KOLEKTÍVNY PORTRÉT PODIEL USA NA ROZVOJI OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI NA SLOVENSKU

Transcription

1

2

3 Pavol Demeš KOLEKTÍVNY PORTRÉT PODIEL USA NA ROZVOJI OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI NA SLOVENSKU Venujem Ann a Williamovi Gardnerovým

4 Obsah Predslov Theodore E. Russell, veľvyslanec USA na Slovensku v rokoch Predslov Theodore Sedgwick, veľvyslanec USA na Slovensku 9 Úvod 10 Od Nežnej revolúcie po samostatnú Slovenskú republiku ( ) 11 Spoločensko-politický kontext 12 Príklady americkej pomoci ( ) Nadácia Charty Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA) 15 Foundation for a Civil Society (FCS) a Wendy Luers 16 Education for Democracy/USA a Ann Gardner 17 Prvá Medzinárodná konferencia nadácií a neziskového sektora 19 Prvá medzinárodná konferencia dobrovoľníkov na Slovensku 19 Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation a George Soros 21 Environmental Partnership for Central Europe (EPCE) 22 Environmental Training Project (ETP) 23 Partners for Democratic Change (PDC) 24 Prvá stupavská konferencia 24 U.S. Information Service (USIS) 24 Fulbrightova komisia 25 Eisenhower Fellowships 26 Základné črty americkej pomoci ( ) 26 Prvé roky samostatnej štátnosti a obdobie mečiarizmu ( ) 28 Spoločensko-politický kontext 29 Príklady americkej pomoci ( ) Celoslovenské servisné centrum pre tretí sektor 30 Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation 32 Nadácia pre deti Slovenska 33 National Endowment for Democracy (NED), National Democratic Institute (NDI) a International Republican Institute (IRI) 33 Environmentalisti 35 Komunitné iniciatívy 37 4 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

5 Grémium tretieho sektora a stupavské konferencie 39 Fórum donorov 40 Think tanky 41 Kampaň Tretí sektor SOS 43 Návšteva Hillary Clinton a okrúhly stôl s MVO 44 Občianska kampaň OK98 44 Základné črty americkej pomoci ( ) 48 Dobiehanie zameškaného, reformy a vstup do EÚ a NATO ( ) 49 Spoločensko-politický kontext 50 Príklady americkej pomoci ( ) USA ocenili OK98 51 Záujem o slovenské skúsenosti MVO 52 Od Demokratickej siete po Tvoju zem 53 Otvorenie kancelárie German Marshall Fund US pre strednú a východnú Európu 55 Kultúra spája v dobrom i zlom 56 Rozvoj firemnej filantropie 58 Nadácia U.S. Steel Košice 59 Podpora aktivít MVO pred voľbami Podpora vstupu do euroatlantických štruktúr 61 Historiická návšteva amerického prezidenta na Slovensku 62 Základné črty americkej pomoci ( ) 63 Róbert Fico vládne s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom ( ) 65 Spoločensko-politický kontext 66 Príklady americkej pomoci ( ) Slovenská atlantická komisia 67 Centrum severoamerických štúdií 68 Orbis Institute 70 Z aktivít americkej ambasády v Bratislave 70 Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe (CEE Trust) 72 Základné črty americkej pomoci ( ) 73 Obdobie skráteného vládnutia Ivety Radičovej ( ) 74 Spoločensko-politický kontext 75 5 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

6 Príklady americkej pomoci ( ) State Department a dôraz na občiansku spoločnosť 76 Diskusia v centrále Peace Corps vo Washingtone 77 Z aktivít amerického veľvyslanectva v Bratislave 78 Postoy.sk a Templetonova cena 79 Základné črty americkej pomoci ( ) 79 Na prahu 20. výročia samostatného slovenska (jar jeseň 2012) 80 Spoločensko-politický kontext 81 Príklady spolupráce v oblasti občianskej spoločnosti (jar jeseň 2012) 82 Konferencia GLOBSEC 82 Spolupráca v tretích krajinách 83 Grantová podpora pre MVO 83 Z aktivít americkej ambasády v Bratislave 84 Nadácia U.S. Steel Košice 85 Základné črty americkej pomoci (jar jeseň 2012) 86 Záver 87 Doslov Boris Strečanský, riaditeľ, Centrum pre filantropiu 91 Doslov Zuzana Szatmáry, zakladateľka a riaditeľka Nadácie Charty Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

7 predslov Theodore E. Russell, zakladajúci predseda Friends of Slovakia, usa veľvyslanec USA na Slovensku v rokoch Pavol Demeš je výnimočne kvalifikovaný na to, aby maľoval kolektívny portrét americkej pomoci pre občiansku spoločnosť na Slovensku, pretože od Nežnej revolúcie do dnešných dní bol angažovaný v tomto úspešnom snažení pravdepodobne viac, ako ktokoľvek iný. Podobne, ako v jeho predchádzajúcom knižnom diele Priateľ, Partner, Spojenec, Pavol Demeš potvrdzuje, že je slušný historik a skutočný šampión slovensko-amerického priateľstva. Ako zástupca veľvyslanca v Prahe a neskôr ako prvý veľvyslanec USA v Bratislave som videl, ako Američania s obrovským entuziazmom podporovali úsilie Čechov a Slovákov pri odstraňovaní sklerotického komunistického režimu a nastoľovaní demokracie. Američania boli odhodlaní pomáhať ako len vedeli a v duchu tradície našej medzinárodnej pomoci pri tom spolupracoval štátny, aj súkromný sektor. Nezávislé americké nadácie promptne zmobilizovali financie pre mnohé projekty zamerané na rôznorodé oblasti, výučbou angličtiny počnúc a pomocou slovenským MVO pri budovaní ich kapacít končiac. Pavol Demeš jasne ukazuje, ako Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) zahájila činnosť ešte predtým, ako sa Slovensko stalo nezávislým štátom. Spojené štáty poskytli Slovensku pri prechode na trhovo orientovanú demokraciu vyše 200 miliónov dolárov. Tieto zdroje smerovali na podporu privatizácie a podnikania (napríklad prostredníctvom Slovak American Enterprise Fund), technickú pomoc pre posilnenie demokratických štruktúr na lokálnej a celoštátnej úrovni, podporu slobodných médií a zvýšenie kvality života, vrátane podpory zdravotníctva, bývania a environmentálnych programov. USAID poskytli tieto zdroje najmä prostredníctvom odhodlaných súkromných a dobrovoľníckych organizácií. K cieľom amerických vládnych snách patrilo posilnenie komunity slovenských mimovládnych organizácií. Spočiatku sa pomoc poskytovala prostredníctvom amerických MVO, ako bola napríklad Foundation for a Civil Society a neskôr už priamo cez slovenské MVO. Podpora USA a EÚ pri rozvoji demokratického systému na Slovensku bola založená na žiadosti jednotlivých slovenských vlád, ktorých kľúčovým cieľom bola integrácia krajiny do západných štruktúr, vrátane EÚ a NATO. Podpora občianskej spoločnosti bola integrálnou súčasťou týchto snáh. Intenzívne pokračovala aj napriek neopodstaneným sťažnostiam na miešanie sa Západu do vnútorných záležitostí zo strany čoraz autoritárskejšieho režimu Mečiarovej vlády v rokoch Pavol Demeš ako Mr. Civil Society na Slovensku a zároveň zahraničnopolitický poradca prezidenta Kováča, zohral 7 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

8 v tomto období, vďaka zručnosti a odhodlaniu, významnú úlohu. Potom, ako slovenská demokracia dozrela, USAID zdroje výrazne poklesli a v marci 2003 táto agentúra definitívne zavrela svoje dvere. Ako Pavol Demeš zdôrazňuje, Slovensko je dnes štandardná západná demokracia a zároveň priateľ a spojenec Spojených štátov. Na základe vlastných skúseností Slovensko dnes veľkoryso ponúka pomoc krajinám vo východnej Európe, Balkáne a Blízkom východe pri posilňovaní ich vlastnej občianskej spoločnosti. Mnohí Američania, ktorí entuziasticky podporovali demokratickú transformáciu na Slovensku, s ním doposiaľ udržiavajú kontakty. Je tomu tak i v prípade dobrovoľníkov z neziskovej organizácie Friends of Slovakia, ktorí sa snažia o rozvoj slovensko-amerického priateľstva a spolupráce. Prakticky všetci členovia z vedenia Friends of Slovakia a mnohí naši americkí a slovenskí členovia zohrali v uplynulom období nejakú úlohu pri podpore občianskej spoločnosti na Slovensku. Pre nich, ako aj pre širšiu americkú a slovenskú čitateľskú obec, bude tento jasný odpočet Pavla Demeša, zameraný na spoluprácu občanov Slovenska s americkými vládnymi i nezávislými organizáciami, určite príjemným čítaním. Ide o povzbudivý príbeh s poučeniami tak pre Američanov, ako aj Slovákov, pri udržiavaní a posilňovaní demokracie v oboch našich krajinách. 8 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

9 predslov Theodore Sedgwick, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Spojených štátov na Slovensku V júli 2012 spustila ministerka zahraničných vecí USA, pani Hillary Clinton v Mongolsku neobyčajnú a vizionársku sieťovú iniciatívu, ktorá využíva moderné komunikačné technológie na prepojenie lídrov v nových demokraciách s kľúčovými hráčmi z krajín, ktoré nedávno úspešne prešli transformáciou od autoritárskych režimov k otvoreným spoločnostiam. Pani ministerka Clinton a mongolský prezident spustili tento program Lídrov angažujúcich sa v nových demokraciách (LEND) v Ulanbátare. Pripojil sa k nim moldavský minister zahraničných vecí prostredníctvom počítača z Gruzínska a Pavol Demeš, autor tejto knihy, cez počítač u neho doma v Bratislave. Tak veľa krajín bojuje za vytvorenie stabilných demokratických inštitúcií, že svet teraz potrebuje tento smelý program viac ako inokedy. Nie je prekvapením, že pani ministerka si vybrala Pavla Demeša, aby ho zahajoval. Demeš v tejto knihe rozpráva málo známy príbeh o kľúčovej podpore Slovenska zo strany Spojených štátov pri vytváraní inštitúcií občianskej spoločnosti, ktoré vydržali test času a často aj silnú oficiálnu opozíciu. Príbeh sa v pomyselnom kruhu vrátil ku svojmu zdroju, keď tí istí lídri slovenskej občianskej spoločnosti, ktorí budovali silný tretí sektor vo vlastnej krajine Pavol Demeš, Martin Bútora, Rastislav Kužel, Dušan Ondrušek, Boris Strečanský, Filip Vagač a Zuzana Wienk teraz pôsobia ako poradcovia projektu LEND, ktorý ich odborné znalosti a skúsenosti vyvezie do celého sveta. Pani ministerka Clinton výstižne povedala: reprezentatívna vláda, dobre fungujúci trh a občianska spoločnosť sú tromi elementmi slobodného národa, ktoré fungujú ako tri nohy stola. Držia a podporujú národy, keď smerujú k vyšším štandardom pokroku a prosperity. 9 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

10 Úvod Občianska spoločnosť je popri štátnom a podnikateľskom sektore jedným z pilierov modernej demokratickej spoločnosti. Na Slovensku zohrala po Nežnej revolúcii kľúčovú úlohu v budovaní otvorenej spoločnosti a integrácii krajiny do európskych a transatlantických zoskupení. Medzi poprednými analytikmi a predstaviteľmi neziskového sektora vládne zhoda, že pri zrode a rozvoji modernej občianskej spoločnosti u nás zohrali rozhodujúcu úlohu Spojené štáty americké. Pomoc USA sa realizovala prostredníctvom veľkého množstva dobrovoľníckych, nadačných, mimovládnych, ako aj vládou podporovaných programov. Americká asistencia vtlačila slovenskému tretiemu sektoru nezameniteľnú pečať a mnohé partnerstvá pokračujú do dnešných dní. Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky prirodzene nabáda k poohliadnutiu a hodnoteniu. Tento text predstavuje osobný pohľad na danú problematiku, pričom zďaleka nejde o vyčerpávajúce spracovanie témy. Publikácia sa snaží na pozadí spoločensko-politického diania v jednotlivých periódach vývoja na Slovensku zachytiť príklady americkej asistencie a poukázať na ich charakteristické črty. Autor verí, že pestrofarebný príbeh zrodu a rozvoja modernej občianskej spoločnosti na Slovensku a rola, ktorú v ňom zohrali Spojené štáty, môže slúžiť ako zdroj poučenia a inšpirácie pri hľadaní odpovedí na nástojčivé otázky dneška. Nielen na Slovensku. 10 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

11 (1989 ( ) 1993) Od Nežnej revolúcie po samostatnú slovenskú republiku 11 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

12 Spoločensko-politický kontext Annus mirabilis, alebo rok zázrakov 1989 priniesol neočakávanú zmenu režimu aj v Československu. Iskra Nežnej revolúcie vzbĺkla 17. novembra na Medzinárodný deň študentov, keď policajné obušky rozohnali v Prahe pokojný sprievod študentov, požadujúcich občianske slobody a rešpektovanie ľudských práv. V tento deň nabrali ľudia odvahu k demontáži štyridsať rokov trvajúceho totalitného režimu kontrolovaného Komunistickou stranou. V priebehu niekoľkých týždňov nenásilných protestov, vedených študentmi, disidentmi, ľuďmi z kultúrnych, vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, Komunistická strana kapitulovala, čím otvorila priestor pre vstup nestraníkov do vlády a začiatok rozvoja pluralitnej demokracie. V Prahe sa sformovalo hnutie Občianske fórum, ktorého najviditeľnejšími predstaviteľmi boli lídri disidentskej organizácie Charta 77 Václav Havel a Jiří Dientsbier. Naopak, v Bratislave vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu, s lídrami akými boli disident Ján Budaj, herec Milan Kňažko a mnohí ďalší. Padla železná opona a občania ako aj štátne inštitúcie začali slobodne komunikovať s demokratickým svetom, vrátane Spojených štátov, ktoré komunistický režim považoval desaťročia za úhlavného nepriateľa. Americko-československé vzťahy boli bezprostredne po páde komunizmu poznačené vzájomnou fascináciou a rýchlym nadväzovaním kontaktov na úrovni politickej i občianskej. Amerika ako symbol slobody sa u nás stávala zdrojom inšpirácie a naopak, v USA rezonuje príklad Nežnej revolúcie, keď zdanlivo bezmocný občan zvíťazil pokojným spôsobom nad totalitnou moci. Príbeh, odvaha a neobyčajná prezentačná kreativita nového prezidenta slobodného Československa Václava Havla sa významne zaslúžili o nebývalý záujem o malú stredoeurópsku krajinu v zaoceánskej veľmoci. Do Československa prišli už koncom roka 1989 prví Američania ochotní podať pomocnú ruku. Pochádzali z rôznych sfér štátnych, mimovládnych, vzdelávacích, vedeckých, kultúrnych a krajanských organizácií, aby zistili, aké sú naše priority pri prechode krajiny na nový politický systém. Na veľvyslanectve USA v Prahe vznikli nové útvary, ktorých cieľom bola rozvojová pomoc zameraná aj 12 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

13 na podporu občianskej spoločnosti. V Bratislave na jar roku 1991 otvorili konzulát USA pod vedením Paula Hackera. V budove konzulátu bola v októbri toho istého roku otvorená knižnica USIS United States Information Service, ktorú viedla Beth Richie Poisson. V januári 1992 pricestovala do Bratislavy Patricia Lerner, aby otvorila kľúčovú organizáciu americkej vládnej pomoci USAID (United States Agency for International Development). Za oceán zamierili stovky našich občanov, ktorí o USA vedeli len z filmov, kníh, tajne počúvaných rozhlasových staníc Hlas Ameriky a Slobodná Európa, či z rozprávania početnej komunity našich emigrantov. V týchto časoch, aj vďaka významnej pomoci amerických inštitúcií a jednotlivcov, sa zrodili zárodky modernej občianskej spoločnosti u nás. Tu možno vystopovať jej hodnotový a organizačný základ. Vznik nových politických subjektov a súťaž medzi nimi, vyrovnávanie sa s totalitnou minulosťou a transformačnými ťažkosťami viedli k mnohým prekvapeniam. Ich obeťami sa stali i viaceré osobnosti Nežnej revolúcie. Vo verejnom živote sa objavujú nacionalisticko-populistické tendencie, ako aj ataky voči Američanom, miešajúcim sa do našich vnútorných záležitostí. Propagandistický tábor Hnutia za demokratické Slovensko pod vedením Vladimíra Mečiara, ktoré vzniklo odštiepením z VPN na jar 1991 a nacionalisti zo Slovenskej národnej strany, najviac atakovali finančníka a filantropa Georgea Sorosa a ním podporované subjekty. Postupne došlo aj k nezhodám medzi predstaviteľmi českej a slovenskej politickej scény ohľadom rozdelenia moci v spoločnom federálnom štáte. Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa premiérom v Českej republike stáva Václav Klaus a na Slovensku Vladimír Mečiar. Obaja dominantní politici po neúspešných rokovaniach priviedli cez hlasovanie poslancov vo federálnom parlamente Česko-Slovensko k pokojnému rozdeleniu. Stalo sa tak 1. januára Zhruba tri roky po Nežnej revolúcii došlo k nežnému rozvodu, ktorý nezanechal medzi oboma národmi nepriateľstvo, ako v prípade rozpadnutej Juhoslávie či Sovietskeho zväzu. 13 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

