1. ÚVOD ÚDAJE O ZDROJI ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ROZPTYL ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK POSTUP...

Transcription

1

2 OBSAH 1. ÚVOD ÚDAJE O ZDROJI ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ROZPTYL ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK POSTUP ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV MAXIMÁLNE KONCENTRÁCIE ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK V TRASE D POSÚDENIE VPLYVU DIAĽNICE D1 NA OKOLITÉ OBCE... 9 PRÍLOHY POUŽITÉ SKRATKY JTR STR VP ZL ZP južná tunelová rúra severná tunelová rúra východný portál znečisťujúca látka západný portál 0

3 1. ÚVOD Predmetom rozptylovej štúdie je posúdenie vplyvu výstavby diaľnice D1 Turany - Hubová na kvalitu ovzdušia v okolí trasy, predovšetkým na dotknuté obce. V rozptylovej štúdii sú vyhodnotené nasledovné varianty diaľnice D1: Variant 1 Variant s odklonom V1o Variant 2 Vzhľadom na kumuláciu vplyvov dopravy v predmetnom území bol okrem výpočtu imisií od samotnej diaľnice D1 zhodnotený aj kumulatívny stav, t.j. spoločné pôsobenie diaľnice D1 a ciest I/18 a I/70. Štúdia je spracovaná pre prognózované dopravné zaťaženie predmetného úseku diaľnice v rokoch 2020 a Ako vstupné údaje výpočtu boli použité nasledovné podklady: situácia navrhovanej trasy v M 1: pozdĺžny profil navrhovanej diaľnice v M 1:2 000/200 informácie projektanta o spôsobe vetrania tunelov dopravno-inžinierske podklady emisné faktory motorových vozidiel 2. ÚDAJE O ZDROJI ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA Popis variantov Variant V1 Trasa diaľnice D1 variantu V1 začína v križovatke Turany, kde nadväzuje na diaľničný úsek D1 Dubná Skala - Turany. Ďalej trasa vedie severne od cesty I/18 smerom na obec Šútovo. Po hlbokom záreze klesá do údolia rieky Váh. Po preklenutí rieky je trasa diaľnice vedená na ľavom brehu Váhu, oproti obci Kraľovany prevažne na mostoch. Za križovatkou Kraľovany neďaleko sútoku riek Váh a Orava sa diaľnica začína zarezávať do výbežku masívu Veľkej Fatry, ktorý následne prekonáva tunelom Rojkov. Pri obci Stankovany križuje multimodálny koridor v údolí rieky Váh (cestu I/18, rieku Váh, cestu III/01898 a trať ŽSR) mostnou estakádou. Ďalej trasa diaľnice pokračuje do tunela Havran, koncový úsek pri obci Švošov vedie východným smerom k inundačnému územiu Váhu, ktoré opäť premosťuje mostným objektom a križovatke Hubová sa pripája na nasledovný úsek diaľnice D1 Hubová Ivachnová. Variant V2 Trasa variantu V2 začína na trase rozostavaného úseku diaľnice D1 Dubná Skala - Turany (cca 3 km pred koncom daného úseku) v novo navrhnutej mimoúrovňovej križovatke Turany2. Potom je trasa diaľnice vedená východným smerom údolnou nivou rieky Váh v priestore medzi Krpeľanskym kanálom a starým korytom Váhu, ktoré premosťuje, až po masív Kopy. Masív Kopy, čo je severný výbežok Veľkej Fatry prekonáva dlhým tunelom Korbeľka. Za premostením údolia Váhu nasleduje ďalší tunel Havran. Tunely Korbeľka a Havran vytvárajú jeden virtuálny tunel, nakoľko krátke premostenie neumožňuje prepojenie s jestvujúcim 1

