a očakávania hostí, účastníkov a pod., a zároveň uspokojuje interné požiadavky organizátorov. Je dôležité, aby odpoveď na túto otázku v sebe zjednocovala aj čiastkové odpovede na predchádzajúce štyri otázky. Po zodpovedaní otázok v rámci 5W modelu je ďalej nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, AKO organizátori prerozdelia jednotlivé prostriedky tak, aby priniesli maximálny profit všetkým zúčastneným stranám. SWOT analýza poskytuje v tejto súvislosti najkomplexnejší nástroj, ako daný stav dosiahnuť. SWOT analýza SWOT je analýza vnútorných, reálne existujúcich silných a slabých stránok podujatia a vonkajších príležitostí a hrozieb, ktoré môžu potenciálne podujatiu prospieť alebo ho ohroziť. Medzi typické silné stránky podujatí patria: silné finančné zázemie a kvalitné sponzorské prostredie, kvalifikované ľudské zdroje, veľa dobrovoľníkov, dobré vzťahy s médiami, vynikajúca lokalita. Slabé stránky predstavujú protiklady spomenutých oblastí. V prípade, že slabé stránky prevyšujú tie silné a neexistuje žiadny primeraný spôsob ich odstránenia, resp. vylepšenia silných stránok v období plánovania podujatia, je najlepšie podujatie preložiť alebo úplne zrušiť. Na strane príležitostí môžu figurovať aspekty ako napr. výročia rôzneho druhu, propagácia inštitúcií, prítomnosť slávnych osôb, skvalitnenie vzťahu s médiami, volebné víťazstvo, posilnenie lojality k firme (angl. corporate identity). Hrozbami sa pre podujatia môžu javiť faktory ako napr. počasie a iné prírodné katastrofy, politické hrozby, lokalita podujatia v sociálne nevhodnom prostredí z dôvodu nebezpečenstva kriminality (v blízkosti chudobných štvrtí a pod.), neúčasť celebrít na podujatí a z moderných hrozieb je to hlavne násilie a terorizmus. Na rozdiel od silných a slabých stránok, ktoré sú od seba viac menej závislé, príležitosti a hrozby naopak nemusia navzájom súvisieť. Pri plánovaní podujatí je prirodzene cieľom identifikovať viac príležitostí ako hrozieb. Hrozby by mali byť v čo možno najväčšej miere zredukované, eliminované alebo úplne odstránené. SWOT analýza je hlavným strategickým nástrojom fázy prieskumu. Umožňuje event manažérom nielen podrobne preskúmať interné a externé prostredie podujatia, ale sa aj posunúť k nasledujúcej fáze. 30

32 2. Dizajn V úvodnej fáze sa teda určujú jednotlivé ciele a dôvody, prečo dané podujatie zorganizovať; ďalej sa identifikujú potreby záujmových skupín, ktoré organizujú a pre ktoré sa organizuje podujatie; zisťujú sa možnosti prostredia a nároky samotného podujatia. Táto druhá fáza sa snaží o kreatívne spracovanie všetkých získaných informácií a vedomostí získaných v prvej fáze za účelom vytvorenia konkrétnej jedinečnej formy dizajnu podujatia. Tento dizajn musí zodpovedať princípu realizovateľnosti, tzn. musí byť reálny predovšetkým z hľadiska dostupných finančných a ľudských zdrojov a pri veľkých podujatiach aj z hľadiska politickej akceptovateľnosti. Pri finančných zdrojoch treba brať do úvahy, či existuje dostatočné množstvo financií pre organizáciu podujatia, tzn. musí byť vytvorený jeho detailný rozpočet, ako aj zdroje financovania. Zároveň musia byť zabezpečené finančné garancie, resp. spôsoby riešenia v prípade stratovosti podujatia, ako aj časový plán čerpania finančných prostriedkov, plán cashflow operácií. Pri zabezpečovaní ľudských zdrojov podujatia musí byť už vopred stanovené nielen odkiaľ budú pochádzať, ale aj ako budú odmeňované (či finančne alebo prostredníctvom nehmotných výhod). Ďalej musia byť určené potrebné pracovné pozície a náplne práce a využitie pracovných síl z radov dobrovoľníkov. Veľmi dôležité je napokon zabezpečiť, aby zamestnanci vedeli spolu pracovať ako jednoliaty tím s jasným cieľom, v ktorom každý má stanovené svoje úlohy a je adekvátne motivovaný, a to nielen finančne. Pri politickej akceptovateľnosti ide predovšetkým o získanie vládnych garancií v rámci finančného krytia podujatia a o vytvorenie spolupráce s vládnymi inštitúciami kvôli hladkému priebehu prípravy podujatia. Pre všetky typy podujatí je podstatné, aby rešpektovali právny systém krajiny, v ktorej sa odohrávajú, tzn. musia byť nadizajnované tak, aby neboli v rozpore so zákonmi danej krajiny. Celá fáza dizajnu je ukončená schvaľovacím procesom rôznych inštitúcií, ktoré sa menia s každým podujatím. Napríklad pri olympijských hrách v tejto úlohe vystupujú Medzinárodný olympijský výbor, parlament uchádzačskej krajiny, mestské zastupiteľstvo uchádzačského mesta a národný olympijský výbor. V prípade nesúhlasu len jednej z inštitúcií je celý proces organizácie podujatia narušený s nemožnosťou postupu do ďalšej fázy. 31

33 3. Plánovanie príprava Plánovacia fáza je časovo najdlhšia fáza v celom procese event manažmentu. Záleží však od priebehu prvých dvoch fáz, ktoré sú s plánovaním úzko spojené. Čím sú prieskum a dizajn podrobnejšie a kvalitnejšie vypracované, tým jednoduchšia a kratšia je plánovacia, resp. prípravná fáza. V tejto fáze dochádza už k fyzickej príprave toho, čo sa zatiaľ len koncepčne naplánovalo vo fáze prieskumu a dizajnu. Pri príprave podujatia je dôležité zobrať do úvahy dodržiavanie troch základných pravidiel pravidla načasovania, priestoru a rýchlosti, ktoré určujú, ako najlepšie využiť dostupné prostriedky a zdroje. Vo všeobecnosti spočíva príprava podujatia v detailnom naplánovaní miesta konania a s ním spojeného operačného manažmentu, časového rozvrhu podujatia, manažmentu ľudských zdrojov a marketingových aktivít. Pravidlo načasovania (angl. law of timing) hovorí o časovom rozmedzí určenom na akciu a reakciu, tzn. treba vytvoriť a poznať detailný plán a časový rozvrh podujatia, aby sa mohlo určiť koľko času je potrebné venovať jeho príprave. Dĺžka tohto časového rozpätia bezprostredne ovplyvňuje náklady a niekedy aj úspech celého podujatia, keďže nedokonalý plán môže reťazovo ovplyvniť ďalšie naňho naviazané aktivity. Rovnako dôležité je využívanie času, ktorý je k dispozícii čo možno najefektívnejším spôsobom. V rámci načasovania je potrebné venovať dostatok času predeventovým stretnutiam s klientom, inšpekciám dejiska konania, stretnutiam so všetkými spolutvorcami podujatia, príprave podujatia od príchodu až do odchodu všetkých jeho účastníkov, od samého otvorenia až po uzatvorenie podujatia a poeventovým aktivitám. Výsledkom dôkladného načasovania je, že sa každá časť podujatia deje v logickom, sekvenčnom slede, načas a všetci účastníci si podujatie užívajú a sú schopní pri ňom relaxovať. Priestorové pravidlo (angl. law of space) sa zaoberá nielen fyzickým priestorom, kde sa podujatie bude konať, ale aj časovým priestorom medzi jednotlivými rozhodnutiami týkajúcimi sa podujatia. Teda vzťah načasovania a priestoru je konštantný počas celého priebehu podujatia. Čo sa týka fyzického priestoru, výber dejiska podujatia a jeho umiestnenie jednoznačne ovplyvňujú ďalší čas, ktorý treba investovať. Pre porovnanie môžeme uviesť príklad výberu historickej budovy a hotela, resp. kongresového centra pre konanie podujatia. Ak sa podujatie bude konať v historickej budove s permanentnou výzdobou stačí venovať malý priestor jej ďalšiemu skrášľovaniu, naopak, ak sa koná v hoteli alebo kongresovom centre (kde sa, prozaicky povedané, prenajímajú 4 holé steny), treba investovať oveľa viac času aj výdavkov na 32

34 vytvorenie vhodnej atmosféry pre podujatie. Pri výbere miesta podujatia treba počítať aj s dopravnou dostupnosťou lokality, s kapacitou parkovacích plôch, vstupnými a výstupnými koridormi, ako aj s únikovými cestami v prípade nebezpečenstva (ide o tzv. manažment tokov angl. management of flows). Pravidlo rýchlosti (angl. tempo law) hovorí o zvolení adekvátneho tempa, resp. rýchlosti pri príprave podujatia, ako aj počas jeho priebehu. Výber správneho tempa nie je exaktnou záležitosťou, ale skôr výsledkom intuitívneho konania event manažéra. Vo všeobecnosti sú tieto tri pravidlá základom plánovania všetkých podujatí. Pri organizovaní podujatí je nevyhnutná schopnosť narábať s časom minútu po minúte, tzn. zvoliť perfektný time manažment; ďalej inštinktívne vnímať a rozpoznať silné, slabé stránky, príležitosti aj riziká každého priestoru, lokality a nakoniec analyzovať potreby účastníkov za účelom stanoviť adekvátne tempo, rýchlosť, ktoré zaručí úspech podujatia a nezabudnuteľný zážitok. Často sa stáva, že event manažéri pri plánovaní podujatí postupujú podľa vlastnej, naučenej, zaužívanej šablóny, pričom však prehliadajú špecifické faktory konkrétneho podujatia, ktoré môžu ohroziť jeho úspešnosť (napr. usporiadanie podujatia v Miami na Floride v septembri, keď je obdobie hurikánov). V tomto prípade je rovnako dôležité vykonávať tzv. analýzu nedostatkov (angl. gap analysis), ktorá spomínané riziká pomáha identifikovať. 4. Koordinácia realizácia Koordinačná (realizačná) fáza nastáva v momente začiatku podujatia. Ide v nej o implementáciu plánu, monitorovanie priebehu podujatia a koordináciu činností, resp. operatívne riešenie problémov, ktoré v jeho priebehu vznikajú. V tejto fáze je nevyhnutná schopnosť vedieť sa správne a rýchlo rozhodovať. Nie je dôležité urobiť stovky rozhodnutí, ale len jedno a správne, pri ktorom treba brať ohľad na to, koho toto rozhodnutie ovplyvní a aké bude mať finančné, morálne a etické dopady. 5. Hodnotenie Posledná fáza je úzko spojená s prvou, keďže proces event manažmentu je rýchlym a energickým procesom. V tejto fáze je vhodné identifikovať to, čo chceme hodnotiť a akým spôsobom to najlepšie dosiahnuť. Podujatia v rámci procesu event manažmentu môžu byť hodnotené po jednotlivých fázach alebo ako súhrnný celok všetkých fáz naraz. 33

35 Pravdepodobne najrozšírenejšou formou hodnotenia podujatí je písomný prieskum. Vykonáva sa bezprostredne po ukončení podujatia, kedy sa získava spätná väzba ohľadom spokojnosti s podujatím najmä od jeho účastníkov a divákov. Je dôležité získať túto spätnú väzbu hneď po podujatí, pretože neskôr sú už respondenti často ovplyvňovaní všeobecne prezentovanou mienkou o podujatí. Okrem získavania spätnej väzby priamo od účastníkov podujatia bývajú za týmto účelom najímaní špecializovaní pracovníci, ktorých úlohou je vykonávať pozorovania počas prípravy a priebehu podujatia a následne podávať event manažérom ústne a písomné hodnotenia. Treťou formou hodnotenia podujatia je telefonický alebo mailový prieskum uskutočňovaný po jeho skončení. Objektom tejto formy hodnotenia sú opäť diváci a účastníci podujatia. Ďalšia, relatívne nová forma hodnotenia podujatia, ktorá naberá na popularite, je založená na získavaní názorov a informácií od respondentov pred a zároveň po podujatí. Zisťuje sa, akým spôsobom korešpondujú očakávania účastníkov, ktoré mali pred podujatím s realitou po podujatí. Týmto sa snažia organizátori vyvarovať nesplnených očakávaní a následných negatívnych reakcií, ktoré tiež determinujú úspech podujatia. Okrem účastníkov a divákov môže byť podujatie hodnotené aj ďalšími skupinami respondentov, a síce sponzormi, organizátormi, miestnou komunitou, či personálom. Uvedený proces event manažmentu predstavuje koncepčný rámec pre každé efektívne podujatie. Celý tento proces je veľmi dynamický a vyžaduje si, aby organizátori prešli každou jeho fázou dôkladne, nezávisle na tom, ktorou začnú. 34

36 2. ORGANIZÁCIA A RIADENIE ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ 2.1 DEFINÍCIA A TYPOLÓGIA ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ Športové podujatie je termín, ktorý súhrnne označuje udalosti od lokálnych turnajov až po udalosti typu olympijských hier. Skôr ako dôjde k výberu športového podujatia toho najvhodnejšieho typu pre konkrétnu lokalitu, je dôležité vedieť, čo presne termín športové podujatie znamená, zistiť, aké požiadavky sa kladú na organizátora športového podujatia a poznať jednotlivé kategórie a špecifiká, ktoré sa musia zobrať do úvahy pred začiatkom organizácie akéhokoľvek športového podujatia. Podľa A. Ferranda je športové podujatie široko vysielané sociálne podujatie, ktorého vplyv na jeho rôznorodé publikum je spojené s výsledkami konania jeho jednotlivých účastníkov, ktorí sa nachádzajú v situácii, kedy musia dosiahnuť určitý výkon, dopracovať sa k určitému výsledku a poraziť konkurenciu, teda súťažiť. 29 Projekt Sentedalps 30 vymedzuje niektoré parametre, podľa ktorých sa termín športové podujatie definuje. Sú to tieto parametre: 31 Veľkosť definovaná podľa viacerých kritérií, akými sú počet účastníkov, rozpočet alebo počet divákov v publiku či televíznych divákov; Územné charakteristiky športové podujatie sa môže konať v športovej hale alebo na otvorenom štadióne, na verejnom priestranstve alebo v súkromnej aréne. Súťaže sa môžu uskutočniť simultánne na niekoľkých rôznych športoviskách alebo na jednom športovisku podľa časového rozpisu. Súťaž sa taktiež môže sťahovať zo športoviska na športovisko; 29 Ferrand, A.: La communication par l événement sportif : entre émotion et rationalité, 1993 In: A. Loret (Ed). Sport et management. De l éthique á la pratique. Paris : Dunod, Revue EPS éditors, 1995, s ISBN Sentedalps (Sports Event Network for Tourism and Economic Development of the ALPine Space Sieť športových podujatí pre rozvoj turizmu a ekonomiky v krajinách alpinského priestoru) je projekt uskutočnený v rámci iniciatívy Európskeho Spoločenstva INTERREG IIIB (program zameraný na nadnárodnú spoluprácu v stredoeurópskom, jadranskom, podunajskom a juhovýchodoeurópskom priestore a na podporu vyššej úrovne územnej integrácie v tejto geografickej oblasti), spolufinancovaný Európskou komisiou a realizovaný v rokoch Projekt má 16 partnerov z Rakúska, Francúzska, Talianska, Slovinska a Švajčiarska. Je sprievodcom určeným všetkým inštitúciám, ktoré majú záujem uchádzať sa o kandidatúru a organizovanie športových podujatí. Vyšiel v sérii 3 publikácií. V prvej časti podáva užitočné informácie o celom procese prípravy kandidatúry, v druhej časti hovorí o organizácii športového podujatia a v tretej sa zaoberá prípravou a tréningom dobrovoľníkov. 31 Chappelet, JL.: From Initial Idea to Success: A Guide to Bidding for Sports Events for Politicians and Administrators. Lausanne : IDHEAP, 2005, s ISBN

37 Časové charakteristiky trvanie a/alebo periodicita podujatia a kalendár súťaží; Športové charakteristiky športové podujatie môže zahŕňať jedno alebo viac športov, môže uspokojovať rozličné potreby, napr. súťaž (vrcholový šport) alebo voľný čas, zábava (šport s masovou účasťou); Renomé je dané dosahom športového podujatia, ktoré môže byť regionálne, národné alebo medzinárodné. Povesť a imidž podujatia sa meria aj počtom divákov, ktorých oslovuje a jeho mediálnym pokrytím. Uvedené charakteristiky sa kombinujú najrozličnejšími spôsobmi, čo komplikuje jasnosť klasifikácie športových podujatí. Pre ilustráciu uvádzame klasifikáciu športových podujatí (rozšírenú najmä vo Veľkej Británii), ktoré sú rozdelené podľa povinnosti zúčastniť sa kandidátskeho procesu určujúceho víťaza, teda organizátora podujatia. Sú to: 32 Megaeventy (angl. Megaevents) organizátori sú víťazmi kandidátskeho procesu. Zahŕňajú olympijské hry, paralympijské hry, majstrovstvá sveta vo futbale, majstrovstvá sveta v atletike. Kalendárové eventy (angl. Calendar events) na organizovanie nie je potrebná kandidatúra. Sú to komerčne úspešné podujatia, ktoré majú každoročne svoje pevné miesto v medzinárodnom kalendári pre daný šport, napr. Wimbledon (tenis), Formula 1 na okruhoch po celom svete (motorizmus) a pod. Jednorazové eventy (angl. Oneoff events) obvykle musia prejsť kandidátskym procesom. Konajú sa nepravidelne alebo v dlhodobejšom horizonte a vzbudzujú značný záujem národných aj medzinárodných médií, napr. EURO Majstrovstvá Európy vo futbale, Svetové poháre v rôznych športoch (lyžovanie, rugby). Prezentačné eventy (angl. Showcase events) taktiež musia obyčajne prejsť kandidátskym procesom. Tieto podujatia majú potenciál posilniť rozvoj daného športu, v ktorom má domáca krajina veľkú šancu uspieť, celosvetovo vylepšiť svoj imidž a/alebo zapojiť do organizácie aj jej jednotlivé regióny. Medzi podujatia tohto typu patria Majstrovstvá sveta v džude, Špeciálne majstrovstvá sveta pre zdravotne postihnutých, pre Slovensko sú to napr. Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome a pod. 32 Bowdin, G., Allen, J., O Toole, W., Harris, R., McDonnell, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s. 20. ISBN

38 Autori projektu Sentedalps uvádzajú, že vo všeobecnosti môže byť základom pre typológiu športových podujatí mediálne pokrytie, podľa ktorého sa športové podujatia klasifikujú nasledovne: 33 (Veľmi) veľké podujatia (angl. (Very) big events) vrátane olympijských hier, majstrovstiev sveta vo futbale, niektorých svetových a európskych šampionátov (v atletike, lyžovaní a pod.), Tour de France a America s Cup (najslávnejšia súťaž v jachtingu). Tieto podujatia sú charakteristické tým, že sa na nich zúčastňujú vrcholoví športovci z celého sveta, je im venovaná najrozsiahlejšia pozornosť médií a medzinárodné televízne pokrytie, zaujíma sa o nich obrovské množstvo divákov. Ako príklad schopnosti a možností olympijských hier pritiahnuť pozornosť svetových médií a obrovské počty divákov ponúkame prehľad finančných ziskov pochádzajúcich z predaja vysielacích práv na OH a ZOH v období rokov (grafy č. 2 a 3) a následne počty hodín diváckej sledovanosti za posledné tri vydania OH. Graf č. 4 poukazuje na globálnu sledovanosť OH v Aténach 2004 v porovnaní s OH 1996 a 2000, kedy dosiahla celosvetové rekordy (34 miliárd hodín olympijského vysielania). 34 Podobnú situáciu na príklade ZOH 2002 a 2006 znázorňuje aj graf č. 5, kedy divácka sledovanosť posledných ZOH v Turíne poklesla na 10,5 miliardy odvysielaných hodín v porovnaní z predchádzajúcimi ZOH v Salt Lake City. 35 Stredne veľké podujatia (angl. Mediumsized events) vrátane niektorých svetových a európskych šampionátov, hlavných turnajov a svetových pohárov, veľkých športových stretnutí a podujatí s masovou účasťou ako Newyorský maratón a pod. Tieto podujatia dokážu pritiahnuť veľké množstvo účastníkov a spojiť vrcholových športovcov s amatérmi. 33 Chappelet, JL.: From Initial Idea to Success: A Guide to Bidding for Sports Events for Politicians and Administrators. Lausanne : IDHEAP, 2005, s. 16. ISBN Sports Marketing Surveys: Athens 2004 Olympic Games. Global Television Report. [online]. Surrey : International Olympic Committee, December 2004, s. 4 [citované ]. Dostupné na www: < 35 Sports Marketing Surveys: International Olympic Committee. Global Television Report. [online]. Surrey: International Olympic Committee, May 2006, s. 10 [citované ]. Dostupné na www: < 37

39 Graf č. 2: Vývoj ziskov z predaja vysielacích práv na OH Vývoj ziskov z predaja vysielacích práv na OH Zisky v mil Moskva 1984 Los Angeles 1988 Soul 1992 Barcelona 1996 Atlanta 2000 Sydney 2004 Atény 2008 Peking OH Zdroj: [citované ] Graf č. 3: Vývoj ziskov z predaja vysielacích práv na ZOH Vývoj ziskov z predaja vysielacích práv na ZOH Zisky v mil Lake Placid 1984 Sarajevo 1988 Calgary 1992 Albertville 1994 Lillehammer 1998 Nagano 2002 Salt Lake City 2006 Turín ZOH Zdroj: [citované ] 38

40 Graf č. 4: Počty hodín diváckej sledovanosti OH Zdroj: Sports Marketing Surveys: Athens 2004 Olympic Games. Global Television Report. Surrey : International Olympic Committee. [online]. December 2004, s. 4 [citované ]. Dostupné na www: < Graf č. 5: Počty hodín diváckej sledovanosti ZOH Zdroj: Sports Marketing Surveys: International Olympic Committee. Global Television Report. Surrey : International Olympic Committee. [online]. May 2006, s. 16 [citované ]. Dostupné na www: < Iné (angl. Others) vrátane podujatí, ktorým sa dostáva menšej mediálnej pozornosti. Tieto podujatia zaujmú hlavne verejnosť, ale môžu osloviť aj vrcholových športovcov na svetových a európskych podujatiach menšinových športov, ako sú napr. Majstrovstvá sveta v streethokeji alebo na Slovensku Bratislavský či Košický maratón. 39

41 Táto klasifikácia taktiež dokazuje, že samotné mestá alebo regióny sú schopné hostiť športové podujatia rôznych veľkostí. Šport, ako spoločenský fenomén a mesto, ako centrum spoločenského života spolu navzájom veľmi úzko súvisia. Stúpajúca medializácia športu predstavuje pre mestá spôsob vlastnej komercializácie a globálnej prezentácie. Kvalitná športová ponuka mesta predstavuje pre nich nezanedbateľnú výhodu v celosvetovom konkurenčnom boji o spotrebiteľa. V tejto súvislosti predstavuje práve organizácia športových podujatí v rámci mestského marketingu účinný spôsob realizovania mnohostranného potenciálu miest v prospech vlastného rozvoja a transformácie 36 (bližšie sa motivácii miest organizovať športové podujatia venujeme v časti 2.3.2). Je teda viac než isté, že športové podujatia prinášajú do týchto miest významné ekonomické a turistické úžitky. Avšak úžitok, vzhľadom na veľkosť, kapacitu, či potenciál podujatia, priniesť mestám žiadané efekty, môže byť rôzny. Najviac pozitív, no zároveň aj najväčšie riziko negatívnych dopadov so sebou prináša prvá skupina podujatí, a síce veľmi veľké podujatia (angl. megaevents), ktoré sú pre potreby tejto práce našim hlavným záujmom. Podľa študijnej komisie medzinárodného združenia miest Metropolis, ktorá klasifikuje športové podujatia podľa ich dopadov a vplyvov na hostiteľské mestá, sa veľké podujatia vyznačujú týmito základnými znakmi: 37 Výnimočný charakter podujatia spočívajúci predovšetkým v jeho medzinárodnosti, či celosvetovosti, ale tiež v jeho multifunkčnosti, keď napr. olympijské hry sa popri svojom globálnom charaktere vyznačujú okrem športovej aj významnou kultúrnou dimenziou. Produkcia trvalých zmien v štruktúre mesta, ktoré sú predovšetkým dôsledkom komplexnosti a enormných infraštruktúrnych požiadaviek veľkých podujatí. Podobne ako ich organizačné nároky prinášajúce so sebou metódy a postupy, ktoré natrvalo transformujú celkový manažment miest. Schopnosť podujatia generovať veľké množstvo investičných prostriedkov zo súkromných aj verejných zdrojov (napr. sponzoring, vysielacie práva, financie štátneho rozpočtu, súkromné investičné projekty). Schopnosť prilákať vysoký počet návštevníkov a v neposlednom rade prítomnosť medzinárodného mediálneho pokrytia podujatia. 36 Kováč, I.: Organizácia športových podujatí v urbánnom priestore. In: NŠC Revue, roč. 2, 2007, č.3, s. 8. ISSN Metropolis, Commision 1: The impact of major events on the development of large cities. Soul : Metropolis, 2002, s. 11. ISBN

42 2.2 CHARAKTERISTIKA SVETOVÝCH PODUJATÍ ZARADENÝCH MEDZI MEGAEVENTY Megaeventy sú typom podujatí, ktorým sa budeme venovať v diplomovej práci podrobnejšie, keďže sa medzi ne zaraďujú aj olympijské hry, ktoré sú hlavnou témou tejto práce. Na základe všetkých vyššie spomínaných znakov boli identifikované tri športové podujatia, ktoré spĺňajú parametre veľkého, resp. veľmi veľkého podujatia, teda megaeventu. Okrem OH sú to majstrovstvá sveta vo futbale a majstrovstvá sveta v atletike. Uvedené charakteristiky spĺňa aj jedno nešportové podujatie, a síce svetová výstava EXPO. V tejto podkapitole budeme venovať pozornosť stručnej charakteristike každého z týchto podujatí, pričom olympijským hrám venujeme najväčší priestor. Svetová výstava 38 Prvá medzinárodná výstava sa konala v roku 1851 v Londýne. V roku 1928 bol v Paríži zorganizovaný kongres, na ktorom bola založená inštitúcia Bureau International des Expositions, teda Medzinárodný úrad pre výstavy a prijatá diplomatická konvencia zaručujúca frekvenciu a kvalitu Svetových výstav. Na kongrese boli stanovené kritériá, ktoré presne definovali konanie, organizáciu a priebeh Svetovej výstavy. BIE rozdelila výstavy na všeobecné (tzv. registrované) a medzinárodné (tzv. špecializované). Všeobecné výstavy sa musia konať v päťročných intervaloch a vystavovať výrobky viac než jedného odvetvia ľudskej činnosti. Musia trvať šesť mesiacov a veľkosť výstavnej plochy nie je obmedzená. Špecializované výstavy sa môžu konať len medzi dvoma všeobecnými, zameriavajú sa len na jeden vedný odbor alebo kategóriu ľudskej činnosti a trvajú najviac tri mesiace. Výstavná plocha je obmedzená na maximálne 25 hektárov. V minulosti boli svetové výstavy výstavnými skriňami avantgardných technológií (telefón, televízia) a architektonických zručností (Eiffelova veža, Atomium), ale časom sa ich témy začali viac orientovať na humanistické, ekologické výstupy a výstupy trvalo udržateľného rozvoja. Aj doteraz posledná svetová výstava, ktorá sa konala v roku 2005 v Aichi v Japonsku niesla tematický názov Múdrosť prírody (ďalšia svetová výstava sa bude konať v čínskom Šanghaji v roku 2010). Je stále veľmi obdivuhodné, že aj napriek takýmto veľkým rozmerom, ktoré svetové výstavy dosahujú, sú stále vhodným a inšpiratívnym miestom prezentácie a spĺňajú náročné požiadavky súčasného turizmu. Výstavy sa stali miestom stretnutí rôznych ľudí a kultúr, z čoho 38 voľne spracované z Metropolis, Commision 1: The impact of major events on the development of large cities. Soul : Metropolis, 2002, s ISBN

43 vyplýva snaha v rámci nich organizovať kongresy, semináre, koncerty či festivaly. Svetové výstavy odrážajú trendy ľudskej civilizácie a od začiatku 20. storočia obsiahli všetky oblasti ľudskej činnosti. Majstrovstvá sveta vo futbale 39 Prvý futbalový šampionát sa konal v roku 1930 v Uruguaji. Majstrovstvá sveta vo futbale sú organizované jednou alebo viacerými vládami hosťujúcich krajín a konajú sa v niekoľkých mestách, na mnohých štadiónoch. Konajú sa každé 4 roky, trvajú jeden mesiac a v ich finálovej fáze medzi sebou súťaží 32 krajín v skupinách, podľa toho, ako sú vyžrebované pred začiatkom šampionátu. Posledné majstrovstvá sveta sa konali v roku 2006 v Nemecku, tie nasledujúce sa v roku 2010 po prvý krát uskutočnia na africkom kontinente, v Juhoafrickej republike. Majstrovstvá sveta v atletike 40 Svetové majstrovstvá kráľovnej všetkých športov, atletiky, sú najmladším veľkým podujatím z tejto štvorice. Vznikli až v roku 1983 a od roku 1991 sa konajú nepretržite každý druhý rok. Trvajú desať za sebou idúcich dní na jednom hlavnom štadióne. Počtom zúčastnených krajín sa približujú na úroveň olympijských hier. Na predposledných majstrovstvách sveta v roku 2005 vo fínskych Helsinkách súťažilo takmer 1900 atlétov z viac ako 200 krajín sveta v 47 disciplínach. Posledný svetový šampionát sa konal v auguste 2007 v japonskej Osake Olympijské hry Olympijské hry sú svetové športové podujatie, na ktorom sa zúčastňujú športovci z viac ako 200 krajín sveta (na OH 2004 v Aténach ich bolo 204), zahŕňajú 28 športov, viac než 500 disciplín s trvaním približne 2 týždne. Hry sú organizované mestom a súťaže sa konajú v desiatkach lokalít a športovísk. Podrobnejšie sa organizácii olympijských hier budeme venovať v tretej kapitole, no na tomto mieste v krátkosti uvedieme informácie, ktorými chceme poukázať na vzrastajúci konkurenčný boj miest o získanie štatútu olympijského mesta. Nasledujúci text, spolu s krátkym historickým exkurzom, uvádza tie mestá, v ktorých sa olympijské hry už uskutočnili, resp. ešte v budúcnosti uskutočnia a tie, ktoré to šťastie nemali. 39 voľne spracované z Metropolis, Commision 1: The impact of major events on the development of large cities. Soul : Metropolis, 2002, s. 13. ISBN voľne spracované z Metropolis, Commision 1: The impact of major events on the development of large cities. Soul : Metropolis, 2002, s. 13. ISBN