14 Príklady americkej pomoci ( ) Nadácia Charty 77 Táto nadácia vznikla ešte pred pádom komunizmu v roku 1978 v Štokholme. Do medzinárodne známej Nadácie Charty 77 prispievalo množstvo ľudí a organizácií z Európy i zámoria, pričom medzi kľúčových sponzorov patril George Soros. Pôvodným cieľom nadácie bolo udržiavať nezávislé myslenie a kultúru v Československu, podporovaním samizdatovej literatúry a ľudí, ktorí trpeli z dôvodov politickej perzekúcie. Po demokratizačných zmenách začala nadácia od decembra 1989 pôsobiť v Československu so zastúpeniami v Prahe i Bratislave (po rozdelení štátu vznikli dve samostatné nadácie). Bratislavskú Nadáciu Charty 77 od začiatku (december 1989) až dodnes vedie Zuzana Szatmáry (ocenená v roku 1993 Európskou úniou cenou Žena Európy). Nadácia zohrala historickú úlohu v demokratickej transformácii Československa a stála aj pri zrode dnešnej občianskej spoločnosti na Slovensku. Budova na Staromestskej ulici 6 v Bratislave (pôvodne tu boli učebne pre aparát Komunistickej strany Slovenska) sa stala sídlom nadácie, ako aj ďalších rodiacich sa mimovládnych organizácií a nových vydavateľstiev. Nadácia v spolupráci s Vladimírom Raimanom (reprezentantom Európskej kultúrnej nadácie) začala vydávať i občasník NonProfit, prvý časopis, ktorý sa venoval problematike mimovládnych neziskových organizácií. Do vzniku Open Society Fund Bratislava koncom roka 1992 (slovenský názov Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation prijala v roku 1997) Nadácia Charty 77 prerozdeľovala na Slovensku finančné prostriedky poskytnuté Georgom Sorosom pre vznikajúce mimovládne organizácie (MVO) a vlastné projekty (napr. semináre, konferencie, pobyt detí disidentov v USA, stáže stredoškolákov na školách v USA, študijné pobyty poslancov slovenského parlamentu). Dnes sa nadácia venuje najmä bezplatnému občianskemu poradenstvu inšpirovanému americkou právnou praxou (pro bono legal aid) a sídli stále na Staromestskej Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

15 Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA) Vysokoškolskej únii Slovenska udelila začiatkom roka 1990 Národná rada SR cenu za prínos k Nežnej revolúcii. Medzi gratulantmi bol i americký Slovák John Hvasta (štvrtý zľava), ktorý študentom pomáhal so získaním štipendií v USA. Foto: archív autora Osobitný vklad do rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku prinieslo občianske združenie SAIA, ktoré vzniklo niekoľko mesiacov po Nežnej revolúcii z iniciatívy vysokoškolských študentov a pracovníkov Ministerstva školstva, mládeže a športu SR, ktorí prišli na ministerstvo pracovať po páde režimu. Nové progresívne vedenie rezortu (minister Ladislav Kováč a štátny tajomník Ján Pišút) umožnili riaditeľovi odboru medzinárodnej spolupráce Pavlovi Demešovi a jeho tímu naplno otvoriť spoluprácu so Západom. Záujem o objavovanie Ameriky na Slovensku bol v tomto čase enormný. Rozvíjal sa po líniách občianskej, akademickej i štátnej. V Bratislave v tom čase nemalo sídlo Ministerstvo zahraničných vecí, ani diplomatické zastúpenie USA. Ministerstvo školstva SR a SAIA asistovali pri vzniku mnohých americko-slovenských projektov presahujúcich rámec vzdelávania. Napríklad zriadenie zastúpenia Fulbrightovej komisie nielen v Prahe, ale i Bratislave. To bol prvý prípad, keď vláda USA zriadila v jednom štáte dve zastúpenia pre tento významný program. Ministerstvo školstva sa opieralo o pomoc mnohých domácich a zahraničných odborníkov. Osobitné miesto patrí Američanovi slovenského pôvodu Davidovi P. Danielovi, ktorý na Slovensko prišiel ako historik v rámci Fulbrightovho štipendia pred Nežnou revolúciou a prijali ho za poradcu na Ministerstve školstva SR. Obetavý a talentovaný D. P. Daniel prispel k zrodu SAIA a jej kľúčovej informačno-vzdelávacej a tímotvornej úlohy pre slovenský 15 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

16 tretí sektor. Bol aj spolutvorcom prvej cesty slovenskej delegácie zloženej z revolučných študentov (Svetoslav Bombík, Anton Popovič, Vladimír Puchala, Boris Strečanský, Tomáš Hrivnák), pracovníkov z akademickej sféry (Soňa Szomolányi a Pavol Brunovský) a Ministerstva školstva SR (Vladimír Cholvád, David P. Daniel a Pavol Demeš) na jar 1990 do USA, bol aj spoluorganizátorom prvej konferencie nadácií na Slovensku, prvej Stupavskej konferencie a ďalších iniciatív, ktoré sa stali súčasťou DNA slovenskej občianskej spoločnosti. Z iniciatívy pracovníkov Ministerstva školstva SR a SAIA vznikla po Nežnej revolúcii aj domáca Nadácia pre zahraničné vzdelávanie občanov Slovenska, ktorá podporila v prvých rokoch po spoločensko-politických zmenách viacerých študentov, najmä ich študijné pobyty na amerických vysokých školách. Foundation for a Civil Society (FCS) a Wendy Luers Wendy Luers, prezidentka Foundation for a Civil Society. FCS vznikla v roku 1990 v USA, pôvodne ako Charter 77 Foundation New York. V roku 1992 si zmenila meno na Foundation for a Civil Society. Jej zakladateľkou a do dnešných dní prezidentkou je Wendy Luers, manželka bývalého veľvyslanca USA Williama Luersa v Prahe (v rokoch ). Energická pani Luers 16

17 využila znalosť Československa, ako aj nadačnej a politickej scény v USA a iniciovala množstvo projektov pre podporu reformného úsilia po roku Vďaka FCS prišli do Československa právni experti na ústavné právo, poradcovia do novej štátnej správy, médií a mimovládnych organizácií, ako aj lektori angličtiny (Masaryk fellows). Wendy Luers tiež prispela k získaniu početných štipendií pre stredoškolákov a talentovaných umelcov v USA, ako aj k spoznávaniu Českej a Slovenskej republiky v zámorí. Za tieto aktivity jej prvý slovenský prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie. V roku 1997 sa dve pobočky FCS zmenili na samostatné a úspešné nadácie pražská na Nadaci Via a bratislavská na Nadáciu Pontis. Wendy Luers sa opierala o talent a nasadenie mladých lídrov, akými boli riaditelia Nadácie pre občiansku spoločnosť (dnes Pontis) Carrie Slease, Robert Vlašič a Lenka Surotchak. V strategickom a programovom rozvoji NOS/Pontis zohral významnú úlohu Američan so slovenskými koreňmi Jan E. Surotchak. Education for Democracy/USA a Ann Gardner Záujem o výučbu angličtiny sa v našej krajine po otvorení hraníc enormne zvýšil, pričom nebolo možné rýchlo kompenzovať nedostatok kvalifikovaných učiteľov angličtiny. Jedným z najúspešnejších a ďaleko najväčších programov na výučbu angličtiny v prvých rokoch po revolúcii bol dobrovoľnícky program Education for Democracy/USA. Jeho zakladajúcou prezidentkou bola Ann Gardner z Mobile zo štátu Alabama, ktorá v spolupráci s Ministerstvom školstva SR a SAIA spustila program začiatkom roka Na Slovensku ho koordinovali Katarína Košťálová, Anna Hruškovičová a Soňa Korbašová (Sulíková). V rámci EFD učilo angličtinu na školách všetkých typov, ale aj v závodoch a v rôznych inštitúciách na Slovensku v rokoch vyše dobrovoľníkov, ľudí rôzneho veku a profesie zo všetkých kútov USA. V menšej miere u nás pôsobili i EFD lektori z Kanady (John Hasek bol iniciátorom myšlienky EFD) a z Veľkej Británie. Program EFD umožnil a dopomohol k šíreniu informácií o USA, ako aj neformálnemu predstavovaniu neznámeho Slovenska americkej verejnosti. Mnohé kontakty a priateľstvá z tohto dobrovoľníckeho programu pretrvávajú až do dnešných dní. Bývalá dobrovoľnícka lektorka Sharon Fisher doteraz spolupracuje s viacerými slovenskými MVO a je členkou 17 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

18 Ann Gardner, bývalá prezidentka Education for Democracy/USA. správnej rady Friends of Slovakia USA; Carrie Slease sa neskôr stala riaditeľkou Foundation for a Civil Society; Richard Lewis so svojimi americkými partnermi (Rick Zednik, Daniel Stoll, Eric Koomen), v roku 1995 založil dvojtýždenník, neskôr zmenený na týždenník, The Slovak Spectator, ktorý je doteraz rešpektovaným periodikom informujúcim v angličtine o dianí na Slovensku. Sharon Fisher, bývalá dobrovoľníčka EFD/USA, dnes členka Friends of Slovakia. 18 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

19 Prvá Medzinárodná konferencia nadácií a neziskového sektora Táto konferencia, prvá svojho druhu v rámci strednej a východnej Európy, sa konala už augusta 1990 v hoteli Bôrik v Bratislave. Jej organizátormi boli Právnická fakulta UK, Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR a dve americké nadácie Rockefeller Brothers Fund a Charter 77 Foundation, New York. Spolupredsedami konferencie, na ktorej sa zúčastnilo vyše 50 právnych a nadačných expertov i ďalších odborníkov z 11 krajín, boli rektor Univerzity Komenského Miroslav Kusý a prezident Rockfeller Brothers Fund Colin G. Cambell. Richard Lewis (vľavo), bývalý dobrovoľnícky lektor angličtiny a spoluzakladateľ týždenníka Slovak Spectator. Foto: archív autora Na konferencii sa diskutovalo o základných otázkach fungovania občianskej spoločnosti, so zameraním sa na tvorbu legislatívy a podmienok pre fungovanie organizácií neziskového sektora, ktorý sa začal v postkomunistickej Európe dynamicky rozvíjať. Pre Slovensko a jeho rodiaci sa tretí sektor mala táto konferencia veľký význam najmä z hľadiska uvedenia nových pojmov a koncepcií dôležitých pre tvorbu právneho rámca pre MVO, ako aj vytvorenia kontaktov s partnermi z regiónu a USA. Predstavitelia Rockefeller Brothers Fund (najmä William Moody) objavili Slovensko a v nadchádzajúcich rokoch sa spolu s C.S.Mott Foundation (prezident William S. White), Atlantic Philanthropies (CEO John Healy, programový koordinátor Ray Murphy), German Marshall Fund (prezident Frank Loy a od roku 1995 Craig Kennedy), Ford Foundation (viceprezident Barry Gaberman, programová koordinátorka Irena Grudzińska Gross) a ďalšími americkými nadáciami výrazne pričinili o rozvoj tretieho sektora na Slovensku, najmä podporou jeho manažérskych, informačných a advokačných kapacít. Prvá medzinárodná konferencia dobrovoľníkov na Slovensku Volunteers for Education in Central Europe Na zámku v Tonkovciach neďaleko Bratislavy sa v dňoch decembra 1990 konala konferencia venovaná zahraničným dobrovoľníkom a dobrovoľníckym programom, ktoré sa po demokratizačných zmenách začali rýchlo rozvíjať. Sympózium organizovalo Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR a zúčastnilo sa na 19 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

20 ňom asi 50 účastníkov zo siedmich krajín, vrátane dobrovoľníckych lektorov angličtiny z USA. Spomedzi amerických organizácií boli medzi účastníkmi koordinátori programov Education for Democracy/USA Ann Gardner, Students for Czecho-Slovakia Anne Clunan (v rámci tohto programu k nám prišla i Janet Livingstone, ktorá sa v roku 2002 presťahovala na Slovensko a dnes spolupracuje s viacerými MVO), Citizens Democracy Corps Francis Luzzatto a práve sa rozbiehajúceho Peace Corps Stephan Hanchey. Tonkovce vytvorili platformu pre porovnanie skúseností zahraničných dobrovoľníkov a vytvorenie mechanizmov spolupráce medzi jednotlivými programami realizovanými mimovládnymi, ako aj vládnymi inštitúciami. Stephan Hanchey, prvý riaditeľ dobrovoľníckeho programu Peace Corps. Tonkovce, Foto: archív autora Americkí dobrovoľníci, ktorí k nám prišli učiť angličtinu. Konferencia v Tonkovciach, Foto: archív autora Nad mapou Slovenska: zľava, Colin G. Campbell, prezident Rockefeller Brothers Fund, Juraj Mesík, riaditeľ EPCE Slovensko a Frank Loy, prezident German Marshall Fund, Banská Bystrica, Foto: archív Nadácie Ekopolis 20 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

21 Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation a George Soros George Soros, zakladateľ Open Society Institute. Budapeštiansky rodák, newyorský finančník, filantrop a neúnavný šíriteľ myšlienok otvorenej spoločnosti zasiahol do rozvoja demokracie a občianskej spoločnosti na Slovensku zásadným spôsobom. Jeho veľkorysá koncepcia podpory kritického myslenia, vzdelanosti, kultúry, spravodlivosti, marginalizovaných skupín a medzinárodnej spolupráce sa začala realizovať u nás už za čias komunistického režimu, no naplno sa rozvinula až po Nežnej revolúcii (viď vyššie Nadácia Charty 77). G. Soros po prvý raz zavítal do Bratislavy už v decembri 1989, keď nadviazal kontakty s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu. Po páde Berlínskeho múra jeho Open Society Institute postupne zakladal národné nadácie otvorenej spoločnosti vo všetkých postkomunistických štátoch. Založením Open Society Fund Bratislava poveril mladú a dynamickú Američanku Rachel Tritt, ktorá k nám pôvodne prišla učiť angličtinu. Nadácia bola zaregistrovaná v Bratislave v novembri 1992 a Rachel Tritt sa stala jej prvou riaditeľkou. Programová koordinátorka Alena Pániková sa v roku 1995 stala riaditeľkou NOS a až dodnes ju vedie. 21 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

22 William White, prezident C.S. Mott Foundation. Celkovým rozsahom grantovej činnosti a vlastných programov v ostatných dvoch dekádach ide o najväčšiu nadáciu na Slovensku. Na postoji vládnych elít k menu Soros a k Nadácii otvorenej spoločnosti v ostatných dvoch desaťročiach sa dá pomerne dobre sledovať charakter vládnej moci na Slovensku. Environmental Partnership for Central Europe (EPCE) Pozoruhodným príkladom spolupráce amerických nadácií v postkomunistickej Európe je projekt Environmental Partnership for Central Europe (EPCE), ktorý vznikol v roku 1991 (do polovice roku 1993 bola jeho riaditeľkou Susan Cleveland, pôsobiaca v Prahe). Predstavitelia troch amerických nadácií C.S. Mott Foundation (programový koordinátor John Blyth), Rockefeller Brothers Fund (programový koordinátor William Moody) a German Marshall Fund (programová koordinátorka Marianne Ginsburg) identifikovali po návštevách krajín strednej a východnej Európy ako jednu z rozhodujúcich priorít finančnú podporu projektov v oblasti životného prostredia, rozvoja komunít a miestnej demokracie. Dohodli sa, že vytvoria konzorcium a budú úzko spolupracovať, pričom sa budú opierať o talent miestnych ľudí. Na Slovensku bola na začiatku spolupracovníčkou EPCE Helena Forrová-Zamkovská a po rozdelení štátu sa stal riaditeľom EPCE Slovensko (so sídlom v Banskej Bystrici) Juraj Mesík. Pod jeho vedením sa z EPCE stáva progresívna grantová organizácia, ktorá podnietila vznik mnohých projektov a občianskych iniciatív v regiónoch a komunitách po celom Slovensku. Americkým donorom záležalo na trvalej udržateľnosti národných tímov EPCE a dopomohli im postaviť sa na vlastné nohy. V roku 1996 sa EPCE Slovensko mení na samostatnú grantovú nadáciu Ekopolis, ktorá sa postupne vyvinula na jednu z najúspešnejších grantových nadácií u nás (od roku 2002 až dodnes je jej riaditeľom Peter Medveď). Juraj Mesík sa vďaka skúsenostiam z USA zároveň stáva priekopníkom v oblasti komunitnej filantropie u nás i v Európe. 22 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