4 dopravným systémom oblasti. V tuneli Havran sa varianty stotožňujú a koncový úsek variantu je totožný s variantom V1. Variant s odklonom V1o Variant V1o vznikol kombináciou základného variantu V1 s jeho subvariantami V1a, V1c. Subvariant V1a rieši problémovú oblasť zosuvov pri Kraľovianskych jazerách. Po odklone pri Šútovskej epigenéze predmetné jazerá trasa diaľnice obchádza z juhu a prekonaní južného výbežku Malej Fatry krátkym tunelom sa vracia do polohy variantu V1. Subvariant V1c rieši odklon trasy diaľnice ďalej od Rojkovského rašeliniska a skorší nástup do tunela Rojkov. Nulový variant Nulový variant, t.z. variant bez výstavby diaľnice je definovaný existujúcou cestou I/18 a I/70. Klasifikácia zdroja Diaľnica D1 má počas prevádzky charakter líniového zdroja znečisťovania ovzdušia. Automobilová doprava je v zmysle zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší klasifikovaná ako mobilné zdroje. Vzhľadom na členitosť územia diaľnica D1 prekonáva horské masívy v jednotlivých variantoch niekoľkými tunelmi. Objekty tunelov - výduchy na portáloch sú charakterizované ako stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia. Intenzita dopravy Výpočet imisií z dopravy vychádza z intenzity dopravy a emisných faktorov motorových vozidiel. Dopravné intenzity vychádzajúce z aktualizovanej dopravnej prognózy pre posudzovaný úsek diaľnice D1 boli do výpočtu zadané nasledovne. Tab.1 Dopravná prognóza pre stav s vybudovaním diaľnice D1 vo variante 1 (voz. / 24 hod) Úsek OA NA OA NA D1: Turany - Kraľovany D1: Kraľovany - Hubová I/18: Turany - Ratkovo I/18: Ratkovo - Kraľovany I/18: Kraľovany - Ľubochňa I/18: Ľubochňa - Hubová I/70: Kraľovany - Párnica Tab.2 Dopravná prognóza pre stav s vybudovaním diaľnice D1 vo variante 1 (voz. / 24 hod) Úsek OA NA OA NA D1: Turany - Hubová I/18: Turany - Ratkovo I/18: Ratkovo - Kraľovany I/18: Kraľovany - Ľubochňa I/18: Ľubochňa - Hubová I/70: Kraľovany - Párnica

5 Emisné faktory Výpočet emisií znečisťujúcich látok vychádza z vývoja intenzity dopravy vo výhľadovom období, sklonových pomerov cesty a z vývoja špecifických emisných faktorov, ktoré sú stanovené zvlášť pre osobné a zvlášť pre nákladné vozidlá. Existencia spoľahlivých emisných faktorov je základným predpokladom pre výpočet emisií z dopravy. Pre výpočet emisných faktorov bol použitý program MEFA v.13 1, ktorý sa pri výpočtoch záväzne používa v Českej republike. Ako východiskový podklad pri tvorbe programu bola využitá databáza HBEFA - Handbook Emission Factors for Road Transport, ktorá predstavuje oficiálny dátový podklad pre výpočet emisií z dopravy v Nemecku a vo Švajčiarsku. Získané údaje boli ďalej doplnené s využitím ďalších zahraničných metodík (CORINAIR, COPERT). Program umožňuje výpočet univerzálnych emisných faktorov pre všetky základné kategórie vozidiel rôznych emisných úrovní, pričom zohľadňuje tiež ďalšie zásadné vplyvy na hodnotu emisných faktorov - rýchlosť jazdy, pozdĺžny sklon vozovky i starnutie motorových vozidiel. Základnou prednosťou programu je, že umožňuje stanovenie emisných faktorov aj pre oxid dusičitý NO 2, pre ktorý udáva slovenská legislatíva imisný limit z hľadiska ochrany zdravia, zatiaľ čo iné používané metodiky určujú faktory iba pre sumu oxidov dusíka (NO x ). NO 2 z dopravy sa pritom podieľa na celkových NO x iba malou časťou. Množstvo emisií znečisťujúcich látok produkovaných automobilovou dopravou zásadne ovplyvňuje skladba vozového parku z hľadiska zastúpenia vozidiel podľa emisných charakteristík. Tieto údaje ovplyvňujú výsledok emisného výpočtu v dôsledku značne odlišných hodnôt merných emisií pri jednotlivých emisných kategóriách (EURO 0 - EURO 6). Pri odhade skladby vozového parku sme sa opierali o výsledky prieskumov v ČR 2 a údajov zverejnených Ministerstvom životného prostredia Českej republiky - www/ Na základe týchto podkladov sme odhadli skladbu vozového parku v rokoch dopravnej prognózy 2020 a 2030 nasledovne. Tab.3 Prognóza skladby vozidiel podľa emisných úrovní Rok Druh Emisná úroveň (podiel v %) EURO I EURO II EURO III EURO IV EURO V OA NA OA NA Pri osobných vozidlách program odlišuje emisné faktory pre benzínové a naftové motory. Pre stanovenie emisného faktoru osobných vozidiel bol na základe konzultácie s pracovníkmi Výskumného ústavu dopravného stanovený podiel vozidiel benzín : nafta v roku 2020 v pomere 65 : 35 % a v roku 2030 v pomere 60 : 40 %. Pre uvedenú skladbu boli prostredníctvom programu MEFA 13 stanovené emisné faktory pre roky 2020 a 2030 nasledovne. 1 Mobilní Emisní FAktory, verzia Zjištění aktuální dynamické skladby vozového parku na silniční síti v ČR a jeho emisních parametru v roce 2010 (Atem, 2010) 3