44 Pre mnohé z nich je totiž dôležité a možné pomocou tohto podujatia dosiahnuť medzinárodné uznanie, pretože získanie štatútu olympijského mesta je zároveň aj získaním veľkej prestíže, imidžu a prílevu investícií. Túto dôležitosť dokumentujú aj tabuľky uvedené v prílohách 1 a 2, ktoré uvádzajú súhrnný prehľad volieb centier olympijských hier do roku 2014 s úspešnými i neúspešnými kandidátmi. Olympijské hry v rokoch Od roku 1896 do roku 1996, teda za obdobie storočného trvania novodobých olympijských hier bolo usporiadaných 23 letných olympijských hier. Konali sa pravidelne každé štyri roky. Výnimkou bol rok 1916, keď sa mala konať olympiáda v Berlíne. Plány usporiadať túto udalosť prekazila prvá svetová vojna. Podobná situácia sa opakovala počas druhej svetovej vojny, keď boli zrušené dokonca dve olympiády, a to v roku 1940 v Tokiu a v roku 1944 v Londýne. Všetky dejiská letných olympijských hier, ako aj kandidátske mestá za obdobie rokov 1896 až 1996 sú podrobne popísané v prílohe 1. Na obrázku č. 3 sú znázornené všetky dejiská OH za to isté obdobie. O voľbe konkrétneho dejiska od počiatku rozhoduje Medzinárodný olympijský výbor (viac sa výberu hostiteľského mesta a organizácii OH/ZOH venujeme v tretej kapitole). Z 23 vybraných miest sa nachádza 14 v Európe (čo je 61 %), 6 miest v Severnej Amerike (26 %), 2 mestá v Ázii (9 %) a 1 mesto v Austrálii (4%). Celkovo vybral MOV zástupcov 17 krajín, z toho najviac hier sa uskutočnilo v USA (4), dvakrát sa OH uskutočnili vo Francúzsku, vo Veľkej Británii a v Nemecku a raz v Grécku, vo Švédsku, Fínsku, Belgicku, Holandsku, Austrálii, Južnej Kórei, Japonsku, Španielsku, Mexiku, Taliansku, Kanade a tiež raz v bývalom Sovietskom zväze. Zo 4 podujatí v USA sa OH dvakrát konali v Los Angeles (1932 a 1984) a takisto dvakrát aj vo francúzskom hlavnom meste Paríži (1900, 1924). Dokonca trikrát sa hostiteľským mestom OH stane hlavné mesto Veľkej Británie, Londýn (OH sa tam konali v rokoch 1908 a 1948 a budú sa konať aj v roku 2012). 41 voľne spracované z Agaralev, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2007, s

45 Obrázok č. 3: Centrá olympijských hier v rokoch Zdroj: Agaralev, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2007, s. 19. Zimné olympijské hry v rokoch Zimné olympijské hry sa začali konať na rozdiel od ich letnej verzie o necelé tri dekády neskôr. Ich začiatok sa datuje do roku 1924, keď prvé ZOH hostilo francúzske zimné stredisko Chamonix. Pri uchádzaní sa o usporiadanie tohto typu hier zohrávala najdôležitejšiu úlohu prítomnosť vhodných terénnych a klimatických podmienok. Preto je logické, že medzi kandidátmi a samozrejme aj medzi vybranými uchádzačmi zimných hier dominovali predovšetkým zimné športové strediská. Počas celej histórie ZOH sa nekonali dve olympiády, v rokoch 1940 a 1944 (v japonskom Sappore a talianskej Cortine d Ampezzo) kvôli druhej svetovej vojne. Prehľad o dejiskách a kandidátoch zimných olympijských hier v sledovanom období je uvedený v prílohe 2. Obrázok č. 4 zobrazuje miesta konania ZOH za roky 1924 až V období rokov sa teda spolu konalo 18 zimných olympijských hier. Z tohto počtu sa 12 uskutočnilo v Európe (67 %), 4 v Amerike (22 %) a 2 v Ázii (11 %). Celkovo 18 ZOH usporiadalo 10 krajín. Najviac ich bolo zrealizovaných trikrát 42 voľne spracované z Agaralev, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2007, s

46 v USA a vo Francúzsku, dvakrát vo Švajčiarsku, v Nórsku, v Japonsku a v Rakúsku a raz v Nemecku, v Taliansku, v Juhoslávii a v Kanade. Obrázok č. 4: Centrá zimných olympijských hier v rokoch Zdroj: Agaralev, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2007, s. 25. Olympijské hry a zimné olympijské hry po roku 2000 Na začiatku 21. storočia môžeme v porovnaní s predchádzajúcim obdobím v tejto súvislosti sledovať nový fenomén silný konkurenčný boj miest na národnej úrovni. Súboj o titul národného olympijského kandidáta zasiahol okrem USA aj ďalšie krajiny. V prípade OH ide predovšetkým o Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Japonsko a Brazíliu. O ZOH zasa zvádzajú súboje mestá v Rakúsku, Taliansku, Francúzsku a Nórsku. Známe sú už aj niektoré kandidatúry ohlasované mestami pre OH V Spojených štátoch súboj miest pokročil do záverečného kola, kedy spomedzi uchádzačov San Francisco, San DiegoTijuana (Mexiko), Baltimore, Houston, Filadelfia zostala už len dvojica najväčších favoritov Los Angeles a Chicago, ktoré napokon súboj vyhralo. V Japonsku vyšlo víťazne z podobného súboja hlavné mesto Tokio, ktoré Japonský olympijský výbor uprednostnil pred Fukuokou. Aj ZOH už 45

47 zaznamenali rastúci záujem viacerých miest z jednej krajiny. Sú to napr. súboje rakúskeho Innsbrucku a Salzburgu o ZOH 2010 a 2014, ku ktorým sa pridal aj Klagenfurt (ZOH 2006) a Graz (ZOH 2002), či talianskeho Turína a Benátok (ZOH 2006). O ZOH 2018 už prejavili záujem francúzske mestá Grenoble, Gap, a Annecy a podobný súboj sa očakáva aj v Nórsku, kde na svojich projektoch pracujú mestá Trondheim, Tromso a Oslo. 43 V júli 2007 bol Medzinárodným olympijským výborom zvolený usporiadateľ, ktorý bude hostiť ZOH v roku V silnej konkurencii a po tesnom finálovom a mediálnom boji nakoniec právo usporiadať 22. zimné olympijské hry dostalo známe ruské letovisko Sochi. Na obrázku č. 5 môžeme sledovať všetky centrá už uskutočnených alebo ešte len chystaných OH a ZOH v novom tisícročí. Letné vydanie OH sa po roku 2000 uskutoční dvakrát v Európe (už ukončené OH 2004 v Aténach a OH 2012 v Londýne). Olympijské hry milénia sa konali na austrálskom kontinente v Sydney a v tomto roku 2008 sa hry dostanú aj na ázijský kontinent, konkrétne do čínskeho Pekingu. Čo sa týka ZOH po roku 2000, dvakrát sa budú konať na americkom kontinente, raz v USA (ZOH 2002 uskutočnené v Salt Lake City) a raz v Kanade (OH 2010 vo Vancouveri). Rovnako dvakrát ZOH privíta aj Európa (boli to ZOH 2006 v Turíne a budú v súčasnosti chystané ZOH 2014 v ruskom Sochi). Najvýraznejším prvkom, ktorý ovplyvňuje proces výberu dejísk OH/ZOH a teda aj finálnu podobu mapy olympijských miest, sú hlavne ekonomické činitele. Medzinárodné športové podujatia typu olympijských hier dávajú mestám príležitosť sústrediť ohromné množstvo finančných prostriedkov zo súkromných, ale často aj z verejných zdrojov, ktoré sú následne využité na vnútornú transformáciu miest v podobe budovania architektonicky a funkčne atraktívneho prostredia ako obalu zvyšujúceho ich trhovú hodnotu (viac o motívoch miest organizovať športové podujatia uvádzame v časti 2.3.2). Olympijské hry, spoločne s ďalšími, vyššie spomínanými megaeventami, predstavujú teda jednu z najzreteľnejších foriem medzinárodnej komunikácie, tak v podobe výmeny tovarov a služieb, ako aj informácií. Vzhľadom na svoj nadnárodný 43 voľne spracované z Agaralev, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2007, s

48 charakter sa stali celosvetovým fenoménom, ktorý je klasickým príkladom globalizácie ilustrujúcim jej ekonomické, politické aj kultúrne prejavy. 44 Obrázok č. 5: Centrá olympijských a zimných olympijských hier po roku 2000 Zdroj: Agaralev, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2007, s ŠPECIFIKÁ ORGANIZÁCIE ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ Priestorový rámec športových podujatí V predchádzajúcej podkapitole sme uviedli ako jednu zo základných vlastností športového podujatia jeho územnú charakteristiku. V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že spomínané územné vlastnosti športových podujatí sa vzťahujú výhradne na mikrolokálnu priestorovú úroveň športoviska, či niekoľkých športovísk. Z geografického hľadiska však môžeme vnímať priestorový rozsah organizácie športových podujatí aj na vyšších lokálnych, regionálnych a národných 44 Short, J.R.: Going for Gold: Globalizing the Olympics, Localizing the Games. In: GaWC Research Bulletin 100. [online]. 22nd January [citované ]. Dostupné na www: < 47

49 úrovniach. Táto priestorová viacrozmernosť je jedným zo základných špecifík organizácie športových podujatí. Príkladom podujatí národného rozmeru sú napr. MS vo futbale, ktorých organizátorom je vždy jedna krajina. V tejto súvislosti sa však už objavili aj príklady nadnárodných podujatí, kedy sa na organizácii futbalového šampionátu podieľalo viacero krajín, napr. MS vo futbale 2002 usporiadali Japonsko a Južná Kórea. Oveľa zreteľnejšie sa toto špecifikum prejavuje v prípade futbalových ME. Keďže na európskom kontinente je len malý počet krajín, ktoré sú schopné samostatne uniesť zvyšujúce sa nároky tohto podujatia, spoluorganizácia v rámci dvoch krajín sa stala bežne akceptovaným riešením, napr. ME 2000 Belgicko/Holandsko, ME 2008 Švajčiarsko/Rakúsko, ME 2012 Poľsko/Ukrajina. Priestorová organizácia športových podujatí v rámci územia jedného regiónu je rovnako častým a zaužívaným riešením, predovšetkým v prípade infraštruktúrne náročnejších podujatí, príp. podujatí vyžadujúcich špecifické prírodné podmienky, ktoré neumožňujú ich organizáciu v rámci lokality jedného mesta. Typickým príkladom bývajú svetové šampionáty v lyžiarskych disciplínach, napr. MS v klasickom lyžovaní vo Val di Fiemme 1991 a 2003, MS v klasickom lyžovaní Ramsau/Bischofshofen 1999, MS v alpskom lyžovaní Vail/Beaver Creek 1999, či MS v alpskom lyžovaní Bormio/St. Caterina Ako už bolo spomenuté lokálna úroveň priestorovej organizácie športového podujatia zodpovedá územnému rámcu jedného mesta. Podujatia s lokálnymi územnými vlastnosťami je tak možné zorganizovať výhradne na teritóriu jedného mesta. Príkladom vcelku početnej a pravdepodobne najbežnejšej skupiny takýchto podujatí sú napr. MS/ME v atletike, plaveckých športoch a pod. Špecifickým príkladom športových podujatí sú tzv. multišportové podujatia, ktoré združujú vo svojom programe viacero športov (OH, ZOH, Hry Commonwealthu, Ázijské hry, Panamerické hry, Stredomorské hry atď.). Ich špecifické nároky spôsobujú, že v histórii týchto podujatí sa objavili spôsoby priestorovej organizácie, ktoré mali tak lokálne, regionálne, ako aj národné územné charakteristiky, a to aj napriek skutočnosti, že ako organizátor podujatia vystupuje vždy jedno mesto. OH Atény 2004 sú príkladom, kde sa za názvom mesta ukrýval systém 18 sídiel (viď tabuľka č. 6), ktoré sa podieľali na organizácii podujatia, čím presiahlo nielen lokálne, ale aj regionálne územné charakteristiky. Aj napriek spomínanej skutočnosti a s ohľadom na zameranie tejto práce ďalej sústredíme pozornosť práve na mesto ako prvok, ktorý vystupuje v pozícii oficiálneho organizátora OH. 48

50 Tabuľka č. 6: Sídla, v ktorých prebiehali súťaže na OH v Aténach 2004 Rok OH Hostiteľské mesto Municipality v olympijskom teritóriu Počet obyvateľov (municipalita) Rozloha (km 2 ) Počet obyvateľov (metropolitné územie) Rozloha (km 2 ) 2004 Atény Atény (2001) 38, (2001) 411,7 Maroussi (2001) 13,1 Galatsi (2001) 4 Peristeri (2001) 11 Ano Liossia (2001) Acharnes (2001) 146,4 Kallithea (2001) 4,7 Nikaia (2001) 6,7 Pireus (2001) 10,8 Vouliagmeni (2001) 5,8 Ellinikon (2001) 7,1 Markopoulo (2001) 81, ,3 Marathon (2001) 97,1 Heraklion (2001) 108,8 Patras (2001) 125,4 Volos (2001) 26,6 Thessaloniki (2001) 17,8 Olympia (2001) ,7 SPOLU Zdroj: Kováč, I.: Mesto ako priestorový rámec organizácie športových podujatí. Rukopis autora, september s Motívy organizácie športových podujatí V minulosti hlavne športové podujatie potrebovalo mesto, resp. región, aby mohlo prebehnúť. Prítomnosť a budúcnosť sa vyznačuje opačným znakom. Dnes sú to práve mestá, ktoré potrebujú veľké podujatia na svoje zviditeľnenie. Ako sme už vyššie spomínali tento nový fenomén uplatňovania športových podujatí v mestskom marketingu, ktorý možno sledovať v posledných desaťročiach, je determinovaný stúpajúcou komercializáciou športových podujatí a zintenzívňujúcim sa konkurenčným bojom medzi mestami. Mestá pristupujú k organizácii športových podujatí z nasledujúcich dôvodov: 1. Zlepšenie imidžu a medzinárodného povedomia 45 Zlepšenie imidžu a medzinárodného povedomia môžeme zaradiť k najbežnejším a najčastejším motívom, ktoré sa skrývajú za snahami miest organizovať významné športové podujatia. Vďaka ich medzinárodnému charakteru a pozornosti médií sa mesto a často aj celá krajina stávajú stredobodom pozornosti globálneho publika, čo so sebou 45 voľne spracované z Kováč, I.: Organizácia športových podujatí v urbánnom priestore. In: NŠC Revue, roč. 2, 2007, č.3, s. 8. ISSN

51 prináša jedinečnú príležitosť na sebaprezentáciu a vytvorenie pozitívneho a atraktívneho imidžu. Úsilie miest môže smerovať k upevneniu už existujúceho silného postavenia na medzinárodnej scéne (napr. OH 2012 v Londýne, MS vo futbale 1998 v Paríži), ale tiež k vytvoreniu úplne nového obrazu dynamickej a modernej svetovej metropoly (napr. OH 1988 v Soule, MS vo futbale 2006 v Berlíne, OH 2004 v Aténach). Častým javom je aj snaha miest vylepšiť svoje postavenie nielen na medzinárodnej, ale aj na národnej úrovni, predovšetkým v konkurencii s hlavným mestom krajiny (napr. OH 1992 v Barcelone, Hry britského spoločenstva 2002 v Manchesteri, MS v atletike 1995 v Gıteborgu). Na druhej strane však môžu dopady na imidž mesta pôsobiť aj negatívne, v prípade neúspechov a problémov počas organizácie podujatia a z toho vyplývajúcich negatívnych reakcií so strany obyvateľov miest, návštevníkov a médií (napr. OH 1976 v Montreale a OH 1996 v Atlante). 2. Ekonomická prosperita 46 Jedným z najzásadnejších argumentov organizácie športových podujatí a ich využitia v mestskom marketingu je ich predpokladaný vplyv na ekonomiku miest a krajín. Mobilizácia rôznych investičných zdrojov a ich účelová lokalizácia v priestore a čase, spoločne s nárastom zamestnanosti a turistickej návštevnosti predstavujú základné impulzy stimulujúce ekonomickú aktivitu a následnú prosperitu miest. Tento klasický a v praxi overený pohľad na ekonomické benefity organizácie športových podujatí, ktorý napĺňa marketingové stratégie miest má však aj svoje úskalia. Účelové presmerovanie štátnych prostriedkov a ich koncentrácia vo vybranom meste, či regióne (tzv. náklady príležitosti angl. opportunity costs) so sebou prináša negatívnu reakciu so strany verejnosti, keďže prostriedky sú často presmerované na úkor kvality a množstva štátom podporovaných verejných služieb (napr. rušenie školských zariadení v okrajových oblastiach Britskej Kolumbie v dôsledku financovania ZOH 2010 vo Vancouveri). Taktiež otázka rastu zamestnanosti a turistickej návštevnosti čelí častej kritike, vzhľadom na jej dočasný charakter súvisiaci predovšetkým so samotným podujatím a nie so všeobecným ekonomickým rastom mesta. Ekonomický rozmach mesta organizujúceho veľké športové podujatia závisí do značnej miery najmä od obdobia, kedy sa podujatie uskutočňuje. Ideálny čas na dosiahnutie najlepších ekonomických efektov rastúcich investícií a spotrebiteľských výdavkov je v období ekonomickej recesie (celková stagnácia cien, nižšia cena práce, nižší podiel importu). 46 voľne spracované z Kováč, I.: Organizácia športových podujatí v urbánnom priestore. In: NŠC Revue, roč. 2, 2007, č.3, s. 8. ISSN

52 Stav budúcej ekonomickej situácie mesta však v čase rozhodovania o prípadnej organizácii podujatia a tiež o následných investíciách je možné predpovedať len ťažko. 3. Sídelný rozvoj So zámermi ekonomickej prosperity a zlepšovania imidžu a medzinárodnej prestíže úzko súvisia aj snahy miest vytvoriť vizuálne a funkčne atraktívne prostredie, ktoré by zvyšovalo šance mesta na jeho úspešné predanie a presadenie sa na celosvetovom trhu miest. Veľké športové podujatia sa v tejto súvislosti uplatňujú ako účinný katalyzátor fyzických zmien v územnej štruktúre mesta, ktorý pôsobí v podobe jedného, príp. niekoľkých veľkých územnoplánovacích projektov, ktoré zásadným spôsobom transformujú priestorovú štruktúru miest (napr. OH 1992 v Barcelone, MS vo futbale 1998 v parížskom St. Dennis) alebo v podobe desiatok až stoviek malých, finančne skromnejších projektov prispievajúcich k zlepšeniu životných podmienok miestneho obyvateľstva (Hry Commonwealthu Melbourne 2006). Niektoré mestá sa v tejto súvislosti zamerajú na ich metropolitný rast a sústreďujú sa na budovanie tzv. medzinárodnej infraštruktúry, prostredníctvom ktorej sa mesto spája so svetom a priťahuje zahraničných účastníkov, divákov, návštevníkov. Ide predovšetkým o budovanie dopravnej infraštruktúry (letiská, diaľnice, rýchlostné železnice, telekomunikačné siete) a o vytváranie materiálnych podmienok na organizáciu podujatí medzinárodného významu (štadióny, športové komplexy, výstaviská, kongresové centrá, rekreačné a zábavné parky). Iné mestá sa naopak zameriavajú na rekonštrukciu a revitalizáciu ich úpadkových areálov a ich premenu na nové centrálne lokality s polyfunkčným využitím. Tým mesto harmonizuje svoj územný rozvoj a orientuje sa predovšetkým na potreby miestneho obyvateľstva napr. stará priemyselná zóna Paríža, St. Dennis, kde pri príležitosti MS vo futbale 1998 vyrástol nový národný štadión, ktorého výstavba so sebou priniesla aj premenu 150 hektárového okolitého územia, čím sa kedysi zaostalá časť Paríža premenila na jednu z predĺžených osí modernej štvrte La Defénse. 47 Aj v prípade využitia športových podujatí pre účely sídelného rozvoja však existuje niekoľko rizík. Mimoriadne rušivo na život miest pôsobí pri ich organizovaní rozsah a intenzita výstavby, predovšetkým v prípade početných a plošne rozsiahlych projektov, ktoré musia byť realizované v časovo mimoriadne obmedzenom období (stavebné projekty OH musia byť realizované v období 7 rokov). S tým úzko súvisí aj 47 Metropolis, Commision 1: The impact of major events on the development of large cities. Soul : Metropolis, 2002, s. 19. ISBN

53 problém presídľovania často početných skupín obyvateľstva, ktoré prichádzajú o svoje domovy práve v dôsledku novej výstavby. Podľa správy organizácie COHRE (Centrum pre práva na bývanie a vysťahovanie) so sídlom v Ženeve boli olympijské hry za posledných 20 rokov príčinou presídlenia 2 miliónov obyvateľov. Najvážnejšími prípadmi sú násilné vysťahovanie obyvateľov mesta Soul v dôsledku výstavby pre OH 1988, obyvateľov Atlanty (OH 1996) alebo až 1,5 milióna obyvateľov v čínskom Pekingu, dejisku OH Riziko intenzívnej výstavby spočíva aj vo využití stavieb po ich skončení. Stavebné projekty sa totiž často orientujú viac na požiadavky podujatia ako na skutočné potreby miestnej komunity, preto aj ich integrácia do mestského prostredia nebýva vždy úspešná. Takým prípadom je napr. štadión Estádio Olímpico s kapacitou divákov v španielskej Seville, ktorý bol projektovaný viac pre potreby atletických MS 1999 a kandidatúry OH 2004 ako pre potreby mesta s približne 1 miliónom obyvateľov. Na druhej strane výstavba štadióna Stade de France s kapacitou divákov v prostredí mesta Paríž s takmer 10 miliónmi obyvateľov vychádzala z existujúcej potreby mesta disponovať veľkokapacitným viacúčelovým zariadením metropolitného významu pre bežných obyvateľov Špecifické ciele Okrem troch spomínaných kľúčových zámerov existujú ďalšie špecifické ciele, ktoré mestá motivujú k organizácii športových podujatí. Jedným z nich je propagácia a rozvoj športu v meste a krajine v jeho najrôznejších podobách od individuálneho cvičenia v duchu zdravého životného štýlu, cez masovú rekreáciu až po vrcholový šport. Organizácia športového podujatia pôsobí ako účinný nástroj vytvoriť zo športu integrálnu súčasť života mesta. 50 Dôležitým motivujúcim faktorom sú aj sociálne dôsledky, ktoré so sebou prináša výnimočná atmosféra medzinárodných podujatí. Tá sa prejavuje najmä v spoločenskej otvorenosti obyvateľov mesta a v transformácii ich myslenia a životného štýlu, ktoré vďaka svetovému podujatiu môžu nadobudnúť viac globálny a kozmopolitný charakter. Príkladom sú snahy predstaviteľov kanadských miest Calgary (ZOH 1988) a Vancouveru (ZOH 2010), ktorí videli v organizácii podujatí svetového významu 48 Fair Play for Housing Rights: MegaEvents, Olympic Games and Housing Rights Opportunities for the Olympic Movement and Others. Ženeva : COHRE, 2007, s. 11. ISBN voľne spracované z Kováč, I.: Organizácia športových podujatí v urbánnom priestore. In: NŠC Revue, roč. 2, 2007, č.3, s. 8. ISSN voľne spracované z Kováč, I.: Organizácia športových podujatí v urbánnom priestore. In: NŠC Revue, roč. 2, 2007, č.3, s. 8. ISSN

54 jednoznačnú príležitosť na dosiahnutie vnútornej sociálnej premeny miest smerom k väčšej otvorenosti a globálnej súťaživosti. 51 Celková eufória z úspechu podujatia, jeho organizácie, účinkovania domácich športovcov a tímov môže stimulovať hrdosť a sebavedomie mestskej komunity. V podmienkach globálnej súťaže sú mestá tiež vystavované posudzovaniu ich schopnosti organizovať veľké podujatia, čo je vnímané ako indikátor ich atraktívnosti pre obyvateľov, návštevníkov a potenciálnych investorov. Úspešne zvládnutá organizácia podujatia pôsobí teda ako jasná demonštrácia manažérskych schopností a organizačných kapacít miest. Všetko závisí aj od faktorov, ako je veľkosť mesta, jeho ekonomická základňa, úroveň infraštruktúry, ako aj od schopnosti mobilizovať kapitál a ľudské zdroje Štruktúra systému organizácie športových podujatí Hoci rôzne športové podujatia majú rôzne charakteristiky, ich spoločným znakom je vcelku jednotná štruktúra systému organizácie, ktorá je rozdelená do 4 fáz (viď graf č. 6), pričom ich trvanie závisí od typu a veľkosti podujatia: 53 Koncepcia myšlienka organizácie podujatia, obdobie vyžadujúce vytvorenie podmienok pre podanie kandidatúry, dizajn podujatia Príprava obdobie od vymenovania organizačného výboru po otvorenie daného podujatia Priebeh podujatia obdobie od otváracieho ceremoniálu po zatvorenie športovísk, priebeh pokrýva kompletné trvanie podujatia Záver poorganizačné aktivity a vyhodnotenie daného podujatia Graf č. 6: Štyri fázy športového podujatia Zdroj: Chappelet, JL.: From Initial Idea to Success: A Guide to Bidding for Sports Events for Politicians and Administrators. Lausanne : IDHEAP, 2005, s. 17. ISBN (voľný preklad autorky) 51 Horne, J., Whitson, D.: Underestimated Costs and Overestimated Benefits? Sport MegaEvents in NorthAmerican Cities: from Montreal (1976) to Vancouver (2010). Conference paper, 2005, s Metropolis, Commision 1: The impact of major events on the development of large cities. Soul : Metropolis, 2002, s. 40. ISBN Chappelet, JL.: From Initial Idea to Success: A Guide to Bidding for Sports Events for Politicians and Administrators. Lausanne : IDHEAP, 2005, s. 17. ISBN

55 Každá fáza v organizácii medzinárodných športových podujatí zahŕňa spoluprácu veľkého počtu zainteresovaných subjektov (angl. stakeholders), ktorí sa rozdeľujú do dvoch kategórií: 54 Výrobcovia do tejto kategórie spadajú národné a medzinárodné športové zväzy; súkromné spoločnosti, ktoré podujatia vlastnia; sponzori a dodávatelia a samotní organizátori, ktorými sú čoraz častejšie verejné alebo súkromné organizácie špecializujúce sa na organizovanie športových podujatí; Konzumenti to sú diváci na štadiónoch, televízni diváci a ďalší návštevníci s priamym alebo nepriamym záujmom o podujatie; Účastníci (športovci, tréneri, rozhodcovia), funkcionári, médiá a predstavitelia hostiteľského mesta, či regiónu patria simultánne do oboch kategórií, pretože umožňujú, aby sa podujatie vôbec konalo, aby sa propagovalo, aby sa predávalo. 54 Chappelet, JL.: From Initial Idea to Success: A Guide to Bidding for Sports Events for Politicians and Administrators. Lausanne : IDHEAP, 2005, s ISBN

56 3. UPLATNENIE POSTUPOV EVENT MANAŽMENTU NA PRÍKLADE OLYMPIJSKÝCH HIER V tejto kapitole sa budeme podrobne venovať procesu event manažmentu, tak ako bol predstavený v predchádzajúcich kapitolách, a to na príklade športového podujatia olympijských hier. Každá z nasledujúcich podkapitol sa sústredí na jednu z vyššie definovaných fáz event manažmentu. V súvislosti s tým by sme chceli upozorniť, že v časti boli znázornené štyri fázy organizácie športových podujatí (koncepciaprípravapriebehzáver), ktoré korešpondujú s fázami event manažmentu, tak ako boli definované v časti Fáza koncepcie tak zahŕňa fázu prieskumu a dizajnu, fáza prípravy korešponduje s plánovacou fázou, fáza priebehu s koordinačnou a záverečná fáza športového podujatia zodpovedá fáze hodnotenia v procese event manažmentu. 3.1 KONCEPČNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH Základné informácie Olympijské hry sú najkomplexnejším a priestorovo najnáročnejším športovým podujatím na svete. Podľa správ študijnej komisie MOV (angl. Olympic Games Study Commission) z roku 2003 a pracovnej skupiny MOV pre kandidatúry OH 2012 (angl. IOC Candidature Acceptance Working Group) z roku 2004 združujú olympijské hry 28 športových federácií, ktoré v časovom rozsahu 16 dní a priestorovom rámci niekoľkých lokalít organizujú ekvivalent 44 svetových šampionátov, na ktorom sa zúčastňuje 150,000 až 200,000 akreditovaných osôb, a ktoré dosahuje dennú návštevnosť prekračujúcu vo vrcholných dňoch 500,000 divákov (kumulovaný počet divákov za celé obdobie bol napr. pri OH 2000 v Sydney 6,7 milióna divákov). 55 Predstaviť si veľkosť podujatia, akým sú olympijské hry, je možné len prostredníctvom požiadaviek MOV, ktoré musia splniť všetky kandidátske mestá, keď chcú toto podujatie organizovať. Preto ich musia starostlivo zvážiť už v úvodnej fáze manažmentu za účelom preverenia svojich možností a kapacít realizovateľnosti OH. Sú 55 Kováč, I.: Organizácia športových podujatí v urbánnom priestore. In: NŠC Revue, roč. 2, 2007, č.3, s. 8. ISSN