23 Environmental Training Project (ETP) Dušan Ondrušek, riaditeľ Partners for Democratic Change Slovakia. Foto: Ľuboš Hrivňák Medzi prvé ponovembrové environmentálne projekty, ktoré vznikli s podporou USA, patrí vzdelávací Program pre manažment životného prostredia ETP (Environmental Training Project). Jeho začiatky spadajú do roku 1992, keď začal pôsobiť najprv na východnom Slovensku, neskôr nadobudol celoslovenský charakter. ETP viedol bývalý študentský líder Nežnej revolúcie Boris Strečanský. Program sa orientoval na podporu manažérskeho vzdelávania neziskových organizácií, samospráv, malých a stredných firiem zameraných na ochranu životného prostredia. ETP tiež organizoval školenia, kurzy a poskytoval granty na rozvoj manažérskych zručností a kompetencií. Viedla ho University of Minnesota (USA) a financovala ho Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID). Boris Strečanský spolu s ďalšími spolupracovníkmi a školiteľmi ETP založil v roku 1995 Nadáciu ETP Slovensko so sídlom v Bratislave a s kanceláriou v Košiciach. 23 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

24 Partners for Democratic Change (PDC) V roku 1991 prišiel na Slovensko nenápadný vizionár z Kalifornie Raymond Schoholtz, ktorý v roku 1989 založil v USA organizáciu Partners for Democratic Change, aby našiel osobnosť z univerzitného prostredia, ktorá by sa začala systematicky a dlhodobo venovať problematike prevencie konfliktov a rozvoju kapacít ľudí pri riadení projektov. Mal šťastnú ruku, keď získal mladého psychológa na Univerzite Komenského Dušana Ondruška, s ktorým založil samostatnú pobočku PDC Slovakia (zaregistrovaná v roku 1994). Profesionálni tréneri z PDCS zohrali kľúčovú úlohu pri rozvoji manažérskych zručností slovenských MVO. Dodnes zabezpečujú mnohé stretnutia MVO a ich aktivity sa rozšírili do rôznych kútov sveta. Navyše zostavili početné publikácie a príručky z oblasti občianskej spoločnosti. Niektoré z nich preložili aj do cudzích jazykov. Prvá stupavská konferencia Zrod tradície stretávania sa predstaviteľov tretieho sektora (tzv. stupavské konferencie) sa datuje do októbra 1991, keď sa z iniciatívy Zuzany Szatmáry (Nadácia Charty 77), Davida P. Daniela (SAIA), Miroslava Pospíšila (Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Brno) a Vladimíra Raimana (Európska kultúrna nadácia, Bratislava) uskutočnila v mestečku Stupava prvá československá konferencia MVO. Zúčastnilo sa jej 34 účastníkov z Čiech, 24 zo Slovenska, ako aj 20 zahraničných hostí. Konferenciu organizačne zabezpečila SAIA, ktorá sa postupne profilovala ako celoštátna organizácia orientovaná na školiace a informačné aktivity pre rodiaci sa neziskový sektor. Druhá stupavská konferencia sa konala až v marci 1994 po rozdelení Česko-Slovenska, už ako konferencia slovenských MVO. U.S. Information Service (USIS) Súčasťou tejto americkej vládnej agentúry, pôsobiacej popri konzuláte a neskôr veľvyslanectve, bola aj knižnica otvorená pre širokú verejnosť. USIS organizovala veľmi žiadané pobyty slovenských odborníkov v USA a prednášky a pobyty amerických špecialistov v rôznych inštitúciách na Slovensku. Podporovala aj prezentáciu amerického umenia, deficit ktorého verejnosť 24 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

25 pociťovala za predchádzajúceho režimu. Udeľovala a administrovala granty slovenským mimovládnym organizáciám na podporu rozvoja demokracie, nezávislého súdnictva, trhovej ekonomiky a slobody prejavu. USIS venovala veľkú pozornosť aj rodiacim sa nezávislým médiám (udeľovaním grantov a organizovaním študijných pobytov v USA). Spolupracovala pri tom so špecializovanými americkými nadáciami International Media Fund (prezident Marvin Stone), Independent Journalism Foundation (prezident James L. Greenfield, ktorý prispel v roku 1993 k založeniu Centra nezávislej žurnalistiky na Slovensku). V roku 1999 sa USIS včlenila do State Departmentu. Beth Richie Poisson (v strede), prvá riaditeľka USIS na Slovensku: zľava, John Evans, zástupca veľvyslankyne USA v ČSFR, Paul Hacker, generálny konzul USA na Slovensku, Beth Richie Poisson, David P. Daniel, riaditeľ, SAIA, Bratislava, Foto: archív autora Fulbrightova komisia V júni 1991 bola v Prahe podpísaná medzivládna dohoda o zriadení Fulbrightovej komisie v Prahe a Bratislave, čím sa i Československo stalo súčasťou siete krajín, zaradených do jedného z najväčších výmenných programov na svete (vznikol v roku 1946 vďaka iniciatíve senátora J. Williama Fulbrighta). Tento vládou podporovaný program umožňuje špičkovým odborníkom získať štipendium, dáva príležitosť nadobudnúť a zdieľať vedomosti na prestížnych pracoviskách v USA a americkým odborníkom vo svete. Riaditeľkou Fulbrightovej komisie na Slovensku sa stala Adriena Richterová a od roku 1993 podnes ju riadi Nora Hložeková. Od roku 1992 do roku 2012 získalo štipendium 275 Slovákov a pre pobyt na Slovensku 270 amerických špecialistov. Bolo medzi nimi i niekoľko odborníkov známych z MVO Slavomíra Mačáková, Lenka Jasenčáková, Ľubomír Okruhlica, Iveta Radičová, Mikuláš Huba, Jaroslav Tešliar, Daniela Olejárová, Danica Klempová, Lea Uhrínová a Michal Vašečka. 25 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

26 Eisenhower Fellowships V roku 1992 bola SAIA v rámci celej ČSFR spoluorganizátorom a administratívnym centrom výberového konania na špeciálny dvojmesačný pobyt v USA, Eisenhower Fellowships, určený pre odborníkov vo veku rokov. Mimovládny program (vznikol v roku 1953), nesúci meno amerického prezidenta Dwighta D. Eisenhowera, umožnil desiatim špecialistom vycestovať do USA. V neskorších rokoch sa štipendistami stali i známe osobnosti z neziskového sektora, ako napríklad Juraj Mesík, Šarlota Pufflerová, Mikuláš Huba, či Zuzana Wienk. Základné črty americkej pomoci ( ) Zrod americkej asistencie po páde komunizmu v Československu bol spontánny a rýchly. Ako prvé zareagovali na volanie po spolupráci a pomoci pri budovaní občianskej spoločnosti a dobrovoľníctva súkromné nadácie a jednotlivci. Kongres prijal čoskoro po páde železnej opony nový zákon na podporu demokracií vo východnej Európe (Support for East European Democracy (SEED) Act of 1989), ktorý vytvoril právny rámec pre vládnu podporu zásadných spoločensko-politických a ekonomických reforiem v postkomunistických krajinách. Súkromné i vládne programy zohľadňovali osobitosti v Českej a Slovenskej republike a tomu prispôsobovali koordináciu svojich aktivít. Američania prinášali so sebou nové životné postoje orientované na posilňovanie úlohy jednotlivca, duchu dobrovoľníctva, solidarity a služby vo svojom okolí. Okrem pomoci pri reforme politického a ekonomického systému od začiatku venovali značnú pozornosť rozvoju občianskej spoločnosti. Žiadna iná západná krajina neinvestovala toľko prostriedkov a expertíz do rodiacich sa občianskych iniciatív a organizácií na Slovensku ako Spojené štáty. Nebola to len finančná a materiálna pomoc. Veľký vplyv mali i stovky amerických dobrovoľníkov, ktorí k nám prišli bez nároku na plat vyučovať angličtinu a pomáhať pri vzniku MVO. V našom prostredí bola neobvyklá aj dôvera, ktorú najmä americké nadácie vkladali do ľudí, čo sa rozhodli meniť systém a vytvárať novú kultúru 26 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

27 občianskej participácie. Pomoc v podobe grantov bola nebyrokratická a postavená na doceňovaní talentu miestnych ľudí. Donori od začiatku pripomínali dočasnosť svojej podpory a snažili sa pomoc orientovať na posmelenie spolupráce medzi občianskymi aktérmi, tvorbu aliancií a trvalo udržateľných organizácií. Mnohým ľuďom z rodiacej sa občianskej spoločnosti umožnili osobne sa zoznámiť s fungovaním neziskového sektora v USA. 27 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

28 Prvé roky samostatnej štátnosti a obdobie mečiarizmu ( ) 28 28

29 Spoločensko-politický kontext Slovenská republika začala po prvom januári 1993 intenzívne budovať politickú, ekonomickú a sociálnu infraštruktúru štátu a vstupovať do medzinárodných inštitúcií. Napriek počiatočným obavám o životaschopnosť Slovenska a možnej destabilizácie stredoeurópskeho regiónu sa nový štát rýchlo udomácnil na medzinárodnej scéne a získal si rešpekt. Vláda pod vedením Vladimíra Mečiara deklarovala, že chce budovať pluralitný demokratický štát s trhovou ekonomikou a orientovať sa na čo najrýchlejší vstup do európskych a transatlantických štruktúr. Prvým prezidentom nového štátu sa po voľbe v Národnej rade SR v marci 1993 stal stranícky spolupracovník premiéra Mečiara, poslanec Michal Kováč. Vzťahy medzi týmito dvoma ústavnými činiteľmi, ktoré čoskoro prerástli do ostrých sporov, hlboko poznačili spoločensko-politickú atmosféru v počiatočných rokoch fungovania nového štátu, ako aj jeho imidž v zahraničí. Vladimír Mečiar sa napriek deklaráciám o rešpektovaní európskych demokratických pravidiel začal postupne od nich odkláňať a sústredil sa na centralizáciu moci do vlastných rúk. Ako zručný politik sa postavil do role otca národa a získal nebývalú podporu verejnosti. Pritom atakoval politickú opozíciu a kritikov vo vlastnej strane. Snažil sa dostať pod kontrolu ekonomické subjekty, médiá, odbory i MVO. Keď proti týmto autoritárskym praktikám vystúpil prezident SR Michal Kováč, premiér začal hrubo útočiť aj na neho. Vyvrcholením ich sporu bol brutálny únos prezidentovho syna predstaviteľmi tajných služieb. Režim, ktorý Vladimír Mečiar na Slovensku zaviedol, dostal neslávne meno mečiarizmus. Vďaka nedemokratickým praktikám premiéra Mečiara si Slovensko vyslúžilo demarše od predstaviteľov Európskej únie (EÚ) i vlády USA a následne sa pozastavili rokovania o vstupe do EÚ i NATO. Ostatní susedia z Vyšehradskej štvorky Česká republika, Maďarsko a Poľsko v integračných snahách pokračovali. Kroky Vladimíra Mečiara a riziko medzinárodnej izolácie vyburcovali demokratické sily v krajine, ktoré si uvedomili katastrofálne dôsledky jeho účinkovania pre ďalší vývoj Slovenska. Šanca na zmenu sa ukázala v roku 1998, keď sa konali parlamentné voľby. 29 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

30 Slovenské MVO v nich zohrali historickú úlohu. V rámci celoštátnej informačnej, vzdelávacej a mobilizačnej kampane, známej pod názvom OK98 (Občianska kampaň 98) prispeli k volebnej účasti 84 %, pričom bola zaznamenaná i rekordná, skoro rovnako vysoká, účasť prodemokraticky orientovaných prvovoličov. Predstavitelia občianskej spoločnosti síce pred voľbami komunikovali s lídrami politickej opozície v rámci tzv. demokratického okrúhleho stola, no držali sa striktne princípu nestraníckosti. V tomto čase sa na Slovensku zrodila tradícia vstupu tretieho sektora do politickej arény. Tretí sektor si získal rešpekt v domácom i medzinárodnom meradle. Po septembrovej volebnej porážke odišiel Vladimír Mečiar do opozície a vytvorila sa koaličná vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu. Príklady americkej pomoci ( ) Celoslovenské servisné centrum pre tretí sektor Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA) sa postupne osamostatnila a vytvorilo sa z nej nezávislé občianske združenie so sieťou pobočiek v siedmich krajských mestách a v Poprade. Pod vedením štvorice Pavol Demeš, David P. Daniel, Katarína Košťálová a Oľga Šubeníková sa SAIA stala medzinárodne známou organizáciou. Riaditeľkami jej pobočiek boli: Zuzana Kalináčová, Košice; Danica Hulová, Banská Bystrica; Ľubica Lachká, Nitra; Lídri SAIA-SCTS: zľava, Pavol Demeš (bývalý riaditeľ), Oľga Šubeníková (zástupkyňa riaditeľky), Katarína Košťálová (riaditeľka) a David P. Daniel (bývalý riaditeľ). Bratislava, Foto: archív autora 30 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

31 Dagmar Lišková, Trenčín; Libuša Radková, Trnava; Juliana Hajduková, Prešov; Alena Mičicová, Žilina a Dana Plučinská, Poprad. Okrem projektov zameraných na medzinárodné vzdelávanie sa čoraz viac orientovala na programy pre rýchlo sa rozvíjajúci tretí sektor a k svojmu názvu si pridala Servisné centrum pre tretí sektor (SAIA-SCTS). Rozvíjala školiace (manažérske tréningy pre ľudí z neziskového sektora), informačné (tvorba databáz MVO), publikačné (adresáre MVO, analytické a školiace manuály, mesačník NonProfit) a organizačné (stupavské konferencie, servis pre Grémium 3S) aktivity. Zabezpečovala tiež rozsiahle programy pre dobrovoľných lektorov angličtiny (najmä Education for Democracy) a knižné dary od Sabre Foundation a International Book Bank. Lester Salamon, riaditeľ Center for Civil Society Studies, Institute for Policy Studies, Johns Hopkins University. Tom McClure, MVO tréner, Support Centers International. V rozvoji informačno-vzdelávacích programov pre tretí sektor SAIA-SCTS úzko spolupracovala so špecializovanými americkými organizáciami akými boli: Support Centers International (Thomas McClure), Citizens Democracy Corps USA (Francis Luzzatto), National Forum Foundation (James Denton), Toshiba America Foundation (John M. Sumanski), Johns Hopkins Institute for Policy Studies (Lester Salamon), International Center for Not-for- Profit Law (Lee Irish, Douglas Rutzen), National Center for Nonprofit Boards (Eliana Vera) a CIVICUS (Miklós Marschall). Od marca 1998 začala SAIA-SCTS budovať v spolupráci s Open Society Institute Dobrovoľnícke centrum ako súčasť medzinárodnej siete podobných centier v strednej a východnej Európe a od roku 1999 odovzdávala výnimočným dobrovoľníkom ocenenie Srdce na dlani. 31 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

32 Rozvoj a aktivity SAIA-SCTS by neboli možné bez podpory amerických nadácií Rockefeller Brothers Fund, C.S. Mott Foundation, Ford Foundation, Atlantic Philanthropies, Foundation for a Civil Society. V čase vrcholiaceho mečiarizmu nadácia Open Society Fund zachránila akademické programy SAIA-SCTS. Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation Rachel Tritt, riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti. Foto: archív autora Nadácia zriadená a podporovaná Georgom Sorosom koncom roka 1992 rozvíjala v tomto období naplno svoje širokospektrálne aktivity orientované na rozvoj mimovládneho sektora, politických reforiem, ochrany ľudských práv, vzdelávania, kultúry, zdravotníctva, médií a medzinárodnej spolupráce. Na jednej strane poskytovala granty najmä MVO a na strane druhej realizovala vlastné projekty. Stala sa novým typom grantovo-operačnej organizácie, na aktivitách ktorej participuje veľké množstvo spolupracovníkov a odborníkov z rôznych oblastí. Nadácia od začiatku kládla veľký dôraz na transparentnosť svojich aktivít a vytváranie spolupráce s inými subjektmi z mimovládnej, ale i štátnej sféry (školy, zdravotnícke a kultúrne zariadenia). Zohrala rozhodujúcu úlohu pri kultivovaní filantropickej kultúry na Slovensku, tvorby aliancií (vrátane Fóra donorov), ako aj nových mimovládnych subjektov (z NOS sa vyčlenili a osamostatnili Nadácia Centrum súčasného umenia, Nadácia Škola dokorán, Otvorený klub lekárskej spoločnosti, Plán B, n. o., Slovenská debatná asociácia a Slovensko-český ženský fond). 32 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš 32