6 Tab. 4 Emisné faktory motorových vozidiel stanovené programom MEFA v.13 Rok Rýchlosť CO [g/km] NO x [g/km] NO 2 [g/km] [km/hod] osobné nákladné osobné nákladné osobné nákladné 80 0,27 1,53 0,32 2,04 0,05 0, ,27 1,56 0,41 2,67 0,06 0, ,24 1,44 0,27 1,45 0,05 0, ,25 1,47 0,35 1,60 0,06 0,12 Emisie z tunelov V úseku Turany - Hubová sú v jednotlivých variantoch navrhnuté tunely s nasledovnými parametrami: Variant 1: Subvariant 1a: Subvariant 1c: Variant 2: Tunel Rojkov s dĺžkou 1,688 km (STR), resp. 1,754 (JTR) Tunel Havran s dĺžkou 2,837 (STR), resp. 2,805 km (JTR) Tunel Malá Fatra s dĺžkou 0,471 km Tunel Rojkov s dĺžkou 1,744 km (STR), resp. 1,819 (JTR) Tunel Korbelka s dĺžkou 5,850 (STR), resp. 5,868 km (JTR) Tunel Havran s dĺžkou 2,820 (STR), resp. 2,780 km (JTR) Pre distribúciu a rozptyl emisií z tunelov je určujúcim spôsob odvetrania tunelov. V bežnej prevádzke sa predpokladá pozdĺžne vetranie všetkých posudzovaných tunelov. Miesto vypúšťania emisií je vždy len na príslušnom výjazdovom portáli jednosmernej tunelovej rúry, takže 100% znečisteného vzduchu odchádza cez výjazdový portál tunela, či už vplyvom piestového efektu pri vyšších rýchlostiach dopravného prúdu alebo efektu prúdových ventilátorov pri nižších rýchlostiach dopravného prúdu. Rýchlosť prúdenia v tuneli a teda aj na výjazdovom portáli bude 2 m/s. Výškové vedenie tunelov je definované pozdĺžnym sklonom v hodnotách: Variant 1: Variant 1a: Variant 2: Tunel Rojkov: 0,7 % v stúpaní od západného portálu Tunel Havran: 1,08 % v stúpaní od západného portálu Tunel Malá Fatra: 1,1 % v klesaní od západného portálu Tunel Korbelka 0,7 % v stúpaní od západného portálu Tunel Havran: 0,7 % v stúpaní od západného portálu 4