57 to požiadavky nielen priestorové, ale aj infraštruktúrne, či programové. Rozmery a dimenzie podujatia budeme na tomto mieste demonštrovať z hľadiska plochy, ktorú OH zaberajú; z hľadiska počtu športovísk, ktoré musia byť pre potreby OH vybudované, resp. pripravené; z hľadiska ubytovacích kapacít, ktoré musia byť v hostiteľskom meste bezpodmienečne k dispozícii a z programového hľadiska hier s cieľom poukázať na to, koľko športov a disciplín sa musí počas dvoch týždňov trvania hier pripraviť a odohrať. Z priestorového hľadiska použijeme príklad OH 1992 v Barcelone, kde minimálne plošné požiadavky dosiahli 671ha (viď tabuľka č. 7). Podľa Luisa Milleta, hlavného architekta projektu OH 1992, však toto číslo nezahrňuje nevyhnutné úpravy v okolí jednotlivých stavieb. Preto po zohľadnení týchto špecifík, dosiahli priestorové požiadavky olympijských hier celkovo 1000ha. 56 Pre porovnanie, ide o plochu 10 km 2, čo sú napr. rozmery okresu Bratislava I (Staré mesto). Tabuľka č. 7: Minimálne plošné požiadavky MOV pre olympijské zariadenia Typ zariadenia Plocha (ha) Vonkajšie športové zariadenia (atletika, bejzbal, futbal, jazdectvo, pozemný hokej, dráhová cyklistika, softbal, tenis, plážový volejbal) 81 Halové športové zariadenia 32 Špeciálne športové zariadenia (veslovanie, rýchlostná kanoistika, vodný slalom, plavecké športy, športová streľba, lukostreľba, jachting) 445 Tréningové zariadenia 20 Ubytovacie zariadenia 82 Obslužné zariadenia (IBC, MPC, sídlo MOV, bezpečnostné centrum, telekomunikačné centrum, logistické centrum atď.) 11 SPOLU 671 Zdroj: Millet, L.: Olympic Villages after the Games. In: Moragas, M., Montserrat, L., Kidd, B.: Olympic Villages: A Hundred Years of Urban Planning and Shared Experiences. International Symposium on Olympic Villages in Lausanne. Lausanne : Olympic Museum, s ISBN Ďalej uvádzame celkový počet športovísk (viď príloha 3), ktorý je vyžadovaný jednotlivými športovými odvetviami a disciplínami v programe OH. V prípade uvedeného športového programu hier, predstavovali celkové požiadavky 42 zariadení s kumulovanou kapacitou 469,000 divákov. Vzhľadom na schopnosť niektorých športov 56 Millet, L.: Olympic Villages after the Games. In: Moragas, M., Montserrat, L., Kidd, B.: Olympic Villages: A Hundred Years of Urban Planning and Shared Experiences. International Symposium on Olympic Villages in Lausanne. Lausanne : Olympic Museum, s ISBN

58 využívať jedno športové zariadenie je však možné počet športovísk znížiť na 31 s kapacitou 352,000 divákov. Čo sa týka ubytovacích kapacít (viď príloha 4) minimálne požiadavky MOV predstavujú 40,000 hotelových miest, väčšinou tých najvyšších kategórií (4 až 5 hviezdičiek) pre vybrané skupiny účastníkov, akými sú Medzinárodný olympijský výbor; Medzinárodné športové federácie; Národné olympijské výbory; Organizačné výbory hostiteľskej a budúcej hostiteľskej krajiny OH (angl. future OCOG); marketingoví partneri a médiá. Toto číslo však nepočíta s ubytovaním športovcov a ich sprievodu (trénerov, masérov, lekárov a pod.), ktorí sú ubytovaní v olympijskej dedine. Podľa zborníka z konferencie MOV o olympijských dedinách musí spĺňať minimálne ubytovacie požiadavky v počte 15,000 postelí pre športovcov a funkcionárov, a taktiež aj minimálne plošné požiadavky 12m 2 na osobu, t.j. 180,000m 2 obytnej časti (vrátane spální, kúpeľní, spoločných priestorov, chodieb atď.). Olympijská dedina sa vo všeobecnosti skladá z dvoch častí obytnej a medzinárodnej. V obytnej časti sa okrem ubytovacích priestorov musia nachádzať aj administratívne priestory NOV 10,000m 2 ; skladové priestory NOV 10,000m 2 (športové výstroje, oblečenie); priestory pre jednotlivé NOV 10,000m 2 (priestory pre masérov, lekárov a pod.); poliklinika 2000m 2 ; informačné centrum 1000m 2 ; reštaurácia 12,000m 2 (jedálenská časť 5000 miest/ 6000m 2 a kuchynská časť 6000m 2 ); priestory pre obsluhu 6000m 2 (šatne, kúpeľne, jedáleň 9000 osôb v 3 zmenách po 3000); tréningové priestory 30,000m 2 (atletická dráha, bazény, posilňovne, tenisové kurty, basketbalové, volejbalové ihriská). V medzinárodnej zóne sa musí nachádzať nákupné centrum 2000m 2 ; zábavné a oddychové centrum 2000m 2 a logistické centrum 10,000m 2 (akreditačné, tlačové, vysielacie centrum pre TV a rozhlas, VIP priestory, dopravné a parkovacie kapacity pre 400 áut a bezpečnostné priestory). 57 Požiadavky na program sa v priebehu histórie OH menili. V súčasnosti program hier podlieha schvaľovaciemu procesu na zasadaní MOV pre každými hrami. Preto v programe OH 2008 v Pekingu je zastúpených 30 športov s celkovým počtom 300 disciplín, zatiaľ čo v programe OH 2012 v Londýne bol počet znížený na 28 športov (bez bejzbalu a softbalu, čo predstavuje 298 disciplín). Pre ilustráciu uvádzame športový program OH 2008 v Pekingu (viď príloha 5). 57 Moragas, M., Montserrat, L., Kidd, B.: Olympic Villages: A Hundred Years of Urban Planning and Shared Experiences. International Symposium on Olympic Villages in Lausanne. Lausanne : Olympic Museum, s.240. ISBN

59 Uvedené nároky nie sú úplné. Len ilustrujú veľkosť a dimenzie podujatia. Všetky požiadavky a informácie sú vydávané MOV, sú v jeho vlastníctve a ich finálna podoba býva výsledkom práce viacerých oddelení v rámci jeho organizačnej štruktúry (požiadavky spracovávajú oddelenie OH; odd. medzinárodnej spolupráce a rozvoja, odd. financií a administratívy, právne odd., odd. športov, odd. vzťahov s NOV, odd. technológií, odd. komunikácie, odd. televíznych a marketingových služieb a predovšetkým oddelenie manažmentu informácií). 58 Kompletný zoznam jednotlivých kategórií požiadaviek je obsiahnutý v nasledujúcich dokumentoch, ktoré sú kľúčovým zdrojom informácií pre každého potenciálneho uchádzača o usporiadanie OH. Olympijská charta (angl. Olympic Charter) 59 Olympijská charta predstavuje trvalý základný dokument pre všetky inštitúcie v rámci olympijského hnutia. Riadi organizáciu a fungovanie olympijského hnutia a stanovuje podmienky oslavy olympijských hier. Aktuálne znenie olympijskej charty je voľne dostupné na oficiálnej internetovej stránke MOV. Kontrakt hostiteľského mesta (angl. Host City Contract) 60 Kontrakt hostiteľského mesta určuje právne, obchodné a finančné práva a povinnosti MOV, hostiteľského mesta a NOV hostiteľskej krajiny vo vzťahu k príslušnému vydaniu OH (preto sa odlišuje s každým vydaním OH). V prípade nezrovnalostí medzi kontraktom a olympijskou chartou má vždy prednosť kontrakt. Hostiteľský kontrakt sa podpisuje v deň oficiálneho vyhlásenia usporiadateľa príslušných OH. Technické manuály MOV (angl. IOC Technical Manuals) 61 Technické manuály sú dokumenty, ktoré obsahujú základné znalosti a informácie o každej zo špecifických tém a oblastí organizácie OH: funkčné požiadavky, požiadavky účastníkov, informácie o plánovaní a aktuálne skúsenosti a postupy. Technické manuály sú zároveň prílohou kontraktu hostiteľského mesta, a preto obsahujú aj zmluvné požiadavky. Sú dostupné aj v elektronickej forme v rámci 58 [citované ] 59 International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 7.. Dostupné na www: < 60 International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 7. [citované ]. Dostupné na www: < 61 International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 57. [citované ]. Dostupné na www: < 58

60 extranetu OGKM ( ktorý je však sprístupnený len uchádzačským mestám, ale až po zaplatení uchádzačského poplatku (angl. applicant fee). Nie sú bežne prístupné verejnosti. Technické manuály: Užívateľský sprievodca akreditácia na OH; Technický manuál štandardov dizajnu športovísk; Technický manuál pre šport; Technický manuál pre olympijskú dedinu; Technický manuál pre ubytovanie; Technický manuál pre dopravu; Technický manuál pre médiá; Technický manuál pre vstupenky; Technický manuál pre ochranu značky; Technický manuál pre služby marketingových partnerov; Technický manuál pre protokol; Technický manuál pre pracovné sily (zamestnancov, dobrovoľníkov); Technický manuál pre zdravotnícke služby; Technický manuál pre ceremoniály; Technický manuál pre komunikáciu; Technický manuál pre manažment hier; Technický manuál pre paralympijské hry; Technický manuál pre organizáciu zasadania MOV a súvisiacich zasadaní; Technický manuál pre odchody a príchody; Technický manuál pre aktivity mesta; Technický manuál pre financie; Technický manuál pre stravovanie; Technický manuál pre informačný manažment; Technický manuál pre služby NOV; Technický manuál vplyvu OH; Technický manuál pre olympijskú ohňovú štafetu; Technický manuál pre značenie; Technický manuál pre všetky miesta konania. Program manažmentu vedomostí o olympijských hrách (angl. Olympic Games Knowledge Management Programme) 62 OGKM je v podstate služba, v rámci ktorej MOV ponúka uchádzačom o usporiadanie OH správy, príklady a údaje o predošlých hrách a skúsenostiach z nich. Detailnejšie informácie o tomto programe sú dostupné v rámci technického manuálu o plánovaní a koordinácii a technického manuálu o manažmente OH, a taktiež aj na extranete OGKM. Bežne dostupné verejnosti sú len čiastkové informácie na oficiálnej stránke MOV Prieskum a dizajn Koncepčná fáza manažmentu podujatia olympijských hier začína prieskumom a zisťovaním informácií o podujatí za účelom nadobudnutia predstavy o rozmeroch OH, ako aj o informačných zdrojoch poskytujúcich detailné požiadavky na organizáciu, tak 62 International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 7. [citované ]. Dostupné na www: < 59

61 ako sme ich opísali v časti Vzhľadom na dostupnosť, resp. nedostupnosť kľúčových informačných zdrojov v počiatočnej fáze, musia iniciátori myšlienky usporiadania OH vychádzať z obmedzených voľne dostupných zdrojov, prípadne z osobných kontaktov s expertmi, ktorí už majú skúsenosti s prípravou a podávaním olympijských kandidátskych projektov. Po skončení prieskumu by mali navrhovatelia olympijského projektu pokračovať podľa opísaného 5W modelu (viď podkapitola 1.2), na základe ktorého by mali dospieť k odpovediam na 5 spomínaných otázok. V prípade prvej otázky PREČO by sa malo podujatie konať? použijeme príklad uchádzačských projektov na OH 2016, kde sú odpovede na túto otázku formulované pod pojmom motivácia miest pre usporiadanie OH. Tabuľka č. 8 poukazuje na formy motivácie jednotlivých uchádzačov o OH 2016, pričom na jej základe môžeme konštatovať, že odpoveď na otázku prečo by sa mali OH organizovať sa sústredí okolo týchto základných tém: sídelná transformácia mesta prostredníctvom budovania športovej a nešportovej (dopravnej, ubytovacej, telekomunikačnej) infraštruktúry; sociálna transformácia mesta, regiónu a krajiny (zdravší životný štýl spoločnosti, skvalitňovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, podpora mládeže a znevýhodnených skupín obyvateľstva telesne postihnutých, menšín a pod.); trvalo udržateľný rozvoj pomocou uplatnenia environmentálnych postupov pri výstavbe a dizajne stavieb a zohľadňovanie efektívneho poolympijského využitia zariadení; propagácia a predstavenie mesta, regiónu a krajiny vo svete pomocou médií za účelom pritiahnutia investorov, návštevníkov, turistov aj po skončení hier; propagácia olympizmu prostredníctvom rôznych vzdelávacích a kultúrnych podujatí a programov v krajine; príspevok mesta a krajiny k zlepšeniu imidžu olympijského hnutia pomocou uplatnenia originálnych metód a postupov pri organizácii OH (napr. environmentálne postupy na OH 1994 v Lillehammeri, návrat k antickým, pôvodným hodnotám olympizmu v rámci OH 2004 v Aténach, komerčné postupy na OH 1984 v Los Angeles). Tabuľka č. 8: Motivačné faktory uchádzačských miest usporiadať OH v roku 2016 Uchádzačské mesto Typ motivácie Baku trvalo udržateľný rozvoj sídelná transformácia rozvoj infraštruktúry, turizmu, športu v meste a v krajine Zdroj: voľne spracované z Baku 2016 Bid Committee: Baku 2016 Applicant City. [online]. 2007, s. 7. [citované ]. Dostupné na www: < 60

62 Chicago trvalo udržateľný rozvoj zorganizovať jedinečné olympijské podujatie pritiahnuť mládež k športu a k olympijským ideálom propagácia olympizmu v hostiteľskom meste a krajine podporovať mier vo svete sídelná transformácia Zdroj: voľne spracované z Chicago 2016 Bid Committee: Chicago 2016 Applicant City. Stir the Soul. [online]. 2007, s. 9. [citované ]. Dostupné na www: < Doha propagácia mesta a regiónu, arabskej kultúry vo svete ekonomický rozvoj a sociálna premena (rovnosť pohlaví, podpora znevýhodnených skupín obyvateľstva, mládeže) zorganizovať jedinečné olympijské podujatie v prostredí arabského sveta vybudovanie najmodernejšej športovej infraštruktúry Zdroj: voľne spracované z Doha 2016 Bid Committee: Doha 2016 Applicant City. Celebrate Change. [online]. 2007, s. 5. [citované ]. Dostupné na www: < Madrid sociálna súdržnosť a rozvoj prostredníctvom športu trvalo udržateľný rozvoj propagácia olympizmu v hostiteľskom meste a krajine rozvoj športovej infraštruktúry vytvorenie vzorového modelu organizácie OH Zdroj: voľne spracované z Madrid 2016 Bid Committee: Madrid 2016 Applicant City. [online]. 2007, s. 5. [citované ]. Dostupné na www: < Praha propagácia mesta, regiónu a krajiny vo svete pokračovanie olympijskej tradície v krajine podpora národnej hrdosti a sebavedomia sídelná transformácia zorganizovať jedinečné olympijské podujatie v prostredí historického mesta propagácia olympizmu Zdroj: voľne spracované z Prague 2016 Bid Committee: Praha 2016 Applicant City. [online]. 2007, s. 7. [citované ]. Dostupné na www: < Rio de Janeiro vzdelanostný a sociálny rozvoj prostredníctvom olympizmu sídelná transformácia šírenie olympizmu na novom kontinente propagácia mesta a krajiny budovanie športovej infraštruktúry a rozvoj športu v oblasti zorganizovať jedinečné olympijské podujatie Zdroj: voľne spracované z Rio 2016 Bid Committee: Rio 2016 Applicant City. [online]. 2007, s. 11. [citované ]. Dostupné na www: < Tokio trvalo udržateľný rozvoj ekonomický a sociálny rozvoj propagácia olympijských hodnôt zlepšenie zdravotného stavu populácie a staršieho obyvateľstva prostredníctvom športu sídelná transformácia Zdroj: voľne spracované z Tokyo 2016 Bid Committee: Tokyo 2016 Applicant City. [online]. 2007, s. 4. [citované ]. Dostupné na www: < 61

63 Iniciátorom myšlienky zorganizovať OH môže byť súkromná fyzická alebo právnická osoba. Pri ďalšom postupe v rámci koncepčnej fázy je však nevyhnutné, aby bol daný iniciátor myšlienky podporený tými záujmovými skupinami, ktoré tvoria odpoveď na ďalšiu otázku KTO sa bude na podujatí podieľať?. Ako sme už spomínali v podkapitole 1.2 existujú dve základné záujmové skupiny, a síce interná a externá. Internú skupinu v rámci OH predstavujú navrhovatelia a podporovatelia projektu OH, medzi ktorých musia patriť oficiálni zástupcovia uchádzačského mesta (primátor, magistrát) a vedúci predstavitelia ostatných dotknutých miest, obcí a vyšších územných celkov (zástupcovia samosprávy na rôznych úrovniach); vláda danej krajiny, ktorá vstupuje do procesu v podobe udeľovania vládnych garancií projektu OH; súkromní investori, ktorí vytvárajú finančné zázemie kandidatúry a v neposlednom rade aj národný olympijský výbor. Externú skupinu zastrešuje Medzinárodný olympijský výbor, ktorý aktívne reprezentuje záujmy a požiadavky ďalších záujmových skupín športovcov, funkcionárov, médií, sponzorov, účastníkov hier. Živými príkladmi úspešnej iniciatívy jednotlivca (súkromnej osoby) o usporiadanie OH sú ZOH 1960 v Squaw Valley a ZOH 1992 v Albertville. V prípade Squaw Valley prišiel s myšlienkou organizácie hier Alexander Cushing, právnik a majiteľ Squaw Valley Skiing Corporation s dobrými vládnymi kontaktmi a prístupom k finančným zdrojom. To mu umožnilo získať potrebné vládne garancie, podporu NOV a v konečnom dôsledku, aj keď prekvapivo aj súhlas MOV. 63 V prípade ZOH v Albertville boli iniciátormi myšlienky Michel Barnier, politik a v tom čase predstaviteľ regionálnej vlády Savojska a JeanClaude Killy, trojnásobný olympijský víťaz v zjazdovom lyžovaní na ZOH 1968 v Grenobli. Ich hlavnou motiváciou bolo stimulovanie upadajúceho turizmu a lyžiarskeho bieleho priemyslu v horských strediskách Savojska, a to zlepšením dopravnej infraštruktúry a prezentáciou regiónu vo svete. Ich snaha, kontakty, osobnosť a predovšetkým podpora vtedajšieho francúzskeho prezidenta F. Mitteranda viedli k úspešnému presadeniu projektu v medzinárodnej konkurencii a k usporiadaniu ZOH v roku Pre príklad negatívneho postoja vlády krajiny k usporiadaniu OH nemusíme zájsť ďaleko. Všeobecne nie je dosť známy jeden z prvých projektov ZOH 1984 v Tatrách, ktorý aj napriek pozitívnemu prijatiu projektu zo strany vtedajšieho prezidenta MOV lorda Killanina, nenašiel podporu a súhlas vo vtedajšej federálnej 63 [citované ] 64 [citované ] 62

64 vláde ČSSR, a preto už pripravená oficiálna prihláška kandidatúry nebola nikdy podaná. 65 Odpoveď na otázku KEDY sa bude podujatie konať? má plne v kompetencii Medzinárodný olympijský výbor, ktorý pri každom vydaní OH a ZOH stanovuje iné časové rozpätie. Z neho si uchádzači o hry vyberajú pre nich najvhodnejšie termíny. Aktuálne je pre OH 2016 stanovený termín konania hier od 15. júla do 31. augusta Čo sa týka ZOH väčšinou sú termíny konania hier stanovené na mesiac február. Olympijská charta ešte vo vykonávacom ustanovení k pravidlu 36 ukladá: Čas trvania súťaží hier olympiády a zimných olympijských hier nesmie prekročiť šestnásť dní. 66 Ak sa súťaže neplánujú na nedele alebo na sviatky, môže sa dĺžka olympijských hier predĺžiť po dohode s výkonným výborom MOV. K ďalšej otázke KDE sa bude podujatie konať? sa dá pristupovať z dvoch hľadísk. Prvé je globálne hľadisko umiestnenia OH vo svete, o ktorom rozhoduje MOV. Druhé je lokálne hľadisko umiestnenia OH v rámci hostiteľského mesta, regiónu, o ktorom rozhoduje navrhovateľ projektu. Čo sa týka globálneho hľadiska existuje viacero činiteľov, ktoré ovplyvňujú výber dejiska OH/ZOH. Tie sú súhrnne definované názvami jednotlivých tematických okruhov, či kapitol v rámci predkladaných kandidátskych projektov (napr. financie, marketing, ubytovanie, športoviská, olympijská dedina, doprava, environmentálne podmienky atď.). MOV týmto spôsobom definuje svoje vlastné olympijské požiadavky, či program (angl. Olympic agenda), ktorý má predstavovať akýsi objektívny prvok v celom rozhodovacom procese. Tieto objektívne, resp. oficiálne faktory však v skutočnosti rozhodujú len o schopnosti miest zorganizovať podujatie. Na ich základe MOV rozhoduje o tom, ktoré z miest postúpia vo výberovom procese z pozície uchádzačského mesta do pozície olympijského kandidáta. V skutočnosti získaním štatútu kandidátskeho mesta dáva MOV mestám najavo svoj súhlas s predkladaným projektom a dôveru v jeho realizovateľnosť. Je teda zrejmé, že na základe týchto faktorov nie je možné relevantným spôsobom určiť, ktorý z kandidátov nakoniec získa štatút hostiteľa OH/ZOH. V tejto súvislosti nadobúdajú oveľa dôležitejší význam subjektívne/ neoficiálne faktory v podobe hlasovania jednotlivých členov MOV. 65 Souček, Ľ.: Kandidatúry PopraduTatier na usporiadanie ZOH. Bratislava : Slovenský olympijský výbor. [online]. s. 1. [citované ]. Dostupné na www: < 66 International Olympic Committee: Olympic Charter. Lausanne : IOC. [online]. July 2007, s. 72 [citované ]. Dostupné na www: < 63

65 Pri relatívne rovnakej kvalite splnených objektívnych kritérií sú totiž práve snahy ovplyvniť subjektívne faktory najlepším spôsobom, ako sa presadiť v konkurencii ostatných metropol. Spochybňované výsledky niekoľkých hlasovaní (Atlanta, Atény 1996, Sydney, Peking 2000, Salt Lake City 2002, Turín, Sion 2006, Londýn, Paríž 2012) nás len umocňujú v presvedčení, že nie vždy ten najkvalitnejší projekt z pohľadu objektívnych kritérií je v konečnom dôsledku aj projektom víťazným. Výrok jedného z členov MOV po vypuknutí korupčného škandálu v súvislosti s kandidatúrou Salt Lake City 2002 hovorí za všetko. Na otázku, čo by mohlo ovplyvniť jeho hlas pri voľbe dejiska zimných olympijských hier v roku 2002, odpovedal: Voľba môže byť založená na priateľstve alebo na tom, kde vaša manželka chce ísť nakupovať. Tento krát rozhodli butiky v Salt Lake City. 67 V prípade lokálneho hľadiska vstupujú do rozhodovania o umiestnení OH na území hostiteľského mesta tieto základné faktory územné rozvojové plány mesta a regiónu, umiestnenie existujúcej infraštruktúry, možnosť poolympijského využitia infraštruktúry a v prípade niektorých druhov športov aj prítomnosť nevyhnutných prírodných podmienok (vodné plochy pre jachting a kanoistiku, či pohoria s dostatočným prevýšením a náročnosťou terénu). Do tohto procesu vstupuje aj MOV so svojimi požiadavkami na kvalitu atmosféry podujatia a životných podmienok pre jeho účastníkov, predovšetkým športovcov. Preto MOV kladie dôraz na územnú kompaktnosť, ktorá garantuje minimálne cestovné vzdialenosti medzi športoviskami a ubytovaním športovcov a maximálnu koncentráciu ubytovania športovcov na jednom mieste (jedna olympijská dedina pre OH a dve olympijské dediny pre ZOH). Žiadne z doterajších vydaní OH sa nekonalo výhradne na území hostiteľského mesta hier. Nastavajúce OH v Pekingu sa budú konať na území 7 miest v rámci Číny (Peking, Qinhuangdao, Shanghai, Shenyang, Tianjin, Hong Kong a Qingdao). Najlepším, hoci neúspešným kandidátom v tomto smere bola doteraz Moskva 2012, ktorej olympijský projekt navrhoval umiestnenie celých hier výhradne na území mesta s výnimkou súťaží v jachtingu, vzdialených okolo 50km od Moskvy. Odpoveď na poslednú otázku AKÉ podujatie sa vytvorí? už svojou podstatou spadá do ďalšej časti koncepčnej fázy event manažmentu, a síce do dizajnu. V tejto 67 Agaralev, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2007, s

66 časti celého procesu sa teda vytvára konkrétna podoba projektu zohľadňujúca všetky doteraz nadobudnuté poznatky a informácie Spracovanie dizajnu podujatia na príklade projektu OH Praha 2016 Kľúčovými prostriedkami dizajnu podujatia sú predovšetkým štúdia realizovateľnosti podujatia (angl. feasibility study) v podobe ekonomickomarketingovej analýzy a územnej analýzy, a taktiež aj SWOT analýza podujatia. Túto časť koncepčnej fázy bližšie objasníme na príklade projektu OH Praha ÚZEMNÁ ANALÝZA Ako prvú navrhovatelia projektu OH realizujú územnú analýzu, ktorá rieši spôsoby umiestnenia podujatia v hostiteľskom území. Vykonáva sa vo forme konkrétneho zadania, a to v rámci oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta. V prípade mesta Praha bolo zadanie nasledovné: Uznesenie RHMP (Rozvoj hlavného mesta Prahy) č z dňa , bod III.2.1 uložilo sekcii Útvar rozvoja hl.m. Prahy spracovať súhrnný materiál o súčasnom stave športových zariadení v Prahe vo vzťahu k usporiadaniu veľkých športových akcií a posúdiť rozvojové a realizačné možnosti hl.m. Prahy vo vzťahu k zámeru na posúdenie možnosti kandidatúry na usporiadanie Letných olympijských hier a paralympijských hier v roku 2016 resp.2020, ako jeden z dôležitých podkladov pre rozhodovanie hl.m. Prahy. 68 Uvedené zadanie má ďalej stanovených niekoľko čiastkových cieľov, ktoré má územná analýza dosiahnuť: 69 a/ Konfrontovať súčasný stav hl. mesta Prahy a jeho rozvojových zámerov s požadovaným rozsahom funkcií a nárokov na infraštruktúru v súvislosti s usporiadaním LOH (stavebné činnosti spojené so športovými zariadeniami, ubytovacími a dopravnými kapacitami). b/ Navrhnúť vo variantoch rozmiestnenie kľúčových aktivít spojených s LOH v Prahe. c/ Pomenovať tie funkcie a ich rozsah, ktoré bude možné a vhodné zistiť v rámci hl. mesta Prahy a jeho okolia, vrátane účelnej a reálnej využiteľnosti infraštruktúry po skončení LOH. 68 Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Interný materiál hlavného mesta Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad s Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Interný materiál hlavného mesta Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad s

67 d/ Pomenovať potreby LOH presahujúce vlastné potreby hl. mesta Prahy, resp. zainteresovaných regiónov. e/ Pomenovať riziká, dopady, predpokladané dôsledky a očakávané prínosy, z krátkodobého i dlhodobého hľadiska. f/ Vytvoriť podklad pre následný základný ekonomický rozpočet, ktoré riešenie by bolo lacnejšie, a ktoré drahšie. Základným podkladovým materiálom pre vykonanie územnej analýzy je územný plán mesta a vychádza aj z informácií o kapacitných požiadavkách OH. Analýza podáva prehľad existujúcej športovej infraštruktúry a informuje o reálnych potrebách mesta z hľadiska jeho športovej vybavenosti. Z hľadiska rozmiestnenia olympijských zariadení analýza predkladá návrh tzv. invariantných lokalít, ktoré vzhľadom na svoju infraštruktúrnu vybavenosť, či polohu musia byť bezpodmienečne zahrnuté do projektu OH. Na druhej strane však ponúka aj variantné riešenia umiestnenia jednotlivých aktivít, popisuje lokality, dôvody lokalizácie, vzájomné väzby jednotlivých lokalít medzi sebou, ako aj väzby na okolie, dopravné systémy, centrum mesta, centrá ubytovania, či technickú infraštruktúru. Jedno z najdôležitejších hľadísk rozmiestnenia infraštruktúry je jej reálne a účelné využitie po olympijských a paralympijských hrách. Jednotlivé varianty sú konfrontované s rozvojovými možnosťami mesta a jeho okolia podľa územného plánu a s časovým horizontom stanoveným v rámci územného plánu. Jednotlivé varianty tiež popisujú klady, zápory a riziká s nimi spojené. Najdôležitejšími aktivitami, ktorých umiestnenie územná analýza musí zvážiť sú: nové centrá športovísk pre disciplíny, pre ktoré nie je možné využiť už existujúce zariadenia, hlavný štadión, centrum plaveckých športov, olympijská dedina pre 16,000 športovcov a ich sprievod, ubytovanie pre zástupcov médií (v podobe hotelovej základne alebo mediálnych dedín), hlavné tlačové stredisko a medzinárodné vysielacie stredisko. Ďalšími oblasťami, ktorým sa územná analýza venuje sú ešte doprava, technická infraštruktúra (energetická sieť, vodovodná sieť, telekomunikácie a pod.), ďalšie ubytovanie, zdravotníctvo, bezpečnosť, životné prostredie, majetkovoprávne pomery a ekonomický rozpočet nevyhnutných nákladov a investícií, čím vytvára dôležitý podklad pre následnú ekonomickomarketingovú analýzu projektu OH voľne spracované z Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Interný materiál hlavného mesta Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad s

68 Výsledkom územnej analýzy mesta Praha boli štyri variantné riešenia rozmiestnenia olympijských aktivít (viď príloha 6): variant západný Strahovský, variant severný Letňanský, variant južný Pruhonice/Šeberov a variant východný Štěrboholská. Ako najvhodnejší pre potreby projektu OH bol vyhodnotený severný variant (viď obrázok č. 6). Navrhnuté umiestnenie LOH v severnom sektore hl. m. Prahy ponúka výbornú väzbu ako na centrum mesta, tak na medzinárodné letisko Ruzyně. Poloha hlavného olympijského areálu nepreťažuje centrum mesta a Pražskú pamiatkovú rezerváciu, zároveň je však v dostupnom dosahu. Pomerne kompaktné riešenie uľahčuje dopravnú obsluhu, sprehľadňuje premávku a značne znižuje náklady. Súčinnosť s areálom výstaviska zaisťuje možnosť následného využitia ako vlastného stavebného programu, tak aj investícií do infraštruktúry. Koncepcia využíva už existujúce športoviská a prispieva k dovybaveniu mesta. Obrovskou výhodou je taktiež fakt, že pre túto variantu bude musieť byť vybudovaná nutná dopravná infraštruktúra aj bez ohľadu na olympijské hry. Variant umiestnenia OH v severnom sektore mesta sa javí ako veľmi výhodný a reálny pre uskutočnenie LOH a ponúka jasné poolympijské využitie. 71 Obrázok č. 6: Uplatnenie severného variantu v koncepte OH na území mesta Praha Koncept OH v Prahe Zdroj: Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Koncept OH v Praze. Interný materiál hlavného mesta Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Interný materiál hlavného mesta Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad s