33 Nadácia pre deti Slovenska Rick Little, zakladateľ a prezident International Youth Foundation. Rick Little je pozoruhodný Američan, ktorý veľkou mierou prispel k zaostreniu pozornosti na deti a mladých ľudí v celosvetovom meradle, najmä prostredníctvom založenia inovatívnej nadácie International Youth Foundation (IYF) v roku Rick Little sa rozhodol iniciovať vznik samostatných partnerských nadácií vo svete, vrátane regiónu strednej a východnej Európy. Po starostlivom zvažovaní (na analýze podmienok pre vznik nadácie v našom regióne sa podieľala Maggie Alexander) padla voľba i na Slovensko. V roku 1995 bola v Bratislave zaregistrovaná Nadácia pre deti Slovenska a jej riaditeľom sa stal Filip Vagač. IYF od začiatku nabádala slovenských partnerov k budovaniu medzisektorovej spolupráce a trvalej udržateľnosti, čo sa napokon i podarilo. K rozvoju nadácie v jej prvých rokoch okrem IYF prispeli finančnou pomocou i C.S. Mott Foundation, Rockefeller Brothers Fund a Ford Foundation. Dnes je Nadácia pre deti Slovenska jednou z najúspešnejších grantovo-operačných nadácií na Slovensku a jej projekt Hodina deťom je u nás súčasťou modernej filantropie. National Endowment for Democracy (NED), National Democratic Institute (NDI) a International Republican Institute (IRI). Tieto tri úzko spolupracujúce grantovo-operačné organizácie zohrali významnú úlohu v rozvoji pluralitnej demokracie na Slovensku. Okrem finančnej a odbornej podpory pre rodiace sa politické inštitúcie ovplyvnili i rozvoj viacerých projektov mimovládnych subjektov, najmä tých, ktoré pôsobia v oblasti občianskej participácie na politickom procese na miestnej či celoštátnej úrovni. 33 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

34 Táto pomoc sa najviac prejavila pred parlamentnými voľbami v roku 1998 a Programy NED (prezident Carl Gershman) koordinoval a dodnes koordinuje z Washingtonu riaditeľ pre Európu a Euroáziu Rodger Potocky. NDI (prezident Kenneth Wollack) a IRI (prezident Lorne W. Craner) (finančne podporované NED, ktoré získava prostriedky cez Kongres USA) si otvorili po rozdelení Česko-Slovenska svoje zastúpenie v Bratislave. Kanceláriu IRI Slovensko viedli od roku 1994 Jan E. Surotchak a Lindsay Lloyd. Od roku 1999 sa pod vedením L. Loyda zmenila na kanceláriu pre strednú a východnú Európu. Od roku 2003 až dodnes vedie bratislavskú regionálnu kanceláriu IRI Jan E. Surotchak, jej mandát sa medzičasom rozšíril na európsku úroveň. Kenneth Wollack, prezident National Democratic Institute. Lorne W. Craner, prezident International Republican Institute. 34 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš Carl Gershman, prezident National Endowment for Democracy.

35 Ray Murphy, programový koordinátor Atlantic Philanthropies. V rozbehu aktivít NDI orientovaných na politickú transformáciu zohrali u nás dôležitú úlohu Robert Norris, Lisa McLean, Barbara a Paul Millerovci a Nicolas Ruszkowski. Kancelária NDI funguje na Slovensku dodnes a jej riaditeľkou je dlhoročná spolupracovníčka NDI Zuzana Dzúriková Papazoski. Po roku 2000 sa sústredila najmä na asistenciu parlamentom v krajinách západného Balkánu a zvyšovanie politických zručností u mladých rómskych lídrov na Slovensku a v regióne. Medzi inými NDI dopomohlo k rozvoju líderských zručností i aktivistovi Petrovi Pollákovi, ktorý sa stal v roku 2012 prvým rómskym poslancom v slovenskom parlamente. Environmentalisti Vklad environmentálnych aktivistov a ich organizácií do rozvoja občianskej angažovanosti na Slovensku si zaslúži osobitnú pozornosť. Environmentálne MVO totiž svojimi aktivitami výraznou mierou prispeli nielen k ochrane prírodného dedičstva, ale rozhýbali mnohé občianske aktivity na lokálnej i celoštátnej úrovni, ovplyvnili tvorbu zákonov a vyhrali nejeden zápas s vládnou mocou. Aj v tejto oblasti možno veľmi jasne dokumentovať, ako americkí donori, súkromní či vládni, dopomohli financiami, vzdelávacími programami, či strategickým poradenstvom k pozoruhodným výsledkom, ale najmä k vytvoreniu nezávislých a trvalo udržateľných organizácií, ktoré dnes efektívne pôsobia i bez americkej podpory. Michal Kravčík (vpravo), zakladateľ MVO Ľudia a voda a Jerrod Davis, dobrovoľník Peace Corps, východné Slovensko, Foto: archív autora 35 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

36 Šťastím pre slovenský tretí sektor bolo, že výrazné environmentálne osobnosti pôsobili aj mimo hlavného mesta Bratislavy a postupne aktivizovali množstvo komunitných projektov a iniciatív v mestách a obciach po celom Slovensku. Krystyna Wolniakowsky, German Marshall Fund of the United States. V roku 1993 Juraj Mesík naplno rozbehol v Banskej Bystrici činnosť inovatívnej grantovej organizácie Environmental Partnership Slovensko (v roku 1996 premenovanej na Ekopolis). Juraj Zamkovský vytvoril dynamické a profesionálne Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, ktoré sa presídlilo do neďalekej dediny Ponická Huta. Na východnom Slovensku založili známe občianske združenia Michal Kravčík Ľudia a voda a Juraj Lukáč Lesoochranárske zoskupenie VLK. ETP Slovensko pod vedením Borisa Strečanského spolu s týmito organizáciami pokračovalo vo vzdelávacích projektoch zameraných na rozvoj kapacít komunitných Stretnutie s americkými donormi v Banskej Bystrici v roku Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

37 neziskových organizácií, podporu participatívnych plánovacích procesov a rozširovanie manažérskych zručností so zameraním na ochranu životného prostredia, rozvoj sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho potenciálu jednotlivcov, organizácií a komunít s dôrazom na riešenie problémov v znevýhodnených regiónoch. Vlasta Körnerová, riaditeľka A Projekt, Frank Loy, prezident German Marshall Fund a Juraj Mesík, riaditeľ EPCE, Kvačany, Komunitné iniciatívy Americké vládne i mimovládne organizácie venovali v tomto období zvláštnu pozornosť rozvoju programov zameraných na rozvoj komunít a zapájania občanov do aktivít na miestnej úrovni. Okrem hore spomínaných organizácií, Nadácie otvorenej spoločnosti a Nadácie pre občiansku spoločnosť (najmä DemNet program) a SAIA-SCTS v tejto oblasti zohrali dôležitú úlohu nasledovné organizácie: Komunitná nadácia Zdravé mesto Banská Bystrica Hoci táto nadácia vznikla už v roku 1991, rozvojový impulz získala v roku 1993, keď sa člen jej správnej rady Juraj Mesík oboznámil v Michigane s konceptom komunitných nadácií a priniesol ho do Banskej Bystrice. Vďaka pomoci Mott Foundation sa z malej banskobystrickej nadácie pod vedením Beaty Hirt stala prvá komunitná nadácia nielen na Slovensku, ale v celej kontinentálnej Európe. Inšpirovala vznik mnohých ďalších komunitných nadácií u nás i v zahraničí a Juraj Mesík v rokoch pôsobil ako expert na oblasť komunitného rozvoja vo Svetovej banke vo Washingtone. Karpatská nadácia Vznikla v roku 1994 v Košiciach vďaka newyorskému EastWest Institute (prezident John Mroz, viceprezident Stephen Heintz a programový manažér a neskôr viceprezident zo Slovenska Vazil Hudák) a finančnej podpore viacerých amerických nadácií, najmä C.S. Mott Foundation. Je súčasťou siete národných karpatských nadácií (Poľsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko), ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v aktivitách Karpatského Euroregiónu. Karpatská nadácia, vedená na Slovensku od roku 1995 Laurou Dittel, pôsobí efektívne v znevýhodnených komunitách východného Slovenska a podporila mnohé aktivity v sociálnej, vzdelávacej, kultúrnej, environmentálnej a ďalších oblastiach. 37 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

38 Spolupracovala so štátnou správou, samosprávou, MVO a podnikateľskou sférou. O kvalite práce tejto nadácie svedčí i fakt, že si ju koncern U.S. Steel Košice vybral v roku 2006 za kľúčového partnera. Centrum komunitného organizovania Priekopnícku úlohu v tejto oblasti zohral Chuck Hirt z USA, ktorý začal v roku 1996 nový program komunitného organizovania na Slovensku vďaka National Democratic Institute (NDI) a USAID. Jeho sídlom sa stala Banská Bystrica. Vďaka tomuto programu sa mnohé občianske iniciatívy a MVO naučili aktívne vstupovať do rozhodovacích procesov. Na Slovensko prišli viacerí lektori z USA a naši aktivisti mali možnosť získať skúsenosti v zahraničí. Vazil Hudák, člen správnej rady Karpatskej nadácie. Foto: archív autora Chuck Hirt, riaditeľ Centra komunitného organizovania. 38

39 John Mroz, prezident EastWest Institute. Chuck Hirt napokon našiel v Banskej Bystrici svoj domov, založil Centrum komunitného organizovania. Stál pri zrode siete Central and Eastern European Citizens Network, ktorá dnes umožňuje výmenu skúseností medzi občianskymi iniciatívami na lokálnej úrovni v 18 krajinách strednej a východnej Európy, Balkánu a Kaukazu. V Banskej Bystrici začala v roku 1997 svoje aktivity aj ďalšia významná nezisková organizácia VOKA Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity (jej vznik ovplyvnila americká mimovládna organizácia ACDI/VOCA). Jej snahou bolo budovať silnú inštitucionalizovanú sieť jednotlivcov, organizácií a komunít, ktoré spolupracovali v oblasti vidieckych rozvojových aktivít. VOKA rozvinula i medzinárodnú spoluprácu s organizáciami pôsobiacimi v rozvoji vidieka. Grémium tretieho sektora a stupavské konferencie Grémium tretieho sektora (G3S) je výrazom unikátneho vývoja občianskej spoločnosti na Slovensku a svedectvom schopnosti lídrov z mimovládnych organizácií dosahovať zhodu v mene celospoločenských cieľov. V iných postkomunistických krajinách podobnú volenú reprezentačnú platformu neziskového sektora nevídať. Prvé G3S zvolili na druhej stupavskej konferencii slovenských MVO v marci 1994 a malo 16 členov, zastupujúcich štyri veľké sekcie humanita a charita, životné prostredie, vzdelávanie, mládež a kultúru, ľudské práva a menšiny. Hovorcom G3S od roku 1994 do roku 1999 bol Pavol Demeš, ktorého vystriedala Helena Woleková. 39 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

40 G3S (ktorého štruktúra a počet členov sa menili) organizovalo v spolupráci so SAIA-SCTS každoročne stupavskú konferenciu, kde sa riešili dôležité vnútro sektorové, ako aj celospoločenské otázky. G3S a jeho členovia boli i hlavnými organizátormi veľkých kampaní Tretí sektor SOS, proti snahám vlády obmedziť a kontrolovať činnosť MVO a občianskej kampani OK98 za spravodlivé voľby, ktorá prispela k ukončeniu mečiarizmu a návratu Slovenska na demokratickú koľaj. Bez finančnej podpory amerických nadácií (ktoré podporili SAIA- SCTS), ako aj vládnej podpory z programu USAID, by aktivity G3S neboli realizovateľné. Navyše, predstavitelia americkej diplomacie na Slovensku sa pravidelne zúčastňovali na stupavských konferenciách, pravidelne sa stretali s lídrami 3S po celom Slovensku a otvorene podporovali aktivity tretieho sektora. Fórum donorov Vera Dakova, programová koordinátorka, C.S. Mott Foundation. V rozvoji tretieho sektora, filantropie a posilňovaní demokracie na Slovensku zohralo osobitnú úlohu zoskupenie grantových mimovládnych organizácií nadácií, ktoré sa v roku 1996 dohodli vytvoriť neformálnu platformu Fórum donorov. Ich cieľom bola výmena skúseností, spolupráca a celkové zefektívnenie podpory nehierarchickému mimovládnemu sektoru. Fórum donorov od začiatku úzko spolupracovalo s Grémiom tretieho sektora. Medzi kľúčové nadácie, ktoré stáli pri zrode Fóra donorov boli i tri nadácie, ktoré sa zrodili vďaka americkej pomoci Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation, Nadácia pre občiansku spoločnosť (premenovaná na nadáciu Pontis) a Nadácia pre deti Slovenska. Nezávislé grantové nadácie úzko spolupracovali i s vládnymi programami, realizovanými prostredníctvom veľvyslanectiev akreditovaných na Slovensku. Táto spolupráca bola veľmi dôležitá najmä pri podpore veľkých kampaní, do ktorých boli zapojené mnohé MVO. Fórum donorov sa postupne profesionalizovalo a v roku 2000 sa registrovalo ako samostatná organizácia (jeho riaditeľkami postupne boli Zuzana Fraňová, Katarína Vajdová, Lenka Iľanovská, Eva Riečanská a Lucia Faltinová). Fórum donorov je členom viacerých medzinárodných organizácií. Od roku 2006 popri ňom funguje Klub firemných darcov. Fórum donorov vyhlasuje každoročne rebríček Top firemný filantrop, ktorý hodnotí firemných darcov podľa objemu rozdelených prostriedkov. 40 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

41 Predstavitelia C. S. Mott Foundation: zľava, Jeanette Mansour, Walter Veirs, Shannon Lawder, John Blyth, Lenka Setkova a Clare Brooks, Flint, Michigan, Vo vývoji Fóra donorov, ako členskej organizácie, ale aj pri organizačnom rozvoji viacerých úspešných grantových nadácií (vrátane komunitných), zohrala špeciálnu úlohu americká nadácia C.S. Mott Foundation. Jej programy na Slovensku v ostatných dvoch desaťročiach koordinovali John Blyth, Clare Brooks, Tamas Scsaurszki a Vera Dakova. Think tanky V tomto období sa objavila na scéne nepočetná, ale vplyvná skupina MVO amerického typu think tanky, ktoré založili známi slovenskí odborníci z oblasti sociológie, politológie, ekonómie a ďalších odborov. Tieto analyticko-výskumné nezávislé organizácie začali prispievať k diskusii o reformách a v spolupráci s ďalšími MVO vytvárali kritickú platformu voči vláde V. Mečiara, ktorá sa snažila umlčiavať kritikov v štátom kontrolovanej akademickej sfére. Analytici z think tankov vydávali početné popularizačné publikácie, organizovali semináre a konferencie a dokázali účinne preniknúť do médií, kde odborne komentovali udalosti a navrhovali alternatívne riešenia politík. Na oblasť ekonomickú sa sústreďovali Nadácia F. A. Hayeka a Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy (M.E.S.A. 10). Najvýraznejším think tankom v sociálnej oblasti bolo Centrum pre analýzu 41 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

42 Douglas Rutzen, prezident International Center for the Not-for-Profit Law. sociálnej politiky (S.P.A.C.E.), ktoré založila v roku 1993 sociologička Iveta Radičová. Vďaka Helene Wolekovej sa S.P.A.C.E. venovalo i výskumu a propagácii tretieho sektora a v roku 1996 sa zúčastnilo medzinárodného porovnávacieho výskumu neziskového sektora, koordinovaného Inštitútom pre politické štúdie Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore. V oblasti kultivácie zahraničnopolitického myslenia dominoval think tank Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, ktorého zakladateľkou v roku 1993 bola Magda Vášáryová. Rok pred kľúčovými parlamentnými voľbami v roku 1998 vznikol z iniciatívy Martina Bútoru, Grigorija Mesežnikova a ďalších odborníkov Inštitút pre verejné otázky (IVO), ktorý sa postupne vyvinul na najaktívnejší think tank v oblasti verejnej politiky na Slovensku. Výskumníci IVO sa aktívne zapojili do kampane OK98. V publikačných aktivitách IVO pomohli v počiatočných rokoch ako editori Thomas W. Skladony a Sharon Fisher z Washingtonu. Spomínané think tanky sa v mnohom inšpirovali americkými skúsenosťami, nadviazali spoluprácu s početnými odborníkmi z USA a vo viacerých prípadoch získali z amerických zdrojov finančnú podporu pre svoje aktivity. 42 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