7 V súvislosti s hodnotou stúpania boli uvedené emisné faktory upravené nasledovnými korekčnými koeficientami v zmysle metodiky MEET 3. Tab. 5 Použité korekčné koeficienty na sklon komunikácie v tuneloch Sklon [%] CO NO x osobné nákladné osobné nákladné + 0,7 (stúpanie) 1,483 1,048 1,075 1, ,1 (stúpanie) 1,760 1,076 1,118 1,122-0,7 (klesanie) 1,000 0,985 0,786 0,957-1,1 (klesanie) 1,000 0,977 0,663 0,932 Na základe uvedenej korekcie boli vypočítané emisie z tunelov vo forme hmotnost-ného toku a následne ich distribúcia na jednotlivé výduchy v závislosti od odvetrania tunela. Výsledky výpočtu sú nasledovné. Tab. 6 Výpočet emisií zo stacionárnych zdrojov - portálov tunelov Variant Tunel Portál Emisie CO (g/s) Emisie NO x (g/s) Emisie NO 2 (g/s) ZP 0,088 0,123 0,104 0,117 0,010 0,012 Rojkov VP 0,109 0,152 0,128 0,145 0,012 0,016 V1 ZP 0,147 0,205 0,165 0,189 0,015 0,019 Havran VP 0,191 0,264 0,213 0,241 0,021 0,027 ZP 0,032 0,044 0,036 0,040 0,003 0,004 V1a Malá Fatra VP 0,024 0,034 0,027 0,031 0,003 0,003 ZP 0,305 0,426 0,360 0,404 0,034 0,043 Korbelka VP 0,366 0,509 0,429 0,484 0,042 0,054 V2 ZP 0,147 0,205 0,174 0,195 0,016 0,021 Havran VP 0,174 0,241 0,203 0,229 0,020 0,025 ZP - západný portál, VP - východný portál 3 Methodology for calculating transport emissions and energy consumption (1999) 5

8 3. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ROZPTYL ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK Meteorologické podmienky Pre výpočet priemerných ročných koncentrácií znečisťujúcich látok bola uvažovaná veterná ružica zo stanice Ružomberok 4. Obr. 1 Veterná ružica z meteorologickej stanice Ružomberok za rok 2006 Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 1,6 m/s. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) dosahuje %. Členitosť územia Územie v úseku D1 Turany - Hubová je výrazne členité. Urbanizované územie doliny Váhu dosahuje nadmorské výšky m n.m., horské masívy ohraničujúce kotlinu dosahujú výšku m n.m. 4. POSTUP Za účelom posúdenia imisnej situácie v okolí posudzovanej komunikácie bol zostavený matematický model znečistenia ovzdušia - rozptylu znečisťujúcich látok. Model bol spracovaný na základe metodiky SHMÚ a Geofyzikálneho ústavu SAV, pomocou výpočtového programu MODIM. Jedná sa o program pre matematické modelovanie rozptylu znečisťujúcich látok - imisií v ovzduší. Matematický model použitý v programe vychádza z metodiky EPA USA - ISC2. V matematickom modeli boli zohľadnené: emisné faktory objem dopravy a jej zloženie podľa druhov vozidiel pozdĺžny sklon komunikácie rýchlosť jazdy vozidla poveternostné podmienky. 4 Program na zlepšenie kvality ovzdušia - územie mesta Ružomberok. MŽP SR, Krajský úrad Žilina, SHMÚ,