69 EKONOMICKÁ A MARKETINGOVÁ ANALÝZA Po ukončení územnej analýzy, ktorá v procese dizajnu projektu OH rieši konkrétne fyzické umiestnenie podujatia na území, nasleduje analýza ekonomických a marketingových činiteľov. Tá vychádza jednak z informácií o samotnom podujatí OH, a zároveň z poznatkov a návrhov uvedených v územnej analýze. Okrem toho ako východiskový podklad analýzy slúži aj porovnanie analyzovaného mesta a krajiny s poslednými uchádzačskými, kandidátskymi a hostiteľskými mestami a krajinami napr. z hľadiska počtu obyvateľov, HDP na obyvateľa, ponuky športových zariadení, ubytovacích kapacít, stavu dopravnej infraštruktúry, či skúseností z organizácie významných podujatí (viď príloha 7). Samospráva mesta dáva analýzu vypracovať špecializovanej, nezávislej poradenskej skupine (v prípade Prahy to bola spoločnosť PriceWaterHouseCoopers), ktorá môže spolupracovať pri tvorbe analýzy s ďalšími odborníkmi a špecialistami. Ako už sám názov napovedá analýza rieši dôležité ekonomické a marketingové stránky projektu OH a podobne ako územná analýza a následná SWOT analýza slúži ako podklad pri rozhodovaní samosprávy mesta o podaní oficiálnej prihlášky do súťaže o usporiadanie hier, tzn. o pokračovaní v procese event manažmentu. Z názvu tiež vyplýva, že analýza pozostáva z dvoch základných častí a to ekonomickej, ktorá rieši otázku nákladov a finančných zdrojov projektu OH a marketingovej, ktorá sa zaoberá spôsobmi, ako presadiť projekt OH v medzinárodnej konkurencii, ale aj v hostiteľskej krajine. Ekonomická časť Analýza nákladov 72 Nákladom olympiády je taký náklad, ktorý sa musí vynaložiť výhradne kvôli usporiadaniu OH. Vzhľadom na to, že každé mesto má do budúcnosti vypracované vlastné rozvojové plány a s nimi spojené náklady, sa tie olympijské a neolympijské veľmi často prekrývajú. Sú to teda náklady, ktoré sú súčasťou rozvojového plánu mesta, regiónu, krajiny a zároveň slúžia aj potrebám OH (napr. mesto Atény využilo kvôli OH novopostavené letisko s moderným a vysoko kapacitným spojením do mesta, nový diaľničný okruh a pod. náklady spojené s výstavbou tejto infraštruktúry sa zahŕňajú do olympijských nákladov, aj keď je jej potreba pre mesto aj bez OH nespochybniteľná). 72 voľne spracované z PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s [citované ]. Dostupné na www: < 68

70 Pri príprave projektu OH 2016 sa Praha sústredila práve na rozdelenie nákladov na priame, teda tie, ktoré priamo a výlučne súvisia s usporiadaním OH a nie sú zahrnuté do rozvojového plánu mesta a na nepriame, a síce tie, ktoré sú zaradené do rozvojového plánu mesta a vynaložili by sa v budúcnosti aj bez ohľadu na to, či sa OH v Prahe budú konať alebo nie. Na grafe č. 7 sú definované jednotlivé položky nákladov: priame náklady súvisiace s usporiadaním OH; náklady Y sú potrebné na rozvoj infraštruktúry a vzniknú len v súvislosti s OH, teda náklady na rozvoj mesta, regiónu, krajiny, ktoré nie sú zahrnuté v jeho plánovaných rozvojových zámeroch; náklady X sú vynaložené na urýchlenie plánovaného rozvoja, teda sú obsiahnuté v pôvodných plánoch mesta, ktoré bude ale potrebné vzhľadom na organizovanie OH uskutočniť skôr. Graf č. 7: Náklady spojené s usporiadaním OH v Prahe Infraštruktúra potrebná pre pre usporiadanie OH OH Infraštruktúra plánovaná bez usporiadania OH Náklad X + Náklad Y Náklady spojené s LOH Rozvoj infraštruktúry potrebnej pre usporiadanie OH Urýchlené rozvojové plány Rozvoj infraštruktúry plánovaný bez usporiadania OH Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 25. [citované ]. Dostupné na www: < Ako sme už spomínali, náklady vzniknuté v súvislosti s usporiadaním OH sa teda dajú jednoducho rozdeliť na priamo súvisiace s usporiadaním OH a na nepriamo súvisiace s usporiadaním OH. Tieto hlavné skupiny nákladov členia na nasledujúce položky: 69

71 1. PRIAMO súvisiace náklady s usporiadaním OH a/ organizačné do tejto skupiny sa zaraďujú: náklady procesu kandidatúry predstavujú náklady na prípravu a predloženie kandidatúry uchádzačského mesta (náklady na marketingovú komunikáciu a sprievodné akcie; osobné náklady na profesionálny tím pripravujúci projekt OH; prevádzkové a administratívne náklady; poplatky MOV a náklady na prípravu prezentácie projektu; náklady na návštevy hodnotiacich komisií MOV; poradenské služby; štúdie realizovateľnosti). V prípade projektu OH 2016 v Prahe sa tieto náklady odhadovali na 510 miliónov Kč. predpokladané náklady organizačného výboru OH tvoria ich priame prevádzkové a organizačné náklady OCOGu. V prípade Prahy sa odhadovali na 40,4 miliardy Kč. Podrobnejšie sú uvedené v tabuľke č. 9. Tabuľka č. 9: Predpokladané náklady organizačného výboru OH Názov milión Kč Investície trvalého charakteru 0 Prevádzkové náklady športové podujatia, olympijská dedina, MPC & IBC Pracovné sily Technológie informačné systémy, telekomunikácie, Internet Ceremoniály a ostatné sprievodné programy Zdravotnícke služby 510 Stravovanie Doprava Bezpečnosť Paralympijské hry Reklama a propagácia Administratíva Podujatia, ktoré predchádzajú OH Ostatné náklady Náklady celkom Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 30. [citované ]. Dostupné na www: < (voľný preklad autorky) ostatné predpokladané organizačné a prevádzkové náklady mimo OCOG keďže nie všetky organizačné a prevádzkové náklady sa dajú prefinancovať z rozpočtu OCOG, ktorý je limitovaný výškou príjmov, je nutné nájsť na časť z nich iné zdroje, predovšetkým verejné. Tie obsahujú hlavne náklady na dočasnú úpravu športovísk pre účely OH. Ich výška pre Prahu 2016 dosahuje zhruba 8 miliárd Kč. 70

72 b/ investičné ide o náklady týkajúce sa predovšetkým výstavby olympijských areálov a s nimi spojenej infraštruktúry. Patria sem: športoviská 40,3 miliardy Kč v prípade projektu Praha Patria tu náklady na výstavbu nových trvalých športovísk, prípadne na ich prestavbu; náklady na modernizáciu a rozšírenie trvalých tréningových plôch; časť nákladov mimo zdrojov OCOG na výstavbu dočasných športovísk a prechodné zvýšenie ich kapacity a na dočasnú premenu a úpravu nešportových zariadení do pôvodného stavu, napr. výstavísk, ktoré sa využijú len počas priebehu OH; olympijská dedina, mediálna dedina, mediálne a vysielacie stredisko (24,9 mld. Kč); doprava náklady na dopravu v rámci a mimo Prahy, ktoré priamo súvisia s olympijskými zariadeniami (pohyblivý chodník v rámci olympijskej dediny, dobudovanie diaľnice na České Budějovice a Rakúsko, ktorá bude prípojkou na Lipenskú priehradu, dejisko jachtingových súťaží); inžinierske siete; bezpečnosť je nákladom vyvolaným OH. V prípade pražského projektu sa odhaduje vo výške 21 miliárd Kč, pričom väčšina z nich by mala byť hradená zo štátnych zdrojov. Väčšina nákladov súvisí so zriadením softvéru riadenia bezpečnosti, personálnym a materiálnym zabezpečením a špeciálnymi bezpečnostnými projektmi (protiraketová obrana, spravodajské služby a pod.). 2. NEPRIAMO súvisiace náklady s usporiadaním OH V tejto časti sa nemapujú náklady vyvolané potrebami OH, ale sa len zhŕňajú tie investičné na výstavbu už aj tak plánovanej infraštruktúry. Cieľom je overiť reálnosť jej výstavby v čase potrebnom pre usporiadanie hier. Tieto náklady sa týkajú nasledujúcich položiek: plánovaná výstavba či modernizácia športovísk, dopravná infraštruktúra (doprava v rámci a mimo mesta, letiská, železnice, cesty), inžinierske siete, náklady v oblasti cestovného ruchu, ktoré sú ovplyvnené hlavne dopytom na trhu (výstavba nových hotelových kapacít) a investície do ochrany životného prostredia. Ekonomická časť Analýza zdrojov 73 Základné zdroje financovania nákladov priamo súvisiacich s usporiadaním OH sa členia do 3 kľúčových kategórií: 73 PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s [citované ]. Dostupné na www: < 71

73 Výnosy z organizačného výboru OH pokrývajú výlučne organizačné a prevádzkové náklady prípravy a organizácie OH nad rámec plánovaných rozvojových zámerov mesta. Tabuľka č.10 uvádza najvýznamnejšie položky rozpočtu OCOGu a ich podiel na celkových príjmoch. Číselné údaje v tabuľke sa týkajú olympijského projektu Praha Tabuľka č.10: Položky rozpočtu OCOG Názov milión Kč Televízne práva Príjmy od TOP sponzorov Miestni sponzori a oficiálni dodávatelia Príjmy z predaja vstupeniek Licenčné poplatky z predaja tovaru Program emisie olympijských mincí 255 Program emisie olympijských známok 0 Olympijská lotéria 893 Dary 0 Predaj majetku a zariadení Štátne dotácie 0 Ostatné príjmy Príjmy celkom Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 42. [citované ]. Dostupné na www: < (voľný preklad autorky) Výnosy z developmentu pokrývajú investičné náklady nad rámec bežného rozvoja mesta týkajúce sa vybraných rozvojových projektov (olympijská a mediálna dedina, MPC, IBC). Verejné zdroje (hostiteľské mesto, štát, regionálne samosprávy a športové zväzy) sú určené na pokrytie organizačných a prevádzkových nákladov OH (úprava športovísk pre potreby OH), ktoré nie je možné vynaložiť z obmedzeného rozpočtu OCOG a na pokrytie ostatných investičných nákladov (výstavba športovísk). Celkové rozloženie zdrojov financovania hier je znázornené v nasledujúcom grafe č. 8. Za povšimnutie stojí, že v prípade Prahy tvorí podiel súkromného sektora (POCOG a PPP) na financovaní OH takmer 50%. 72

74 Graf č. 8: Rozloženie zdrojov financovania v projekte OH v Prahe Súkromné zdroje/ppp 19% Športové federácie 3% Pražský organizačný výbor OH 30% Kraje 3% Štát 28% Hlavné mesto Praha 16% Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 48. [citované ]. Dostupné na www: < Marketingová časť 74 Ako sme už spomínali, druhá časť ekonomickomarketingovej analýzy sa zaoberá projektom OH z hľadiska jeho propagácie a presadenia sa v medzinárodnej súťaži s ďalšími olympijskými projektmi, ako aj z hľadiska jeho prezentácie na domácej scéne. Marketingovú analýzu preto môžeme rozdeliť na dve základné časti. Prvá sa zaoberá špecifikami tzv. uchádzačského a kandidátskeho procesu, v rámci ktorého sa zisťuje a stanovuje časový plán postupov a úkonov potrebných na účely schválenia dizajnového projektu OH Medzinárodným olympijským výborom a na účely výberu uchádzačského mesta za oficiálneho hostiteľa hier (bližšie v podkapitole 3.2). Tieto postupy je možné rozdeliť do niekoľkých skupín: formálnoprávne kroky vo vzťahu k MOV komplex krokov celého procesu kandidatúry; kľúčovou, časovo a technicky najnáročnejšou časťou procesu je odpoveď na dotazník MOV; ostatné organizačnoprávne a majetkovoprávne vzťahy súbor krokov súvisiacich so získavaním potrebných pozemkov, s kooperáciou kľúčových subjektov, ako sú 74 voľne spracované z PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s [citované ]. Dostupné na www: < 73

75 štátne organizácie, športové zväzy, NOV, vlastníci pozemkov, s politickou podporou na všetkých úrovniach samosprávy a pod.; investičné aktivity v oblasti výstavby olympijských areálov súbor krokov zahŕňajúcich štruktúrovanie investičných aktivít vrátane výberu základných účelových spoločností pre tieto projekty, financovanie a riadenie procesu verejných zákaziek, reakcie na požiadavky MOV v priebehu procesu kandidatúry a pod.; investičné aktivity v oblasti všeobecnej infraštruktúry kroky zahŕňajúce kľúčové investičné aktivity v oblasti všeobecnej infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné pre usporiadanie OH, ale nie sú OH vyvolané. Druhú časť marketingovej analýzy tvoria tzv. komunikačné stratégie, a to vo vzťahu k MOV, vo vzťahu k domácej populácii a vo vzťahu k zahraničiu. Okrem toho sa v tejto časti odhaľujú možnosti marketingových príjmov, náklady jednotlivých komunikačných stratégií atď. V prípade pražského projektu OH sa jednotlivé stratégie opierali o nasledujúce kľúčové témy: komunikačná stratégia vo vzťahu k MOV OH v Prahe ako výraz súladu potrieb s dlhodobým plánom územného rozvoja; olympijské dedičstvo hier pre Prahu OH ako hnacia sila dostavby mesta na modernú, sociálnu a ekologickú metropolu vybavenú športoviskami pre širokú verejnosť; poňatie hier krásne hry v krásnom meste v srdci Európy; aktívna a otvorená podpora českej verejnosti a médií; prínos usporiadania hier olympijskému hnutiu; výhodná geografická poloha Prahy umožňujúca ľahkú dostupnosť z celej rady európskych krajín; komunikačná stratégia vo vzťahu k domácej populácii ekonomická a finančná bilancia príprav a organizácie OH; organizačné schopnosti mesta, dlhodobá stratégia a politická jednota; trvalé vylepšenie dopravnej infraštruktúry; dedičstvo OH pre mesto a regióny poolympijské využitie športovísk a novovybudovaných zariadení; zvýšenie bezpečnosti v dobe konania hier; možnosť zúčastniť sa na OH; ekológia, sociálna problematika; komunikačná stratégia vo vzťahu k zahraničiu myšlienka poňatia OH; technické a ekonomické predpoklady mesta; OH ako atrakcia pre zahraničných turistov v meste; organizačné schopnosti a skúsenosti mesta/krajiny. 74

76 SWOT ANALÝZA 75 Posledným z troch kľúčových nástrojov dizajnu projektu podujatia OH je tzv. SWOT analýza, ktorá býva tiež súčasťou marketingovej analýzy. Jej úlohou je kvalitatívne vyhodnotiť všetky vnútorné aj vonkajšie parametre doteraz vytvoreného projektu, prostredníctvom identifikácie jeho silných (S) a slabých (W) stránok (vnútorné parametre) v kombinácii s príležitosťami (O) a rizikami (T) okolia (vonkajšie parametre). V súvislosti s projektom OH sa SWOT analýza realizuje pre všetky oblasti, ktoré MOV považuje za kľúčové. Ide predovšetkým o tieto oblasti: športové zariadenia, doprava, koncept olympijskej dediny, MPC/IBC, cestovný ruch a ubytovacie kapacity, právne aspekty a oblasť bezpečnosti. Tabuľky č. 11 a č.12 uvádzajú výsledky SWOT analýzy projektu OH Praha 2016/2020. Tabuľka č.11: Prehľad silných a slabých stránok projektu OH 2016 v Prahe Silné stránky Atraktivita a poloha Prahy historická, kultúrna a architektonická krása veľká populácia potenciálnych návštevníkov v blízkej príjazdovej vzdialenosti Mestská hromadná doprava hustá a rozvinutá sieť v rámci systému MHD pomerne vysoké preferencie MHD u obyvateľov Územné plánovanie na vysokej úrovni súlad strategického rozvoja mesta s konceptom OH dlhodobý a koncepčný prístup Dostupnosť veľkých rozvojových území Letňany, Maniny, Bubny, Strahov, Vysočany Služby v cestovnom ruchu dochádza k celkovému skvalitneniu služieb pre turistov Bezpečnostná situácia v krajine nepatrný výskyt teroristických hrozieb úspešná organizácia vrcholných zasadnutí NATO a MMF Životné prostredie nízke znečistenie ovzdušia s výnimkou centra mesta (negatívne dopady spôsobuje Slabé stránky Veľkosť ekonomiky nižšia kúpna sila obyvateľstva obmedzené možnosti financovania z verejného rozpočtu Nedostatok kvalitných športovísk nízke % už existujúcich športovísk z celkového počtu potrebného na usporiadanie OH tréningové plochy v nevyhovujúcom stave a rozptýlené po celej Prahe Nedokončená dopravná infraštruktúra a nízka prejazdnosť vozoviek mestský a Pražský okruh spojenie letiska a centra mesta a preťaženie centra Nejasnosti vzhľadom na projekt výstaviska nejasný vývoj a majetkové pomery otázky financovania a ďalšieho využitia Limitujúce faktory využitia plôch v Letňanoch továreň Knauf letisko v Letňanoch (oblasť výskytu sysľa obyč.) Málo skúseností Prahy a vplyv v rámci MOV Praha analyzuje možnosť usporiadať OH po 1x (Budapešť zvažovala podanie prihlášky už 7x) obmedzené možnosti na usporiadanie vrcholných športových podujatí Ubytovacie kapacity Praha nespĺňa požiadavky MOV ani vtedy, keby zabezpečila výstavbu mediálnej dediny predovšetkým automobilová doprava) Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s [citované ]. Dostupné na www: < (voľný preklad autorky) 75 voľne spracované z PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s [citované ]. Dostupné na www: < 75

77 Okrem tabuľkovej formy ponúka SWOT analýza aj možnosť grafického znázornenia celkovej situácie projektu. V tomto prípade graf znázorňuje všetky parametre, ktoré sú nevyhnutné pre úspech projektu OH, pričom červenou farbou sú vyznačené parametre, ktorým MOV prisudzuje najvyššiu dôležitosť a oranžovou farbou sú označené tie, ktoré síce nie sú z pohľadu MOV explicitne spomínané, avšak pre celkové objektívne posúdenie projektu sú nemenej dôležité. Tabuľka č.12: Prehľad príležitostí a rizík projektu OH 2016 v Prahe Príležitosti Stratégia MOV obmedziť veľkosť hier po OH v Pekingu môže prevážiť snaha o usporiadanie OH v menších rozmeroch Ján Železný novým členom MOV podporuje myšlienku OH v Prahe Celkový rozvoj krajiny a skvalitnenie infraštruktúry dokončenie diaľničných okruhov výstavba/rekonštrukcia študentských internátov a ďalšej infraštruktúry Výstavba športovísk Praha bola hostiteľským miestom významných športových a kultúrnych podujatí rekonštrukcia menších športových hál a telocviční rozšírenie ponuky rekreačných športových aktivít Posilnenie národnej hrdosti a propagácia zdravého životného štýlu vplyv športových udalostí na sociálne aspekty Zapojenie a vyškolenie desiatok tisícov občanov pri príležitosti usporiadania OH dobrovoľníci, zamestnanci organizačného výboru, pracovníci v bezpečnostných službách, dodávatelia atď. Riziká Silná konkurencia približne 15 miest, ktoré už oznámili svoj zámer uchádzať sa o usporiadanie OH v roku 2016 Budapešť a Varšava môžu ešte k tomu rozdrobiť stratégiu usporiadať OH v tomto regióne Chýbajúce dedičstvo hier výstavba nepotrebných športovísk nevyužitý komplex MPC/IBC po skončení OH Zablokovanie území zo strany záujmových združení politické, ekologické a iné motívy Zhoršenie bezpečnostnej situácie celosvetovo alebo v regióne Strednej Európy výrazné zvýšenie nákladov zabezpečenia OH Makroekonomický vývoj nedostatok financií na potrebnú infraštruktúru zvyšovanie zadlženosti krajiny Povodne dopravný kolaps závažné obmedzenia v doprave Doprava ďalší nárast automobilovej dopravy oneskorenie výstavby kľúčovej infraštruktúry Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s [citované ]. Dostupné na www: < (voľný preklad autorky) Graf pozostáva zo štyroch kvadrantov. Parametre projektu, ktoré sa nachádzajú v SO kvadrante je žiaduce naďalej rozvíjať, aby z nich bola získaná maximálna výhoda. V prípade WO kvadrantu je vhodné, aby parametre boli správnym využitím príležitostí okolia zmenené na silné stránky, a tým presunuté do SO kvadrantu. Ak sa parametre ocitnú v ST kvadrante je potrebné využiť ich silné stránky tak, aby čo najlepšie odolali hrozbám okolia. V prípade, že sa však parameter projektu ocitne vo WT kvadrante, už 76

78 nie je možné jeho využitie v prospech projektu, a preto je nutné vytvoriť vhodné podmienky na jeho maximálnu elimináciu. Ak sa niektorý z parametrov nachádza na jednej z osí, znamená to, že je neutrálny z hľadiska silných/slabých stránok, resp. príležitostí/hrozieb a jeho prípadný posun v rámci kvadrantov závisí na celom rade okolností. V prípade pražského projektu OH (viď graf č.9) je zrejmé, že veľa parametrov sa nachádza vo WO kvadrante. To znamená, že v súčasnej dobe síce predstavujú slabé stránky projektu, no zároveň aj jeho príležitosti. Práve vhodným využitím príležitostí je ich možné premeniť na silné stránky a presunúť do SO kvadrantu. Typickým príkladom je napr. nedokončená dopravná infraštruktúra, pre ktorú práve OH môžu znamenať príležitosť na jej rýchle dokončenie. Podrobnejším skúmaním kľúčových parametrov (vyznačených farebne) je tiež možné konštatovať prevahu rozhodujúcej skupiny v menej uspokojivých WO a WT kvadrantoch. Ďalej možno povedať, že rozvinutosť MHD a súlad územného plánovania s projektom OH ako jediné spadajú do žiaduceho SO kvadrantu. Na druhej strane za najslabšie stránky projektu je možné označiť nedostatok ubytovacích kapacít (kvadrant WT), veľkosť ekonomiky, nedostatok športových zariadení a čiastočne aj koncept olympijskej dediny (parametre na rozhraní WT a WO kvadrantu). Tiež môžeme konštatovať, že nedostatočná dopravná infraštruktúra a tréningové plochy síce predstavujú z dnešného hľadiska vyložene slabé stránky projektu, avšak usporiadanie OH ponúka možnosť ich oveľa rýchlejšej dostavby a kompletnej rekonštrukcie, než by tomu bolo za normálnych podmienok a okolností. 77

79 Graf č.9: Grafické znázornenie SWOT analýzy projektu Praha 2016 Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 97. [citované ]. Dostupné na www: < Proces prijatia kandidatúry V predchádzajúcich častiach koncepčnej fázy event manažmentu sme sa venovali krokom a postupom, na základe ktorých dospejú navrhovatelia a iniciátori projektu OH k jeho konkrétnej podobe. Na základe analýz by sa mala vláda krajiny a samospráva hostiteľského mesta dopracovať k rozhodnutiu, či výsledná vízia projektu OH je hodná pokračovania a konečnej realizácie. V prípade, že projekt prejde schválením spomínaných autorít a získa podporu NOV je možné vstúpiť do procesu medzinárodnej súťaže o udelenie práva organizácie OH pre príslušný rok, ktorý sa bežne označuje ako proces prijatia kandidatúry (angl. Candidature Acceptance Procedure). V podstate ide o druhú etapu schvaľovania projektu OH, v ktorej sa k nemu vyjadruje MOV ako majiteľ podujatia. Dôvodom prečo je tento proces zahrnutý do koncepčnej fázy event manažmentu je skutočnosť, že práve v ňom je projekt OH 78

80 konfrontovaný s najaktuálnejšími potrebami a požiadavkami MOV, čo môže viesť k následným úpravám a modifikáciám v dizajne projektu. Rovnakú funkciu plní tento proces aj z hľadiska medializácie projektu, čím sa dostáva do pozornosti verejnosti mesta a krajiny, ktorá následne môže vyvíjať iniciatívy vedúce k ďalším zmenám projektu. Úloha verejnosti zohráva v tejto súvislosti zvlášť významnú úlohu, keďže jej podpora je jednou zo základných požiadaviek MOV. Preto je dôležité, aby bol projekt OH konfrontovaný s názorom verejnosti už v koncepčnej fáze. Zanedbanie tejto otázky či už úmyselné alebo neúmyselné totiž môže spôsobovať značné komplikácie v ďalšej prípravnej a organizačnej fáze event manažmentu, príp. viesť k neúspechu už v procese prijatia kandidatúry. Je nevyhnutné poznamenať, že tento proces má svoje pevne stanovené pravidlá a podmienky (pravidlo 34 a jeho vykonávacie ustanovenie Olympijskej charty), ako aj časový rámec, v ktorom prebieha. Na rozdiel od predchádzajúcich častí koncepčnej fázy, ktorých časové rozpätie môže byť rozdielne (záleží vždy len na iniciátoroch a navrhovateľoch projektu OH, pre ktoré vydanie hier sa rozhodnú, a kedy začnú s procesom prieskumu a dizajnu), proces prijatia kandidatúry začína vždy 9 rokov pred zahájením príslušného vydania OH a trvá približne 2 roky. 76 Pre navrhovateľov projektu OH proces začína zriadením špecifického právneho subjektu (v angličtine má pomenovanie Bid Committee), ktorý vlastní a riadi samosprávny orgán uchádzačského mesta a príslušný NOV, a ktorého cieľom je predloženie projektu OH Medzinárodnému olympijskému výboru. V prípade neúspechu projektu v procese prijatia kandidatúry subjekt zaniká. Subjekt zaniká aj v prípade víťazstva projektu, kedy ukončí svoju činnosť a na jeho miesto prichádza nový špecifický právny subjekt, a to organizačný výbor OH. Proces prijatia kandidatúry sa delí na tri základné fázy uchádzačskú, kandidátsku a fázu výberu hostiteľa OH. 76 International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s [citované ]. Dostupné na www: < 79

81 UCHÁDZAČSKÁ FÁZA 77 Uchádzačská fáza je riadená výkonným výborom MOV, ktorý rozhoduje o tom, ktoré z uchádzačských miest (angl. Applicant City) predkladajúcich projekt OH sa stane kandidátskym mestom (angl. Candidate City), tzn. postúpi do druhej a následne tretej fázy, v ktorej sa rozhoduje o voľbe hostiteľského mesta OH (angl. Host City). Povinnosťou uchádzačských miest je zaplatiť uchádzačský poplatok (150,000 USD) a predložiť MOV písomnú žiadosť (angl. Application File), ktorá pozostáva z prihlášky podpísanej oficiálnym orgánom mesta a predsedom NOV, 4 garančných listov a z 80 kópií tzv. dotazníka MOV (angl. IOC Questionnaire) v anglickom a francúzskom jazyku, v ktorom uchádzači odpovedajú na otázky rozdelených do 8 tematických skupín: I motivácia, koncept hier a dedičstvo, II politická podpora, III financie, IV športové a nešportové zariadenia, V ubytovanie, VI doprava, VII bezpečnosť, VIII všeobecné podmienky, podpora verejnosti a skúsenosti (platí pre proces kandidatúry OH 2016). Žiadosti sú následne podrobené hodnoteniu skupiny expertov pod vedením výkonného výboru MOV (angl. IOC Candidature Acceptance Working Group), a to s použitím špeciálne vypracovaných kvalitatívnych metód, ktoré každému tematickému okruhu uchádzačského projektu prisúdia hodnotu v rozpätí 010, a na ich základe určia výslednú známku pre projekt ako celok. Do druhej fázy vyberá výkonný výbor MOV tie uchádzačské mestá, ktorých projekty prekročili stanovenú prahovú hodnotu (v prípade procesu kandidatúry OH 2012 museli uchádzačské projekty dosiahnuť prahovú hodnotu 6). Všeobecne sa v žiadostiach hodnotia nasledovné kritériá: potenciál uchádzačských miest a krajín zorganizovať úspešné OH; správanie sa uchádzačských miest v súlade s požiadavkami Olympijskej charty, Etického kódexu MOV, Pravidiel správania sa uchádzačských miest, Svetového antidopingového kódexu, ako aj ďalších inštrukcií a pravidiel stanovených MOV; akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré výkonný výbor MOV považuje za dôležité. Pre názornejší prehľad o uchádzačskej časti procesu prijatia kandidatúry uvádzame tabuľku s chronológiou jej jednotlivých krokov (viď tabuľka č.13). 77 International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 17, [citované ]. Dostupné na www: < 80

82 Tabuľka č.13: Chronológia postupu uchádzačskej fázy procesu prijatia kandidatúry OH 2016 Kroky Termín realizácie (Deadline) NOV informuje MOV o názve uchádzačského mesta 13. september 2007 Podpis a zaslanie prihlášky 1. október 2007 Úhrada uchádzačského poplatku (150,000 USD) 1. október 2007 Vytvorenie loga reprezentujúceho uchádzačské mesto nešpecifikovaný Seminár MOV pre uchádzačské mestá OH október 2007 Doručenie vyplneného dotazníka a garančných listov 14. január 2008 Štúdium a vyhodnocovanie jednotlivých dotazníkov expertmi MOV Zasadanie výkonného výboru MOV, na ktorom sa rozhoduje o kandidátskych mestách OH 2016 január jún 2008 jún 2008 Zdroj: International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 24. [citované ]. Dostupné na www: < (voľný preklad autorky) V súčasnosti sa teda proces prijatia kandidatúry OH 2016 nachádza v tejto uchádzačskej fáze a uchádzačskými mestami sú Baku (Azerbajdžan), Doha (Katar), Chicago (USA), Madrid (Španielsko), Praha (Česká republika), Rio de Janeiro (Brazília), Tokio (Japonsko). Podľa predbežného hodnotenia na základe tzv. BidIndexu uverejneného na internetovej stránke sú favoritmi na postup do nasledujúcej kandidátskej fázy mestá, ktoré dosiahli najvyššiu hodnotu tohto indexu, a to Rio de Janeiro (60,81), Chicago (60,57) a Tokio (60,41). Je pravdepodobné, že do ďalšej fázy by mal postúpiť aj španielsky Madrid (58,25), vzhľadom na skutočnosť, že do tejto fázy postúpil aj v prípade OH 2012 a potenciálne aj katarská Doha (52,83). Úspešné pokračovanie olympijských projektov Prahy a Baku sú už menej pravdepodobné vzhľadom na značné zaostávanie v dosiahnutých hodnotách BidIndexu (37,59, resp. 36,85). Pre porovnanie uvádzame aj hodnoty finálneho BidIndexu, ktoré dosiahli víťazné kandidátske mestá o OH 2012 a ZOH 2014 Londýn (65,07) a Sochi (63,17). V tejto súvislosti je však nevyhnutné dodať, že váha spomínaného BidIndexu pre uchádzačské mestá vychádza len z 25% zatiaľ dostupných informácií [citované ] 81