43 Kampaň Tretí sektor SOS Aktivisti kampane Tretí sektor SOS Stela Hanzelová (vľavo), Maroš Silný, Ľubica Trubíniová a Helena Woleková. Bratislava, Vláda Vladimíra Mečiara sa postupne snažila dostať pod kontrolu kritikov svojho autoritárskeho štýlu vládnutia. Neobišla pritom ani MVO, ktorých predstavitelia poukazovali na zneužívanie moci a odklon od demokracie. Jedným z pokusov bolo obmedzenie činnosti nadácií vytvorením reštriktívnej legislatívy. Tieto vládne snahy zmobilizovali v roku 1996 občiansku spoločnosť a MVO spustili bezprecedentnú kampaň Tretí sektor SOS, ktorá ukázala vitalitu a akcieschopnosť neziskových organizácií. MVO vstúpili do vyjednávania s vládou, pričom sa im podarilo zmierniť reštriktívnosť zákona, ale najmä naučiť sa dosahovať zhodu a komunikovať s verejnosťou. Slovenský tretí sektor si zároveň získal autoritu v zahraničí a ukazoval svetu inú tvár krajiny ako vláda. Významnú úlohu počas kampane zohrala americká organizácia International Center for the Not-for-Profit Law (ICNL), špecializovaná na neziskové právo. Jej odborníci navštívili Slovensko a vypracovali odborné stanoviská. O nezvyčajnej kampani sa čoskoro začalo hovoriť na medzinárodných fórach a prípadovú štúdiu v rámci globálnych príkladov občianskych iniciatív o nej uverejnila organizácia CIVICUS vo Washingtone. Počas kampane Tretí sektor SOS. Bratislava, Foto: archív autora 43

44 Návšteva Hillary Clinton a okrúhly stôl s MVO Stretnutie prvej dámy USA Hillary Clinton s predstaviteľmi slovenských MVO v októbri Foto: Biely dom V čase stretov MVO s medzinárodne kritizovanou a do značnej miery izolovanou Mečiarovou vládou prišla v roku 1996 na návštevu Slovenska prvá dáma USA Hillary Clinton (sprevádzala ju veľvyslankyňa USA pri OSN Madleine Albright, ktorá sa o rok stala ministerkou zahraničných vecí). Okrem stretnutí s vládnymi predstaviteľmi, sa zúčastnila aj na médiám prístupnom okrúhlom stole s občianskymi aktivistami v bratislavskej Redute a diskutovala s nimi o úlohe občianskej spoločnosti, ľudských právach a demokracii. Toto gesto výrazne posilnilo sebavedomie a prestíž tretieho sektora na Slovensku a vytvorilo roky trvajúci záujem H. Clinton o Slovensko a jeho občiansku spoločnosť. Na ďalší predvolebný rok 1997 posiela H. Clinton osobný povzbudzujúci list účastníkom piatej stupavskej konferencie, ktorá sa konala v Košiciach. Občianska kampaň OK98 V prípade tejto nestraníckej kampane vedenej predstaviteľmi Grémia tretieho sektora a ďalšími lídrami MVO, úzko spolupracujúcich s Fórom donorov, išlo o bezprecedentné kolektívne úsilie desiatok slovenských MVO, ktoré vstúpili do dovtedy, 44 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

45 Marek Kapusta, koordinátor mobilizačnej kampane Rock the Vote, pre mnohých, nepoznanej spoločensko-politickej arény. Kampaň mala za cieľ mobilizáciu a vzdelávanie voličov a monitoring volebného procesu pred septembrovými parlamentnými voľbami v roku Kampaň, ktorej hovorkyňou bola známa ľudskoprávna aktivistka Šarlota Pufflerová z MVO Občan a demokracia (v minulosti spolupracovala s americkou organizáciu Pew Charitable Trust), mala nielen rozhodujúci vplyv na druhú nežnú revolúciu na Slovensku, v ktorej bol porazený neoautoritársky režim Vladimíra Mečiara, ale ovplyvnila aj ďalší charakter účasti občanov na správe vecí verejných. V kampani sa zrodilo viacero osobností a organizácií s advokačnými zručnosťami a ambíciami. Od tejto chvíle sa stali aktivity tretieho sektora v politickom procese súčasťou politickej kultúry na Slovensku. Kampaň OK98 a jej aktivisti slúžili a dodnes slúžia ako zdroj inšpirácie v krajinách s autoritárskymi tendenciami. Bolo o nej napísaných najviac článkov, statí a analýz na Slovensku i v zahraničí spomedzi všetkých aktivít slovenských MVO. Medzinárodná verejnosť sa má možnosť dočítať o kampani OK98 a jej inšpiratívnom vplyve na ďalšie krajiny (Chorvátsko, Srbsko, Gruzínsko a Ukrajinu) v knižnej publikácii Reclaiming Democracy (editori Joerg Forbrig a Pavol Demeš). Publikácia, na ktorej sa podieľal tím medzinárodných špecialistov (kapitolu o OK98 spracoval Martin Bútora), vyšla okrem anglického jazyka i v azerbajdžančine, arabčine a čoskoro vyjde v albánčine. Jej anglická verzia je dostupná na internete. Zástupcovia kampane OK98 Šarlota Pufflerová, Pavol Demeš a Juraj Mesík za demokratickým okrúhlym stolom, Foto: archív autora 45 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

46 Volební pozorovatelia, Občianske oko, Foto: archív autora Aktivisti kapane OK98 rozdávajú volebné materiály, Kampaň OK98 bola iniciovaná a vedená slovenskými občianskymi lídrami, pôsobiacimi v MVO rôzneho zamerania. Kľúčové bolo, že MVO sa mohli opierať okrem európskej podpory najmä o americkú finančnú, odbornú a diplomatickú asistenciu nezávislých nadácií a vládnych inštitúcií. Z nadácií šlo predovšetkým o Nadáciu otvorenej spoločnosti, C.S. Mott Foundation, Rockefeller Brothers Fund, German Marshall Fund, National Endowment for Democracy a z vládnych programov najmä o USAID. Vďaka pomoci NDI sa zrodili viaceré úplne nové MVO Občianske oko a MEMO98, ktoré sa postupne vyprofilovali na medzinárodne uznávané organizácie, monitorujúce voľby v rôznych častiach sveta. Úspešná metodika Rock the Vote (zameraná na 46 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

47 Veľvyslanec Ralph Johnson podpisuje Kľúč k demokracii, ktorý drží Jaroslav Tešliar z MVO ľudia a voda. Bratislava, Foto: archív autora aktivizáciu mladých voličov), ktorú do Nadácie pre občiansku spoločnosť priniesol americký dobrovoľník z Peace Corps Mike Hochleutner, sa po modifikáciách uplatnila v zahraničí. Veľkým povzbudením pre slovenský tretí sektor v čase jeho vrcholiaceho zápasu o demokraciu bolo ocenenie, ktorého sa dostalo slovenským MVO v polovici mája Zástupcovia USA, Veľkej Británie a EÚ (prezident Bill Clinton, premiér Tony Blair a predseda Európskej komisie Jacques Santer) udelili päťdesiatim organizáciám a jednotlivcom z 29 krajín strednej a východnej Európy Cenu EÚ a USA za demokraciu a občiansku spoločnosť ako uznanie odvahy a angažovanosti pri presadzovaní základných princípov demokracie a občianskej spoločnosti. Cenu USA a EÚ za demokraciu a občiansku spoločnosť získali za Slovenskú republiku Grémium tretieho sektora, Ľudia a voda, Jekhatane/ Spolu a nadácia Inforoma (spoločná cena). Slávnostné udeľovanie cien slovenským víťazom sa za prítomnosti veľvyslanca USA Ralpha Johnsona, britského veľvyslanca Petra Harborna a chargé d affaires delegácie EK Christiana Bourgina konalo 19. mája 1998 v Pálffyho paláci v Bratislave. Rok na to získal v Kalifornii Michal Kravčík z MVO Ľudia a voda prestížnu Goldmanovu cenu za najlepší environmentálny projekt v rámci Európy. 47 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

48 Základné črty americkej pomoci ( ) Rozporuplné obdobie počiatkov slovenskej štátnosti, v ktorom dominovalo riziko autoritárskeho vývoja, možno s ohľadom na pestrosť, rozsah a dosah označiť za najvýznamnejšiu éru americkej asistencie na Slovensku. Súkromní donori, ako aj vládou USA podporované programy, pomohli pri profesionalizácii tretieho sektora, vzniku organizácií a aliancií, ktoré vytvorili zázemie pre rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku. Vďaka nim sa posilnila občianska participácia na celoštátnej, ako aj miestnej úrovni a občania sa učili vstupovať do rozhodovacích procesov. Paradoxom tejto doby bolo vnímanie aktivít americkej vládnej a nadačnej pomoci na Slovensku. Demokraticky zmýšľajúca verejnosť ju náležite a otvorene oceňovala, pričom vládne elity a ňou kontrolované zložky spoločnosti boli voči nej kritické, až nepriateľsky naladené. Operovať v krajine, ktorej predstavitelia na jednej strane deklarovali rešpekt voči demokratickým pravidlám a pritom ich hrubo porušovali, bolo skutočne zložité. Pomoc Spojených štátov mimovládnym organizáciám, najmä tým, ktoré vystupovali voči nedemokratickým praktikám, bola klasifikovaná ako neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí mladého suverénneho štátu. Americké nadácie, generálny konzul Paul Hacker a veľvyslanci Theodore Russell a Ralph Johnson, ako aj riaditeľky USAID Patricia Lerner a Paula Goddard, pôsobiaci v tomto období na Slovensku, pracovali v značne neštandardom prostredí. Dvojaké Slovensko mala možnosť zakúsiť i prvá dáma Hillary Clinton, ktorá po nepríjemnom prijatí na Úrade vlády SR mala srdečné a otvorené stretnutie so zástupcami občianskej spoločnosti, na ktoré spomína do dnešných dní a zachytila to i vo svojej autobiografii. Pomoc USA slovenským aktérom občianskej spoločnosti, ktorí sa popasovali s mečiarovským režimom a v demokratickom volebnom procese v roku 1998 prispeli k jeho ukončeniu, bola nesporným vkladom zaoceánskej veľmoci do modernizácie Slovenska a jeho včleneniu do komunity západných demokracií. 48 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

49 Dobiehanie zameškaného, reformy a vstup do EÚ a NaTO ( ) 49 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

50 Spoločensko-politický kontext Ukončenie éry mečiarizmu odblokovalo v slovenskej spoločnosti túžbu po nastolení nového štýlu politiky a reštartovaní plnenia predvstupových kritérií do európskych a transatlantických štruktúr. Koaličná vláda zložená až z piatich politických strán nastúpila na cestu radikálnych ekonomických a sociálnych reforiem, ako aj akcelerácie integračných snáh do EÚ a NATO. Predstavitelia demokratického spoločenstva, vrátane USA, so sympatiami sledovali spoločensko-politický zlom a vymanenie sa Slovenska z nedemokratických praktík. V novej vláde Mikuláša Dzurindu sa ocitli ľudia, ktorí dôverne poznali tretí sektor. Think tanky boli pripravené spolupracovať s vládou na reformách a navyše do USA odišiel ako veľvyslanec významný predstaviteľ mimovládneho sektora Martin Bútora, ktorý so svojou manželkou Zorou Bútorovou a dynamickým tímom prispel ku kvalitatívnemu zlomu v americko-slovenských vzťahov. Slovenská ambasáda vo Washingtone sa tiež stala efektívnym propagátorom a podporovateľom slovenských MVO v americkom prostredí. Slovensko sa stalo príkladom a inšpiráciou pre demokratické sily v postkomunistických krajinách na Balkáne a postsovietskom priestore, kde sa v niektorých prípadoch tiež dostali k moci lídri s autoritárskymi sklonmi. V týchto časoch sa kladú základy záujmu zdieľania špecifickej slovenskej reformnej skúsenosti s inými krajinami. Radikálne reformy prirodzene viedli k zhoršeniu sociálneho postavenia ľudí a k rastúcej nespokojnosti. Vládnutie v ideologicky pestrej koalícii, ktorá sa vytvorila na antimečiarovskej báze, malo svoje úskalia. Bolo čoraz zložitejšie pretlmočiť ľuďom nutnosť uťahovania opaskov na ceste do prosperujúcej Európy. Toto umožnilo Vladimírovi Mečiarovi reálne uvažovať o návrate k moci. Predstavitelia EÚ a USA pred parlamentnými voľbami v roku 2002 neobvykle otvorene upozorňovali, že návrat Mečiara na čelo vlády by eliminoval sľubne sa rozvíjajúce integračné šance Slovenska. Slovenská občianska spoločnosť sa opäť aktivizovala a MVO prostredníctvom veľkého počtu informačno-vzdelávacích projektov objasňovali občanom, že tieto voľby 50 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

51 sú ďalšou križovatkou, ktorá buď privedie Slovensko do prosperujúcej Európy, alebo ho vráti späť do nedemokratických praktík a komplikovanej medzinárodnej situácie. Slovenskí voliči dali v parlamentných voľbách v roku 2002 opätovne mandát politikom, ktorí pokračovali v naštartovaných reformách a integrácii do západných štruktúr. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu napokon naplnila svoje historické poslanie, keď priviedla Slovensko po neľahkej ceste do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Slovensko, ako jediná krajina, s ktorou EÚ prerušila v dôsledku demokratického deficitu rokovania o pridružení, sa napokon zmobilizovalo a prepracovalo do prvej ligy postkomunistických krajín, ktoré v máji 2004 slávnostne vstúpili do EÚ. Druhá Dzurindova vláda sa nevyhla vnútorným šarvátkam a nezhodám, ako aj korupčným škandálom. Podcenila tiež komunikáciu s verejnosťou. Do čela politického pelotónu nastúpila nová politická sila stredoľavá strana SMER, na čele s čoraz populárnejším lídrom Róbertom Ficom. Ten sa sebavedomo vymedzil voči vládnej koalícii, ale i opozičným stranám. V parlamentných voľbách roku 2006 SMER-SD napokon presvedčivo zvíťazil a Róbert Fico sa stal premiérom novej koaličnej vlády. Príklady americkej pomoci ( ) USA ocenili OK98 Po demokratizačnej zmene na jeseň roku 1998 sa úspešná kampaň OK98 stala doslova medzinárodným hitom. Spolu s novou demokratickou vládou prispela po rokoch kritických správ o Slovensku k pozitívnej zmene imidžu krajiny. Ukázalo sa, že občianska spoločnosť je v mladej krajine dostatočne rozvinutá a pripravená pomôcť demokratickým reformám a integrácii Slovenska do európskych a transatlantických zoskupení. Počas konferencie venovanej dekáde transformácie postkomunistických krajín, ktorá sa konala 5. októbra 1999 vo Varšave 51 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

52 z iniciatívy USAID, získala kampaň OK98 cenu za najlepší kooperačný projekt MVO v krajinách strednej a východnej Európy USAID Good Governace and Civil Society Award. Cenu na konferencii odovzdávala prvá dáma USA Hillary Clinton (zo Slovenska sa ceremónie zúčastnili Juraj Mesík, Péter Hunčík a Pavol Demeš), ktorá následne navštívila Bratislavu a stretla sa i s aktérmi OK98. Kontext a atmosféra tohto stretnutia boli úplne iné, ako keď prvá dáma USA navštívila mečiarovské Slovensko v roku Záujem o slovenské skúsenosti MVO Slovenskí aktivisti pôsobiaci v zahraničí: zľava, Marek Kapusta a Balázs Jarábik (Nadácia Pontis), Rastislav Kužel (MEMO98), Marián Gabriel (Občianske oko) a Marek Mračka (MEMO98). Bratislava, Slovenskí občianski aktivisti sa začali deliť so svojimi skúsenosťami s predstaviteľmi medzinárodnej komunity. O kampaň OK98 prejavili záujem mnohí aktivisti z krajín strednej a východnej Európy, ale aj predstavitelia donorských kruhov. Vďaka spolupráci Freedom House vedenej Jamesom Dentonom a SAIA SCTS sa v marci 1999 konal v Bratislave seminár za účasti hlavných osobností z OK98 pre 35 účastníkov z Ukrajiny, Chorvátska, Srbska, Bieloruska, Ruska, Kirgizska, Kazachstanu a Litvy. Na stretnutí vznikli viaceré partnerstvá medzi slovenskými a zahraničnými aktivistami, ktoré prerástli do dlhotrvajúcej praktickej asistencie v postkomunistickom regióne. Ako obzvlášť cenné sa stali princípy vedenia nestraníckej predvolebnej kampane, koordinácia donorov, aktivizácia mladých voličov a občiansky monitoring. 52 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

53 Námestník ministra zahraničných vecí USA Thomas Pickering počas návštevy Bratislavy vo februári 2000 diskutoval za okrúhlym stolom so zástupcami tretieho sektora o otázkach pomoci v krajinách západného Balkánu, najmä v Srbsku. Viacerí slovenskí aktivisti, medzi nimi Rastislav Kužel (MEMO98), Peter Novotný (Občianske oko) a Marek Kapusta (Nadácia Pontis) sa stali uznávanými odborníkmi a školiteľmi v zahraničí. Od Demokratickej siete po Tvoju zem Zuzana Szatmáry, riaditeľka Nadácie Charta77 so spoluzakladateľom bieloruskej MVO Charta 97 Andrejom Sannikovom. Bratislava, Slovensko sa po odchode Vladimíra Mečiara z premiérskeho postu postupne prepracovalo do prvej ligy reformných krajín, čo malo dosah na charakter a rozsah americkej asistencie. Hlavná agentúra americkej rozvojovej pomoci USAID, pôsobiaca pri ambasáde v Bratislave, postupne utlmila činnosť a svoje programy v roku 2002 definitívne skončila (oficiálne ukončenie bolo pôvodne ohlásené už k roku 2000). O impozantných výsledkoch pomoci USAID na Slovensku sa môže záujemca dočítať v hodnotiacej publikácii Roberta J. Maushammera, ktorá je prístupná na internete 53 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