9 Podľa Pasquill-Uhligovej klasifikácie kategórií stability atmosféry, ktorá rozdeľuje stabilitu atmosféry do 6 kategórií - A až F, bola pre dané územie zvolená kategória D, ktorá predstavuje neutrálne zvrstvenie. Z hľadiska rýchlosti vetra sa uvažovalo s najnepriaznivejším scenárom triedy rýchlosti 1 (0-2 m/s). Rýchlosť na diaľnici bola uvažovaná 100 km/hod a v tuneli 80 km/hod. Diaľnica bola vo výpočte uvažovaná ako štvorpruhová komunikácia. Vo výpočte sa počítalo s príslušnými úsekmi komunikácie ako s mobilnými zdrojmi znečisťovania ovzdušia a portálmi tunela ako so stacionárnymi zdrojmi. Výpočet je spracovaný pre znečisťujúce látky NO 2 - oxid dusičitý a CO - oxid uhoľnatý. Distribúcia najvyšších krátkodobých hodnôt znečisťujúcich látok vo voľnom ovzduší je vykreslená na obrázkoch v prílohe izočiarami v jednotkách mikrogram na meter kubický. Vykreslené sú krátkodobé koncentrácie pre NO 2 v roku 2030, teda najnepriaznivejší scenár z hľadiska imisnej záťaže. Interpretácia výsledkov Vypočítané koncentrácie znečisťujúcich látok boli porovnané s limitnými hodnotami, hornými a dolnými medzami na hodnotenie úrovne znečistenia vonkajšieho prostredia stanovenými vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia, ktoré sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách. Tab. 7 Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí podľa vyhlášky MPŽPRR SR č. 360/2010 Z.z. Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Limitná hodnota Medza tolerancie NO 2 1 hod 200 µg/m 3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok žiadna kalendárny rok 40 µg/m 3 žiadna CO 8 hod µg/m 3 60 % Tab. 8 Kritické úrovne znečistenia ovzdušia na ochranu rastlín podľa vyhlášky MPŽPRR SR č. 360/2010 Z.z. Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Limitná hodnota Medza tolerancie NO x kalendárny rok 30 µg/m 3 NO x žiadna Tab. 9 Horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia Horná medza Dolná medza Hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí - NO 2 70 % limitnej hodnoty 140 µg/m 3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok 50 % limitnej hodnoty 100 µg/m 3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí - NO 2 Ročná kritická úroveň na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov NO x 80 % limitnej hodnoty % kritickej úrovne 24 µg/m 3 µg/m 3 65 % limitnej hodnoty % kritickej úrovne 19,5 µg/m 3 µg/m 3 7

10 5. ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV 5.1 MAXIMÁLNE KONCENTRÁCIE ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK V TRASE D1 Posudzovaná dopravná trasa je navrhovanou križovatkou a tunelmi rozdelená na úseky, ktoré sú charakterizované rôznou úrovňou imisií z dopravy. Prehľad vypočítaných maximálnych koncentrácií NO 2 a CO v bezprostrednom okolí diaľnice v jednotlivých úsekoch uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Tab.10 Vypočítané maximálne koncentrácie znečisťujúcich látok Variant ZL / Priemer. obdobie Úsek Maximálna koncentrácia µg/m 3 D1 D1 a I/18 Limitná hodnota µg/m Ratkovo - Kraľovany 11,1 11,5 20,1 21,2 NO 2 1 hod Kraľovany - Stankovany 10,0 10,8 15,0 16,0 Stankovany - Švošov 7,2 9,1 10,3 15, a NO 2 kalend. rok Ratkovo - Kraľovany 1,93 2,03 2,91 3,07 Kraľovany - Stankovany 1,71 1,83 2,27 2,42 Stankovany - Švošov 1,32 1,68 2,01 3,00 40 CO 8 hod Ratkovo - Kraľovany 50,3 57,2 90,4 103,7 Kraľovany - Stankovany 49,2 61,1 71,3 84,0 Stankovany - Švošov 44,5 64,5 68,9 98, NO 2 1 hod Turany - Krpeľany 8,3 10,6 12,5 16,0 Stankovany - Švošov 5,7 7,3 9,5 12, NO 2 kalend. rok Turany - Krpeľany 1,31 1,67 2,28 2,90 Stankovany - Švošov 1,07 1,36 1,26 1,52 40 CO 8 hod Turany - Krpeľany 55,4 80,1 76,2 109,4 Stankovany - Švošov 47,9 69,7 56,5 80, Z tabuľky vyplýva, že koncentrácie NO 2 dosahujú maximálne hodnoty pri kumulovanom stave, a to vo variante 1 hodnoty 15,3-21,2 µg/m 3, a vo variante 2 hodnoty µg/m 3. Maximálne koncentrácie CO dosahujú µg/m 3 vo variante 1 a µg/m 3 vo variante 2. Najnepriaznivejšie miesto z pohľadu imisného zaťaženia sa nachádza vo variante 1 pri obci Kraľovany, kde dochádza ku kumulovanému vplyvu dopravy z diaľnice D1 a ciest I/18 a I/70. Uvedenú imisnú záťaž možno z pohľadu jej významnosti na ochranu zdravia ľudí klasifikovať ako miernu, nakoľko maximálna hodnota NO 2 21,2 µg/m 3 predstavuje 10,6 % limitnej hodnoty a maximálna hodnota CO 109 µg/m 3 dosahuje 1,1 % limitu. Maximálne hodinové koncentrácie NO x boli vypočítané v hodnote 187,6 µg/m 3 a priemerné ročné 27,1 µg/m 3, čo je pod stanovenú kritickú úroveň znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie (30 µg/m 3 ). 8