83 KANDIDÁTSKA FÁZA Do kandidátskej fázy procesu prijatia kandidatúry teda vstupuje len ten projekt OH, ktorý prekročí stanovené prahové bodové hodnotenie MOV, čím sa z uchádzačského mesta stáva oficiálne kandidátske mesto (angl. Candidate City). Proces pokračuje uhradením ďalšieho nenávratného kandidátskeho poplatku v hodnote 500,000 USD (chronológiu kandidátskeho procesu uvádzame v tabuľke č. 14). Tabuľka č. 14: Chronológia postupu kandidátskej fázy procesu prijatia kandidatúry OH 2016 Kroky Termín realizácie Úhrada kandidátskeho poplatku (500,000 USD) Vytvorenie loga reprezentujúceho kandidátske mesto Pozorovateľský program OH (angl. Olympic Games Observer Programme) Peking 2008 (Deadline) nešpecifikovaný nešpecifikovaný august 2008 Doručenie kandidátskej knihy 12. február 2009 Zverejnenie správy hodnotiacej komisie MOV Voľba hostiteľského mesta Hier XXXI. olympiády 2016 a podpis kontraktu hostiteľského mesta 1 mesiac pred voľbou hostiteľského mesta 2. október zasadanie MOV, Kodaň Zdroj: International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 24. [citované ]. Dostupné na www: < (voľný preklad autorky) Kandidátske mestá musia ďalej vypracovať a doručiť do sídla MOV detailné rozpracovanie projektu OH v podobe tzv. kandidátskej knihy (angl. Candidature File). Tá zvyčajne pozostáva z troch zväzkov a 18 tematických kapitol a má okolo 600 strán: Zväzok I (1 Koncept olympijských hier a olympijské dedičstvo; 2 Politické zázemie a ekonomická štruktúra; 3 Právne aspekty a garancie; 4 Colné a imigračné formality; 5 Životné prostredie a meteorológia; 6 Financie; 7 Marketing); Zväzok II (8 Športoviská; 9 Paralympijské hry; 10 Olympijská dedina); Zväzok III (11 Zdravotnícke služby; 12 Bezpečnosť; 13 Ubytovanie; 14 Doprava; 15 Technológie; 16 Médiá; 17 Olympizmus a kultúra) [citované ] 82

84 MOV zriadi na účely ďalšieho preskúmania každého projektu špeciálnu hodnotiacu komisiu (angl. IOC Evaluation Commission), ktorá pozostáva z členov MOV, reprezentantov MŠF, reprezentantov NOV, zástupcov Komisie športovcov MOV, reprezentantov Medzinárodného paralympijského výboru a z ďalších expertov. Ich úlohou je technická analýza každého projektu prostredníctvom štúdia predložených kandidátskych kníh a následne po ňom pokračuje návštevou kandidátskeho mesta. Návšteva trvá 4 dni (väčšinou sa koná v mesiacoch február, marec a navštevuje sa každé mesto zvlášť v logickom poradí), počas ktorých členovia komisie diskutujú o projekte s členmi kandidátskeho výboru, navštevujú miesta plánovaných športovísk a nešportových zariadení za účelom získania kompletného a detailného obrazu o stave projektu. Na základe takto nadobudnutých informácií komisia vytvorí správu. V nej slovne a objektívne zhodnotí a popíše situáciu, v ktorej sa nachádzajú jednotlivé projekty. Komisia v správe nikdy neuvádza preferencie a nepodáva odporúčania členom MOV, za ktorý z projektov hlasovať pri voľbe hostiteľského mesta OH. Správa je zverejňovaná 1 mesiac pred samotnou voľbou dejiska OH, aby sa mohli jednotlivé mestá pripraviť na finálnu prezentáciu a na otázky, ktoré prebiehajú počas záverečnej fázy procesu prijatia kandidatúry. Inštitúcia hodnotiacej komisie MOV bola zriadená v roku 1999 ako odpoveď na škandály spojené s voľbou dejiska ZOH Komisia je totiž jediná inštitúcia MOV, ktorá môže oficiálne navštíviť kandidátske mesto počas celého kandidátskeho procesu. Jeho súčasťou je aj striktné dodržiavanie pravidiel správania sa (angl. Rules of Conduct), stanovených MOV, ktoré okrem iného v článku 8 a 9 výslovne zakazujú vládnym orgánom štátov pozývať členov MOV do kandidátskych miest za účelom propagácie kandidatúry. Vzhľadom na negatívne skúsenosti z minulosti je taktiež počas kandidátskeho procesu prísne zakázané získavať priazeň členov MOV prostredníctvom darov, resp. ponúk akéhokoľvek druhu. 80 FÁZA VÝBERU HOSTITEĽSKÉHO MESTA Poslednou fázou procesu prijatia kandidatúry, a teda schvaľovania projektu OH je fáza výberu hostiteľského mesta. Hostiteľské mesto sa vždy vyberá na jednotlivých zasadaniach MOV (ich zoznam uvádzame v prílohe 8). Na príslušnom zasadaní MOV 80 voľne spracované z International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, s. 17, [citované ]. Dostupné na www: < 83

85 kandidátsky výbor predstaví záverečnú prezentáciu svojho projektu OH. Každé kandidátske mesto má na ňu k dispozícii jednu hodinu, v rámci ktorej má poslednú šancu vyzdvihnúť kvality predkladaného projektu a získať na svoju stranu hlasujúcich členov MOV. Súčasťou tímov, ktoré prezentujú projekt OH bývajú oficiálni predstavitelia kandidátskeho výboru, ale tiež významné osobnosti politického, športového a kultúrneho života. Kľúčovou pre úspech prezentácie projektu sa javí prítomnosť najvyšších predstaviteľov štátu ako prejav záruk a garancie jeho najvyššej podpory (známe je napr. vystúpenie prezidenta Vladimíra Putina pri prezentácii projektu ZOH 2014 v Sochi, premiéra Tonyho Blaira OH 2012 Londýn či guvernérky Hilary Clintonovej pri projekte OH 2012 v New Yorku). Konečnou etapou schvaľovania projektu hier je samotný proces voľby hostiteľského mesta v podobe tajného hlasovania členov MOV. V súčasnosti sa hlasovanie uskutočňuje elektronickou formou, ktorá sa prvý krát objavila na 112. zasadaní MOV v Moskve v roku 2001, kde prebiehal výber tohtoročného dejiska OH. Hlasovania sa nesmú zúčastniť tí členovia MOV, ktorí zastupujú krajiny kandidátskych miest. Prebieha v jednotlivých kolách až do momentu, kým niektoré z kandidátskych miest získa ako prvé nadpolovičnú väčšinu hlasov. Hlasujúci členovia MOV môžu v každom kole priradiť svoj hlas len jednému z kandidátskych miest. 81 V prípade viacerých kôl hlasovania zo súťaže vypadáva to kandidátske mesto, ktoré v príslušnom kole získa najmenší počet hlasov (prílohy 1 a 2 uvádzajú priebeh a výsledky hlasovaní počas celej histórie OH a ZOH). Víťazné kandidátske mesto získava štatút hostiteľského miesta olympijských hier, ktorý vzápätí potvrdzuje podpisom kontraktu hostiteľského mesta (angl. Host City Contract). Týmto úkonom proces manažmentu podujatia opúšťa koncepčnú fázu a 7 rokov pred začiatkom OH vstupuje do ďalšej, prípravnej fázy. 3.2 PRÍPRAVNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH Táto fáza organizácie podujatia predstavuje súbor krokov vedúcich k realizácii projektu, tak ako bol vytvorený v predchádzajúcej koncepčnej fáze. Je však nutné 81 voľne spracované z International Olympic Committee: FactSheet. Host City Election Facts and Figure. Lausanne : IOC. [online]. June 2007, s. 2. [citované ]. Dostupné na www: < 84

86 poznamenať, že aj v priebehu prípravnej fázy dochádza niekedy k zmenám v pôvodne schválenom projekte, čo je vlastne dôsledok reakcií na neočakávané situácie a okolnosti (napr. zmeny v lokalizácii športovísk, zmeny v rozpočte projektu atď.), takže sa svojím spôsobom môže ešte prelínať s koncepčnou fázou event manažmentu. Po uzavretí kontraktu hostiteľského mesta, ktorý podpisuje starosta hostiteľského mesta, predseda NOV hostiteľskej krajiny a prezident MOV, pokračuje fáza zánikom kandidátskeho výboru a založením nového špecifického právneho subjektu organizačného výboru olympijských hier (angl. Organising Committee for the Olympic Games). Jeho založeniu však predchádza vytvorenie nevyhnutného legislatívneho rámca v právnom systéme hostiteľskej krajiny, ktorý musí byť upravený podľa pravidiel a požiadaviek Olympijskej charty a kontraktu hostiteľského mesta. Účasť štátu je preto nevyhnutná už v samotnom úvode tejto fázy organizácie OH. V snahe zabezpečiť efektívnosť v prípravnej a v operačnej fáze hier vytvára vláda hostiteľskej krajiny prostredníctvom zákonov autonómny inštitucionálny systém v podobe štátnych agentúr a vládnych výborov. Príkladom takejto vládnej inštitúcie je medzirezortný výbor Olympiad 2004, ktorý vznikol rozhodnutím gréckej vlády č. 73/1998, a ktorého členmi boli minister kultúry, jeho zástupca a zástupcovia ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia. Ich prvým krokom bolo vytvorenie zákona 2598/1998 o Organizácii Olympijských hier Atény 2004 a jeho následné schválenie gréckym parlamentom. Zákon riešil založenie agentúr a výborov, ktoré svojou činnosťou mali zasahovať do oblastí prípravy potrebných právnych reforiem, výberu a výstavby olympijských zariadení, rozhodovania o spôsoboch financovania, či samotného riadenia v podobe monitoringu, koordinácie a dohľadu nad postupom prác a činností súvisiacich s hladkým chodom organizácie OH. 82 V rámci zákona bol tiež vytvorený legislatívny rámec (v súlade s článkom 6 kontraktu hostiteľského mesta), ktorý riešil čo najefektívnejšiu organizačnú schému prípravy OH, a to v podobe vzniku Organizačného výboru Olympijských hier Atény 2004 ako súkromnej právnickej osoby. 83 Cieľom organizačného výboru je realizácia postupov a krokov prislúchajúcich prípravnej a operačnej fáze manažmentu hier, a to v úzkej spolupráci a na základe 82 Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s. 87. ISBN Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN

87 inštrukcií MOV. Ten pre tieto účely zriaďuje špeciálnu koordinačnú komisiu (angl. IOC Coordination Comission), ktorá plní úlohu prostredníka medzi OCOGom, MOV, MŠF a NOVmi, a ktorej členovia prostredníctvom priamych návštev a ďalších foriem komunikácie dohliadajú na celý proces prípravy a realizácie projektu OH. V tejto súvislosti je povinnosťou OCOGu podávať pravidelné správy o napredovaní každej oblasti projektu, na ktoré koordinačná komisia reaguje v podobe rád, odporúčaní a nevyhnutných usmernení. Zloženie komisie je podobné ako v prípade komisií v procese prijatia kandidatúry, tzn. že v nej pracujú vybraní členovia MOV, zástupcovia MŠF, NOV, tiež zástupca komisie športovcov MOV, ako aj individuálni poradcovia z radov expertov (napr. zástupcovia bývalých OCOGov). Okrem komisie predstavujú veľmi dôležitý zdroj informácií technické manuály MOV, ktoré sú v podstate podrobným návodom, ako postupovať v prípravnej a operačnej fáze organizácie podujatia v rámci jej jednotlivých tematických okruhov. 84 Fáza prípravy projektu OH je nesmierne náročný a komplexný proces, ktorý pozostáva z veľkého rozsahu prác a úkonov rôznych profesií. Zloženie a dobré fungovanie organizačného tímu je preto samo o sebe mimoriadne náročnou výzvou a dôležitou etapou v celej fáze. Členovia jeho výkonného výboru musia byť zároveň aj členmi MOV reprezentujúci hostiteľskú krajinu, ďalej predseda a generálny sekretár NOV hostiteľskej krajiny a najmenej jeden člen zastupujúci oficiálny orgán hostiteľského mesta. Okrem toho jeho členmi bývajú aj zástupcovia štátu. Odo dňa založenia až do jeho zániku musí OCOG vykonávať činnosti v súlade s Olympijskou chartou, kontraktom hostiteľského mesta a inštrukciami výkonného výboru MOV. Niektorými zo základných úloh OCOGu sú: 85 rovnocenné zabezpečenie požiadaviek každého športu v programe OH a zaistenie, že všetky súťaže sa budú konať podľa pravidiel MŠF; zabezpečiť, aby sa v olympijských lokalitách nekonali žiadne politické demonštrácie a stretnutia; výber a v prípade potreby výstavba potrebných zariadení (športovísk, nešportových zariadení) a zabezpečenie ich vybavenia; zabezpečenie ubytovania športovcov, ich sprievodu a funkcionárov; zabezpečenie zdravotníckych služieb; 84 [citované ] 85 voľne spracované z [citované ] 86

88 riešenie dopravných problémov; poskytnutie kvalitných podmienok pre pracovníkov médií v snahe poskytnúť verejnosti čo najlepšiu informovanosť o OH; organizovanie kultúrnych podujatí ako podstatnej súčasti osláv hier olympiády; vypracovanie záverečnej správy o OH v dvoch oficiálnych jazykoch a jej distribúciu v priebehu dvoch rokov po skončení hier. Rozsah činností OCOGu je samozrejme oveľa širší a v priebehu 7 rokov do začiatku hier sa ich charakter a náplň výrazne mení. V priebehu prípravnej fázy jeho činnosť prechádza z úvodného plánovania do postupnej realizácie projektu, ktorá pokračuje a kulminuje v operačnej fáze organizácie hier. Priebeh jednotlivých aktivít OCOGu vhodne dokumentuje aj jeho meniaca sa štruktúra počas prípravnej fázy. Ako príklad použijeme organizačný výbor OH v Aténach Štruktúra organizačného výboru pozostáva z dvoch základných zložiek riadiacej a výkonnej (viď príloha 9). Riadiacu časť zastupujú vedúci pracovníci celého organizačného výboru, ktorých úlohou je reprezentácia organizácie navonok a dohľad nad jej efektívnym fungovaním ako celku, prípadne jej častí. Výkonnú zložku výboru predstavujú jednotlivé oddelenia realizujúce príslušné časti projektu OH. V úvodnom období prípravnej fázy sa ako prvé formujú tie oddelenia, ktorých náplň si vyžaduje maximálne využitie celého sedemročného obdobia. Medzi ne patria predovšetkým oddelenia olympijských prác (riadenie, plánovanie, financovanie a realizácia výstavby zariadení), technológií (zabezpečenie informačných technológií, telekomunikačnej a vysielacej infraštruktúry), podpory hier (ubytovanie, doprava, akreditácia, bezpečnosť, zdravotnícke služby), marketingu (sponzoring, imidž hier, komunikácia), športov (program hier, organizácia športových súťaží, spolupráca s NOV a MŠF), ale tiež oddelenia plánovania, administratívnych služieb a prípravy na operačnú fázu hier. 86 Druhým dôležitým obdobím vo fáze prípravy projektu OH je transformácia náplne činností organizačného výboru v dôsledku blížiacej sa operačnej fázy hier. V prípade ATHOC prešla organizácia v rokoch štyrmi zmenami vo svojej štruktúre. Ich výsledkom bolo preorganizovanie riadiacej časti organizácie v podobe nárastu počtu riadiacich pracovníkov a zefektívnenia rozsahu ich kompetencií. Výkonná časť výboru v tomto období zaznamenala pochopiteľný nárast počtu oddelení na voľne spracované z Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN

89 (viď príloha 10). V jednotlivých oddeleniach sformovaných ešte v úvode prípravnej fázy došlo k niekoľkým zmenám náplne ich práce. Oddelenie olympijských prác postupne prestalo vykonávať činnosti súvisiace s výstavbou olympijských zariadení a transformovalo svoju činnosť na konečnú úpravu zariadení pre potreby hier (angl. venuisation). Oddelenie marketingu postupne ukončilo svoju činnosť v oblasti imidžu a kultúrnych aspektov hier a začalo vykonávať činnosti súvisiace so službami divákom, predajom vstupeniek, či olympijskej štafety. Niektoré z častí projektu OH, ktoré boli súčasťou pôvodných oddelení, s blížiacim začiatkom hier nadobudli dôležitosť a sformovali samostatné oddelenia vyžadujúce samostatné riadenie. Patrili sem oddelenia dopravy, bezpečnosti, financií, či TV vysielania. Úplne novými oddeleniami, ktoré vznikli v dôsledku prípravy na operačnú fázu hier, boli oddelenie koordinácie činností so štátnymi organizáciami a samosprávou, oddelenie paralympijských hier, oddelenie medzinárodných vzťahov, oddelenie dobrovoľníkov, športových zariadení, nešportových zariadení, ako aj oddelenie ubytovacích zariadení a olympijskej dediny. 87 Činnosť organizačného výboru OH musí následne prejsť ešte jednou výraznou zmenou. Tá však už súvisí s jeho pôsobením v ďalšej, operačnej fáze event manažmentu. Rozsah tejto práce pochopiteľne neumožňuje detailnejšiu analýzu všetkých krokov a postupov, ktoré je potrebné vykonať v prípravnej fáze hier. Za zmienku však nesporne stojí bližšie oboznámenie sa s pravdepodobne najnáročnejšou časťou prípravy projektu OH, a to s výstavbou olympijskej infraštruktúry. Význam tejto časti naberá značne na význame predovšetkým v tých prípadoch, ak hostiteľské územie nedisponuje potrebnou infraštruktúrou už pred nástupom projektu do tejto fázy. Čím väčší je totiž počet stavebných projektov, ktoré je nevyhnutné realizovať, tým väčšie je riziko neúspechu celého projektu hier v dôsledku obmedzeného časového priestoru siedmich rokov. Dôležité je pritom upozorniť na skutočnosť, že realizácia stavebných projektov nespočíva len v samotnej výstavbe olympijských zariadení. Tej totiž predchádza celý rad ďalších procedúr od úvodného plánovania a vypracovávania projektovej dokumentácie, cez proces získavania pozemkov, stavebných povolení, až po vyhlasovanie a realizáciu tendrov a verejných súťaží na dodávateľa stavby projektu, prípadne jeho častí. V tejto súvislosti je preto nespornou výhodou, ak podstatná časť týchto postupov prebehla už počas koncepčnej fázy projektu OH. Rovnako zásadnou sa 87 voľne spracované z Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN

90 v prípade stavebnej časti projektu hier javí aj otázka jej financovania. V prípade, že sa totiž projekt neopiera z veľkej väčšiny o využívanie existujúcej infraštruktúry (ako to bolo v prípade OH 1984 v Los Angeles) je účasť štátu na celom procese výstavby nevyhnutná. V prípade OH 2004 v Aténach predstavoval rozsah stavebných prác viac než 350 projektov (v zmysle uzavretých stavebných kontraktov), ktoré boli priamo, či nepriamo spojené s usporiadaním hier. Tie boli rozdelené na: kontrakty olympijských súťažných zariadení v počte 37; kontrakty olympijských nesúťažných zariadení (70 kontraktov na dopravnú infraštruktúru, 54 kontraktov na úpravu olympijských tréningových zariadení, 8 kontraktov na úpravu prístavu v Pireu, 7 kontraktov na akreditačné a logistické centrá a 120 kontraktov na projekty obnovy a rekonštrukcie miest); kontrakty ubytovacích zariadení (13 kontraktov na olympijskú dedinu, 20 kontraktov na mediálne dediny a 23 kontraktov na doplnkové formy ubytovania). 88 Za realizáciu týchto stavebných projektov bol zodpovedný celý rad štátnych agentúr, ministerstvo životného prostredia, Generálny sekretariát športu pri ministerstve kultúry, ministerstvo dopravy a ďalšie agentúry ako Štátna organizácia pre sociálne bývanie, Správa prístavu v Pireu, Štátna energetická spoločnosť, Grécky telekomunikačný úrad, ako aj mestské samosprávy. Rozdelenie výstavby medzi tak veľký počet verejných inštitúcií bolo založené predovšetkým na ich existujúcich kompetenciách. Jeho dôsledkom však zároveň bolo aj podstatné štiepenie zodpovednosti medzi príliš veľký počet autorít, ktoré rozhodovali o takých záležitostiach, ako bol časový harmonogram prác, kvalitatívne a technické požiadavky projektov, kontrola, či uplatňovanie legislatívnych obmedzení. Navyše pôsobenie verejných inštitúcií pri stavebných projektoch v Grécku nie je prispôsobené fungovaniu v pevne stanovených časových termínoch. Práve naopak, každá z inštitúcií má inú úroveň knowhow a skúseností, čo so sebou prináša existenciu fragmentovaného systému riadenia a administratívy, ktorého jednotlivé časti pracujú rozdielnym tempom a s rozdielnou úrovňou akcieschopnosti. 89 Problémy, ktorým čelili organizátori hier v ich prípravnej fáze, a ktoré výrazne ohrozili prechod projektu OH 2004 do jeho 88 Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN

91 operačnej fázy, sú preto v kontexte vyššie spomínaných skutočností viac než pochopiteľné. Spôsob ako takýmto komplikáciám predísť, v prípade účasti štátu v stavebnej časti projektu hier, môžeme dokumentovať na príklade OH 2012 v Londýne. Na rozdiel od aténskeho projektu sa pôsobenie štátu na projekte OH 2012 koncentruje v jedinej špeciálne vytvorenej inštitúcii. Olympijský dodávateľský úrad (angl. Olympic Delivery Authority), ktorý bol zriadený ako dôsledok prijatia zvláštneho Zákona o olympijských hrách a paralympijských hrách v Londýne (angl. London Olympic Games and Paralympic Games Act) britskou vládou v marci 2006, a ktorého činnosť je financovaná zo štátneho rozpočtu, nesie zodpovednosť za výstavbu všetkých stálych, ako aj dočasných športovísk a zariadení, za úpravu už existujúcich športovísk, za plánovanie a dodávku dopravnej infraštruktúry a služieb podporujúcich projekt OH, za transformáciu olympijského parku na dlhodobé využívanie po skončení OH, ako aj za zabezpečenie dodržiavania najnovších štandardov trvalo udržateľného rozvoja v rámci projektu hier. Popri zabezpečení špičkového športového vybavenia nachádzajúceho svoje efektívne využitie aj po skončení hier je úrad zodpovedný aj za regeneráciu hostiteľského územia z hľadiska jeho vybavenia dostupným bývaním, ako aj vzdelávacími a zdravotníckymi službami uspokojujúcimi potreby miestneho obyvateľstva. Dôležitým prvkom zriadenia ODA je aj nezanedbateľné spektrum jeho právomocí, ktoré sú naň prenesené za účelom zjednodušenia a sprehľadnenia celého rozhodovacieho procesu, predovšetkým v oblasti nákupu, predaja a vlastníctva pozemkov; opatrení v rámci stavebných prác (napr. vydávanie stavebných povolení); plnenia oficiálnych územnoplánovacích funkcií pri projekte olympijského parku; vývoja olympijského plánu dopravy a vydávania záväzných nariadení regulujúcich dopravu v olympijskej cestnej sieti OPERAČNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH Operačná fáza z hľadiska akreditovaných účastníkov a OCOGu Mohlo by sa zdať, že začiatok nadchádzajúcej fázy organizácie OH je priamo spojený s termínom ich oficiálneho otvorenia. Skutočnosť je však taká, že činnosti súvisiace s operačnou fázou projektu hier nastupujú už oveľa skôr. Je zrejmé, že tie 90 [citované ] 90

92 úzko súvisia s príchodom prvých akreditovaných účastníkov. Medzi nich patria predovšetkým pracovníci vysielacích spoločností, ako aj pracovníci v oblasti informačných technológií, ktorí pôsobia v hostiteľskom meste už niekoľko mesiacov a týždňov pred oficiálnym otvorením hier. Podobne je to aj v prípade dobrovoľníkov, ktorých činnosti v operačnej fáze hier predchádza obdobie inštruktáží a výcviku. Príchod kľúčovej účastníckej skupiny športovcov, ich sprievodu, olympijskej rodiny (MOV, MŠF, NOV atď.) a médií spadá už do obdobia troch až dvoch týždňov pred otváracím ceremoniálom, kedy je zahájená činnosť olympijskej dediny, akreditačných centier a všetkých ostatných zariadení (športoviská, tréningové zariadenia, ubytovacia zariadenia, MPC a pod.). Nástup operačnej fázy organizácie hier však opäť najlepšie dokumentuje činnosť organizačného výboru (viď príloha 11). Ako sme spomenuli v predchádzajúcej podkapitole na príklade OH 2004 v Aténach, približne jeden rok pred začiatkom hier prechádza výbor poslednou transformáciou svojej štruktúry v snahe prispôsobiť svoju činnosť potrebám operačnej fáze hier. Tá spočíva v prechode z vertikálnej štruktúry spoločnosti na horizontálnu štruktúru kontrolného strediska, rozdeleného namiesto oddelení podliehajúcich rozvetvenej hierarchii riadenia do systému 105 relatívne autonómnych tímov zodpovedných za chod jednotlivých olympijských zariadení (angl. Venue Teams) a 29 tímov zabezpečujúcich hladký chod základných funkcií hier (angl. Central Teams). Okrem toho bolo v štruktúre ATHOC vytvorených 6 kontrolných centier zodpovedných za kľúčové funkcie hier: športy, doprava, technológie, bezpečnosť, komunikácia (riešenie krízových situácií) a spolupráca so samosprávami a verejnými inštitúciami (organizácia bežného života miest počas OH). Celá organizácia prešla v priebehu roka sériou cvičení a testov, ktoré mali pracovníkov výboru oboznámiť s ich pracovným zaradením a novou náplňou práce vyplývajúcou z novej štruktúry výboru. Celý proces koordinovali vedúci jednotlivých tímov (v prípade venue teams zastupovaní 12 oblastnými manažérmi, angl. district managers), ktorí tvorili tzv. manažment operácií hier (angl. Games Operations Management). Ten v operačnej fáze hier fungoval ako hlavné operačné centrum (angl. Main Operation Centre) s oficiálnym zahájením činnosti 1. júla 2004, teda 6 týždňov pred oficiálnym otvorením OH. Týmto 91

93 dňom bola teda oficiálne aktivovaná operačná činnosť hlavného operačného centra, ako aj všetkých tímov, a tým pádom aj zahájená operačná fáza organizácie OH. 91 Činnosť hlavného centra a ostatných tímov prebiehala od tohto dňa na každodennej báze, a to najskôr vo forme 10hodinových služieb až po finálnu 24hodinovú prevádzku odo dňa otvorenia OH. Priebeh dňa vo všeobecnosti začína ranným 45 minútovým mítingom hlavného operačného centra, kde sa riešia otázky a problémy jednotlivých tímov na základe správ, ktoré podávajú ich jednotliví vedúci. Zostávajúca časť dňa už prebieha v podobe samostatnej činnosti jednotlivých tímov. Dôležitou súčasťou činnosti organizačného výboru v tejto fáze je jeho komunikácia s MOV. Ten pre tieto účely podobne ako v predchádzajúcich fázach vytvára špeciálnu koordinačnú skupinu (angl. IOC Games Coordination Office), ktorá sídli v oficiálnom hoteli MOV počas hier. Komunikácia prebieha podľa presne stanoveného protokolu, a to spočiatku každý druhý deň a počas olympijských hier dvakrát za deň. 92 Operačná fáza z hľadiska diváka a návštevníka OH Predchádzajúci pohľad na priebeh operačnej fázy hier bol opísaný z perspektívy akreditovaných účastníkov hier, resp. samotného organizačného výboru. Pre bežného človeka ako diváka, resp. návštevníka však operačná fáza OH začína otváracím a končí záverečným ceremoniálom. Ceremoniály predstavujú nešportový, kultúrny aspekt OH a majú presne stanovený protokol MOV, ktorého sa musia pridržiavať (angl. IOC Protocol Guide). Celý program ceremoniálov (letného aj zimného vydania OH) musí prejsť schvaľovacím procesom MOV. Okrem umeleckej časti, v ktorej hostiteľská krajina predstavuje svoju históriu, kultúru a tradície, musia oba ceremoniály spĺňať tieto základné programové body: 93 Otvárací ceremoniál: nástup športovcov podľa krajín v abecednom poradí výnimku tvorí prvé a posledné miesto; prvé je vždy Grécko a posledná hostiteľská krajina; oficiálne príhovory počas celého trvania OH môžu oficiálne príhovory prednášať len tri osoby, a síce predseda OCOGu, predseda MOV a hlava hostiteľskej krajiny, ktorá na otváracom ceremoniáli musí predniesť protokolom stanovenú 91 voľne spracované z Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN voľne spracované z Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN International Olympic Committee: FactSheet. Opening Ceremony of the Games of the Olympiad. Lausanne : IOC. [online]. February 2007, s. 1. [citované ]. Dostupné na www: < 92

94 formulku oficiálneho otvorenia hier, ktorá v prípade letnej olympiády znie: I declare open the Games of... (názov hostiteľského mesta) celebrating the... (poradové číslo olympiády)... Olympiad of the modern era. V prípade zimných OH: I declare open the... (číslo ZOH) Olympic Winter Games of... (názov hostiteľského mesta). 94 ; ďalším bodom programu musia byť sľuby sľub za športovcov a sľub za rozhodcov; príchod olympijskej vlajky a jej vztýčenie za zvukov olympijskej hymny od tohto momentu musí olympijská vlajka visieť na všetkých olympijských štadiónoch a v olympijskej dedine; príchod a zapálenie olympijského ohňa zapálenie ohňa je ukončením olympijskej štafety (angl. Olympic Torch Relay), ktorá začína niekoľko mesiacov pred otváracím ceremoniálom hier, a to zapálením pochodne od slnečných lúčov v gréckej Olympii a jeho následným putovaním po svete. Originalita spôsobu zapálenia olympijského ohňa počas ceremoniálu býva neoficiálne predmetom súťaživosti medzi jednotlivými usporiadateľmi OH a predmetom utajenia do posledných chvíľ (za najpôsobivejšie sa v doterajšej histórii považuje zapálenie ohňa na OH Barcelona 1992 pomocou letiaceho šípu lukostrelca paralympionika a na OH Sydney 2000, kde bol oheň zapálený vo vode). Od momentu jeho zapálenia musí horieť počas celého trvania hier na viditeľnom a vyvýšenom mieste; v programe ceremoniálu musí byť ešte symbolické vypustenie holubíc na znak mieru; národná hymna hostiteľskej krajiny. Záverečný ceremoniál: voľný nástup športovcov; záverečné príhovory predseda OCOGu a predseda MOV; oficiálne stiahnutie olympijskej vlajky za zvukov olympijskej hymny; oficiálne predanie vlajky z rúk starostu hostiteľského mesta do rúk predsedu MOV, ktorý ju následne predáva starostovi hostiteľského mesta nasledujúcich hier; oficiálne uhasenie olympijského ohňa po tomto akte už čaša ani olympijská pochodeň nesmú byť použité na žiadnom inom mieste bez súhlasu MOV. Po skončení otváracieho ceremoniálu operačná fáza pokračuje jednotlivými športovými súťažami podľa programu hier. Okrem nich však súčasť OH tvorí množstvo ďalších nešportových sprievodných podujatí: Kultúrna olympiáda: počas OH je pre športovcov, funkcionárov a návštevníkov olympijských miest pripravený bohatý kultúrny program v podobe hudobných koncertov, divadelných, operných, baletných predstavení, ako aj umeleckých výstav a pod. (na OH v Turíne 2006 bola zorganizovaná tzv. Notte Bianca 94 International Olympic Committee: Olympic Charter. Lausanne : IOC. [online]. July 2007, s [citované ]. Dostupné na www: < 93