54 Patricia Lerner, bývalá riaditeľka USAID Slovensko v rokoch Významným segmentom aktivít USAID na Slovensku bola finančná podpora MVO, ktorú agentúra realizovala od roku 1997 prostredníctvom dvoch veľkých grantových programov Demokratickej siete (Democracy Network, DemNet) a po jeho ukončení v rokoch programom Tvoja zem (Your Land). USAID, ktorá pôvodne prideľovala prostriedky slovenským MVO priamo, sa rozhodla pre podporu MVO využiť kapacity slovenských nadácií, ktoré mali skúsenosť s grantovou činnosťou. Tento krok bol v kontexte poskytovania a realizácie zahraničnej pomoci na Slovensku prelomový. Bol to prejav dôvery v inštitucionálne kapacity slovenského neziskového sektora. Program DemNet (objem prostriedkov 3,3 milióna USD) realizovala Nadácia pre občiansku spoločnosť (koordinátorom DemNet programu bol Jan E. Surotchak) a sústredil sa najmä na oblasť občianskej advokácie a verejnej politiky. Súťaž o spravovanie záverečného programu USAID Tvoja zem (objem prostriedkov 2 milióna USD) vyhrala dvojica skúsených nadácií Ekopolis z Banskej Bystrice a ETP Slovensko, Bratislava, Košice. Tento program bol zameraný na posilnenie účasti občanov na správe vecí verejných a podporoval iniciatívy v oblasti obhajoby občianskych záujmov, boja proti korupcii, rozvoju vidieka, komunitných nadácii a podpory práv žien a menšín. Grantové programy DemNet a Tvoja zem podporili množstvo kvalitných projektov MVO a prispeli k prechodu Slovenska na štandardný demokratický systém a splneniu integračných kritérií. Jan E. Surotchak, Foundation for a Civil Society/Nadácia Pontis, Bratislava Foto: archív autora 54 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

55 Craig Kennedy, prezident German Marshall Fund of the United States. Otvorenie kancelárie pre strednú a východnú Európu German Marshall Fund of the United States (GMF) v Bratislave Známa americká mimovládna organizácia GMF so sídlom vo Washingtone sa rozhodla koncom deväťdesiatych rokov otvoriť v regióne svoje zastúpenie, v dôsledku zintenzívnenia svojich aktivít. Autor tejto publikácie uspel v medzinárodnom konkurze na post riaditeľa pobočky GMF pre strednú a východnú Európu a v januári 2000 ju za účasti prezidenta GMF Craiga Kennedyho otvorili. V predchádzajúcom období rôzne programy pre tento región koordinovali Marianna Ginsburg, Debbie Harding, Krystyna Wolniakowski, Steve Grand, Phil Henderson a další. Bratislavská kancelária GMF sa venovala programom finančnej a organizačnej podpory reforiem, príprave krajín na vstup do EU a NATO, rozvoju líderských schopností a posilneniu spolupráce s USA. Okrem poskytovania grantov pre MVO, organizovaní konferencií a seminárov, publikovaní odborných analýz a výskumov verejnej mienky (Transatlantické trendy) GMF organizuje i program 55 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

56 odborných poznávacích pobytov v USA pre mladých profesionálov z rôznych oblastí (Marshall Memorial Fellowship MMF). V GMF Bratislava pôsobili ako programoví manažéri Sandi Phinney a Joerg Forbrig. Podobne ako v prípade iných donorov, aj GMF ukončilo programy financovania MVO v krajinách V-4 po ich vstupe do EÚ (Transatlantické trendy a MMF program pokračujú) a zintenzívnilo aktivity na Balkáne a v postsovietskom priestore. V roku 2010 sa činnosť GMF Bratislava po desiatich rokoch ukončila (otvorili sa regionálne pobočky v Belehrade, Bukurešti a Varšave) a P. Demeš sa stal externým spolupracovníkom (Senior Transatlantic Fellow) GMF. GMF Bratislava nadviazala úzku spoluprácu so slovenskými partnermi pri demokratizačných projektoch na Balkáne (najmä v Srbsku) a v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu (najmä na Ukrajine a v Bielorusku). Kultúra spája v dobrom i zlom Skutočný prielom do vnímania Slovenska v USA priniesol projekt realizovaný bratislavskou MVO Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, vedenej Ľubomírou Slušnou. Tá, v spolupráci s partnermi zo Slovenska a USA, zorganizovala v najväčšom americkom meste New Yorku vo februári 2001 impozantnú sériu podujatí pod názvom Mesiac slovenskej kultúry. Počas 28 dní návštevníkov lákalo slovenské výtvarné umenie, hudba, tanec, divadlo a film. Festival sa uskutočnil na najprestížnejších newyorských scénach ako sú American Craft Museum, Museum of Modern Art, Lincoln Center, World Financial Center, La MaMa Theatre. Súčasťou programu bola aj Konferencia o investíciách v krajinách V-4, ktorá sa konala pod záštitou podpredsedu vlády SR pre ekonomiku Ivana Mikloša. Organizačne bol mimoriadne nápomocný americký veľvyslanec na Slovensku Carl Spielvogel s manželkou, pochádzajúci z New Yorku. Generálnym partnerom podujatia bola nová americká firma na Slovensku U. S. Steel Košice. Pol roka po konaní Mesiaca slovenskej kultúry zasiahli teroristi v New Yorku 11. septembra 2001 budovy Svetového obchodného centra. Barbarský útok vyvolali vlnu solidarity po celom svete, vrátane Slovenska. Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, za účasti mnohých dobrovoľníkov, zorganizovala v dňoch 56 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

57 septembra 2001 v tridsiatich piatich mestách po celom Slovensku akciu s názvom Sme na jednej lodi. Občania v nej mali možnosť vyjadriť spoluúčasť zložením malej papierovej lodičky, ktorú následne vhodili do veľkej lode solidarity umiestnenej na námestí. Reakcia bola nečakaná. Do akcie sa zapojilo takmer ľudí. Posolstvo od slovenských občanov v podobe symbolu spoluúčasti vytvoreného z lodičiek si prevzali guvernér štátu New York George E. Pataki, ako aj senátorka za New York Hillary Clinton. Ľubomíra Slušná, prezidentka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (vpravo) s bývalým veľvyslancom USA na Slovensku Carlom Spielvogelom a jeho manželkou Barbaralee Diamonstein- Spielvogel, Bratislava, Veľvyslanec M. Bútora (vľavo) a P. Demeš odovzdávajú dňa pred Capitolom senátorke H. Clinton publikáciu Sme na jednej lodi. Foto: archív autora 57 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

58 Rozvoj firemnej filantropie Na prelome milénia sa na Slovensku začína systematickejšie rozvíjať firemná filantropia. Významnú prácu pri jej kultivácii zohrali popri Donors fóre a Americkej obchodnej komore AmCham (výkonný riaditeľ Jake Slegers) najmä dve domáce nadácie Nadácia pre občiansku spoločnosť (premenovaná na Pontis) a ETP Slovensko Centrum pre filantropiu, n. o. (od roku 2002 po rozdelení organizácie Centrum pre filantropiu, n. o.). NOS/Pontis (pod vedením Roberta Vlašiča a od roku 2002 Lenky Surotchak) v spolupráci s Foundation for Civil Society, New York a City Group Foundation začala v roku 1998 udeľovať výročné ceny Via Bona Slovakia, ktorou vyjadruje verejné uznanie firmám a podnikateľom, ktorí na Slovensku rozvíjajú firemnú filantropiu a zodpovedné podnikanie. Cena sa na Slovensku udomácnila a jej každoročné udeľovanie má výrazné mediálne pokrytie. Nadácia Pontis stála v roku 2004 aj pri zrode a administrovaní Business Leaders Forum neformálneho združenia firiem, ktoré sa zaväzujú byť lídrami v presadzovaní zodpovedného podnikania (Corporate Social Responsibility) na Slovensku. Pontis okrem toho dlhodobo realizuje školenia a podujatia pre firmy, ktoré prejavia záujem o firemnú filantropiu a dobrovoľníctvo. Centrum pre filantropiu, n. o., vedené od začiatku až doteraz Borisom Strečanským, začalo prvý grantový program financovaný väčšou firmou telekomunikačným operátorom Globtel (premenovaný na Orange) v roku Program bol zameraný na rozvoj regiónov. O niekoľko rokov sa spolupráca Centra pre filantropiu rozšírila i na Nadáciu Slovenského plynárenského podniku, Nadáciu Tatra banky a ďalšie veľké korporátne filantropické programy. Mnohí slovenskí podnikatelia sú členmi miestnych Rotary klubov a Lions klubov, ktorých na Slovensku pôsobí niekoľko desiatok. Obe siete týchto MVO, ktoré pôvodne vznikli v USA, sa venujú popri klubovej činnosti i verejnoprospešným aktivitám, akými sú zbierky na charitatívne ciele, spolupráca s inými MVO a medzinárodné výmenné pobyty pre mladých ľudí. 58 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

59 Nadácia U. S. Steel Košice Medzi priekopníkov korporátnej filantropie na Slovensku patrí hutnícky gigant U. S. Steel Košice. Akcie spoločnosti Východoslovenské železiarne Košice, ktorá bola vo vážnych finančných problémoch, získala v roku 2000 United States Steel Corporation a postupne z nej vytvorila úspešný podnik. Od začiatku sa firma venovala i podpore verejnoprospešných projektov, najmä vo východoslovenskom regióne. Od roku 2002 sa časť filantropických aktivít spoločnosti realizovala prostredníctvom Nadácie U. S. Steel Košice, ktorej vznik inicioval jej prvý prezident John H. Goodish. Hutnícka firma za roky svojho pôsobenia dokázala, že je nielen spoľahlivým obchodným partnerom, ale aj zodpovedným donorom. V aktivitách nadácie dominuje podpora zdravotníctva, vzdelávania mládeže, telovýchovy a športu, aktivít pre dôchodcov a iné sociálne, humanitárne a charitatívne účely. Štipendijný program U. S. Steel Košice je určený na podporu štúdia na vysokej škole pre talentovaných študentov z detských domovov a sociálne znevýhodnených rodín z Košického a Prešovského kraja. Podpora aktivít MVO pred voľbami 2002 Parlamentné voľby v septembri roku 2002 mali pre Slovensko a jeho integračné ambície kľúčový význam. Keďže hrozil reálny návrat Vladimíra Mečiara k moci, čo by zmarilo šance krajiny na vstup do EU, MVO sa opäť aktivizovali. V treťom sektore došlo medzičasom k ideovej i organizačnej diferenciácii, pričom poklesla sila a vplyv Grémia tretieho sektora. Na rozdiel od pomerne jednotnej kampane OK98 z predchádzajúcich štyroch rokov organizácie tretieho sektora pripravili sériu 88 samostatných predvolebných projektov, zameraných najmä na mobilizáciu a vzdelávanie voličov, ktorí začali prejavovať rozčarovanie a apatiu z vládnej politiky. Predvolebné projekty MVO finančne podporila pomerne veľká skupina európskych a amerických donorov, v ktorej, okrem veľvyslanectiev, mali zastúpenie najmä nezávislé americké nadácie. Celkovo podpora z USA opäť dominovala, pričom šlo o granty z Freedom House, Nadácie otvorenej spoločnosti, German Marshall Fund, programu USAID Tvoja zem (administrovaného 59 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

60 konzorciom nadácií ETP Slovensko a Ekopolis) a veľvyslanectva USA na Slovensku (Democracy Comission Grants). Mimovládne organizácie mali podobne ako v roku 1998 výrazný podiel na volebnom výsledku a pokračovaní proeurópskej vlády. Kampaň MVO za podporu pre vstup do NATO a EU, Foto: archív autora Veľvyslanec USA na Slovensku Ronald Weiser (vľavo) a veľvyslanec EU Erik van der Linden na 9. Stupavskej konferencii MVO. Košice, Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

61 Podpora vstupu do euroatlantických štruktúr Vďaka washingtonskému think tanku Center for Strategic and International Studies a jeho slovenskej partnerskej organizácii Spoločnosti pre zahraničnú politiku vznikla na jar roku 2000 U.S.-Slovakia Action Commission, ktorá sa neskôr premenovala na U.S.-EU-Slovakia Action Commission. Táto štruktúra, v ktorej pôsobili predstavitelia vládnej, podnikateľskej a expertnej sféry, vytvorila dôležitú platformu pre diskusiu o plnení predvstupových kritérií Slovenska. Špecifickú úlohu pri rozširovaní Severoatlantickej aliancie zohrala americká organizácia U.S. Committee on NATO, ktorej prezidentom bol v rokoch jej existencie ( ) Bruce Jackson. Vďaka tejto skupine, zloženej z republikánov i demokratov, sa podarilo Slovensku po odchode Vladimíra Mečiara dostať pomerne rýchlo do washingtonských expertných a politických kruhov. Napokon U.S. Committee on NATO prispela k hladkej ratifikácii našej žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie v americkom Senáte. Bruce Jackson, bývalý prezident, U.S. Committee on NATO. New Atlantic Initiative bola ďalšou americkou mimovládnou organizáciu (vznikla pôvodne v rámci American Enterprise Institute), ktorá sa sústredila na pomoc Slovensku v jeho integračnom snažení. Jej riaditeľ Jeffrey Gedmin, v spolupráci s GMF Bratislava, Inštitútom pre verejné otázky a Ministerstvom zahraničných vecí SR zorganizoval v Bratislave v dňoch apríla 2000 veľkú medzinárodnú konferenciu The Future of Euro-Atlantic Integration: Chances and Obstacles. Zúčastnilo sa jej množstvo odborníkov a politikov z Európy i zámoria. V roku 2001 vzniká vo Washingtone dobrovoľnícka organizácia Friends of Slovakia, vo vedení ktorej dodnes pôsobí prvý americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Russell. Táto organizácia v spolupráci so slovenskou ambasádou vo Washingtone a krajanskými organizáciami vyvinula značné úsilie v lobovaní za Slovensko pred jeho vstupom do NATO a EÚ. Pod vedením prezidenta Friends of Slovakia Williama Tuckera zorganizovala FOS viacero slávnostných večerí vo Washingtone i v Bratislave za účasti popredných osobností spoločensko-politického života. Zbierky z týchto podujatí sa použili na aktivity FOS, vrátane štipendií pre slovenských študentov. Na druhej strane, na Slovensku urobil v tomto čase veľký kus práce vo verejnej diplomacii veľvyslanec USA Ronald Weiser, ktorý systematicky precestoval celé Slovensko a objasňoval 61 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

62 význam členstva v NATO a EÚ pre budúcnosť Slovenska. Ambasáda pritom spolupracovala s viacerými slovenskými MVO, vrátane novovzniknutého Euroatlantického Centra (EAC), ktoré založili aktívni študenti na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (prvým riaditeľom EAC bol Mário Nicolini). Historická návšteva amerického prezidenta na Slovensku Prezident George Bush na stretnutí so šampiónmi slobody z krajín strednej a východnej Európy v budove Slovenského národného divadla počas jeho oficiálnej návštevy Slovenska. Bratislava, február, Foto: Biely dom Potvrdením nadštandardných slovensko-amerických vzťahov bola prvá, a doposiaľ jediná, návšteva prezidenta USA na Slovensku. Vo februári 2005 zavítal George W. Bush do Bratislavy, aby sa tu stretol so svojím ruským partnerom Vladimírom Putinom a zároveň uskutočnil bilaterálnu návštevu Slovenska. Počas tejto návštevy sa prezident Bush v sprievode prvej dámy Laury Bush a ministerky zahraničných vecí Condoleezzy Rice stretol aj 62