11 Samotná diaľnica sa na celkovom znečistení ovzdušia v danom území podieľa percentami. Subvarianty 1a a 1c sa od základného variantu 1 líšia z hľadiska tvorby a distribúcie emisií takmer zanedbateľne. 5.2 POSÚDENIE VPLYVU DIAĽNICE D1 NA OKOLITÉ OBCE Cieľom posúdenia vplyvu diaľnice na okolité obce bolo zhodnotenie distribúcie znečisťujúcich látok na okrajoch obcí najbližšie k zdroju a porovnanie vypočítaných koncentrácií znečisťujúcich látok s hygienickými limitmi. Z tabuľky 9 vyplýva, že z hľadiska vplyvu exhalátov z dopravy na zdravotný stav obyvateľstva je dôležitejšie pôsobenie NO 2. Krátkodobý limit pre CO je 50-krát vyšší ako pre NO 2 a vypočítané koncentrácie CO sa pohybujú na úrovni 1 % povoleného limitu. Z tohto dôvodu uvádzame vyhodnotenie vplyvu na obyvateľstvo iba pre NO 2. Výsledky výpočtu príspevku diaľnice D1 a kumulovaného stavu - spoločného pôsobenia prevádzky diaľnice D1 a ciest I/18 a I/70 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab. 11 Vypočítané maximálne koncentrácie NO 2 na okraji sídiel (hygienický limit 200 µg/m 3 ) Obec Variant Maximálna koncentrácia NO 2 µg/m 3 D1 D1 a I/ Nolčovo Krpeľany Ratkovo Šútovo Kraľovany Rojkov Stankovany Ľubochňa Hubová Švošov * vplyv výlučne od cesty I/18 V1 < 0,5 < 0,5 < 0,5 < 0,5 V2 1,6 2,0 3,3 3,8 V1 < 0,5 < 0,5 2,0 2,0 V2 3,0 3,8 3,8 5,2 V1 3,7 3,8 5,8 5,8 V2 1,0 1,4 4,4 4,4 V1 8,0 8,2 10,0 11,8 V1a 7,8 8,1 9,6 11,5 V2 < 0,5 < 0,5 < 0,5 < 0,5 V1 7,8 8,4 13,3 14,0 V2 < 0,5 < 0,5 2,0* 2,4* V1 4,6 5,6 6,4 7,7 V2 < 0,5 < 0,5 2,0* 2,5* V1 3,5 3,9 5,2 6,0 V2 2,0 2,8 3,0 3,8 V1 1,2 1,4 3,0 3,7 V2 1,6 1,9 2,4 3,2 V1 1,7 1,8 3,8 4,4 V2 1,7 1,8 3,8 4,4 V1 3,5 5,3 5,8 8,0 V2 3,5 5,3 5,8 8,0 9