95 alebo Biela Noc, počas ktorej boli návštevníkom k dispozícii všetky múzeá, divadlá, galérie a pod.) Zasadania MOV, MŠF a špecializované semináre a kongresy Olympijské domy (angl. National Hospitality Houses) niektorých NOV zúčastnených na hrách: olympijské domy tvoria zvláštnu súčasť OH. Účelom ich zriadenia je jednak prezentácia a zviditeľnenie krajiny, poskytnutie domáceho prostredia pre jej športovcov, ako aj vytvorenie priestoru pre športovú diplomaciu. Veľmi úspešnou v tomto smere je aj Slovenská republika, ktorá na OH v Pekingu bude mať už svoj šiesty Slovenský olympijský dom (prvý bol zriadený v roku 1998 na ZOH v Nagane). Bude zriadený počas hier ako spoločenské, kultúrne, gastronomické a obchodné centrum. V jeho priestoroch sa budú stretávať členovia slovenskej výpravy, hostia, oficiálne delegácie, pracovníci médií a pod. Zároveň bude Slovenský dom slúžiť pre potreby prezentácie Slovenskej republiky ako modernej a kultúrnej krajiny, ktorá je členom Európskej únie. 95 Veľmi známymi a obľúbenými bývajú vždy olympijské domy Holandska, Nemecka a Švajčiarska, ktoré sú na rozdiel od Slovenského olympijského domu prístupné bežnej verejnosti. Olympijský tábor mládeže (angl. Olympic Youth Camp): jeho zriadenie na OH nie je pre OCOG povinné. Funguje vždy paralelne s olympijskými hrami. Je určený pre mladých talentovaných športovcov, potenciálnych olympionikov, vo veku 16 až 18 rokov, ktorých nominujú jednotlivé NOVy. Mladí športovci tak majú možnosť byť plne vtiahnutí do olympijskej atmosféry, navštevujú súťaže, zúčastňujú sa kultúrnych podujatí, spoznávajú hostiteľskú krajinu a mesto. Hlavnou funkciou týchto táborov je motivovať budúcich perspektívnych olympionikov a posilniť v nich kultúrne porozumenie. Prvý Olympijský tábor mládeže bol zorganizovaný počas OH 1912 v Štokholme pre 1500 skautov. 96 V súčasnosti býva už pravidelnou súčasťou hier. 3.4 ZÁVEREČNÁ FÁZA ORGANIZÁCIE OH K otázke nástupu záverečnej fázy organizácie OH sa opäť dá pristupovať z rôznych perspektív. Je pochopiteľné, že z pohľadu diváka sa operačná fáza priebehu 95 Ministerstvo školstva SR: Zabezpečenie prípravy a účasti výprav Slovenskej republiky na Hrách XXIX. olympiády a XIII. paralympijských hrách v Pekingu Bratislava : MŠ SR. [online]. s. 7. [citované ]. Dostupné na www: < > 96 [citované ] 94

96 hier končí záverečným ceremoniálom. Trochu odlišná je však situácia v prípade akreditovaných účastníkov hier. Niektoré kategórie účastníkov totiž končia svoje pôsobenie v dejisku hier až niekoľko dní po oficiálnom ukončení. V prípade športovcov je napr. táto situácia daná oficiálnym termínom uzatvorenia olympijskej dediny (v prípade OH 2008 v Pekingu je to 3 dni po záverečnom ceremoniáli). Bolo by teda pochopiteľné, že pre organizačný výbor nastáva záverečná fáza organizácie hier po odchode všetkých akreditovaných účastníkov. V tejto súvislosti je však nevyhnutné pripomenúť, že organizačný výbor hier má na starosti organizáciu nielen olympijských hier, ale tiež paralympijských hier 97, ktorých príprava a následná koordinácia je tiež samozrejme zohľadnená v organizačnej štruktúre výboru. Znamená to, že po odchode akreditovaných účastníkov OH nastáva pre organizačný výbor akési medziobdobie, ktoré má charakter záverečnej fázy z pohľadu OH, ale zároveň predstavuje obdobie, v ktorom prebiehajú činnosti prípravnej fázy paralympijských hier. Dĺžka trvania tohto medziobdobia sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých týždňov (v prípade POH 2008 sú to dva týždne), kedy organizačný výbor vykonáva činnosti spojené s úpravou olympijských športovísk a nešportových zariadení (angl. devenuisation) a ich prípravou pre potreby paralympijských hier (angl. venuisation). Štruktúra i náplň činnosti organizačného výboru zostáva potom aj v priebehu POH rovnaká ako počas OH. Je teda zrejmé, že skutočná záverečná fáza organizácie hier nastáva až odchodom všetkých akreditovaných účastníkov POH. V podstate najlepší spôsob ako určiť začiatok záverečnej fázy hier je na základe ukončenia činnosti hlavného operačného centra. V prípade OH 2004 jeho činnosť začala 1. júla 2004 a trvala dovedna 92 dní do 30. septembra 2004, teda ešte dva dni po oficiálnom ukončení POH. 98 Priebeh záverečnej fázy pozostáva z celého radu činností. Jednou z najdôležitejších je odinštalovanie všetkých dočasných zariadení a úprava 97 Paralympijské hry sú multišportové podujatie pre športovcov s telesným a zmyslovým postihnutím (postihnutia pohyblivosti, amputácie, zrakové postihnutia a ochrnutia mozgu). Na POH neštartujú športovci s mentálnym postihnutím. Konajú sa každé 4 roky v mieste konania OH a sú vo vlastníctve Medzinárodného paralympijského výboru (angl. International Paralympic Committee). Prvé letné paralympijské hry sa konali v roku 1960 v Ríme a tento rok v Pekingu to bude už ich trináste vydanie. Zimné paralympijské hry sa prvý krát konali v švédskom İrnskıldsviku v roku 1976 a ich desiate pokračovanie bude v kanadskom Vancouveri v roku Športovci sú v rámci POH kategorizovaní podľa druhu a aj podľa miery postihnutia. Na letných olympiádach súťažia v týchto športových odvetviach: atletika, basketbal na vozíku, boccia, cyklistika, drezúra, džudo, futbal s 5 hráčmi, futbal so 7 hráčmi, golbal, jachting, lukostreľba, plávanie, ragby na vozíku, stolný tenis, streľba, šerm na vozíku, tenis na vozíku, tlak na lavičke, veslovanie, volejbal sediaci. Čo sa týka zimných POH športovci súťažia v týchto športoch: zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie, biatlon, curling na vozíku a hokej na sánkach. Voľne spracované z [citované ] 98 voľne spracované z Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 2. The Games. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s. 11. ISBN:

97 olympijských športovísk a nešportových zariadení trvalého charakteru na poolympijské využitie a ich odovzdanie do rúk prevádzkovateľa. V tejto súvislosti zohráva zásadnú úlohu spôsob, ako sa k tejto otázke pristupovalo počas koncepčnej fázy projektu hier. V prípade, že otázka vlastníctva a ďalšieho efektívneho prevádzkovania bola premyslená a vyriešená už v úvodných fázach projektu, o to ľahšie a bezproblémovejšie sú kroky, ktoré je potrebné vykonať v záverečnej fáze hier. V prípade, že tomu tak nie je, dochádza v závere ešte k procesu riešenia tejto otázky, ktorý však môže vyústiť do negatívnych dôsledkov v podobe tzv. white elephants. Termín označuje tie stavby a zariadenia, ktoré nenachádzajú efektívne využitie po skončení podujatia, tak ako sa očakávalo, čo má za následok, že ich prevádzka bude neúmerne a neplánovane zaťažovať verejné finančné zdroje štátu, regionálnych či miestnych samospráv alebo v prípade negatívneho stanoviska verejných inštitúcií dochádza k ich zanedbávaniu a nevyužívaniu 99 (napr. ZOH 1968 v Grenobli bobová a sánkarská dráha, skokanský mostík alebo OH 2004 v Aténach štadión pre bejzbal, softbal a pre pozemný hokej). Ďalšou z podstatných činností v záverečnej fáze organizácie hier je aj ukončenie činnosti organizačného výboru. Ten v tejto fáze prechádza výrazným personálnym zoštíhľovaním, keďže prevažná väčšina náplne práce jeho členov súvisela s operačnou fázou hier. Po skončení hier zostáva súčasťou výboru nevyhnutný administratívny aparát zabezpečujúci chod organizácie a tí pracovníci, ktorí plnia posledné záväzky voči MOV vyplývajúce z kontraktu hostiteľského mesta. Ich podstatou je odovzdávanie skúseností a hodnotenie celého projektu OH a ich následná publikácia v podobe čiastkových tematických správ (napr. Marketingová správa Atény 2004) a predovšetkým v podobe oficiálnej správy OH (angl. Official Report). Tá mala v priebehu historického vývoja vždy tlačenú formu v podobe jedného až piatich zväzkov kníh (v súčasnosti už býva priložený aj CDROM), ktoré obsahujú informácie o hostiteľskom meste a krajine, histórii kandidatúry projektu OH, popis priebehu prípravnej a operačnej fázy OH a pochopiteľne aj prehľad športových súťaží na hrách vrátane kompletných výsledkov. Ako príklad uvádzame obsah oficiálnej správy OH v Aténach. 99 voľne spracované z Kováč, I.: Urbanism and geography of the Olympic Winer Games. Rukopis autora, apríl 2008, s

98 Zväzok Časť A: Grécko a olympijské hry (Grécko a mesto Atény, obnovenie OH), Grécka športová tradícia, Uchádzanie sa o hry, Organizácia a legislatívny rámec hier; Časť B: Organizačný výbor; Finančné zdroje (rozpočet hier, príjmy, monitoring rozpočtu); Športové a nešportové zariadenia (lokalizácia a výstavba zariadení, monitoring prác atď.); Bezpečnosť; Ľudské zdroje (výber a nábor personálu, dobrovoľníci, výcvik a vzdelávanie atď.); Vzťahy s olympijskými účastníckymi skupinami (MOV, MŠF, sponzori, médiá, atď.); Spolupráca s inštitúciami a partnermi; Životné prostredie; Imidž Atén; Športy (organizácia športov, manažment súťaží, tréning, rozvrh súťaží atď.); Technológie (telekomunikácie, informačné technológie, energetické systémy); Služby hier (ubytovanie, akreditácia, vstupenky, dopravy, zdravotnícke služby atď.); Podporné služby hier (logistika, manažment rizík, uniformy atď.); Operácia športovísk a nešportových zariadení; Koordinácia hier; Zväzok Riadenie hier (hlavné operačné centrum); Atény a olympijské mestá (kultúra výzor mesta, účasť miest na oslavách); Starostlivosť a služby (olympijská dedina, tréningy, mediálne dediny, olympijský tábor mládeže, prístav Pireus, letisko IBC, MPC, atď.); Štafeta olympijského ohňa; Otvárací ceremoniál; Hry (prehľad jednotlivých športov); Záverečný ceremoniál; Paralympijské hry; Finančná správa ATHOC; Dedičstvo. Oficiálna správa musí byť vyhotovená do dvoch rokov od skončenia OH, kedy prebehne je distribúcia do rúk Medzinárodného olympijského výboru, kde sa následne stáva súčasťou Programu manažmentu vedomostí o OH (viď časť 3.1.1). Po tomto období prebieha ešte tzv. záverečný debriefing o OH, ktorý sa zvyčajne koná v dejisku nasledujúcich OH, a ktorý už tvorí dôležitú súčasť prípravnej fázy ďalších uchádzačov o usporiadanie hier. 100 Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s. 11. ISBN Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 2. The Games. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s. 7. ISBN:

99 3.5 ÚVAHA O MOŽNOSTI ORGANIZOVANIA OH NA SLOVENSKU Z POHĽADU EVENT MANAŽMENTU V histórii Československa a Slovenska sme zaznamenali hneď niekoľko pokusov o usporiadanie OH, resp. ZOH. Výraz pokus je v tomto prípade namieste, pretože každý z projektov hier ukončil svoju existenciu už v koncepčnej fáze. Historicky prvý z nich reprezentuje mesto Praha so svojimi snahami o usporiadanie OH v roku Myšlienka hier sa opierala o silnú podporu vedenia len vtedy nedávno sformovanej Československej republiky a o nezanedbateľný diplomatický vplyv Jiřího GuthaJarkovského, ktorý sa v roku 1919 stal generálnym sekretárom MOV. Pravdepodobnému úspechu projektu nahrával aj vtedajší podstatne voľnejší prístup k procesu schvaľovania a voľby hostiteľského mesta. MOV, ktorý bol ešte stále len vo svojich začiatkoch nevyžadoval od záujemcov žiadnu oficiálnu prihlášku ani finančné garancie, príp. dôkazy o svojej infraštruktúrnej vybavenosti. V takejto atmosfére bola preto otázka voľby dejiska hier len záležitosťou diskusie a vzájomnej dohody v rámci tejto inštitúcie. V prípade Prahy to však bola aj príčina jej neúspechu. Vtedajší predseda MOV a zakladateľ celého olympijského hnutia Pierre de Coubertin mal totiž v úmysle ukončiť svoje pôsobenie vo výbore so žiadosťou, aby sa jeho odchod uskutočnil olympijskými hrami na jeho domácej pôde. OH 1924 boli preto pridelené mestu Paríž, zatiaľ čo Prahe bolo udelené právo organizácie Medzinárodného kongresu MOV v roku Neúspech prvého olympijského projektu preto môžeme pripísať ani nie tak kvalite projektu s ohľadom na vyššie spomenuté okolnosti by sme mali hovoriť viac o úmysle ako o projekte ako činiteľu v podobe internej dohody medzi členmi MOV. Na druhej strane však treba pripomenúť, že v prípade úspechu v procese voľby dejiska hier, by projekt narazil na značné problémy už vo svojej prípravnej fáze, keďže sa krajina vzápätí ocitla v hospodárskej kríze a verejná podpora myšlienky OH tak výrazne ochabla. 102 V poradí druhý z projektov OH v bývalom Československu sa už datuje do povojnového obdobia, keď v roku 1967 vtedajší novozvolený predseda Československého olympijského výboru Emanuel Bosák inicioval myšlienku organizácie OH 1980 v Prahe. Tá sa opierala o vypracovanú urbanistickú štúdiu nového satelitného mesta Etarea južne od Prahy, ktorého prvá časť mala tvoriť základ 102 voľne spracované z [citované ] 98

100 projektu OH. Finančná účasť štátu a dokonca podpora ostatných krajín komunistického bloku na čele so Sovietskym zväzom dodávali projektu hier veľmi dôležité zázemie na úspešný prechod schvaľovacím procesom MOV. Zdarný postup projektu jeho koncepčnou fázou však narušilo rozhodnutie Moskvy uchádzať sa o usporiadanie tých istých olympijských hier, čo v kontexte vtedajšieho komunistického režimu znamenalo okamžité ukončenie ďalších prác na projekte OH v Prahe. Ten v dôsledku politického rozhodnutia v tomto prípade nepokročil vo svojej koncepčnej fáze ani do etapy jeho schvaľovania na pôde MOV. 103 Posledný projekt OH už spadá do najaktuálnejšej súčasnosti. Praha ako hlavné mesto Českej republiky zastrešuje projekt OH 2016, ktorý je vo svojej koncepčnej fáze. Momentálne sa nachádza v uchádzačskej etape procesu prijatia kandidatúry, kedy jeho projekt v podobe vyplneného dotazníka MOV prechádza vyhodnocovaním pracovnou skupinou MOV. Jeho výsledky budú zverejnené v júni 2008 spolu so zoznamom tých projektov, ktoré postúpia do ďalšej kandidátskej etapy procesu. Podľa výsledkov predbežného hodnotenia na základe BidIndexu (viď časť 3.1.3), však bude pražský projekt pravdepodobne ukončený už v uchádzačskej etape koncepčnej fázy, pričom za jeho najväčší nedostatok môžu byť považované doposiaľ nedostatočné finančné garancie štátu, ktoré značne ohrozujú realizáciu jeho podstatnej časti (športová, dopravná infraštruktúra, hotelové vybavenie atď.). V minulosti olympijské snaženie neobišlo ani územie Slovenska. Región Tatier so svojou vstupnou bránou, mestom Poprad, zastrešoval už tri projekty ZOH. Hneď ten prvý bol pravdepodobne najbližšie postupu do prípravnej a operačnej fázy. Projekt ZOH 1984 totiž vznikol ako dôsledok všeobecného nadšenia z úspešnej organizácie MS v klasickom lyžovaní v roku 1970 na Štrbskom Plese. Navyše po osobnej návšteve vtedajšieho prezidenta MOV lorda Killanina v Tatrách sa proklamovaný úmysel usporiadať tieto ZOH stretol s veľmi pozitívnym prijatím a očakávaním aj v radoch členov MOV, keďže už bolo známe, že o hry sa plánovali uchádzať mestá Sapporo a Gıteborg, ktorých projekty naopak nevzbudzovali v MOV taký ohlas. Napriek silnému v podstate bezkonkurenčnému medzinárodnému postaveniu projektu, však jeho predkladatelia narazili na prekážky na domácej politickej scéne. V čase zasadania MOV v lichtenštajnskom Vaduze v roku 1977 prebiehalo tiež zasadanie federálnej vlády ČSSR v Prahe, ktoré rozhodlo, že projekt ZOH nebude oficiálne predložený na 103 voľne spracované z [citované ] 99

101 schválenie MOV. Vladimír Černušák, vtedajší podpredseda Československého olympijského výboru, čakajúci vo Vaduze len na toto rozhodnutie vlády, tak dostal povel nepredkladať MOV už pripravenú prihlášku. Na poslednú chvíľu napokon do schvaľovacieho procesu prihlásilo svoj projekt aj juhoslovanské Sarajevo, ktoré bolo následne zvolené aj za hostiteľské mesto ZOH Projekt ZOH 1984 v Tatrách tak svojím spôsobom nenaplnil svoju kvalitu a potenciál z hľadiska svojej medzinárodnej konkurencieschopnosti. Na druhej strane je však nutné podotknúť, že jeho urbanistické riešenie by pravdepodobne neprinieslo také pozitívne dôsledky v prípade jeho realizácie. Projekt sa totiž opieral o maximálnu koncentráciu podujatia v horskom prostredí Vysokých Tatier, pričom by si vyžadoval nezanedbateľné zásahy do prírodného prostredia, ktoré by s ohľadom na vtedajšie technické možnosti architektúry a kvalitu používaných stavebných materiálov spôsobili nielen ekologické, ale tiež estetické škody v danom území. Urbanizácia mala podstatným spôsobom zasiahnuť predovšetkým územie obce Podbanské, ktorá sa mala stať hlavným centrom hier s novovybudovanou olympijskou dedinou, rýchlokorčuliarskou dráhou a ďalšou infraštruktúrou. Podobne mali byť do projektu zapojené aj strediská Tatranská Lomnica (výstavby bobovej a sánkarskej dráhy), Starý Smokovec, Jasná a mestá Poprad a Liptovský Mikuláš. 105 Tento nedostatok projektu ZOH 1984 v Tatrách bol výrazne eliminovaný v ďalších dvoch projektoch mesta Poprad (ZOH 2002, ZOH 2006). Oba projekty boli založené na maximálnej možnej koncentrácii podujatia v podhorskom pásme medzi mestami Poprad a Liptovský Mikuláš, pričom na podujatí sa ešte mali podieľať mestá Kežmarok a Svit, ako aj obce Lopušná Dolina, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso, Závažná Poruba a Jasná. 106 Na rozdiel od predchádzajúceho projektu sa tieto však nemohli oprieť o podobnú medzinárodnú podporu zo strany MOV. So stále rastúcim záujmom miest o usporiadanie OH totiž oba projekty narazili na silnú medzinárodnú konkurenciu. V prípade ZOH 2002 to boli predovšetkým projekty amerického Salt Lake City (konečný víťaz), İstersundu (Švédsko), Sionu (Švajčiarsko) a Quebeck City (Kanada). Okrem nich svoje projekty predložili tiež Tarvisio (Taliansko v spolupráci s Rakúskom a Slovinskom), Graz (Rakúsko), Sochi (Rusko) a Jaca (Španielsko). V prípade ZOH 104 voľne spracované z Kováč, I.: Centrá zimných olympijských hier a kandidatúra Popradu Tatier. Diplomová práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2000, s voľne spracované z Kováč, I.: Centrá zimných olympijských hier a kandidatúra Popradu Tatier. Diplomová práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2000, s voľne spracované z Kováč, I.: Centrá zimných olympijských hier a kandidatúra Popradu Tatier. Diplomová práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2000, s

102 2006 zasa projekt Popradu narazil na konkurenciu talianskeho Turína (konečný víťaz), Sionu (Švajčiarsko), Helsínk (Fínsko v spolupráci s nórskym Lillehammerom), Klagenfurtu (Rakúsko v spolupráci s Talianskom a Slovinskom) a poľského Zakopaného. Oba slovenské projekty navyše reprezentovali novovzniknutú Slovenskú republiku a v kontexte formujúcej sa ekonomiky mladého štátu nedisponovali, aj napriek garanciám vlády, tak dôveryhodným finančným krytím ako projekty niektorých ich konkurentov. V tejto súvislosti si preto môžeme položiť otázku, akým smerom by sa mali slovenské olympijské projekty uberať, aby boli schopné presadenia sa v medzinárodnej konkurencii a teda postupu do ďalších fáz event manažmentu? Skúsenosti z minulých projektov nám umožňujú pristupovať k tejto otázke z niekoľkých hľadísk. Dôveryhodná podpora štátu a finančné zázemie Z hľadiska požiadaviek MOV sa ako kľúčová súčasť akéhokoľvek projektu OH javí podpora štátu v podobe jeho finančných garancií a nevyhnutnej asistencie v oblasti legislatívy. V kontexte Slovenskej republiky však boli projekty ZOH konfrontované so štátnou podporou, ktorá nebola dostatočne dôveryhodná pre potreby MOV. Formálne garancie vlády ohľadom finančnej stránky projektu, totiž ešte nezaručujú aj reálnosť ich naplnenia v prípravnej a operačnej fáze projektu. MOV v tejto súvislosti využíva tzv. Moodyho rating krajín ako nástroj hodnotenia ich ekonomickej situácie a posúdenia dôveryhodnosti vládnych finančných garancií. V prípade Slovenska sú v tejto súvislosti možné nasledovné riešenia. Načasovanie projektu hier do obdobia s priaznivejším stavom štátneho rozpočtu SR alebo vytvorenie takého projektu hier, ktorého finančná stránka nebude predstavovať jeho neúmerné zaťaženie. To je možné v podobe projektu založeného na silnej finančnej podpore súkromného sektora tak, aby bola minimalizovaná finančná účasť štátu. V takomto prípade sa účasť verejných inštitúcií obmedzuje len na formu garancií (vyžadovaných MOV) a prípadné financovanie niektorých foriem infraštruktúry (predovšetkým v oblasti dopravy). Takýto model sa uplatňuje v prípade amerických olympijských projektov. Je však nevyhnutné pripomenúť, že tie sa opierajú o mimoriadne ekonomicky silné mestá s rozvinutým finančným a marketingovým prostredím. Ekonomické zázemie mesta Úspech projektu OH je do značnej miery závislý aj na ekonomickej situácii mesta, v ktorom by sa hry mali odohrávať. Tá spočíva predovšetkým v jeho kvalitnom podnikateľskom prostredí, čiže v prítomnosti prosperujúcich firiem a spoločností 101

103 niekedy až globálneho významu, pre ktoré finančná účasť na projekte hier predstavuje dôležitý aspekt prestíže a vlastnej propagácie. Prosperita súkromného sektora v meste sa zákonite odráža aj vo finančnej situácii miestnej samosprávy, ktorá je následne tiež schopná sa výrazne podieľať na financovaní projektu hier. Z marketingového hľadiska plní svoju nezanedbateľnú funkciu aj populačná základňa mesta. Vysoké koncentrácie obyvateľov a ich kúpyschopnosť totiž zásadným spôsobom určujú úspešnosť a realizovateľnosť marketingovej časti projektu hier (príjmy zo vstupeniek, predaj suvenírov a pod.). Dôležitým marketingovým aspektom mesta je aj jeho potenciál pôsobiť ako vstupná brána na celonárodný trh pre sponzorov MOV. Veľké korporácie vyvinuli obrovské úsilie nato, aby dostali hry do Číny ako stratégiu uvedenia svojich produktov na jeden z najrýchlejšie rastúcich trhov vo svete. Peking bol veľmi blízko získaniu hier v roku 2000, ktoré sa nakoniec uskutočnili v Sydney. Z hľadiska korporácii je však v Austrálii iba 17 miliónov zákazníkov, na druhej strane v Číne je ich viac než jedna miliarda. Úspech Pekingu v boji o OH 2008 bol tak veľkou úľavou pre olympijských sponzorov. 107 Z tohto hľadiska je zrejmé, že pozícia slovenských olympijských projektov nebola do tejto chvíle vôbec priaznivá, keďže vtedajšie podnikateľské prostredie v Slovenskej republike nevykazovalo také vlastnosti, ako by si projekt OH žiadal. Podobne populačná základňa slovenských miest a kúpyschopnosť obyvateľstva krajiny v projektoch ZOH by z marketingového hľadiska len ťažko naplnila finančné potreby oboch projektov. Imidž hostiteľského mesta Z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenských olympijských projektov v minulosti môžeme za ich závažný nedostatok považovať slabo vybudovaný imidž toho mesta, ktoré zastrešuje projekt hier. Skúsenosti z posledných procesov prijatia kandidatúry nám totiž naznačujú, že nositeľmi projektu by mali byť mestá s atraktívnym a už dobre vyvinutým imidžom, a to v celosvetovom meradle. Projekt OH by mal totiž slúžiť viac na upevnenie, prípadne upravenie už aj tak silného postavenia mesta (ako má Rio de Janeiro, Paríž, Tokio, Rím, Sydney atď.), ako na vytvorenie doposiaľ nebudovaného, resp. zanedbávaného imidžu (ako tomu bolo v prípade neúspešných projektov Popradu a Slovenska na ZOH 2002 a 2006, Zakopaného ZOH 2006, Borjomi ZOH 2014, AlmaAty ZOH 2014, Lille OH 2004, Sevilly OH 107 Short, J.R.: Going for Gold: Globalizing the Olympics, Localizing the Games. In: GaWC Research Bulletin 100. [online]. 22nd January [citované ]. Dostupné na www: < 102

104 2004, 2008, Lipska OH 2012, Baku OH 2016). Dôležitosť atraktívneho imidžu mesta sa prejavuje v jeho schopnosti zabezpečiť prílev turistov a návštevníkov počas hier ako ďalšieho zdroja finančných príjmov OH/ZOH. Podobne imidž mesta pôsobí aj v prípade sponzorov, ktorí sú motivovaní k spájaniu svojej značky a svojich produktov s jedinečnosťou olympijského mesta. Existencia športovej a nešportovej infraštruktúry Posledným kľúčovým aspektom, ktorý je potrebné spomenúť v súvislosti s kvalitou budúcich olympijských projektov Slovenska a ich úspešného pokračovania v prípravnej a operačnej fáze je stav športovej a nešportovej infraštruktúry. Je zrejmé, že slovenské projekty ZOH v minulosti boli založené na pomerne nekvalitnom existujúcom infraštruktúrnom vybavení, ktoré len zriedka spĺňalo požiadavky MOV. Jedným z motívov prípravy projektov hier na Slovensku totiž bolo práve využitie podujatia na zásadné zlepšenie situácie v tejto oblasti. Táto skutočnosť sa však následne prejavuje aj v jeho celkových finančných nákladoch. Zvýšené finančné nároky si týmto zákonite vyžadujú mobilizáciu všetkých dostupných finančných zdrojov, čo môže viesť k už vyššie spomínaným komplikáciám ohľadne angažovania štátu do projektu hier. Pochopiteľným dôsledkom tejto nepriaznivej situácie je aj postavenie verejnosti k takto koncipovanému projektu. Tá totiž môže vystupovať negatívne k priestorovej a časovej koncentrácii celonárodných financií do vybraného regiónu krajiny, keďže skúsenosti z doteraz realizovaných projektov hier dokumentujú prípady, kedy takéto účelové presmerovanie verejných finančných tokov prebehlo na úkor financovania verejných služieb (viď časť 2.3.2). Navrhovatelia budúcich slovenských projektov OH/ZOH by preto mali dospieť v koncepčnej fáze k situácii, kedy dané územie už disponuje dostatočným počtom čo najkvalitnejšej športovej a nešportovej infraštruktúry, čím by sa vytvorili ideálne podmienky pre vstup projektu do procesu prijatia kandidatúry a jeho postupu do prípravnej fázy. Podobne by týmto projekt získal aj priazeň verejnosti oveľa jednoduchšie. Vo svetle všetkých týchto spomínaných skutočností je zrejmé, že v prípade ZOH na Slovensku neexistuje mesto, ktoré by mohlo zastrešovať projekt s takýmito kvalitami. Trend posledných rokov nám totiž napovedá, že aj v prípade ZOH projekty reprezentujú mestá s výrazne vyšším počtom obyvateľov (napr. Nagano, Salt Lake City, Turín, Vancouver) a s pomerne silným finančným zázemím, či už v podobe kapacít samotného mesta alebo v podobe silnej ekonomickej podpory štátu (Sochi), prípadne 103