63 s tzv. šampiónmi slobody. G.W. Bush pozval do Bratislavy skupinu osobností zo strednej a východnej Európy, aby sa im poďakoval za ich osobný prínos k rozvoju slobody a demokracie. Slovensko reprezentovali príslušník židovskej partizánskej jednotky 86-ročný Alexander Bachnár a dvaja predstavitelia občianskej spoločnosti Martin Bútora a Pavol Demeš. Základné črty americkej pomoci ( ) V období rokov Slovensko akcelerovalo reformy, ukončilo budovanie demokratických inštitúcií a splnilo kritériá pre vstup do OECD, EÚ a NATO. Oficiálne slovensko-americké vzťahy dosiahli po rokoch stagnácie nebývalú dynamiku a úroveň. Slovensko sa napokon prepracovalo z krajiny, ktorá pomoc prijímala, medzi štáty s vlastnými programami rozvojovej pomoci v zahraničí. Deborah Harding (vľavo), viceprezidentka Open Society Institute a Katarína Vajdová, riaditeľka Nadácie pre podporu občianskej spoločnosti, Banská Bystrica, Americká asistencia pre občiansku spoločnosť sa dostala v tejto etape do kvalitatívne odlišnej polohy. Na jednej strane pokračovala pomoc pre aktivity, ktoré by zabránili návratu nedemokratických praktík a posilnili programy vzdelávania občanov v oblasti vstupovania do rozhodovacích procesov a kontrole pôsobenia nositeľov politickej moci. Na druhej strane donori z USA venovali zvýšenú pozornosť rozvoju domáceho darcovstva, vrátane komunitnej a firemnej filantropii, ktorých cieľom bolo postupné odstraňovanie závislosti na amerických zdrojoch. 63

64 Larry Silverman, zástupca veľvyslanca USA a Oľga Gyárfášová, analytička, IVO, po prezentácii Transatlantických trendov, Bratislava, Slovenské MVO v spolupráci s vládnymi inštitúciami, diplomatmi a podnikateľskými subjektmi začínajú v USA systematicky prezentovať nové Slovensko, ktoré sa pustilo do prekonávania rokov čiastočnej medzinárodnej izolácie navodenej nedemokratickými praktikami Mečiarovej vlády. Pred vstupom do NATO a EÚ v roku 2004 sa aktivizujú viaceré americké think tanky, aby so slovenskými partnermi posilnili reformné kapacity vlády a zabezpečili náležitú informovanosť občanov. Osobitnú kapitolu predstavovala rodiaca sa slovenská rozvojová a demokratizačná pomoc, ktorú Spojené štáty nielen so sympatiami sledovali, ale boli pripravené i podporiť. Po rokoch napätí medzi vládou SR a tretím sektorom sa práve v tejto oblasti ukázalo, ako MVO a rezort diplomacie dokázali spolupracovať v náročnom prostredí na západnom Balkáne a v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Americké MVO a diplomacia sa začali obracať na slovenských odborníkov a využívať ich špecifické reformné skúsenosti vo svojej vlastnej demokratizačnej praxi v tretích krajinách. V tejto perióde došlo (po teroristických útokoch na ciele v New Yorku a Washingtone) k zásadnej zmene americkej zahraničnej politiky a systému medzinárodných vzťahov. Slovensko sa stalo spojencom USA v boji s medzinárodným terorizmom, no po začiatku kontroverznej vojny v Iraku v roku 2003 došlo k nárastu kritických hlasov voči politike USA. 64 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

65 ( ) Róbert Fico vládne s Vladimírom mečiarom a jánom slotom 65 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

66 Spoločensko-politický kontext Róbert Fico síce vo voľbách presvedčivo zvíťazil, no na vytvorenie väčšinovej vlády potreboval ďalších partnerov. Vládu napokon zostavil s dvoma stranami s nacionalisticko-populistickými tendenciami Slovenskou národnou stranou (SNS) a už menej populárnym Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS). Medzinárodné demokratické spoločenstvo zareagovalo citlivo na vznik tejto vlády, najmä vzhľadom na prítomnosť neslávne známych politikov, akými boli expremiér Vladimír Mečiar a Ján Slota s jeho antimaďarskou rétorikou. Róbert Fico sa naopak prejavil viacerými protiamerickými vyjadreniami. Obavy o odklon od proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenska sa napokon nenaplnili. Aj keď vzťahy nového kabinetu voči USA a partnerom v EÚ ochladli, Slovensko si plnilo svoje záväzky ako člen Severoatlantickej aliancie a pokračovalo v prehĺbení integrácie s EÚ. Za vlády Róberta Fica vstúpilo Slovensko do Schengenskej zóny a došlo k zrušeniu vízovej povinnosti pre občanov cestujúcich do USA, čo malo veľký psychologický význam vzhľadom na mobilitu ľudí. Slovensko navyše ako druhá postkomunistická krajina splnila ekonomické kritéria pre vstup do eurozóny a od 1. januára 2009 zaviedla spoločnú menu euro. V tomto období sa začala v Spojených štátoch finančná kríza, s pochopiteľným dopadom na svetovú, teda i európsku a slovenskú ekonomiku. Slovensko muselo čeliť i vážnej plynovej kríze, v dôsledku sporov medzi Ruskom a Ukrajinou. Vláda Róberta Fica akcentovala silnejšiu úlohu štátu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Navyše pre Mečiarovo HZDS a Slotovu SNS predstavoval tretí sektor traumatickú skúsenosť z predchádzajúcich občianskych kampaní a zasahovania zahraničia do našich vnútorných záležitostí. Spolupráca s občianskou spoločnosťou sa v tomto období oslabila. Objavili sa dokonca pokusy o legislatívne zmeny, ktoré by ohrozili financovanie neziskových organizácií. Mimovládna komunita sa opäť zomkla a vďaka celoslovenskej kampani Ľudia ľuďom, zahatala snahy vlády o zrušenie tzv. 2 % zákona. 66 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

67 Politicky dominantný SMER-SD dokázal udržať komplikovanú trojkoalíciu poznačenú klientelistickým správaním a korupciou celé štyri roky. V dôsledku podozrení z korupcie a klientelizmu a pod tlakom opozície, médií a MVO premiér Fico odvolal až dvanásť ministrov. To prispelo aj k spečateniu politického osudu Vladimíra Mečiara a jeho strany, ktorá po nadchádzajúcich parlamentných voľbách vypadla po dvadsiatich rokoch z parlamentu. SNS sa dostala do parlamentu len veľmi tesne. Naopak, SMER-SD ukázal svoju súdržnosť a silu a voľby opäť vyhral. Keďže zisk 34 % nestačil na zostavenie vlády, poverenie prezidenta Róbert Fico vrátil. Štvorica pravicových opozičných strán sa zhodla na spoločných programových cieľoch a napokon vytvorila nový kabinet pod vedením Ivety Radičovej. Príklady americkej pomoci ( ) Slovenská atlantická komisia Výrazné impulzy do rozvoja transatlantických vzťahov priniesla v tomto období nezávislá mimovládna organizácia Slovenská atlantická komisia (SAC), najmä po tom, ako sa do jej čela postavil mladý líder Róbert Vass (pôvodne viedol Euroatlantické centrum). Strategickým rozhodnutím SAC bolo prizvanie Rastislava Káčera do čela jej správnej rady, bezprostredne po ukončení Róber Vass (vpravo), generálny tajomník Slovenskej atlantickej komisie a Wess Mitchel, prezident Center for European Policy Analysis na konferencii GLOBSEC, Bratislava,

68 jeho pôsobenia vo funkcii veľvyslanca SR vo Washingtone v roku Tandem Káčer-Vass s tímom študentov a mladých profesionálov vytvoril nový typ organizácie, ktorá efektívne zmobilizovala zahraničnopolitickú a bezpečnostnú komunitu na Slovensku a nadviazala i širokú sieť spolupráce s americkými štátnymi i mimovládnymi aktérmi. SAC je slovenským členom Asociácie atlantickej zmluvy (Atlantic Treaty Association-ATA), ktorá združuje atlantické rady vo viac ako 40 krajinách. Dnes v medzinárodnom poradnom zbore SAC pôsobí aj viacero popredných amerických bezpečnostných analytikov, akými sú Ian Brzezinski, Stephen Flanagan, Andrew Michta, Wess Mitchell a Damon Wilson. Vlajkovou loďou SAC sa stala výročná medzinárodná konferencia GLOBSEC, venovaná bezpečnostnej problematike. Ide o podujatie, ktoré svojou kvalitou a rozsahom prerastá Slovensko a postupne sa prepracováva medzi najvýznamnejšie podujatia svojho druhu v euroatlantickom priestore. Michal Kovács, riaditeľ Centra severoamerických štúdií, Ekonomickej univerzity v Bratislave. Centrum severoamerických štúdií Vďaka ďalšiemu mladému lídrovi, ktorý získaval organizačné skúsenosti v Euroatlantickom centre Michalovi Kovácsovi, vzniklo v máji 2008 na Ekonomickej univerzite v Bratislave Centrum severoamerických štúdií. Pri zrode tejto vzdelávacej inštitúcie 68

69 zohral dôležitú úlohu bývalý veľvyslanec SR v USA Martin Bútora, ktorý sa stal akademickým garantom. Centrum v súčasnosti ponúka jediný vzdelávací program svojho druhu na Slovensku, kde študenti môžu získať poznatky o politických, ekonomických, kultúrnych a mimovládnych aspektoch života v Spojených štátoch amerických a Kanade. Kurzy sú vedené v angličtine, pričom prednášajúcimi sú domáci i zahraniční experti a pedagógovia. Program prepája špičkových manažérov a ľudí z biznisu s analytikmi z akademického a mimovládneho prostredia. Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák s bývalými veľvyslancami USA na Slovensku v Heritage Foundation. Washington, november Zľava, Ralph Johnson, Rodolphe Vallee, M. Lajčák, Vincent Obsitnik a Theodore Russell. Centrum od začiatku nadviazalo úzku spoluprácu s veľvyslanectvom USA na Slovensku, Americkou obchodnou komorou v SR, americkými firmami a akademickými inštitúciami. 69 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

70 Orbis Institute V roku 2001 vznikla z iniciatívy úspešného podnikateľa Davida Frencha v Denveri, v štáte Kolorádo nezisková organizácia zameraná na rozvoj líderských schopností mladých ľudí. Vďaka mladému slovenskému manažérovi Jánovi Benetinovi, ktorý sa s D. Frenchom v USA zoznámil, bol rok na to zaregistrovaný Orbis Institute i na Slovensku. Obe MVO dodnes úzko spolupracujú a realizovali početné školiace a motivačné pobyty pre mladých ľudí v mnohých štátoch na viacerých kontinentoch. Riaditeľom Orbis Institute Slovensko so sídlom v Bratislave je dnes Vladimír Schmidt. David French, zakladateľ Orbis Institute. Jake Slegers, výkonný riaditeľ AmCham Slovakia. Z aktivít americkej ambasády v Bratislave Finančné zdroje amerického veľvyslanectva pre podporu občianskej spoločnosti po vstupe Slovenska do EÚ a NAT0 výrazne poklesli. Veľvyslanectvo presmerovalo v tejto dobe pozornosť najmä na podporu projektov tých MVO, ktoré sa angažujú v zápase s korupciou a prenose reformných skúseností a rozvojovej pomoci v zahraničí. Ako príklad možno uviesť nasledovné projekty: Občianske združenie Človek v ohrození realizovalo projekty v Afganistane a Gruzínsku zamerané na posilnenie práv žien 70 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

71 a rozvoj občianskych zručností. Nadácia Pontis získala podporu na prenos slovenských skúseností do dvoch regiónov v Srbsku. Centrum komunitného organizovania z Banskej Bystrice realizovalo v Albánsku projekt, v rámci ktorého školilo ľudí v aktivizovaní občanov a vstupovaní do rozhodovacích procesov na lokálnej úrovni. Karpatská nadácia získala podporu na prenos skúseností v susednej Ukrajine, so zameraním na medzisektorovú spoluprácu a firemnú filantropiu. Lenka Surotchak, riaditeľka Nadácie Pontis. Veľvyslanectvo stimuluje záujem amerických firiem na Slovensku o riešenie celospoločenských, či lokálnych problémov. Jedným z príkladov môže byť spoločná konferencia v máji 2008 v Prešove, kde U. S. Steel Košice a Americká obchodná komora iniciovali širšiu diskusiu o zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných ľudí. Ide o závažný a zložitý problém, ktorý sa týka väčšinou Rómov. Americké firmy ako Whirpool a U. S. Steel patria medzi inovatívne firmy, ktoré sa sústredili na hľadanie nových riešení pri zamestnávaní Rómov. Americké veľvyslanectvo v roku 2008 podporilo i vznik siete mladých profesionálov, ktorí získali vzdelanie, alebo pracovali v USA a vrátili sa na Slovensko. Skupina si dala názov Slovensko naše (Slovakia of Ours). Okrem iných aktivít organizujú jej členovia semináre a workshopy pre študentov univerzít, kde im sprostredkúvajú praktické skúsenosti. V roku 2009 Veľvyslanectvo USA v Bratislave nominovalo riaditeľku Aliancie Fair-play Zuzanu Wienk na medzinárodnú Cenu žena odvahy (Woman of Courage Award). Udeľuje ju Ministerstvo zahraničných vecí USA ženám z celého sveta, ktoré preukázali výnimočnú odvahu a aktívne sa angažovali v presadzovaní práv žien. Zuzana Wienk získala nomináciu za výnimočné úsilie v zápase o transparentný výkon nositeľov politickej moci a boj proti korupcii. Za svoje účinkovanie si neraz vyslúžila ataky zo strany politikov. 71 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

72 Trust For Civil Society in Central and Eastern Europe (CEE Trust) Peter Medveď, riaditeľ Nadácie Ekopolis. Konzorcium šiestich amerických nadácií (Open Society Institute, C.S. Mott Foundation, Rockefeller Brothers Fund, German Marshall Fund, Ford Foundation a Atlantic Philantropies) bolo v tomto období najvýraznejším americkým donorom pre slovenské MVO. Podpora sa sústredila na projekty a v niekoľkých prípadoch i na inštitucionálnu udržateľnosť. Medzi podporené organizácie patrili napríklad Centrum pre filantropiu, n. o., Nadácia Pontis, Nadácia Ekopolis, Nadácia pre otvorenú spoločnosť, Partners for Democtratic Change, Via Juris, Človek v ohrození, Nadácia Milana Šimečku, Nadácia Charty 77, Občan a demokracia, 1. neziskové centrum, Transparency International Slovensko, INEKO (Inštitút pre ekonomické sociálne reformy), Inštitút pre verejné otázky, INESS (Institute of Economic and Social Studies), Fórum Donorov, Priatelia Zeme-CEPA a ďalšie. Z tematického hľadiska šlo najmä o projekty orientované na podporu advokačných a protikorupčných aktivít MVO, právne poradenstvo, ľudské práva, riešenie rómskej problematiky, podporu darcovstva a medzi sektorovej spolupráce. Marcel Zajac (vľavo) a Boris Strečanský (riaditeľ), Centrum pre filantropiu. 72 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

73 Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie. Foto: archív autora Alena Pániková, riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti Open Society Foundation. Základné črty americkej pomoci ( ) Po doznení masívnych, vládou podporovaných programov, akými boli DemNet a Tvoja zem, sa postupne utlmili i programy amerických nadácií. Slovensko sa stalo, aj napriek istým nedostatkom, štandardnou európskou demokratickou krajinou, kde USA už nevideli dôvod investovať výrazné prostriedky do rozvoja občianskej spoločnosti. Limitované zdroje sa dostávali najmä do mimovládnych organizácií, ktoré sa snažili zápasiť o čistotu verejného života, alebo rozvíjať domácu filantropiu a dobrovoľníctvo. Na scéne sa objavujú mladí akademickí a mimovládni lídri (Euroatlantické centrum, Slovenská atlantická komisia, Centrum severoamerických štúdií), ktorí začali budovať inovatívnym spôsobom transatlantické vzťahy. V tomto období pokračoval trend budovania partnerstiev medzi americkými a slovenskými organizáciami pri asistovaní v tretích krajinách, najmä na Balkáne a vo východnej Európe. 73 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

74 ( ) Obdobie skráteného vládnutia ivety Radičovej 74 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

75 Spoločensko-politický kontext Nástup čisto pravicovej vlády pod vedením Ivety Radičovej, ktorá deklarovala, že do politiky prinesie odbornosť a že bude nekompromisne bojovať za zvýšenie spravodlivosti v spoločnosti, vzbudil u značnej časti občanov pozitívne očakávania a emócie. Navyše, nová premiérka deklarovala, že jej vláda bude otvorená pre spoluprácu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, z ktorej vzišla a ktorej rozumie lepšie ako jej predchodcovia. Z iniciatívy premiérky Radičovej bol dokonca vytvorený post splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a vláda sa prihlásila k programu amerického prezidenta Baracka Obamu Partnerstvo za otvorené vládnutie. Viacerí pozorovatelia upozorňovali, že kompozícia konzervatívnoliberálnej vládnej koalície, jej len veľmi tesná väčšina v parlamente, štýl vládnutia a netradičné rozdelenie moci medzi premiérku a jej straníckeho šéfa Mikuláša Dzurindu, ktorý v jej kabinete pôsobil ako minister zahraničných vecí, môže vyvolať nezhody. Mnohé z týchto predpovedí sa napokon naplnili. V tomto období sa prehĺbila politická a ekonomická kríza v EÚ. Naplno sa prejavili problémy so zadlženosťou niektorých členských krajín EÚ, ktorá ohrozila stabilitu eurozóny. Finančná pomoc pre kriticky zadlžené Grécko sa stáva testovacím bodom pre súdržnosť EÚ, ale i pre slovenský kabinet. Predstavitelia vládnej strany Sloboda a solidarita začali vystupovať proti záchrannému balíku pre Grécko. Premiérka Radičová sa napokon rozhodla pre riskantný krok a spojila v októbri 2011 hlasovanie o podpore Grécku v parlamente s dôverou svojej vlády. Návrh neprešiel a vláda padla. Po dohode parlamentných strán prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil na marec 2012 predčasné parlamentné voľby. Po prvý raz sa stalo, že nie domáca, ale medzinárodná téma spôsobila pád vlády. Slovensko, ako súčasť EÚ, zaplatilo daň za turbulencie v spoločenstve európskych demokracií. V predvolebnej kampani proti sebe stáli dve hlavné politické sily opozičná strana SMER-SD Róberta Fica a oslabené strany vládnej koalície. Premiérka Radičová pritom oznámila, že nebude kandidovať a po predčasných voľbách z politiky odíde. 75 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