12 Z výsledkov vyplýva, že obyvatelia v okolí dopravnej trasy diaľnice D1 nebudú ovplyvňovaní nadmernými imisiami z dopravy; prípustné koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší v obytnej zóne nie sú prekračované ani pri pomerne nepriaznivých rozptylových podmienkach, pre ktoré bol model zostavený. Z porovnania výsledkov je zrejmé, že koncentrácie znečisťujúcich látok klesajú úmerne so vzdialenosťou od zdrojov znečisťovania ovzdušia - komunikácie a portálov. Najvyššia koncentrácia znečisťujúcich látok bolo vypočítaná v Kraľovanoch vo variante 1, kde dochádza ku kumulácii vplyvov D1 a ciest I/18 a I/70. Úroveň znečisťovania ovzdušia vo všetkých obciach je hlboko pod dolnú medzu podľa vyhlášky č. 360/2010 Z.z. Z hľadiska potreby monitorovania úrovne znečistenia vonkajšieho ovzdušia v predmetnom území možno aplikovať primerane 7 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, podľa ktorého v takomto prípade, keď úroveň znečisťovania ovzdušia nedosahuje dolnú medzu, monitoring nie je potrebný a na hodnotenie kvality ovzdušia možno použiť modelovanie alebo techniky objektívneho odhadu. Z hľadiska porovnania variantov priaznivejšie výsledky dosahuje variant 2, z týchto dôvodov: menšia dĺžka, ktorá sa odráža v menšej tvorbe celkových emisií; priaznivejšie lokalizovanie trasy voči dotknutým obciam; zmiernenie kumulatívneho vplyvu diaľnice a ostatných cestných komunikácií. Rozdiely medzi variantmi však z hľadiska ochrany zdravia ľudí a ochranu vegetácie nie sú významné. V Žiline, Vypracoval: RNDr. Ivan Pirman 10

13 PRÍLOHY Por. č. Označenie prílohy Náplň 1 V1_úsek 1:1-hod. konc. NO2_2030_kum 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030 v kumulovanom stave - variant 1, úsek Ratkovo - Kraľovany 2 V1_úsek 1:1-hod. konc. NO2_2030_D1 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030, emisie z diaľnice D1 - variant 1, úsek Ratkovo - Kraľovany 3 V1_úsek 2:1-hod. konc. NO2_2030_kum 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030 v kumulovanom stave - variant 1, úsek Kraľovany - Stankovany 4 V1_úsek 2:1-hod. konc. NO2_2030_D1 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030, emisie z diaľnice D1, variant 1, úsek Kraľovany - Stankovany 5 V1_úsek 3:1-hod. konc. NO2_2030_kum 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030 v kumulovanom stave - variant 1, úsek Stankovany - Švošov 6 V1_úsek 3:1-hod. konc. NO2_2030_D1 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030, emisie z diaľnice D1, variant 1, úsek Stankovany - Švošov 7 V2_úsek 1:1-hod. konc. NO2_2030_kum 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030 v kumulovanom stave - variant 2, úsek Turany - Krpeľany 8 V2_úsek 1:1-hod. konc. NO2_2030_D1 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030, emisie z diaľnice D1 - variant 2, úsek Turany - Krpeľany 9 V2_úsek 2:1-hod. konc. NO2_2030_kum 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030 v kumulovanom stave - variant 2, úsek Stankovany - Švošov 10 V2_úsek 2:1-hod. konc. NO2_2030_D1 1-hodinové koncentrácie NO 2 v roku 2030, emisie z diaľnice D1, variant 2, úsek Stankovany - Švošov 11

14

15

16

17

18

19

20

21

22

23