105 podpory súkromnej nadnárodnej spoločnosti (napr. firma Samsung v projekte ZOH PyeongChang 2010, 2014, 2018). V slovenských podmienkach je paradoxne najatraktívnejším a najperspektívnejším priestorom v súvislosti s organizáciou olympijského podujatia mesto Bratislava. Tá však s ohľadom na svoju polohu určite nie je schopná zastrešovať projekt ZOH. Najbližší slovenský projekt by sa preto mal upriamiť na letné vydanie OH. Je pochopiteľné, že v takejto perspektíve by bol potenciál mesta Bratislava značne precenený. Hlavné mesto Slovenska však nemôžeme vnímať izolovane od jeho okolitého priestoru. Jeho poloha a priestorové väzby v kontexte Centrálneho európskeho regiónu, tzv. Centrope ukrývajú mimoriadne priaznivé podmienky pre prípadný projekt OH. Tento cezhraničný región zasahujúci na územia Slovenska, Rakúska, Maďarska a Českej republiky s takmer 7 miliónmi obyvateľov sa vyznačuje polycentrickou sídelnou štruktúrou, v ktorej dominujú mestá Bratislava, Viedeň, Györ a Brno. Predovšetkým hlavné mestá Slovenska a Rakúska, ako jadro spomínaného regiónu koncentrujúceho viac než dvojmiliónovú spotrebiteľskú základňu, sa vyznačujú nezanedbateľným marketingovým potenciálom na lokálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni. Podľa štúdie výskumnej skupiny GaWC (angl. Globalization and World Cities Globalizácia a svetové mestá) z univerzity v Loughborough, zameranej na identifikáciu a hierarchizáciu globálnych miest vo svete, boli Bratislava a Viedeň zaradené do kategórie miest vykazujúcich známky formovania svetového mesta. V rovnakej kategórii sa objavili aj Atény, Turín, Oslo, Helsinki, Vancouver či Calgary, teda mestá, ktoré už zorganizovali OH, ale tiež niekoľko olympijských kandidátov, ako napr. Lille, Rio de Janeiro, Alma Ata, Manchester, Brasilia, Kapské Mesto, Petrohrad, či Tijuana. 108 Okrem nezanedbateľných výhod populačnej základne je možné v prípadnom projekte OH ViedeňBratislava využiť relatívne silný a atraktívny imidž mesta Viedeň v procese schvaľovania kandidatúry. Pozoruhodný je tiež potenciál podnikateľského prostredia na tomto území. Z iniciatívy podnikateľskej sféry bol vytvorený hospodársky priestor Twin City ViedeňBratislava za účelom jeho hospodárskej integrácie a dosiahnutia vyššej ekonomickej prosperity. Tá prebieha prostredníctvom realizácie projektov napr. v oblasti infraštruktúry, ktoré integrujú celý priestor do jedného globálne konkurencieschopného celku ponúkajúceho prípadnému projektu OH užitočné 108 Kováč, I.: Perspektívy organizovania olympijských hier na Slovensku. In: NŠC Revue, ročník 1, 2006, č.1, s. 9. ISSN

106 podnikateľské zázemie. Projekt hier by sa tiež mohol oprieť o možnosť využitia štátnych rozpočtov dvoch krajín. Čo sa týka nevyhnutnej športovej a nešportovej infraštruktúry, obe mestá, ako aj sídla v ich zázemí znižujú riziko prevybavenosti nepotrebnou infraštruktúrou niektorého z nich a poskytujú tak lepšie podmienky pre jej efektívne poolympijské využitie. Projekt sa taktiež môže oprieť o širšie spektrum už existujúcich zariadení (napr. ubytovacích, výstavných priestorov, dopravnej infraštruktúry dve letiská v tesnej blízkosti a pod.). Veľkým pozitívom projektu by ďalej bolo jeho umiestnenie v rámci Európskej menovej únie a Schengenského priestoru, čo by uľahčilo finančné toky, ako aj voľný pohyb osôb medzi oboma mestami. Je zaujímavé dodať, že podobné medzinárodné projekty naberajú čoraz viac na popularite aj napriek skutočnosti, že olympijská charta, ako smerodajný dokument definujúci podmienky usporiadania OH, vyžaduje s výnimkou ZOH lokalizáciu všetkých súťaží v jednej krajine. Vzhľadom na súčasný silnejúci trend vzniku nadnárodných polycentrických sídelných systémov však táto požiadavka vyznieva mierne zastaralo, čím sa MOV v blízkej budúcnosti opäť vystavuje do pozície, kedy bude olympijská charta konfrontovaná s novým spoločenským vývojom. Svedčí o tom aj niekoľko nasledujúcich príkladov: kandidatúra Lille na OH 2004 reprezentujúca celú sieť sídiel na území severovýchodného Francúzska a Belgicka; pripravovaná spoločná kandidatúra kalifornského San Diega a mexickej Tijuany na OH 2016; kandidatúra Kodane na OH v rámci Öresundského regiónu, ktorý zahŕňa aj švédske Malmö; spoločná kandidatúra Lyonu a Ženevy na OH 2020; úvahy o spoločnom projekte ZOH v kanadskom Montreale a americkom Lake Placid, či možná spoločná kandidatúra španielskej Barcelony, Andorry a francúzskej časti Pyrenejí, na ktorú pozitívne reagoval aj predseda MOV J. Rogge voľne spracované z Kováč, I.: Perspektívy organizovania olympijských hier na Slovensku. In: NŠC Revue, ročník 1, 2006, č.1, s. 9. ISSN

107 ZÁVER Olympijské hry sa stali veľkým lákadlom pre všetkých, ktorí sa na nich zúčastňujú, odhliadnuc od motívov ich účasti. Športovci kvôli výsledkom a sláve olympijského víťaza, diváci kvôli atmosfére, médiá kvôli príbehom a mestá kvôli podujatiu ako takému. Získať status olympijského mesta im totiž pomôže pritiahnuť investorov, turistov a spotrebiteľov, a tým posilniť svoju pozíciu na trhu v medzinárodnej konkurencii. Efektívne zorganizovať akékoľvek podujatie a tobôž podujatie takýchto rozmerov si vyžaduje dôkladne poznať postupy event manažmentu. Aj napriek tomu, že event manažment nie je ucelenou vednou disciplínou, s vypracovanou teoretickou základňou a jasnou definíciou a naše informačné zdroje boli v tomto smere veľmi obmedzené, opisujeme v prvej časti diplomovej práce postupy a fázy, ktorých by sa mali organizátori pridržiavať, ak chcú účinne a úspešne zorganizovať podujatie. Musia pritom zohľadniť všetky jedinečné aspekty podujatí samotných a otázky týkajúce sa ich špecifických typov v akejkoľvek oblasti spoločenského života. Medzi špecifiká organizácie športových podujatí, ktoré sme priblížili v druhej časti diplomovej práce, patrí priestorový rozsah na lokálnej, regionálnej či národnej úrovni; ďalej motívy organizácie podujatí, kedy organizátori pristupujú k ich príprave z dôvodov zlepšenia imidžu a medzinárodného povedomia, ekonomickej prosperity, sídelného rozvoja, propagácie rozvoja športu a zdravého životného štýlu, či zo sociálnych dôvodov. Ďalším špecifikom športových podujatí je vcelku jednotná štruktúra systému ich organizácie, na ktorú sme sa v poslednej časti diplomovej práce zamerali predovšetkým. V nej sme sa pokúsili objasniť a priblížiť obsahovú stránku procesu manažmentu podujatia olympijských hier. Vzhľadom na komplexnosť a dimenzie olympijských hier a ich organizácie, nebolo možné detailne upozorniť na všetky špecifiká tvoriace súčasť celého procesu. Práca odhaľuje v rámci manažmentu olympijských hier štyri základné fázy, v ktorých identifikuje chronológiu postupov pri realizácii projektu hier. Sú to koncepčná fáza, ktorá sa začína prieskumom a zisťovaním informácií o podujatí a ich následnou aplikáciou do konkrétnej podoby olympijského projektu a prípravou kandidatúry; prípravná fáza, ktorá predstavuje súbor krokov vedúcich k samotnej realizácii daného projektu; operačná fáza zaoberajúca sa operatívnymi úlohami priamo počas podujatia a záverečná fáza, ktorá prebieha po ukončení podujatia a jeho následného vyhodnotenia. Vzhľadom na skutočnosť, že každá 106

108 zo štyroch základných fáz by si na svoje detailné štúdium vyžadovala priestor v rozsahu samostatnej diplomovej práce, ich popis sa obmedzil na celkové objasnenie významu každej z nich a detailnejšie informovanie o niektorej z ich dôležitých súčastí prostredníctvom využitia aktuálnych príkladov konkrétnych projektov OH. Práca sa snaží o spracovanie ucelenej informácie hlavne o koncepčnej fáze organizácie OH, čo je spôsobené predovšetkým dostupnosťou informačných zdrojov a existujúcimi skúsenosťami v rámci doterajších slovenských projektov ZOH. Detailné informácie o ostatných fázach už nie sú voľne dostupné verejnosti, ale predstavujú dôležitú súčasť knowhow, ktoré je vlastníctvom Medzinárodného olympijského výboru, ktorý tieto vedomosti zdieľa usporiadateľom hier za značnú finančnú províziu. Diplomová práca tiež poukazuje na príčiny neúspechov bývalých olympijských projektov Slovenska z pohľadu event manažmentu a na spôsoby nápravy ich nedostatkov. Rovnako sa snaží o poskytnutie návrhov pre prípadný nadchádzajúci projekt OH na Slovensku, ku ktorým sa dá pristupovať z niekoľkých hľadísk: Dôveryhodná podpora štátu a finančné zázemie Jednou z kľúčových požiadaviek MOV akéhokoľvek projektu OH je podpora štátu v podobe jeho finančných garancií a nevyhnutnej asistencie v oblasti legislatívy. V prípade Slovenska sú v tejto súvislosti možné nasledovné riešenia. Projekt OH by sa mal načasovať do obdobia s priaznivejším stavom štátneho rozpočtu SR alebo by sa mal vytvoriť taký projekt, ktorého finančná stránka nebude predstavovať jeho neúmerné zaťaženie, a síce mal by byť založený na silnej finančnej podpore súkromného sektora, aby sa zminimalizovala finančná účasť štátu. V takomto prípade sa účasť verejných inštitúcií obmedzuje len na formu garancií (vyžadovaných MOV) a na prípadné financovanie niektorých foriem infraštruktúry (predovšetkým v oblasti dopravy). Ekonomické zázemie mesta Úspech prípadného slovenského projektu OH je do značnej miery závislý aj na ekonomickej situácii mesta, v ktorom by sa hry mali odohrávať. Tá spočíva predovšetkým v jeho kvalitnom podnikateľskom prostredí, pre ktoré by finančná účasť na projekte hier predstavovala dôležitý aspekt prestíže a vlastnej propagácie. Prosperita súkromného sektora v meste sa potom následne odráža aj vo finančnej situácii miestnej samosprávy. Svoju nezanedbateľnú funkciu plní aj populačná základňa mesta. Vysoké koncentrácie obyvateľov a ich kúpyschopnosť zásadným spôsobom určujú úspešnosť a realizovateľnosť marketingovej časti projektu hier (príjmy zo vstupeniek, predaj 107

109 suvenírov a pod.). Dôležitým marketingovým aspektom mesta je aj jeho potenciál pôsobiť ako vstupná brána na celonárodný trh pre sponzorov MOV. Imidž hostiteľského mesta Skúsenosti z posledných procesov prijatia kandidatúry naznačujú, že nositeľmi projektu OH by mali byť mestá s atraktívnym a už dobre vyvinutým imidžom, a to v celosvetovom meradle. Prípadný slovenský projekt OH by mal preto slúžiť viac na upevnenie, prípadne upravenie už aj tak silného postavenia mesta, ako na vytvorenie doposiaľ nebudovaného, resp. zanedbávaného imidžu (ako tomu bolo v prípade neúspešných projektov Popradu na ZOH 2002 a 2006 a mnohých ďalších). Dôležitosť atraktívneho imidžu mesta sa prejavuje v jeho schopnosti zabezpečiť prílev turistov a návštevníkov počas hier. Podobne pôsobí aj v prípade sponzorov, ktorí sú motivovaní k spájaniu svojej značky a svojich produktov s jedinečným štatútom olympijského mesta. Existencia športovej a nešportovej infraštruktúry Posledným kľúčovým aspektom, ktorý je potrebné spomenúť v súvislosti s kvalitou prípadných olympijských projektov Slovenska je stav športovej a nešportovej infraštruktúry. Navrhovatelia budúcich slovenských projektov OH/ZOH by mali v koncepčnej fáze manažmentu OH dospieť k situácii, kedy by dané územie už disponovalo dostatočným počtom čo najkvalitnejšej športovej a nešportovej infraštruktúry. Tým by sa vytvorili ideálne podmienky pre vstup projektu do procesu prijatia kandidatúry a do jeho ďalšej prípravnej fázy. Podobne by týmto projekt jednoducho získal aj dôležitú priazeň verejnosti. V záverečnej časti tretej kapitoly sme zhrnuli všetky vyššie spomínané odporúčania a fakty o prípadných budúcich projektoch OH na Slovensku a dovolili sme si navrhnúť nasledovné riešenie. V slovenských podmienkach je pravdepodobne najatraktívnejším a najperspektívnejším priestorom v súvislosti s organizáciou olympijského podujatia mesto Bratislava. Tá, s ohľadom na svoju polohu, nie je schopná zastrešovať projekt ZOH. Najbližší slovenský projekt by sa preto mal upriamiť na letné vydanie OH. Je pochopiteľné, že v takejto perspektíve by bol potenciál mesta Bratislava značne precenený. Hlavné mesto Slovenska však nemôžeme vnímať izolovane od jeho okolitého priestoru. Jeho poloha a priestorové väzby v kontexte Centrálneho európskeho regiónu, tzv. Centrope zasahujúceho na územia Slovenska, Rakúska, Maďarska a Českej republiky, ukrývajú mimoriadne priaznivé podmienky pre prípadný projekt OH. Predovšetkým hlavné mestá Slovenska a Rakúska, ako jadrá 108

110 spomínaného regiónu, majú potrebný potenciál a možnosti pre zastrešenie navrhovaného budúceho projektu OH ViedeňBratislava. Tým, že sa v tomto regióne koncentruje viac než dvojmiliónová spotrebiteľská základňa, vyznačuje sa nezanedbateľným marketingovým potenciálom na lokálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni. V prípadnom projekte OH ViedeňBratislava by bolo možné využiť aj relatívne silný a atraktívny imidž mesta Viedeň. Pozoruhodný je tiež potenciál podnikateľského prostredia na tomto území. Z iniciatívy podnikateľskej sféry bol za účelom dosiahnutia hospodárskej integrácie a vyššej ekonomickej prosperity vytvorený hospodársky priestor Twin City ViedeňBratislava, ktorý prostredníctvom realizácie rôznych projektov napr. v oblasti infraštruktúry integruje celú oblasť do jedného globálne konkurencieschopného celku, ktorý by takémuto projektu hier ponúkal užitočné podnikateľské zázemie. Okrem neho by sa prípadný projekt OH ViedeňBratislava mohol oprieť tiež o možnosť využitia štátnych rozpočtov dvoch krajín. Čo sa týka nevyhnutnej športovej a nešportovej infraštruktúry, obe mestá znižujú riziko prevybavenosti nepotrebnou infraštruktúrou niektorého z nich a poskytujú tak lepšie podmienky pre jej efektívne poolympijské využitie. Projekt by sa taktiež mohol oprieť o širšie spektrum už existujúcich zariadení (napr. ubytovacích, výstavných priestorov, dopravnej infraštruktúry dve letiská v tesnej blízkosti a pod.). Veľkým pozitívom projektu by napokon bolo aj jeho umiestnenie v rámci Európskej menovej únie a Schengenského priestoru, čo by značne uľahčilo finančné toky, ako aj voľný pohyb osôb. Dôležitým faktom, ktorý treba ešte v tejto súvislosti spomenúť je, že podobné medzinárodné projekty OH predstavujú v súčasnej dobe silnejúci trend spôsobený novým spoločenským vývojom a stále viac naberajú na popularite. 109

111 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV Knižné publikácie 1. ATHENS 2004 ORGANISING COMMITTEE FOR THE OLYMPIC GAMES: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, 544 s. ISBN ATHENS 2004 ORGANISING COMMITTEE FOR THE OLYMPIC GAMES: Official Report of the XXVIII. Olympiad 2. The Games. Athens : ATHOC 2004, November 2005, 545 s. ISBN: BOWDIN, G., ALLEN, J., O TOOLE, W., HARRIS, R., McDONNELL, I.: Events Management. 2nd Edition. London : Elsevier, s. ISBN CROMPTON, J., L.: Measuring the Economic Impact of Visitors to Sports Tournaments and Special Events. Ashburn, Virginia : National Recreation and Park Association, s. ISBN FAIR PLAY FOR HOUSING RIGHTS: MegaEvents, Olympic Games and Housing Rights Opportunities for the Olympic Movement and Others. Ženeva : COHRE, s. ISBN FERRAND, A.: La communication par l événement sportif : entre émotion et rationalité, In: LORET, A. (Ed). Sport et management. De l éthique á la pratique. Paris : Dunod, Revue EPS éditors, 1995, 632 s. ISBN GETZ, D.: Developing a Research Agenda for the Event Management Field. In: ALLEN, J., HARRIS, R., JAGO, K.L., VEAL, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s ISBN X. 8. GETZ, D.: Event Management and Event Tourism. 2nd Edition. New York : Cognizant Communication Corporation, s. ISBN GOLDBLATT, J.: A Future for Event Management: The Analysis of Major Trends Impacting the Emerging Profession. In: Allen, J., Harris, R., Jago, K.L., Veal, A.J.: Events Beyond 2000: Setting the Agenda. Sydney : Australian Centre for Event Management, s. 29. ISBN: X. 10. GOLDBLATT, J.: Special Events: The Roots and Wings of Celebration. 5th Edition. United States : John Wiley&Sons Inc., s. ISBN CHAPPELET, JL.: From Initial Idea to Success: A Guide to Bidding for Sports Events for Politicians and Administrators. Lausanne : IDHEAP, s. ISBN

112 12. KINNEBROCK, W.: Integriertes Eventmarketing: Vom Marketing Erleben zum Erlebnismarketing. Wiesbaden : Forkel, s. ISBN KOLEKTÍV AUTOROV: Chambers Dictionary. Edinburgh : Chambers Harrap Publishers Limited, s. ISBN X. 14. MILLET, L.: Olympic Villages after the Games. In: MORAGAS, M., MONTSERRAT, L., KIDD, B.: Olympic Villages: A Hundred Years of Urban Planning and Shared Experiences. International Symposium on Olympic Villages in Lausanne. Lausanne : Olympic Museum, s ISBN MORAGAS, M., MONTSERRAT, L., KIDD, B.: Olympic Villages: A Hundred Years of Urban Planning and Shared Experiences. International Symposium on Olympic Villages in Lausanne. Lausanne : Olympic Museum, s. ISBN NICKEL, O: Eventmarketing Grundlagen und Erfolgsbeispiele. 2. Auflage. Mőnchen : Vahlen, s. ISBN ROCHE, M.: MegaEvent and Modernity. London : Routledge, 2000, 18 s. ISBN SISTENICH, F.: Eventmarketing: Ein innovatives Instrument zur Metakommunikation in Unternehmen. Wiesbaden : Deutscher UnivesitätVerlag, s. ISBN WEINBERG, P.: Erlebnismarketing. Mőnchen : Vahlen, s. ISBN Časopisecká literatúra 20. GUALA, CH.: Per una tipologia dei Mega Eventi (1). In: Bollettino della Società Geografica Italiana. Rím : Società Geografica Italiana, 2002, séria XII, volume VII, č. 4., s ISSN JANISKEE, R.L.: Historic houses and special events. In: Annals of Tourism Research, roč. 23, 1996, č. 2, s ISSN KOVÁČ, I.: Organizácia športových podujatí v urbánnom priestore. In: NŠC Revue, ročník 2, 2007, č.3, s ISSN KOVÁČ, I.: Perspektívy organizovania olympijských hier na Slovensku. In: NŠC Revue, ročník 1, 2006, č.1, s. 89. ISSN METROPOLIS, COMMISION 1: The impact of major events on the development of large cities. Soul : Metropolis, s. ISSN

113 25. RITCHIE, J.R.B.: Assessing the impact of Hallmark events: Conceptual and research issues. In: Journal of Travel Research, roč. 22, 1984, č.1, s ISSN Elektronické publikácie 26. BAKU 2016 BID COMMITTEE: Baku 2016 Applicant City. [online]. 2007, 81 s. [citované ]. Dostupné na www: < pdf> 27. DOHA 2016 BID COMMITTEE: Doha 2016 Applicant City. Celebrate Change. [online]. 2007, 81 s. [citované ]. Dostupné na www: < f> 28. CHICAGO 2016 BID COMMITTEE: Chicago 2016 Applicant City. Stir the Soul. [online]. 2007, 88 s. [citované ]. Dostupné na www: < 29. INTERNATIONAL OLYMPIC COMMITTEE: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, 98 s. [citované ]. Dostupné na www: < 30. INTERNATIONAL OLYMPIC COMMITTEE: FactSheet. Host City Election Facts and Figure. Lausanne : IOC. [online]. June 2007, 4 s. [citované ]. Dostupné na www: < 31. INTERNATIONAL OLYMPIC COMMITTEE: FactSheet. Opening Ceremony of the Games of the Olympiad. Lausanne : IOC. [online]. February 2007, 5 s. [citované ]. Dostupné na www: < 32. INTERNATIONAL OLYMPIC COMMITTEE: Games of the XXX Olympiad in Report by the IOC Candidature Acceptance Working Group to the IOC Executive Board. Lausanne : IOC. [online]. March 2004, 104 s. [citované ]. Dostupné na www: < 33. INTERNATIONAL OLYMPIC COMMITTEE: Olympic Charter. Lausanne : IOC. [online]. July 2007, 104s. [citované ]. Dostupné na www: < 34. INTERNATIONAL OLYMPIC COMMITTEE: Report of the IOC Evaluation Commission for the Games of the XXX Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. March 2005, 126 s. [citované ]. Dostupné na www: < 112

114 35. MADRID 2016 BID COMMITTEE: Madrid 2016 Applicant City. [online]. 2007, 76 s. [citované ]. Dostupné na www: < 36. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR: Zabezpečenie prípravy a účasti výprav Slovenskej republiky na Hrách XXIX. olympiády a XIII. paralympijských hrách v Pekingu Bratislava : MŠ SR. [online]. 9 s. [citované ]. Dostupné na www: < t.doc> 37. PRAGUE 2016 BID COMMITTEE: Praha 2016 Applicant City. [online]. 2007, 72 s. [citované ]. Dostupné na www: < ha_2016.pdf> 38. PRICEWATERHOUSECOOPERS: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, 109 s. [citované ]. Dostupné na www: < 39. RIO 2016 BID COMMITTEE: Rio 2016 Applicant City. [online]. 2007, 92 s. [citované ]. Dostupné na www: < 40. SHORT, J.R.: Going for Gold: Globalizing the Olympics, Localizing the Games. In: GaWC Research Bulletin 100. [online]. 22nd January [citované ]. Dostupné na www: < 41. SOUČEK, Ľ.: Kandidatúry PopraduTatier na usporiadanie ZOH. Bratislava : Slovenský olympijský výbor. [online]. 5 s. [citované ]. Dostupné na www: < 1.pdf> 42. SPORTS MARKETING SURVEYS: Athens 2004 Olympic Games. Global Television Report.. Surrey : International Olympic Committee.[online]. December 2004, 25 s. [citované ]. Dostupné na www: < 8> 43. SPORTS MARKETING SURVEYS: International Olympic Committee. Global Television Report. Surrey: International Olympic Committee. [online]. May 2006, 37 s. [citované ]. Dostupné na www: < 44. TOKYO 2016 BID COMMITTEE: Tokyo 2016 Applicant City. [online]. 2007, 33 s. [citované ]. Dostupné na www: < 113

115 Ostatné zdroje 45. AGARALEV, M.: Centrá olympijských hier v 21. storočí konkurenčný boj metropol. Bakalárska práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, s. 46. HORNE, J., WHITSON, D.: Underestimated Costs and Overestimated Benefits? Sport MegaEvents in NorthAmerican Cities: from Montreal (1976) to Vancouver (2010). Conference paper, s. 47. KOVÁČ, I.: Centrá zimných olympijských hier a kandidatúra Popradu Tatier. Diplomová práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, s. 48. KOVÁČ, I.: Urbanism and geography of the Olympic Winer Games. Rukopis autora, apríl s. 49. KOVÁČ, I.: Mesto ako priestorový rámec organizácie športových podujatí. Rukopis autora, september s. 50. LAZANSKI, T., J.: Event management as a part of experience economy. Syllabus. Primorska : Turistica, College of Tourism, University of Primorska. [online] [citované ]. Dostupné na www: < 51. NIŇAJOVÁ, B.: Využitie komunikačného nástroja Event marketing v marketingovej komunikácii firiem. Diplomová práca. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, s. 52. ÚTVAR ROZVOJE HLAVNÍHO MĚSTA PRAHY: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Interný materiál hlavného mesta Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad s. Internetové stránky Wikipedia Wikipedia Wikipedia GamesBids špecializovaná stránka zameraná na oblasť kandidátskeho procesu oficiálna stránka Londýna 2012, hostiteľského mesta olympijských a paralympijských hier oficiálna stránka Londýna 2012, hostiteľského mesta olympijských a paralympijských hier oficiálna stránka Britskej olympijskej asociácie 114

116 oficiálna stránka Medzinárodného olympijského výboru oficiálna stránka Medzinárodného olympijského výboru oficiálna stránka Medzinárodného olympijského výboru Praha

117 ZOZNAM PRÍLOH A PRÍLOHY Príloha 1 Prehľad hostiteľských a kandidátskych miest počas celej histórie OH ( ) Príloha 2 Prehľad hostiteľských a kandidátskych miest počas celej histórie ZOH ( ) Príloha 3 Minimálne požiadavky MOV na kapacitu a počet športovísk Príloha 4 Požiadavky MOV na ubytovacie kapacity v hostiteľskom meste Príloha 5 Program Hier XXIX. Olympiády, Peking 2008 Príloha 6 Štyri variantné riešenia rozmiestnenia olympijských aktivít na území mesta Praha Príloha 7 Porovnanie Českej republiky a hlavného mesta Praha s poslednými uchádzačskými, kandidátskymi a hostiteľskými krajinami a mestami OH z rôznych hľadísk Príloha 8 Zoznam jednotlivých zasadaní Medzinárodného olympijského výboru v jeho histórii Príloha 9 Štruktúra ATHOC v období rokov Príloha 10 Štruktúra ATHOC v roku 2003 Príloha 11 Štruktúra ATHOC v olympijskom roku

118 Príloha 1 Prehľad hostiteľských a kandidátskych miest počas celej histórie OH ( ) Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Hry I. olympiády 1896 Atény, Grécko Hry II. olympiády 1900 Hry III. olympiády 1904 Hry IV. olympiády 1908 Hry V. olympiády 1912 Paríž, Francúzsko St. Louis, USA Chicago, USA Londýn, Veľká Británia Rím, Miláno, Taliansko Berlín, Nemecko Štokholm, Švédsko Hry VI. olympiády 1916 Hry sa neuskutočnili kvôli I. svetovej vojne Berlín, Nemecko Alexandria, Egypt Amsterdam, Holandsko Brusel, Belgicko Budapešť, Uhorsko Cleveland, USA Hry VII. olympiády 1920 Antverpy, Belgicko Amsterdam, Holandsko Lion, Francúzsko Atlanta, USA Budapešť, Maďarsko Cleveland, USA Havana, Kuba Filadelfia, USA Hry VIII. olympiády 1924 Paríž, Francúzsko Amsterdam, Holandsko Barcelona, Španielsko Los Angeles, USA Praha, Československo Rím, Taliansko Hry IX. olympiády 1928 Amsterdam,Holandsko Los Angeles, USA Hry X. olympiády Lausanne, Švajčiarsko Los Angeles, USA Výsledky hlasovania v kolách

119 Pokračovanie Prílohy 1 Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách Hry XI. olympiády 1936 Berlín, Nemecko Barcelona, Španielsko Alexandria, Egypt Budapešť, Maďarsko Buenos Aires, Argentína Kolín nad Rýnom, Nemecko Dublin, Írsko Frankfurt, Nemecko Helsinki, Fínsko Lausanne, Švajčiarsko Norimberg, Nemecko Rio de Janeiro, Brazília Rím, Taliansko Hry XII. olympiády 1940 Hry sa neuskutočnili kvôli II. svetovej vojne Tokio, Japonsko Helsinki, Fínsko Hry XIII. olympiády 1944 Hry XIV. olympiády 1948 Hry sa neuskutočnili kvôli II. svetovej vojne Londýn bol zvolený korešpondenčným hlasovaním po skončení II. svetovej vojny Hry XV. olympiády Štokholm, Švédsko Londýn, Veľká Británia Rím, Taliansko Detroit, USA Lausanne, Švajčiarsko Atény, Grécko Budapešť, Maďarsko Helsinki, Fínsko Montreal, Kanada Londýn, Veľká Británia Baltimore, Minneapolis, L.A., Filadelfia, všetko USA Lausanne, Švajčiarsko Helsinki, Fínsko L.A., Filadelfia, USA Minneapolis, USA Amsterdam, Holandsko Detroit, Chicago USA Atény, Grécko Lausanne, Švajčiarsko Štokholm, Švédsko

120 Pokračovanie Prílohy 1 Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách Hry XVI. olympiády Rím, Taliansko Melbourne, Austrália Buenos Aires, Argentína Mexico City, Mexiko Chicago, USA Detroit, USA Los Angeles, USA Minneapolis, USA Filadelfia, USA San Francisco, USA Montreal, Kanada Rím, Taliansko Lausanne, Švajčiarsko Brusel, Belgicko Hry XVII. olympiády Paríž, Francúzsko Budapešť, Maďarsko Detroit, USA Mexiko City, Mexiko Tokio, Japonsko Tokio, Japonsko Hry XIX. olympiády Mníchov, Nemecko Detroit, USA Viedeň, Rakúsko Brusel, Belgicko Mexiko City, Mexiko Hry XIX. olympiády BadenBaden, Nemecko Detroit, USA Lion, Francúzsko Buenos Aires, Argentína Mníchov, Nemecko Hry XX. olympiády Rím, Taliansko Detroit, USA Madrid, Španielsko Montreal, Kanada Montreal, Kanada Hry XXI. olympiády Amsterdam, Holandsko Moskva, ZSSR Los Angeles, USA Hry XXII. olympiády Viedeň, Rakúsko Moskva, ZSSR Los Angeles, USA Hry XXIII. olympiády Atény, Grécko Los Angeles, USA