76 Prieskumy verejnej mienky ukazovali veľký pokles záujmu občanov o politické dianie. I medzi predstaviteľmi mimovládnych organizácií panovalo rozčarovanie z mnohých nenaplnených očakávaní. V tejto atmosfére explodovali korupčné kauzy Gorila a Sasanka, ktoré poukazovali na prepojenie špičkových politikov s podnikateľskými skupinami. Rozhorčení občania sa prostredníctvom sociálnych sietí organizovali a vo viacerých mestách protestovali na námestiach. Kauza Gorila mala zásadný vplyv na predvolebnú aktivizáciu, charakter volebného diskurzu ako aj výsledky volieb. Na voľbách sa napokon zúčastnilo takmer 60 percent voličov a neočakávane vysoký volebný výsledok strany SMER-SD katapultoval do premiérskeho kresla opäť Róberta Fica. Kabinet zostavil sám, bez účasti koaličných partnerov. Príklady americkej pomoci ( ) State Department a dôraz na občiansku spoločnosť Americké ministerstvo zahraničných vecí (State Department) pod vedením Hillary Clinton prišlo s novými iniciatívami, smerujúcimi k nadväzovaniu efektívnejšej spolupráce s mimovládnymi aktérmi vo svete. Špeciálny poradca ministerky pre občiansku spoločnosť Tomicah Tillemann prišiel v auguste v roku 2011 do Bratislavy, kde rokoval so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipom Vagačom a predstaviteľmi MVO so skúsenosťou zo zahraničných aktivít. Predmetom záujmu americkej administratívy bolo preskúmať záujem a kapacitu slovenských MVO pri zdieľaní skúseností v nových demokraciách, vrátane arabských krajín, postsovietskeho priestoru a západného Balkánu. Poradca ministerky Tillemann prejavil seriózny záujem o spoluprácu s viacerými slovenskými odborníkmi z mimovládneho prostredia. Ocenil tiež, že Slovensko sa zapojilo do programu Partnerstvo za otvorené vládnutie, iniciovaného prezidentom Barackom Obamom. 76 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

77 Diskusia v centrále Peace Corps vo Washingtone Jedným z najefektívnejších projektov americkej pomoci na Slovensku po Nežnej revolúcii bolo účinkovanie dobrovoľníkov v rámci programu Mierové zbory (Peace Corps). Ich vznik v roku 1961 inicioval prezident John F. Kennedy s cieľom podporovať mier a vzájomné porozumenie, ako aj pestovať ducha dobrovoľníctva a občianskej angažovanosti. Na Slovensku v rokoch pôsobilo viac ako 320 dobrovoľníkov Mierových zborov (riaditeľmi programu boli Stephan Hanchey, Robert Blenker, Ed Block, Nelson Chase a Phil Stantial), a to najmä v troch oblastiach podpora malého a stredného podnikania, obnova životného prostredia a vzdelávanie. Vďaka iniciatíve Friends of Slovakia a slovenského veľvyslanectva v USA sa konalo v máji 2011 v ústredí Mierových zborov vo Washingtone diskusné stretnutie, na ktorom bývalí dobrovoľníci, predstavitelia amerických a slovenských MVO, hodnotili dopad tohto programu na rozvoj občianskej spoločnosti a americko-slovenskú spoluprácu. V diskusii sa dotkli i rozvojovej pomoci v tretích krajinách. Zo Slovenska v paneli vystúpili Lenka Surotchak, Tomicah Tillemann, poradca ministerky zahraničných vecí USA pre občiansku spoločnosť a nové demokracie. Lídri Friends of Slovakia: William Tucker (vľavo), prezident a Theodore Russell, zakladajúci predseda. 77 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

78 riaditeľka nadácie Pontis a splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač. Z amerických hostí medzi inými prezidentka Foundation for a Civil Society Wendy Luers, riaditeľ pre Európu a Euráziu z National Endowment for Democracy Rodger Potocki a Tomicah Tillemann, osobitný poradca pre občiansku spoločnosť a rodiace sa demokracie zo State Departmentu. Z aktivít amerického veľvyslanectva Americká ambasáda pokračovala v spolupráci s MVO aktívnymi v transatlantickej oblasti, akými sú Slovenská atlantická komisia a viaceré think tanky. V júni 2011 otvoril veľvyslanec Theodore Sedgwick letnú školu mladých profesionálov, ktorú organizovalo Centrum pre európske a severoamerické vzťahy. Programu sa zúčastnilo 26 účastníkov zo 16 krajín strednej a východnej Európy. Veľvyslanectvo naďalej venovalo pozornosť protikorupčným aktivitám. Finančne podporilo napríklad Transparency International Slovensko a v marci 2011 nominovalo na medzinárodné ocenenie Cena žena odvahy (International Woman of Courage Award) advokátku Zuzanu Čaputovú, spolupracujúcu s VIA IURIS, za jej dlhoročný boj v kauze Pezinská skládka. V roku 2010 vzniká pri ambasáde zo zostatkových prostriedkov určených na ekonomickú transformáciu po páde komunizmu Slovensko-americká nadácia (Slovak-American Foundation). Jej cieľom je podporovať študijné pobyty v Spojených štátoch. O štipendiá môžu žiadať študenti a čerství absolventi vysokých škôl ako aj profesori a výskumní pracovníci. Očakáva sa, že nadačné zdroje sa vyčerpajú v priebehu piatich rokov. Od februára 2011 veľvyslanectvo USA a InfoUSA v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti periodicky organizujú verejné a nahrávané diskusie na aktuálne spoločenské a politické témy pod názvom Face 2 Face. 78 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

79 Postoy.sk a Templetonova cena Internetový časopis Postoy.sk, ktorý je projektom MVO Stredoeurópska podnikateľská a sociálna iniciatíva (Central European Business and Social Initiative CEBSI), získal v USA od Atlas Economic Research Foundation v októbri 2011 prestížne medzinárodné ocenenie Templeton Freedom Awards 2011 v kategórii etika a hodnoty dotované grantom USD. Zo slovenských MVO medzi víťazmi v minulosti figurovali Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (2010), Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (2007) a Nadácia F. A. Hayeka v roku Aktivity CEBSI sú založené na univerzálnych myšlienkach slobodného trhu, osobnej zodpovednosti, súkromného podnikania a solidarity. CEBSI presadzuje svoje ciele organizovaním vzdelávacích programov, seminárov, konferencií a verejných prednášok. Predsedom CEBSI, ktorá bola založená v roku 2007, je Ondrej Sočuvka a medzi jej čestných poradcov patrí Michael Novak z American Enterprise Institute. CEBSI aktívne spolupracuje s expertmi z Acton Institute, z The Fund for American Studies a z Atlas Economic Research Foundation. Základné črty americkej pomoci ( ) V tomto období sú Spojené štáty a Slovensko, ktoré sa plne integrovalo do EÚ (vrátane eurozóny), už v partnerskom postavení. Slovenská občianska spoločnosť sa rozvíja najmä vďaka domácej podpore (štátne a podnikateľské zdroje, ako aj individuálne darcovstvo) a prostriedkom pochádzajúcim z európskych zdrojov. Americká finančná podpora je už značne limitovaná. Obe krajiny spoločne prekonávajú viaceré krízové ekonomické javy, ktoré zasiahli transatlantické spoločenstvo. Priestor, kde sa Slovensko a USA stretávajú, je demokratizačná pomoc v tretích krajinách. Popri tradičných teritóriách, akými sú západný Balkán a východná Európa, pribúdajú po arabskej jari štáty severnej Afriky. Viaceré slovenské mimovládne organizácie spolupracovali pri demokratizačnej pomoci s predstaviteľmi slovenskej a v niektorých prípadoch i americkej diplomacie. 79 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

80 (jar jeseň 2012) Na prahu 20. výročia samostatného slovenska 80 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

81 Spoločensko-politický kontext Prvýkrát od pádu komunizmu má Slovensko vládu jednej strany. Po prvých mesiacoch od politickej zmeny je evidentné, že charakter vládnutia staronového premiéra Roberta Fica je odlišný od toho predchádzajúceho, keď sa o moc delil s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom. Vláda deklaruje jasnú proeurópsku a proatlantickú orientáciu a prejavuje ústretovosť voči mimovládnym subjektom. Slovensko, ako členská krajina únie, je vystavené nepredvídaným hrozbám spojeným s problémami eurozóny, ako aj možnými zmenami samotnej EÚ. Róbert Fico a jeho jednofarebný kabinet sa snaží o budovanie konsenzu vo sfére politickej, ako aj občianskej, na čo pozitívne reagujú médiá a predstavitelia mimovládnej komunity. Do vlády pozval troch nestraníkov a pri tvorbe vládneho programu sa opieral i o stanoviská nepolitických subjektov z radov zamestnávateľov, odborov, akademickej a vedeckej obce a cirkví. Nová vláda sa po výmene názorov ústretovo postavila i k občianskej spoločnosti, keď súhlasila s pokračovaním projektov z predchádzajúceho obdobia. Takými boli program otvoreného vládnutia, splnomocnenec pre občiansku spoločnosť, ako aj rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie a rada vlády pre menšiny. Päť opozičných parlamentných strán prechádza vnútornou diferenciáciou a hľadaním spoločnej platformy. Budúcnosť ukáže ich efektivitu v spoločensko-politickej aréne. Slovensko sa začína pripravovať na oslavy dvadsiateho výročia samostatnej štátnosti. Koncom roka sa plánuje symbolické spoločné zasadnutie vlád Českej a Slovenskej republiky. Dvoch suverénnych a priateľských štátov, členov EÚ a Severoatlantickej aliancie. 81 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

82 Príklady spolupráce v oblasti občianskej spoločnosti (jar jeseň 2012) Konferencia GLOBSEC James S. Denton (vľavo), prezident World Affairs Institute a Damon Wilson, viceprezident Atlantic Council na konferencii GLOBSEC, Bratislava, V apríli 2012 sa v Bratislave konala doposiaľ najväčšia a najreprezentatívnejšia konferencia so zahraničnopolitickou a bezpečnostnou tematikou siedmy ročník GLOBSECu. Hlavným organizátorom bola Slovenská atlantická komisia, ktorá úzko spolupracovala s Ministerstvom zahraničných vecí a Ministerstvom obrany SR. Konferencie s inovatívnym formátom sa zúčastnilo asi 500 hostí z vyše 40 krajín, vrátane popredných odborníkov, politikov a členov ozbrojených síl z USA. Konferenciu podporilo aj niekoľko amerických firiem a nadácií. Na galavečeri bol ocenený in memoriam svetoznámy americký analytik Ronald Asmus za jeho zásadný vklad do rozširovania NATO, ako aj transatlantickej spolupráce. SAC uzavrela partnerstvo s washingtonským think tankom Center for European Policy Analysis (CEPA). 82 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

83 Spolupráca v tretích krajinách V rámci medzivládnej Community of Democracies vznikla na jar roku 2012 nová iniciatíva LEND network (Leaders Engaged in New Democracies). Ide o projekt za zrodom ktorého stojí State Department a estónske ministerstvo zahraničných vecí. Jeho cieľom je využitie moderných komunikačných technológií, ktoré by mali napomôcť lídrom z krajín kde došlo k demokratickým zmenám (napríklad aj v arabskom svete) nadviazať video kontakt a čerpať praktické skúsenosti od ľudí, ktorí majú čerstvú skúsenosť s decentralizáciou moci po páde autoritárskeho režimu. Zo Slovenska by mali byť do siete medzinárodných poradcov zapojení nasledovní predstavitelia občianskej spoločnosti: Martin Bútora, Pavol Demeš, Rastislav Kužel, Dušan Ondrušek, Boris Strečanský, Filip Vagač a Zuzana Wienk. Grantová podpora pre MVO Janet Livingstone (vľavo), MVO špecialistka a Lucia Faltinová, výkonná riaditeľka Fóra donorov. Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe poskytol v rokoch posledné granty slovenským MVO (od roku 2001 dodnes bolo podporených 70 projektov vo výške 7,6 miliónov USD) a v decembri tohto roku uzatvára svoju činnosť. Granty získali Aliancia Fair Play, Občan a demokracia a zodpovednosť, 83

84 VIA IURIS, Centrum pre filantropiu, n. o., Nadácia Pontis a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Podpora bola orientovaná najmä na posilnenie advokačných schopností MVO, zvyšovanie právneho vedomia a podporu darcovstva. Nadácia otvorenej spoločnosti zostáva rozsahom svojich aktivít najvýznamnejšou grantovo-operačnou nadáciou na Slovensku doposiaľ podporovanou z USA. Okrem prostriedkov pochádzajúcich od filantropa Georga Sorosa získala financie aj z európskych zdrojov. Jej grantové programy poskytujú finančnú podporu MVO, ktoré svojimi aktivitami napomáhajú rozvoju vzdelávania, posilňujú ľudské práva a rovnosť príležitostí znevýhodnených občanov, s prihliadnutím na špecifické potreby Rómov. Program EastEast: Partnerstvo bez hraníc podporuje medzinárodné stretnutia, ktorých cieľom je zdieľanie praktických spoločensko-politických skúseností v rámci krajín strednej a východnej Európy. NOS v roku 2011 vynaložila na svoje operačné a grantové aktivity viac ako EUR. Z aktivít americkej ambasády v Bratislave Dňa 16. mája 2012 bolo na veľvyslanectve USA stretnutie pracovníkov veľvyslanectva so zástupcami slovenských MVO. Prostredníctvom video konferenčného spojenia mali najprv účastníci možnosť sledovať vystúpenie ministerky zahraničných vecí Hillary Clinton na tému občianska spoločnosť v globálnom kontexte. Následne sa účastníci stretnutia venovali analýze súčasného postavenia MVO na Slovensku a jeho spolupráce s novou vládou Róberta Fica, ktorá ukazuje podobnú otvorenosť pre dialóg s občianskou spoločnosťou ako vláda Ivety Radičovej. Stretnutia sa zúčastnil aj splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač, ktorý zostal vo funkcii i po vládnej zmene. Veľvyslanec Sedgwick venuje okrem MVO zvýšenú pozornosť univerzitám a mladým ľuďom. Ako príklad môže slúžiť jeho stretnutie v Banskej Bystrici, kde Euroatlantické centrum pri Univerzite Mateja Bela v spolupráci s veľvyslanectvom USA zorganizovalo prvé diskusné stretnutie pod názvom Ambassador Sedgwick s Youth Advisory Council. Zúčastnilo sa ho asi 35 mladých ľudí, ktorí s veľvyslancom diskutovali tri okruhy tém vzdelávanie na Slovensku, občianska participácia a úloha Spojených štátov v strednej Európe a na Slovensku. 84 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš

85 Veľvyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick (vpravo) na stretnutí s predstaviteľmi slovenských MVO. Bratislava, Nadácia U. S. Steel Košice Filip Vagač (vľavo), splnomocnenec vlády SR pre občiansku spoločnosť na veľvyslanectve USA. Bratislava, Nadácia U. S. Steel Košice sa naďalej venuje podpore verejnoprospešných projektov v zdravotníctve, školstve, vede, kultúre a charite. Za filantropické aktivity realizované za uplynulé desaťročie U. S. Steel Košice získali ocenenie Award for Corporate Excellence amerického ministerstva zahraničných vecí, ocenenia Via Bona Slovakia Nadácie Pontis, ocenenie v súťaži Most za dlhodobú a systematickú prácu s deťmi a mládežou. V súťaži Kvalitní v škole úspešní v živote nadácia získala prvé miesto za inovatívnu spoluprácu rozvíjajúcu slovenské školstvo, ako aj cenu dvojtýždenníka Profit za projekt s mimoriadnym dopadom na rozvoj podnikateľského vzdelávania. 85 Kolektívny portrét _ Pavol Demeš