121 Pokračovanie Prílohy 1 Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách Hry XXIV. olympiády BadenBaden, Nemecko Hry XXV. olympiády 1992 Hry XXVI. olympiády Lausanne, Švajčiarsko Tokio, Japonsko Soul, Južná Kórea Nagoya, Japonsko Barcelona, Španielsko Paríž, Francúzsko Belehrad, Juhoslávia Brisbane, Austrália Birmingham, V.Británia Amsterdam, Holandsko Atlanta, USA Atény, Grécko Toronto, Kanada Melbourne, Austrália Manchester, Veľká Británia Belehrad, Juhoslávia Prehľad hostiteľských, kandidátskych a uchádzačských miest olympijských hier po roku 2000 Hry XXVII. olympiády 2000 Hry XXVIII. olympiády MonteCarlo, Monako Lausanne, Švajčiarsko Sydney, Austrália Peking, Čína Manchester, Veľká Británia Berlín, Nemecko Istanbul, Turecko Atény, Grécko Rím, Taliansko Kapské mesto, Južná Afrika Štokholm, Švédsko Buenos Aires, Argentína Istanbul, Turecko Lille, Francúzsko Rio de Janeiro, Brazília St. Petersburg, Rusko San Juan, Portoriko Sevila, Španielsko

122 Pokračovanie Prílohy 1 Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách Peking, Čína Toronto, Kanada Paríž, Francúzsko Istanbul, Turecko Moskva, Rusko Osaka, Japonsko 6 Bangkok, Thajsko Káhira, Egypt Havana, Kuba Kuala Lumpur, Malajzia Sevila, Španielsko Hry XXIX. olympiády 2008 Hry XXX. olympiády Singapur, Čína Zdroj: február 2008 Londýn, Veľká Británia Paríž, Francúzsko Madrid, Španielsko New York, USA Moskva, Rusko Lipsko, Nemecko Rio de Janeiro, Brazília Istanbul, Turecko Havana, Kuba Pozn.: Hrubým písmom sú označení víťazi volieb, teda hostiteľské mestá. Výsledky hlasovania poukazujú na kandidátske mestá, ostatné sú uchádzačské mestá. Prvé tri mestá sú kandidátskymi mestami (hlavne pri mestách po roku 2000)

123 Príloha 2 Prehľad hostiteľských a kandidátskych miest počas celej histórie ZOH ( ) Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách I. ZOH 1924 Chamonix, Francúzsko II. ZOH 1928 III. ZOH IV. ZOH 1936 ZOH 1940 ZOH 1944 V. ZOH 1948 Lausanne, Švajčiarsko Hry sa neuskutočnili kvôli II. svetovej vojne Hry sa neuskutočnili kvôli II. svetovej vojne VI. ZOH Štokholm, Švédsko VII. ZOH Rím, Taliansko VIII. ZOH Paríž, Francúzsko St. Moritz, Švajčiarsko Davos, Švajčiarsko Engelberg, Švajčiarsko Lake Placid, USA Montreal, Canada Oslo, Norway Yosemite Valley, Lake Tahoe, Bear Mountain, Duluth, Minneapolis, Denver, všetko USA GarmischPartenkirchen, Nemecko Montreal, Kanada St. Moritz, Švajčiarsko Sapporo, Japonsko St. Moritz, Švajčiarsko GarmischPartenkirchen, Nemecko Cortina d Ampezzo, Taliansko Montreal, Kanada Oslo, Nórsko St. Moritz, Švajčiarsko Lake Placid, USA Oslo, Nórsko Cortina d Ampezzo,Taliansko Lake Placid, USA Cortina d Ampezzo, Taliansko Colorado Springs, USA Lake Placid, USA Montreal, Kanada Squaw Valley, USA Innsbruck, Rakúsko St. Moritz, Švajčiarsko GarmischPartenkirchen, Nemecko Karaci, Pakistan

124 Pokračovanie Prílohy 2 Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách IX. ZOH Mníchov, Nemecko X. ZOH Innsbruck, Rakúsko XI. ZOH Rím, Taliansko XII. ZOH Amsterdam, Holandsko Innsbruck, Rakúsko Calgary, Kanada Lahti, Fínsko Grenoble, Francúzsko Calgary, Kanada Lahti, Fínsko Sapporo, Japonsko Lake Placid, USA Oslo, Nórsko Sapporo, Japonsko Banff, Kanada Lahti, Fínsko Salt Lake City, USA Denver, USA (nahradený mestom Innsbruck, Rakúsko) Sion, Švajčiarsko Tampere, Fínsko VancouverGaribaldi, Kanada XIII. ZOH Viedeň, Rakúsko Lake Placid, USA XIV. ZOH Atény, Grécko XV. ZOH BadenBaden, Nemecko XVI. ZOH Lausanne, Švajčiarsko Sarajevo, Juhoslávia Sapporo, Japonsko Göteborg, Švédsko Calgary, Canada Falun, Švédsko Cortina d Ampezzo, Taliansko Albertville, Francúzsko Sofia, Bulharsko Falun, Švédsko Lillehammer, Nórsko Cortina d Ampezzo, Taliansko Anchorage, USA Berchtesgaden, Nemecko

125 Pokračovanie Prílohy 2 Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách XVII. ZOH Soul, Južná Kórea XVIII. ZOH Birmingham, V. Británia Lillehammer, Nórsko İstersund, Švédsko Anchorage, USA Sofia, Bulharsko Nagano, Japonsko Salt Lake City, USA İstersund, Švédsko Jaca, Španielsko Aosta, Taliansko Prehľad hostiteľských, kandidátskych a uchádzačských miest olympijských hier po roku 2000 XVIX. ZOH Budapešť, Maďarsko XX. ZOH Soul, Južná Kórea XXI. ZOH Praha, Česká republika Salt Lake City, USA İstersund, Švédsko Sion, Švajčiarsko Quebec City, Kanada Graz, Rakúsko Jaca, Španielsko PopradTatry, Slovensko Sochi, Rusko Tarvisio, Taliansko Turín, Taliansko Sion, Švajčiarsko Helsinki, Fínsko Klagenfurt, Rakúsko PopradTatry, Slovensko Zakopané, Poľsko Vancouver, Kanada PyeongChang, Južná Kórea Salzburg, Rakúsko Andorra la Vella, Andora Bern, Švajčiarsko Harbin, Čína + Jaca, Španielsko Sarajevo, Bosna a Hercegovina

126 Pokračovanie Prílohy 2 Olympijské hry Dátum volieb Miesto voľby Hostiteľ/kandidát Výsledky hlasovania v kolách XXII. ZOH Guatemala City, Guatemala Zdroj: február 2008 Sochi, Rusko PyeongChang, Južná Kórea Salzburg, Rakúsko AlmaAta, Kazachstan Borjomi, Gruzínsko Jaca, Španielsko Sofia, Bulharsko Pozn.: Hrubým písmom sú označení víťazi volieb, teda hostiteľské mestá. Výsledky hlasovania poukazujú na kandidátske mestá, ostatné sú uchádzačské mestá. Prvé tri mestá sú kandidátskymi mestami (hlavne pri mestách po roku 2000)

127 Príloha 3 Minimálne požiadavky MOV na kapacitu a počet športovísk Šport/disciplína Kapacita Počet športovísk Lukostreľba Atletika/ceremoniály :00 AM Bedminton B Bejzbal G Basketbal Zápasy v skupinách Finálové zápasy Box Rýchlostná kanoistika C Vodný slalom Dráhová cyklistika Horská cyklistika Cestná cyklistika Jazdectvo Parkúr/drezúra Crosscountry 0 Šerm Futbal Kvalifikácia Finále Zápasy v skupinách Zápasy v skupinách Zápasy v skupinách Zápasy v skupinách Finále A Športová gymnastika D Moderná gymnastika B Skoky na trampolíne B/D Hádzaná Zápasy v skupinách Finálové zápasy Pozemný hokej Judo E Moderný päťboj Šerm/streľba B Plávanie F Jazdectvo/beh G Veslovanie C Jachting 0 1 Športová streľba Softbal Plávanie F Synchronizované plávanie F Skoky do vody F Vodné pólo

128 Pokračovanie Prílohy 3 Šport/disciplína Kapacita Počet športovísk Stolný tenis H Taekwondo H Tenis Centrálny kurt Kurt Kurt Triatlon Volejbal Plážový volejbal Vzpieranie Zápasenie E SPOLU Zdroj: International Olympic Committee: Games of the XXX Olympiad in Report by the IOC Candidature Acceptance Working Group to the IOC Executive Board. Lausanne : IOC. [online]. March 2004, s [citované ]. Dostupné na www: < Pozn.: Rovnakými písmenami sú označené tie športy, ktoré sú schopné využívať jedno športové zariadenie.

129 Príloha 4 Požiadavky MOV na ubytovacie kapacity v hostiteľskom meste Skupina účastníkov Podskupina Kategória Počet izieb Kvalita (hviezdičky) Ubytovacie zariadenie MOV* Členovia MOV Manažment MOV Členovia Čestní členovia Prezident Generálny sekretár Riaditelia 1,800 4 až 5 Hotel(y) MOV Ostatní MOV MOV administratíva MOV tlmočníci MOV komisie (etická, zdravot., šport.) MOV poradcovia, experti, konzultanti, agenti MOV partneri a dodávatelia MOV hostia plus hostia členov MOV ANOC, ASOIF, AIOWF, GAISF Minulé OCOG (prezident, generálny sekretár) Kandidátske mestá (exekutíva) Organizátori budúcich zasadaní MOV Letné MŠF Prezidenti / Generálni sekretári Zimné MŠF Organizačné výbory budúcich OH Agentúry NOV Prezidenti / Generálni sekretári Prezident Generálny sekretár a exekutíva Primátor hostiteľského mesta Športový arbitrážny súd (CAS) Svetová antidopingová agentúra (WADA) Prezidenti / Generálni sekretári

130 Pokračovanie Prílohy 4 Skupina účastníkov Podskupina Kategória Počet izieb Kvalita (hviezdičky) Ubytovacie zariadenie MŠF* Rozhodcovia Medzinárodní rozhodcovia 1,600 2 až 4 Hotely pre danú Národní rozhodcovia 700 skupinu Ostatní členovia MŠF Technickí delegáti Výbory Zamestnanci Hostia Vláda hostiteľskej krajiny až 5 účastníkov NOV* Organizačný výbor hostiteľskej krajiny VIP hostia Dodatoční funkcionári až 3 Hotely pre danú Sponzori NOV 2,500 3 až 5 skupinu NOV hostiteľskej krajiny účastníkov Prezident / CEO 5 4 až 5 Hotely pre danú Hviezdy ceremoniálov až 5 skupinu Producenti ceremoniálov až 3 účastníkov Účastníci kultúrnej olympiády 60 4 až 5 Personál 3,775 2 až 3 Agenti pre vstupenky 1,300 Medzinárodní VIP až 5 Domáci VIP až 5

131 Pokračovanie Prílohy 4 Skupina účastníkov Podskupina Kategória Počet izieb Kvalita (hviezdičky) Ubytovacie zariadenie Organizačný výbor budúcej hostiteľskej Pozorovatelia Zamestnanci až 4 Hotely pre danú skupinu Marketingoví partneri Top sponzori Sponzori organizačného výboru Hostia a manažment 2,290 4 až 5 Hotely pre danú Podporné a technické tímy skupinu Hostia a manažment 3,060 4 až 5 účastníkov Podporné a technické tímy Média Vysielatelia Držitelia vysielacích práv NBC Hotely pre danú Držitelia vysielacích práv EBU Držitelia vysielacích práv ostatní Vysielateľ hostiteľskej krajiny riadiaci predstavitelia až 5 skupinu účastníkov Producenti Vysielateľ hostiteľskej krajiny produkcia 17,500 Novinári Produkcia držiteľa vysielacích práv NBC Produkcia držiteľa vysielacích práv EBU Produkcia držiteľa vysielacích práv ostatní Svetové tlačové agentúry Individuálni novinári 3 až 4 niektorí 5 3 až 4 niektorí 2 a 5 Spolu 40,000 Zdroj: International Olympic Committee: Report of the IOC Evaluation Commission for the Games of the XXX Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. March 2005, s [citované ]. Dostupné na www: <

132 Príloha 5 Program Hier XXIX. Olympiády, Peking 2008 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Atletika (Athletics) Dráhové disciplíny beh na 100 m beh na 100 m 200 m 200 m 400 m 400 m 800 m 800 m m m m m m m 110 m prekážky 110 m prekážky 400 m prekážky 400 m prekážky m prekážky m prekážky 4x100 m štafeta 4x100 m štafeta 4x400 m štafeta 4x400 m štafeta Technické disciplíny Skok do výšky Skok do výšky Skok o žrdi Skok o žrdi Skok do diaľky Skok do diaľky Trojskok Trojskok Vrh guľou Vrh guľou Hod diskom Hod diskom Hod kladivom Hod kladivom Hod oštepom Hod oštepom Kombinované disciplíny Desaťboj Sedemboj (beh na 100m, skok do (100m prekážky, diaľky, vrh guľou, 400m, skok do výšky, vrh 110m prekážky, skok o žrdi, guľou, 200m, 800m, hod diskom, oštepom, skok do diaľky, hod 1500m, skok do výšky) oštepom) Cestné disciplíny 20km chôdza 20km chôdza 50km chôdza maratón maratón

133 Pokračovanie Prílohy 5 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Veslovanie (Rowing) Skif jednotlivcov Skif jednotlivcov Dvojka bez kormidelníka Dvojka bez kormidelníka Dvojskif Dvojskif Štvorka bez kormidelníka Štvorskif Štvorskif Osemveslica s kormidel. Osemveslica s kormidel. Ľahká váha Dvojskif Dvojskif Štvorka bez kormidelníka Bedminton (Badminton) Dvojhra Dvojhra Štvorhra miešaná Štvorhra Štvorhra Basketbal (Basketball) Turnaj 12 tímov Turnaj 12 tímov Box (Boxing) Kategória do 48 kg do 51 kg do 54 kg do 57 kg do 60 kg do 64 kg do 69 kg do 75 kg do 81 kg do 91 kg nad 91 kg Kanoistika (CanoeKayak) Rýchlostná kanoistika Kajak jednotl. na 500m Kajak jednotl. na 500m Kajak jednotl. na 1000m Kajak dvojíc na 500m Kajak dvojíc na 500m Kajak štvoríc na 500m

134 Pokračovanie Prílohy 5 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Kanoistika (CanoeKayak) Kajak dvojíc na 1000m Rýchlostná kanoistika (pokrač.) Kajak štvoríc na 1000m Kanoe jednotl. na 500m Kanoe jednotl. na 1000m Kanoe dvoíc na 500m Kanoe dvojíc na 1000m Vodný slalom Kajak jednotlivcov (K1) Kajak jednotlivkýň (K1) Kanoe jednotlivcov (C1) Kanoe dvojíc (C2) Cyklistika (Cycling) Dráhová Šprint Šprint Stíhacie preteky (4km) Stíhacie preteky (4km) Bodovacie preteky Bodovacie preteky Keirin (na 2km) Tímový šprint Tímová stíhačka Madison (na 50km) Cestná S hromadným štartom S hromadným štartom Časovka Časovka Horská Crosscountry Crosscountry BMX Jednotlivci Jednotlivci Jazdectvo (Equestrian) Skoky 75 Súťaž družstiev Súťaž jednotlivcov Drezúra 50 Súťaž družstiev Súťaž jednotlivcov Všestranná spôsobilosť 50 Súťaž družstiev (drezúra, crosscountry, parkúr) Súťaž jednotlivcov Šerm (Fencing) jednotlivci fleuret jednotlivkyne fleuret

135 Pokračovanie Prílohy 5 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Šerm (Fencing) (pokrač.) jednotlivci kord jednotlivkyne kord jednotlivci šabľa jednotlivkyne šabľa tímy kord tímy fleuret tímy šabľa tímy šabľa Futbal (Football) Turnaj 16 tímov Turnaj 12 tímov Gymnastika (Gymnastics) Športová Súťaž družstiev Súťaž družstiev Viacboj jednotlivcov Viacboj jednotlivkýň Prostné Bradlá Kôň Preskok Kruhy Kladina Preskok Prostné Hrazda Bradlá Moderná Viacboj jednotlivkýň Spoločná skladba Skoky na trampolíne Súťaž jednotlivcov Súťaž jednotlivkýň Vzpieranie (Weightlifting) Kategória do 56 kg Kategória do 48 kg do 62 kg do 53 kg do 69 kg do 58 kg do 77 kg do 63 kg do 85 kg do 69 kg do 94 kg do 75 kg do 105 kg nad 75 kg nad 105 kg Hádzaná (Handball) Turnaj 12 tímov Turnaj 12 tímov

136 Pokračovanie Prílohy 5 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Pozemný hokej (Hockey) Turnaj 12 tímov Turnaj 12 tímov Džudo (Judo) Kategória do 60 kg Kategória do 48 kg 60 až 66 kg 48 až 52 kg 66 až 73 kg 52 až 57 kg 73 až 81 kg 57 až 63 kg 81 až 90 kg 63 až 70 kg 90 až 100 kg 70 až 78 kg nad 100 kg nad 78 kg Zápasenie (Wrestling) Voľný štýl Kategória do 55 kg Kategória do 48 kg 55 až 60 kg 48 až 55 kg 60 až 66 kg 55 až 63 kg 66 až 74 kg 63 až 72 kg 74 až 84 kg 84 až 96 kg 69 až 120 kg Gréckorímsky štýl Kategória do 55 kg 55 až 60 kg 60 až 66 kg 66 až 74 kg 74 až 84 kg 84 až 96 kg 69 až 120 kg Vodné športy (Aquatics) Plávanie m voľný štýl 50 m voľný štýl 100 m voľný štýl 100 m voľný štýl 200 m voľný štýl 200 m voľný štýl 400 m voľný štýl 400 m voľný štýl

137 Pokračovanie Prílohy 5 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Plávanie (pokrač.) 1500 m voľný štýl 1500 m voľný štýl 100 m znak 100 m znak 200 m znak 200 m znak 100 m prsia 100 m prsia 200 m prsia 200 m prsia 100 m motýlik 100 m motýlik 200 m motýlik 200 m motýlik 200 m polohové preteky 200 m polohové preteky 400 m polohové preteky 400 m polohové preteky štafeta 4 x 100 m štafeta 4 x 100 m voľný štýl voľný štýl štafeta 4 x 200 m štafeta 4 x 200 m voľný štýl voľný štýl štafeta 4 x 100 m štafeta 4 x 100 m polohové preteky polohové preteky 10 km maratón 10 km maratón Skoky do vody Skoky z 3m dosky jednotl. Skoky z 3m dosky jednotl. Skoky z 10m veže jednotl. Skoky z 10m veže jednotl. Synchro skoky z 3m dosky Synchro skoky z 3m dosky Synchro skoky z 10m veže Synchro skoky z 10m veže Vodné pólo Turnaj 12 tímov Turnaj 8 tímov Synchronizované plávanie Súťaž dvojíc Spoločná skladba tímov Moderný päťboj (Modern Penthatlon) Súťaž jednotlivcov Súťaž jednotlivkýň Taekwondo (Taekwondo) Kategória pod 58 kg Kategória pod 49 kg pod 68 kg pod 57 kg pod 80 kg pod 67 kg nad 80 kg nad 67 kg

138 Pokračovanie Prílohy 5 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Tenis (Tennis) Dvojhra Dvojhra Štvorhra Štvorhra Stolný tenis (Table tennis) Dvojhra Dvojhra Štvorhra Štvorhra Športová streľba (Shooting) Puška Puška na 50m v ľahu Na 50m v 3 polohách Na 50m v 3 polohách Vzduchová puška na 10m Vzduchová puška na 10m Pištoľ Pištoľ na 50m Pištoľ na 25m Rýchlopalná pištoľ na 25m Vzduchová pištoľ na 10m Vzduchová pištoľ na 10m Brokovnica Trap (125 holubov) Trap (75 holubov) Dvojitý trap Skeet (75 holubov) Skeet (125 holubov) Lukostreľba (Archery) Súťaž družstiev Súťaž družstiev Súťaž jednotlivcov Súťaž jednotlivkýň Triatlon (Triathlon) Olympijský triatlon Olympijský triatlon (plávanie na 1,5 km, (plávanie na 1,5 km, cyklistika na 40 km a cyklistika na 40 km a beh na 10 km) beh na 10 km) Jachting (Sailing) RS:X windsurfing RS:X windsurfing Tornado 2posádka Laser Laser Radial 49er dvojposádka 470 dvojposádka 470 dvojposádka Finn jednotlivci Star dvojposádka Yngling trojposádka

139 Pokračovanie Prílohy 5 Šport Kvóty počtu športovcov Mužské disciplíny Ženské disciplíny Zmiešané/Otvorené dis. Spolu Spolu Muži Ženy Nrzdl. Volejbal (Volleyball) Halový Turnaj 12 tímov Turnaj 12 tímov Plážový Turnaj 24 párov Turnaj 24 párov SPOLU (28) 302 Pozn. Do programu OH v Pekingu patria ešte ďalšie 2 športy, ktoré sú už z ďalších vydaní OH vyňaté. Je to turnaj mužov v Bejzbale a turnaj žien v Softbale. Zdroj: International Olympic Committee: Candidature Acceptance Procedure. Games of the XXXI. Olympiad in Lausanne : IOC. [online]. 2007, 6368 s. [citované ]. Dostupné na www: <

140 Príloha 6 Štyri variantné riešenia rozmiestnenia olympijských aktivít na území mesta Praha Obrázok č.1: Variant západný Zdroj: Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Varianta Západní. Interný materiál hl. m. Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad Obrázok. č. 2: Variant severný Zdroj: Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Varianta Severní. Interný materiál hl. m. Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad 2003.

141 Pokračovanie Prílohy 6 Obrázok č. 3: Variant južný Zdroj: Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Varianta Jižní. Interný materiál hl. mesta Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad Obrázok č. 4: Variant východný Zdroj: Útvar rozvoje hlavního města Prahy: Popis zvažovaných variant umístění hlavních olympijských aktivit. Varianta Východní. Interný materiál hl.m. Praha. Praha : Útvar rozvoje hl.m. Prahy, listopad Pozn.: Červenou farbou sú vyznačené olympijské areály a významné olympijské zariadenia.

142 Príloha 7 Porovnanie Českej republiky a hlavného mesta Praha s poslednými uchádzačskými, kandidátskymi a hostiteľskými krajinami a mestami OH z rôznych hľadísk Tabuľka č.1: Porovnanie Prahy podľa ekonomických parametrov pre OH Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 12. [citované ]. Dostupné na www: <

143 Pokračovanie Prílohy 7 Tabuľka č.2: Porovnanie Prahy podľa športovísk pre OH s ponukami uchádzačov o OH 2012 Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 13. [citované ]. Dostupné na www: <

144 Pokračovanie Prílohy 7 Tabuľka č.3: Porovnanie Prahy podľa ubytovacích kapacít pre OH s ponukami uchádzačov o OH 2012 Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 14. [citované ]. Dostupné na www: <

145 Pokračovanie Prílohy 7 Tabuľka č.4: Porovnanie vybraných dopravných výkonov vybraných krajín Zdroj: PriceWaterHouseCoopers: Ekonomická a marketingová studie pořádaní letních olympijských her v roce 2016 resp v hlavním městě Praha. Praha : PriceWaterHouseCoopers. [online]. Listopad 2004, s. 15. [citované ]. Dostupné na www: <

146 Príloha 8 Zoznam jednotlivých zasadaní Medzinárodného olympijského výboru v jeho histórii # Hostiteľské mesto Rok Aktivity 1. Paríž, Francúzsko 1894 Atény boli vybraté ako hostiteľské mesto OH 1896 a Paríž ako hostiteľské mesto OH Atény, Grécko Le Havre, Francúzsko Paríž, Francúzsko 1901 Chicago bolo vybraté ako hostiteľské mesto OH Paríž, Francúzsko Londýn, Veľká Británia 1904 Rím bol vybratý ako hostiteľské mesto OH Brusel, Belgicko Atény, Grécko Hág, Holandsko Berlín, Nemecko 1909 Štokholm bol vybratý ako hostiteľské mesto OH Luxemburg, Luxembursko Budapešť, RakúskoUhorsko Bazilej, Švajčiarsko Štokholm, Švédsko 1912 Berlín bol vybratý ako hostiteľské mesto OH Lausanne, Švajčiarsko Paríž, Francúzsko Lausanne, Švajčiarsko 1919 Antverpy boli vybraté ako hostiteľské mesto OH Antverpy, Belgicko Lausanne, Švajčiarsko Chamonix bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH 1924, Paríž ako hostiteľské mesto OH a Amsterdam ako hostiteľské mesto OH Paríž, Francúzsko Rím, Taliansko 1923 Los Angeles bol vybratý ako hostiteľské mesto OH Paríž, Francúzsko Praha, Československo Lisabon, Portugalsko 1926 St. Moritz bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH Monte Carlo, Monako Amsterdam, Holandsko Lausanne, Švajčiarsko 1929 Lake Placid bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH 1932.

147 Pokračovanie Prílohy 8 # Hostiteľské mesto Rok Aktivity 28. Berlín, Nemecko Barcelona, Španielsko 1931 Berlín bol vybratý ako hostiteľské mesto OH Los Angeles, USA Viedeň Rakúsko 1933 GarmischPartenkirchen bol vybratý ako dejisko ZOH Atény, Grécko Oslo, Nórsko GarmischParten., Nemecko Berlín, Nemecko 1936 Tokio bolo vybraté ako hostiteľské mesto OH Varšava, Poľsko 1937 Sapporo bolo vybraté ako dejisko ZOH Káhira, Egypt Londýn, Veľká Británia GarmischPartenkirchen bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH 1940, Cortina d'ampezzo 1939 ako hostiteľské mesto ZOH 1944 a Londýn ako hostiteľské mesto OH Lausanne, Švajčiarsko St. Moritz bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH 1948 a Londýn ako hostiteľské mesto OH Štokholm, Švédsko Oslo bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH 1952 a Helsinki ako hostiteľské mesto OH St. Moritz, Švajčiarsko Londýn, Veľká Británia Rím, Taliansko Cortina d'ampezzo bola vybratá ako hostiteľské mesto ZOH 1956 a Melbourne ako 1949 hostiteľské mesto OH Kodaň, Dánsko Viedeň Rakúsko Oslo, Nórsko Helsinki, Fínsko 1952 Avery Brundage bol zvolený predsedom MOV. 48. Mexiko City, Mexiko Atény, Grécko Paríž, Francúzsko Cortina d'ampezzo, Taliansko Melbourne, Austrália 1956 Squaw Valley bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH 1960 a Rím ako hostiteľské mesto OH 1960.

148 Pokračovanie Prílohy 8 # Hostiteľské mesto Rok Aktivity 53. Sofia, Bulharsko Tokio, Japonsko Mníchov, Západné Nemecko Innsbruck bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH 1964 a Tokio ako hostiteľské mesto 1959 OH San Francisco, USA Rím, Taliansko Atény, Grécko Moskva, Sovietsky zväz Baden Baden, Záp. Nemecko 1963 Mexiko City bolo vybraté ako hostiteľské mesto OH Innsbruck, Rakúsko 1964 Grenoble bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH Tokio, Japonsko Madrid, Španielsko Rím, Taliansko Teherán, Irán Grenoble, Francúzsko Mexiko City, Mexiko Varšava, Poľsko Amsterdam, Holandsko Amsterdam, Holandsko Luxemburg, Luxembursko Sapporo, Japonsko Mníchov, Západné Nemecko 1972 Lord Killanin bol zvolený predsedom MOV. 74. Varna, Bulharsko Viedeň Rakúsko Lausanne, Švajčiarsko Innsbruck, Rakúsko Montreal, Kanada 1976 Sapporo bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH 1972 a Mníchov ako hostiteľské mesto OH Denver bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH 1976 a Montreal ako hostiteľské mesto OH Lake Placid bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH 1980 a Moskva ako hostiteľské mesto OH 1980.

149 Pokračovanie Prílohy 8 # Hostiteľské mesto Rok Aktivity 79. Praha, Československo Atény, Grécko Sarajevo bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH 1984 a Los Angeles ako hostiteľské mesto 1978 OH Montevideo, Uruguaj Lake Placid, USA Moskva, Sovietsky zväz 1980 Juan Antonio Samaranch bol zvolený predsedom MOV. 84. Baden Baden, Záp. Nemecko Calgary bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH 1988 a Soul ako hostiteľské mesto OH Rím, Taliansko Naí Dillí,, India Sarajevo, Juhoslávia Los Angeles, USA Lausanne, Švajčiarsko Západný Berlín, Záp. Nemecko Lausanne, Švajčiarsko Barcelona bola vybratá ako hostiteľské mesto OH 1992 a Albertville ako hostiteľské mesto 1986 ZOH Istanbul, Turecko Calgary, Kanada Soul, Južná Kórea 1988 Lillehammer bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH San Juan, Portoriko Tokio, Japonsko 1990 Atlanta bola vybratá ako hostiteľské mesto OH Birmingham, Veľká Británia 1991 Nagano bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH Albertville, Francúzsko Barcelona, Španielsko Lausanne, Švajčiarsko Monte Carlo, Monako 1993 Sydney bolo vybraté ako hostiteľské mesto OH Lillehammer, Nórsko Paríž, Francúzsko Budapešť, Maďarsko 1995 Salt Lake City bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH Atlanta, USA 1996

150 Pokračovanie Prílohy 8 # Hostiteľské mesto Rok Aktivity 106. Lausanne, Švajčiarsko 1997 Atény boli vybraté ako hostiteľské mesto OH Nagano, Japonsko Lausanne, Švajčiarsko Soul, Južná Kórea 1999 Turín bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH Lausanne, Švajčiarsko Sydney, Austrália Moskva, Rusko Peking bol vybratý ako hostiteľské mesto OH Jacques Rogge bol zvolený predsedom MOV Salt Lake City, USA Mexiko City, Mexiko Praha, Česká republika 2003 Vancouver bol vybratý ako hostiteľské mesto ZOH Atény, Grécko Singapúr 2005 Londýn bol vybratý ako hostiteľské mesto OH Turín, Taliansko Guatemala City, Guatemala 2007 Sochi bolo vybraté ako hostiteľské mesto ZOH Peking, Čína Kodaň, Dánsko 2009 Bude vybraté hostiteľské mesto OH Vancouver, Kanada Durban/Hong Kong finalisti 2011 Bude vybraté hostiteľské mesto ZOH Londýn, Veľká Británia Zatiaľ neurčené 2013 Bude vybraté hostiteľské mesto OH Sochi, Rusko 2014 Zdroj: [citované ]

151 Príloha 9 Štruktúra ATHOC v období rokov Zdroj: Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN (voľný preklad autorky)

152 Príloha 10 Štruktúra ATHOC v roku 2003 Zdroj: Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN (voľný preklad autorky)

153 Príloha 11 Štruktúra ATHOC v olympijskom roku 2004 Zdroj: Athens 2004 Organising Committee for the Olympic Games: Official Report of the XXVIII. Olympiad 1. Homecoming of the Games Organisation and Operations. Athens : ATHOC 2004, November 2005, s ISBN (voľný preklad autorky)